Jeudi16Mai7ème Semaine de Pâques White
[Saint Honoré
Mémoire Facultative]

HPremier quartier
"Femme, voici ton fils ! - Voici ta mère!" ~ Mèsi Bondié pou sékou Manman Notre-Dame !

 

Alé nan kòmansman Youcat-la


 TOUAZIÈM PATI
Viv jan Kris-la vlé-a

PRÉMIÉ SÉKSION
Vokasion nou sou tè-a, sa nou vlé fè-a, épi kijan l’Éspri-Sin-an ap édé nou fè-l [# 279]
Chapit 1 |  Dignité moun-nan kòm moun [# 280-320]
Chapit 2 |  Kominoté moun-yo – Sosiété-a [# 321-342]
Chapit 3 |  L’Égliz-la [# 343-347]

DÉZIÈM SÉKSION
Dis kòmandman-yo [# 348-351]
Chapit 1 |  Sé pou rinmin Granmèt-la Bondié ou ak tout kè-ou, ak tout nanm ou ak tout fòs ou [# 352-366]
                Prémié kòmandman [# 352-358]
                Dézièm kòmandman [# 359-361]
                Touazièm kòmandman [# 362-366]
Chapit 2 |  Sé pou rinmin prochin-ou minm jan ak tèt pa-ou [# 367-468]
                Katriyèm kòmandman [# 367-377]
                Sinkièm kòmandman [# 378-399]
                Sizièm kòmandman [# 400-425]
                Sétièm kòmandman [# 426-451]
                Uitièm kòmandman [# 452-461]
                Névièm kòmandman [# 462-464]
                Dizièm kòmandman [# 465-468]

KATRIYÈM PATI
Priyè krétyin-an

PRÉMIÉ SÉKSION
Priyè-a nan lavi krétyin-an [# 469]
Chapit 1 |  Kijan Bondié vîn toupré nou [# 470-489]
Chapit 2 |  Sous priyè-a [# 490-498]
Chapit 3 |  Chémin priyè-a [# 499-510]

DÉZIÈM SÉKSION
Priyè Granmèt-la : Papa nou-an [# 511-527]

ANÈKS

|  Lis mo-yo  [A]  [B]  [C]  [D]  [E]  [F]  [G]  [H]  [I]  [J]  [K]  [L]  [M]  [N]  [O]  [P]  [Q]  [R]  [S]  [T]  [U]  [V]  [W]  [X]  [Y]  [Z]

Lis définision-yo  [A]  [B]  [C]  [D]  [E]  [F]  [G]  [H]  [I]  [J]  [K]  [L]  [M]  [N]  [O]  [P]  [Q]  [R]  [S]  [T]  [U]  [V]  [W]  [X]  [Y]  [Z]
Sé la nou jouinn éksplikasion mo ki gin yon étoual apré yo-a (*) nan tèks prinsipal-la.

|  Lis non moun-yo  [A]  [B]  [C]  [D]  [E]  [F]  [G]  [H]  [I]  [J]  [K]  [L]  [M]  [N]  [O]  [P]  [Q]  [R]  [S]  [T]  [U]  [V]  [W]  [X]  [Y]  [Z]


 

TOUAZIÈM PATI

Viv jan Kris-la vlé-a

 

PRÉMIÉ SÉKSION

Vokasion nou sou tè-a, sa nou vlé fè-a, épi kòman l’Éspri-Sin-an ap édé nou fè-l

279         Pou kisa nou bézouin lafoua-a ak sakréman-yo pou nou kapab minnin yon lavi ki bon épi ki kòrèk sou tè-a ?

Si sé sou pròp tèt-nou, sou pròp fòs-nou sèlman pou nou t-a konté, nou pa t-ap rivé louin, malgré tout éfò n-ap fè pou nou bon. Gras a lafoua nou-an, nou dékouvri nou sé pitit Bondié épi Bondié ap ban nou fòs. Fòs sa-a Bondié ba nou-an, nou rélé-l « gras ». Sé yon fason byin spésial, atravè sign « sakré » nou rélé « sakréman »-yo, Bondié ba nou kapasité rivé fè byin nou doué fè-a tout bon vré. [1691-1695]

Paské Bondié ouè mizè nou, li délivré nou sot anba pouvoua fènoua-a gras a Pitit li-a (Kol 1,13). Li ba nou posibilité pou yon rékòmansman antan nou fè youn ak li, épi pou nou avansé sou chémin rinmin-an. ¬ 172-178 

 Mouin pa rélé nou ésklav ankò paské ésklav-la pa konnin sa mèt-li ap fè ; sé zanmi mouin rélé nou, paské tou sa mouin tandé kot Papa-m mouin fè nou konnin yo.
Jan 15,5

 Anyin pa doué troublé-ou, anyin pa doué fè-ou pè. Tout bagay ap pasé, Bondié pa chanjé. Pasians-la rivé jouinn tout bagay. Moun ki gin Bondié-a, anyin pa manké-l ; Bondié sèl kont pou nou.
Ste. Thérèse d’Avila

 Bondié kréyé moun-nan sou pòtré-l ; sou pòtré Bondié li kréyé-l.
Jénèz 1,27

 

PRÉMIÉ CHAPIT

Dignité moun-nan kòm moun

280         Kisa-k fondman dignité moun-nan dapré krétyin-yo ?

Tout moun, dépi-l parèt nan vant manman-l, gin  yon dignité ki pa kapab disparèt, paské sé dépi tout étènité Bondié vlé li égzisté, rinmin-l, kréyé-l, épi déstiné-l pou kontantman pou tout tan-an, bonè étènèl-la. [1699-1715]

Si sé sèlman an fonksion sa-l réyisi fè, ak konpétans li ginyin pou yo t-a bay yon moun valè, lè sa-a, sa-k fèb-yo, malad-yo, maléré-yo pa t-a gin okinn valè ni mérité okinn réspè. Krétyin-yo kouè sé nan Bondié dignité moun-nan soti : chak moun gin valè pou li épi li rinmin-l kòmsi sé moun sa-a sèl ki t-a égzisté sou tè-a. Yon ti bébé gin yon dignité infini paské Bondié gin konsidérasion ak réspè pou li épi pèsonn pa gin doua détrui dignité sa-a nan li. ¬ 56-65

 Koté yo fè Bondié disparèt, moun-nan pa grandi. Okontrè, li pèdi dignité pòtré Bondié li yé-a, li pèdi klèté limiè Bondié-a ki sou vizaj li-a. Finalman sé tout bon vré li t-ap yon produi évolision-an, donk yo t-a gin doua sèvi ak li épi fè-l abi. Sa k-ap pasé alèkilé montré sé konsa sa yé vré.
Benoît XVI, 15 out 2005

 

281         Pou kisa nou souaf kontantman san fin-an, bonè étènèl-la ?

Bondié mété yon souaf lavi an plin nan nou ki sitèlman gran, pa gin anyin dòt ki kapab satisfè-n sof Bondié li-minm. Tout satisfaksion nou jouinn sou tè-a sé sèlman yon avangou yo yé parapò a kontantman san fin-an, bonè étènèl-la. Nou doué alé pi louin pasé satisfaksion sa-yo pou nou éséyé rivé jouinn Bondié. [1718-1719, 1725 ¬ 1-3

 Bondié vlé nou nan kontantman. Min koté sous éspérans sa-a soti ? Sé nan fè youn ak Bondié-a k-ap viv nan fon nanm chak moun.
Frère Roger Schutz

 

282         Èské Liv ki sin-yo montré nou chémin k-ap minnin nan kontantman tout bon-an ?

Nou rivé jouinn kontantman tout bon-an lè nou fè Jézu konfians nan paròl li té di nan « Béatitud »-yo. [1716-1717]

Bòn Nouvèl-la sé yon promès kontantman tout bon pou tout moun ki vlé suiv chémin Bondié trasé-yo. Nan « Béatitud »-yo sitou (Mt 5,3-12), Jézu montré konkrètman gin yon bénédiksion* pou tout tan pou moun k-ap suiv fason li té viv-la épi k-ap chèché lapè ak yon kè pròp ki sinsè.

 Kontantman-an pa anndan nou, li pa andéyò nou non plis. Kontantman-an nan Bondié sèlman. Épi lè nou jouinn li, li toupatou.
Blaise Pascal

 

283         Kisa « Béatitud »-yo di ?

Ala kontantman pou pòv-yo dapré éspri-a,
               paské sé pou yo péyi-roua sièl-yo yé.
Ala kontantman pou sa ki nan lapinn-yo,
               paské yo minm y-ap jouinn konsolasion.
Ala kontantman pou sa ki dou-yo, paské yo minm y-ap éritié tè-a.
Ala kontantman pou sa ki grangou, ki souaf jistis-la,
               paské yo minm y-ap jouinn satisfaksion.
Ala kontantman pou sa ki konn pran pitié-yo,
               paské yo minm y-ap pran pitié pou yo.
Ala kontantman pou sa ki pròp nan kè yo, paské yo minm y-ap ouè Bondié.
Ala kontantman pou sa k-ap travay pou lapè-yo,
               paské yo minm y-ap rélé yo pitit Bondié.
Ala kontantman pou sa y-ap pèsékité poutèt jistis-la,
               paské sé pou yo péyi-roua sièl-yo yé.
Ala kontantman pou nou si y-ap manké nou déga, épi y-ap pèsékité nou, épi y-ap di tout mové bagay kont nou antan y-ap fè manti, poutèt mouin, fè kè nou kontan épi réjoui, paské rékonpans nou anpil nan sièl-yo ; konsa réyèlman yo té pèsékité profèt-yo anvan nou. (Mt 5,3-12)

 Paské sé li minm sèl ki chémin ki mérité yo suiv li-a. Limiè yo doué limin-an. Lavi ki vo lapèn yo viv li-a, épi rinmin ki vo lapèn pou rinmin-l nan.
Mère Teresa

 

284         Poukisa « Béatitud »-yo inpòtan konsa ?

Moun ki souaf lavi an plin péyi-roua sièl-la, sé pou-l chèché konnin lis priorité Jézu-yo, sa ki pi inpòtan, ki vini an prémié pou li : sé sa « Béatitud »-yo yé. [1716-1717, 1725-1726]

Dépi Abraam, Bondié té fè pèp li-a promès. Jézu fè sa li-minm tou, li bay promès sa-yo yon valè étènèl épi li fè yo tounin program pa-l : Pitit Bondié-a té fè-l pòv pou-l patajé povrété nou, li té kontan ak sa-k nan kè kontan-yo, li té kriyé ak sa-k t-ap kriyé-yo (Rm 12,16) ; li pa sèvi ak violans, okontrè li pa rézisté méchan-an, sé sa sa vlé di bay lòt bò figi-a (Mt 5,39) ; li té gin mizérikòd, li mété lapè épi konsa li montré chémin asiré ki minnin nan sièl-la.

 Vlé tout sa Bondié vlé épi vlé sa tout tan nan tout sikonstans, sé sa Péyi-roua Bondié-a ki tout bagay nan nou-an.
François Fénelon

 

285         Kisa bonè étènèl-la yé ? Kontantman pou tout tan-an ?

Bonè étènèl-la, kontantman pou tout tan-an, sé ouè Bondié épi patisipé nan kontantman-l nan. [1720-1724, 1729]

Nan Bondié, Papa-a, Pitit-la ak l’Éspri-Sin-an, sé lavi, lajoua, kominion san fin. Patisipé nan lavi sa-a pou nou minm moun sé yon kontantman nou pa kapab imajiné épi ki pap janm fini. Kontantman sa-a sé sèlman yon kado gras Bondié-a li kapab yé, paské nou minm, nou pa kapab bay pròp tèt-nou li, ni kapté imansité grandè-li. Bondié vlé pou dépi nan lavi-nou sou tè-a nou chouazi kontantman total-la. Bondié ba nou libèté pou nou chouazi-l, pou nou rinmin-l anro tout bagay, pou nou fè byin épi ak tout fòs nou pou nou évité fè mal. ¬ 52, 156-158

 Moun-nan tèlman gran, anyin sou tè-a pa kont pou li. Sé sèlman lè-l viré nan diréksion Bondié li satisfè. Rétiré yon pouason nan dlo : li pap kapab viv. Sé konsa moun-nan yé san Bondié.
S. Curé d’Ars

 Nou minm mouin rinmin-an, koulié-a sé pou Bondié nou yé épi li pa ko parèt klè, sa n-ap yé-a ; nou konnin lè l-a parèt klè, sé minm jan avèk li n-ap yé paské n-ap ouè-l jan-l yé-a.
1 Jan 3,2

 

286         Kisa libèté-a yé, épi pou kisa gin libèté-a ?

Libèté-a sé yon kado Bondié ba nou ki pèmèt nou désidé pèsonèlman sa nou vlé fè. Libèté-a sé kontrè détèminism-nan. [1730-1733, 1743-1744]

Bondié kréyé nou kòm moun lib épi li vlé libèté nou-an, yon fason pou sé ak tout kè nou nou chouazi byin-an, « byin » nan pi ro dégré-a – donk Bondié. Plis nou fè sa-k byin, plis nou vîn lib. ¬ 51

 Viv lib sé posédé pròp tèt-ou.
Henri-Dominique Lacordaire (1802-1861, dominikin)

 Moun ki rinmèt tèt-li nèt nan min Bondié sé pa marionèt Bondié li tounin, li pa vîn ni sèch ni konfòmis, épi li pa pèdi libèté-l non plis. Sé sèlman lè nou rinmèt tèt-nou avèk konfians nan min Bondié nou jouinn libèté tout bon vré-a, libèté san mézi k-ap kréyé antan-l fè byin-an. Moun ki viré nan diréksion Bondié pa vîn rabougri, okontrè li grandi paské gras a Bondié épi avèk li, li vîn gran, li patisipé nan sa Bondié yé-a antan-l vîn tounin pròp sa-l yé-a tout bon vré-a.
Benoît XVI, désanm 2005

 

287         Èské pou moun-nan « lib » sé pa t-a présizéman nan kapasité pou-l t-a chouazi mal-la ?

Sé sèlman an aparans mal-la sanblé yon bagay pou-n t-a anvi, épi chouazi mal-la sé sèlman an aparans li rann nou lib. Mal-la pa ba nou kontantman tout bon-an, li anpéché nou jouinn vrè byin-an ; li maré nou ak sa-k pa anyin-an épi alafin li détrui tout libèté nou. [1730-1733, 1743-1744]

Nou konstaté sa nan tout fòm dépandans-yo : moun-nan vann libèté-li bay kichòy ki sanblé bon pou li. An réalité, li vîn ésklav. Sé lè nou kapab chouazi byin-an tout tan nou vîn pi lib ; lè nou pa gin okinn dépandans, okinn kontrint, okinn abitud ki anpéché-n chouazi épi fè sa-k kòrèk ak sa-k bon. Désidé chouazi byin-an, sé toujou désidé an favè Bondié.  ¬ 51

 Moun ki bon-an, li lib, minmsi-l sé yon ésklav. Méchan-an ésklav, minmsi-l sé yon roua.
S. Augustin

 

288         Èské moun-nan résponsab tout sa-l fè ?

Moun-nan résponsab tout sa-l fè nan mézi li aji konsiamman, libréman épi volontèman. [1734-1737, 1745-1746]

Li pa posib pou fè yon moun poté tout résponsabilité sa-l fè si-l té aji paské yo fòsé-l, paské-l té pè, oubyin paské-l pa-t konnin antan-l té anba infliyans yon dròg oubyin poutèt mové abitud-li ki dominé-l nèt. Plis nou konnin sa ki byin-an, plis nou éséyé fè-l, plis nou fè bak parapò a ésklavaj péché-a (Rm 6,17 ; 1Kor 7,22). Sa Bondié vlé sé pou moun-yo ki lib santi yo résponsab pròp tèt-yo, anvirònman-an ak moun ki bò koté-yo épi tout tè-a. Min tou, tout mizérikòd rinmin Bondié-a sé pou moun ki maré anba yon adiksion ak yon dépandans ; chak jou l-ap invité yo libéré pròp tèt-yo épi maché nan diréksion libèté-a.

 Chémin k-ap minnin nan dènié bout-la kòmansé jou ou aksépté pran résponsabilité sa-ou fè an plin.
Dante Alighieri (1265-1321, filozòf épi poèt italyin)

 

289         Èské yo doué kité moun-nan sèvi ak libèté-l minm si-l chouazi mal-la ?

Sèvi ak libèté-l sé yon doua fondamantal moun-nan ginyin ki bazé sou dignité-l kòm moun. Yo pa kapab siprimé oubyin diminié libèté nou chak nou ginyin-an sof lè n-ap sèvi ak li pou nou nui libèté lòt moun-yo. [1738, 1740]

Libèté-a pa t-ap libèté si-l pa-t gin nan li posibilité pou chouazi sa-k fo, ki manti. Si yo pa réspékté libèté yon moun, sé yon afron, yon mank déga yo fè dignité-l ginyin kòm moun-nan. Youn nan dévoua léta ginyin ki pi inpòtan, sé garanti doua tout sitouayin-yo ginyin pou yo viv nan libèté (libèté rélijion, rasanbléman, réyinion, libèté paròl, libèté pou travay, etc.). Libèté yon moun fini koté libèté lòt moun-nan kòmansé. Poutan réspékté lòt-la sa vlé di aji ak rinmin, prudans, pasians aléga moun ki tronpé-yo épi fè yo konnin vérité Kris-la nan mézi sa kapab fèt.

 Mati prémié tan l’Égliz-la té mouri poutèt lafoua yo nan Bondié ki té révélé pròp tèt-li nan Jézu-Kri, épi poutèt sa minm, yo té mouri pou libèté konsians-la tou, ak pou libèté déklaré pròp lafoua yo – poutèt yon déklarasion lafoua okinn léta pa kapab anpéché yo fè. Konsa sé sèlman lè gras Bondié-a ap kléré libèté konsians-li mati-a kapab déklaré lafoua-li. Yon l’Égliz misionè ki rékonèt yo ba-l dévoua pou-l évanjélizé tout nasion-yo doué angajé-l san gadé dèyè pou-l prézèvé doua moun-nan ginyin pou libèté rélijion-an.
Benoît XVI, 22 désanm 2005

 

290         Kòman Bondié édé nou vîn tounin moun k-ap viv an libèté ?

Kris-la vlé pou nou lib tout bon vré (Ga 5,1), épi pou nou kapab rinmin youn lòt tankou frè ak sè. Sé poutèt sa li ba nou l’Éspri-Sin-an ki rann nou lib épi ki délivré nou anba puisans ki sou tè-a épi ki ba nou fòs pou nou viv nan rinmin ak nan résponsabilité. [1739-1742, 1748]

Plis nou fè péché, plis n-ap pansé a pròp tèt pa-nou sèlman, sé plis nou gin difikilté pou nou réalizé pròp tèt-nou kòm moun ki gin libèté. Lè nou lagé tèt nou nan péché-a nou vîn pa kapab fè byin-an ankò épi viv nan rinmin-an. L’Éspri-Sin-an vini nan kè-nou pou-l ba nou yon kè ki ranpli ak rinmin pou Bondié épi pou moun-yo. Nou ékspérimanté l’Éspri-Sin-an kòm yon fòs k-ap minnin nan libèté sou paranndan-an, k-ap ouvri kè-nou pou-l aprann rinmin, épi k-ap transfòmé nou, fè nou tounin instriman ki toujou pi adapté pou réalizé byin-an épi rinmin-an. ¬ 120, 310-311

 Nou pa-t résévoua éspri ésklavaj-la yon lòt foua ankò réyèlman, pou krint, min nou té résévoua Éspri pitit Bondié-a, li minm nou rélé Aba Papa, nan li-a. Éspri-a li-minm minm, li sèvi témouin, ansanm ak éspri pa nou-an nou sé ti pitit Bondié.
Romin 8,15-16

 

291         Kòman yon moun kapab ouè klè si fason l-ap aji-a bon oubyin pa bon ?

Moun-nan gin kapasité pou-l distingé bon aksion-yo ak mové aksion-yo paské li gin yon rézon ak yon konsians ki pèmèt li jijé klèman. [1749-1754, 1757-1758]

Gin toua éléman ki kapab édé nou distingé bon ak mové aksion-yo :

  1. Sa m-ap fè-a doué bon ; bon intansion-an pa sifi. Kasé yon labank sa toujou grav, minmsi mouin t-a fè-l nan intansion pou-m bay pòv lajan-an.
  2. Minmsi sa m-ap fè-a bon, tout aksion-an vîn mové si sé nan yon movèz intansion mouin fè-l. Parégzanp : si mouin akonpagné yon vié granmoun lakay-li, sé yon bon bagay. Min si-m fè sa ak intansion pou-m vîn kasé kay-li pita, tout sa-m fè-a sé yon mové aksion.
  3. Sikonstans aksion-an kapab diminié résponsabilité-a, min yo pa chanjé anyin nan bonté ak malis karaktè aksion-an. Bay manman-ou kou sé toujou yon mové bagay, minmsi manman-ou pa-t janm démontré-ou li rinmin-ou vré. ¬ 295-297

 Sou tè sa-a ki sitèlman plin ak fo-aparans libèté k-ap détrui anvirònman-an ak moun-nan, nou vlé aprann ansanm ak fòs l’Éspri-a, sa-k libèté tout bon vré-a, nou vlé montré lòt-yo, ak lavi-nou, kijan nou lib, épi kijan sa bèl pou nou lib tout bon vré ak vrè libèté pitit Bondié-yo.
Benoît XVI, vijil Pannkot 2006

 Kon­sians-la sé nouayo ki pi sékrè nan profondè moun-nan, sé sanktuè ko­té li pou kont-li ak Bondié k-ap fè voua Bondié sonnin nan fin-fon anndan-l.
Concile Vatican II, GS, 16

 

292         Èské yo pèmèt fè yon mal pou yon byin ?

Non, yo pa doué janm fè yon mal, minmsi sé t-a pou vizé yon byin. Min sa kapab rivé pou pa gin lòt solision, pou évité yon mal ki pi gran pasé chouazi yon mal ki pi piti. [1755-1756, 1759-1761]

Intansion final-la pa kapab jistifié mouayin yo pran-yo. Sé yon érè sa yé pou sèvi ak anbriyon timoun pou réchèch y-ap fè sou sélil souch-yo, minmsi sé sians médikal-la n-ap chèché fè progrésé konsa. Sé yon érè pou chèché souadizan édé viktim yon viòl antan ou fè-l avòté, jété timoun-nan.

 Moun ki vlé fè byin-an tout bon vré doué vlé fè tout bagay an fonksion byin-an, oubyin li doué vlé sipòté tout bagay poutèt byin-an.
Sören Kierkegaard

 

293         Poukisa Bondié ba nou pasion ak émosion ?

Pasion-yo pousé nou ak gro émosion épi ak santiman byin détèminé pou nou fè sa-k kòrèk an fonksion byin-an épi pou nou viré do bay sa-k mal épi ki mové. [1762-1766, 1771-1772]

Sé konsa Bondié kréyé moun-nan : li kapab rinmin oubyin méprizé, gin bagay ki atiré-l, gin lòt li pè, li kapab plin ak kè kontan, ak tristès, ak raj. Nan fon kè-l, moun-nan toujou rinmin byin-an épi rayi mal-la – oubyin sa-l konsidéré kòm byin ou mal.

 Gin byin san mal, min pa gin anyin ki mal san-l pa gin yon byin.
S. Thomas d’Aquin

 

294         Èské sé yon péché sa yé lè nou santi gro mouvman pasion nan nou ?

Non, pasion-yo kapab itil anpil. Sé sèlman lè pasion-yo mal òdoné, dézò­do­né, yo pousé nou nan mal-la, alòské yo la pou fè nou réalizé byin-an éfék­tiv­man. [1767-1770, 1773-1775]

Pasion-yo ki òdoné pou byin-an tounin vèrtu. Lè sa-a yo sé lign-fòs pou yon lavi k-ap konbat nan chèché rinmin-an ak jistis-la. Yo rélé vis tout pasion k-ap domi­né moun-nan, ki antravé libèté-l épi ki ralé-l nan sa-k mal.

 Sé pou gin pasians nan tout bagay, sitou ak pròp tèt pa-ou.
S. François de Sales 

 Vèrtu-a sé sa nou fè avèk pasion ; vis-la sé sa nou pa ka anpéché tèt-nou fè-l paské pasion-an pran nou-an.
S. Augustin

 

295         Kisa konsians-la yé ?

Konsians-la sé voua moun-nan tandé anndan-l, nan kè-l, k-ap pasé-l lòd fòmèl pou-l fè sa-k byin-an épi évité sa-k mal-la. Sé kapasité pou distingé youn parapò a lòt-la. Bondié palé ak moun-nan nan fon konsians-li. [1776-1779]

Yo konparé konsians-la ak voua sou paranndan koté Bondié manifésté-l bay moun-nan. Sé Bondié nou dékouvri nan konsians-nou. Lè yon krétyin di : « Konsians mouin pa dakò ak sa-a », sa vlé di : « Mouin pa kapab fè sa dévan Bondié ki kréyé-m nan ! »  Pou yo kapab rété fidèl ak konsians yo, gin anpil krétyin ki pran prizon, ginyin minm yo touyé. ¬ 120, 290-292, 312, 333

 Tout sa nou fè kont konsians-nou sé yon péché.
S. Thomas d’Aquin 

 Li lè pou nou fè kichòy. Min moun ki ozé fè kichòy doué pran konsians l-ap pasé sètènman kòm yon trèt nan istoua-a. Poutan si-l pa t-a fè anyin, li t-ap yon trèt dévan  pròp konsians-li.
Comte Claus Von Stauffenberg (1907-1944, yo té touyé-l kèk tan apré atanta 20 juiyè 1944 ki pa-t réyisi fini ak Hitler)

 

296         Èské yo kapab fòsé yon moun aji kont konsians-li ?

Yo pa doué fòsé pèsonn aji kont konsians-li dépi l-ap aji nan limit byin komin-an. [1780-1782, 1798]

Moun ki méprizé konsians yon lòt moun, ki ignoré-l, ki chèché fòsé-l, li blésé dignité-l : pa gin anyin ki fè moun-nan pi moun pasé kapasité pou-l distingé byin-an ak mal-la épi pou-l chouazi. Sa-a sé yon vérité, minm lè, objéktivman li tronpé-l nan désizion li pran-an. Si konsians-la té byin fòmé, voua sou paranndan-an ap palé an konfòmité ak sa ki rézonab pou tout moun, sa-k kòrèk épi ki bon dévan Bondié.

 Si nou santi nou résponsab, nou ront oubyin nou pè paské nou pa-t suiv voua konsians-nou, sa prouvé gin yon pèsonaj nou résponsab dévan-l ; dévan-l nou ront épi nou pè répròch li t-a kapab fè nou.
John Henry Newman

 

297         Èské nou kapab fòmé konsians nou ?

Oui, épi nou doué fè-l minm. Konsians-la ki la nan finfon kè tout moun ki gin rézon-an kapab mal infòmé oubyin minm toufé. Sé poutèt sa nou doué édiké-l pou-l tounin yon instriman ki pèmèt nou jijé épi aprésié ak pi plis finès ofiamézi, aksion ki pi kòrèk nou doué fè-a. [1783-1788, 1799-1800]

Prémié lékòl pou édikasion konsians-la sé égzaminé pròp tèt nou, sa yo rélé otokritik-la. Éféktivman, nou minm moun, nou gin tandans toujou jijé dapré sa-k nan avantaj nou. Dézièm lékòl-la sé pran modèl sou fason lòt-yo aji byin. Lè konsians-la byin fòmé, li minnin moun-nan nan libèté pou-l fè byin li rékonèt ki kòrèk-la. Ak konkou l’Éspri-Sin-an épi Liv ki Sin-yo, pandan tout istoua li, l’Égliz-la té ranmasé anpil konésans sou fason yon moun kapab aji kòrèk sou plan moral-la ; li gin kòm mision pou-l anségné moun-yo épitou indiké yo bon diréksion-an. ¬ 344

 Fè violans sou konsians moun-yo sé minm bagay ak blésé épi frapé ak yon gro kou ki lou anpil sou dignité yo. Nan sans sa-a, sa pi rèd pasé touyé yo.
Jean XXIII, pap Konsil Vatikan II-a

 

298         Moun ki aji mal ak tout bòn konsians-li, bòn volonté-l, èské li koupab dévan Bondié ?

Non. Lè nou fîn analizé, égzaminin tout bagay épi nou rivé nan yon jijman ki asiré, li konvnab pou nou suiv voua k-ap palé anndan nou-an nan tout sikonstans épi minm aksépté riské tronpé nou. [1790-1794, 1801-1802]

Bondié pa kapab rann nou résponsab mové konsékans yon érè involontè nan jijman konsians-la. Minmsi sé vré nou doué toujou suiv konsians nou, nou pa doué bliyé non plis kijan anpil foua yo défòmé réalité-yo, yo ansasinin, malminnin, tronpé lòt-yo antan y-ap sèvi yon fason ki malonèt ak sa yo rélé doua konsians-la.

 Lojikman tout sa ki gin rapò ak moral-la minnin nan téoloji-a alafin, sé pa nan réalité tanporèl k-ap pasé-yo.
Max Horkheimer (1895-1973, filozòf épi sosiològ alman)

 

299         Kisa yo rélé « vèrtu »-a ?

Yon « vèrtu » sé yon dispozision intériè, sou paranndan moun-nan, yon abitid pozitif, yon pasion yo mété nan sèvis byin-an. [1803, 1833]

Sé pou nou fîn apouin nèt minm jan Papa nou ki nan sièl-la fîn apouin nèt-la (Mt 5,48). Sa vlé di nou doué transfòmé nou pou nou avansé sou chémin pou n-al jouinn Bondié-a. Ak fòs nou ginyin kòm moun sé yon ti kras sèlman n-ap avansé. Avèk gras li-a, Bondié ranfòsé « vèrtu moun-nan » épi an plis li ba nou « vèrtu téologal-yo », ki pèmèt nou proché kot Bondié épi viv an pè nan limiè li-a.  ¬ 293-294

 Pa pè poutèt lavi-ou ap fini yon jou ! Pè pito pou t-a bliyé kòmansé-l kòrèktéman.
John Henry Newman

 

300         Poukisa nou doué travay sou pròp tèt pa-nou ?

Nou doué fè éfò pou rivé fè sa ki byin-an ak fasilité, an tout libètè, épi ak kè kontan. Prémié sa k-ap édé nou fè sa sé yon lafoua solid nan Bondié, min tou sé si nou pratiké vèrtu-yo. Poutèt sa nou doué mandé Bondié fè nou grandi nan kapasité pou nou ranmasé tout fòs rézon-nou ak volonté-nou ansanm pou nou réyisi rivé ak plis désizion nan fè sa-k byin-an san nou pa lagé tèt-nou bay pasion dézòdoné-yo. [1804-1805, 1810-1811, 1834, 1839]

Vèrtu prinsipal-yo sé : prudans, jistis, fòs épi tanpérans. Yo rélé yo tou « vèrtu kardinal » (an latin cardo vlé di « gon », « chaniè », épi cardi­na­lis vlé di « inpòtan »).

 Byin viv, sé tou sinpléman rinmin Bondié ak tout kè-ou, ak tout nanm-ou ak tout fòs-ou. Sé konsèvé pou li (gras a tanpérans-la) yon rinmin total okinn malè pap kapab krazé (sa konsèné fòs-la) k-ap obéyi li-minm sèl (sé jistis-la), épi k-ap véyé pou-l fè disènman nan tout bagay yon fason pou nou pa kité riz ak manti pran nou pa sipriz (sa-a sé karaktéristik pròp prudans-la).
S. Augustin

 

301         Kòman nou vîn prudan ?

Nou vîn prudan lè nou aprann distingé ant sa ki ésansièl ak sa ki pa ésansièl, lè nou aprann désidé chouazi rivé nan bon objéktif, épi chouazi mouayin ki pi bon-an pou réalizé yo. [1806, 1835]

Vèrtu prudans-la sé gid tout lòt vèrtu-yo. Paské prudans-la sé kapasité pou disèné, jijé sa-k kòrèk. Si nou vlé viv yon fason ki bon moralman, nou doué konnin kisa ki « véritab byin-an » épi ki valè li ginyin. Sé tankou komèsan nan l’Évanjil-la : apré li fîn jouinn yon pèrl ki gin gran valè, l-alé li vann tou sa-l té ginyin pou-l achté-l (Mt 13,46). Toudabò nou doué prudan pou nou kapab mété jistis-la an mouvman ansanm ak fòs-la épi tanpérans-la pou rivé nan byin nou vlé réalizé-a.

 Prudans-la gin dé jé, yon jé k-ap prévoua sa-k gin pou fèt-la épi lòt-la k-ap kontrolé apré sa lòt-la té fè-a.
S. Ignace de Loyola

 

302         Kòman nou aji kòrèk gras a vèrtu jistis-la ?

Nou mété jistis-la an pratik lè nou véyé pou nou bay ni Bondié ni lòt-yo sa nou doué yo-a. [1807, 1836]

Fòmil ki karaktérizé jistis-la sé « bay chak moun sa yo doué-l ». Sé pa minm jan-an pou yo konsidéré avni yon timoun ki gin yon andikap ak avni yon timoun ki intèlijan dépasé mézi, konsa y-a réspékté doua yo chak ginyin-an. Jistis-la ap chèché jouinn ékilib-la, l-ap véyé pou chak moun résévoua sa yo doué-l la. Jistis-la tou sé bay Bondié sa-k pou li, sètadi rinmin ak adorasion.

 Jistis san pitié-a pa gin rinmin ladan-l, pitié san jistis-la sé yon avilisman.
Friedrich Von Badelschwingh (1831-1910, pastè protéstan alman épi téolojyin)

 

303         Sa sa vlé di pou nou gin vèrtu fòs-la ?

Yon foua li fîn rékonèt byin-an, moun ki gin fòs-la intèvni san rété pou-l défann byin sa-a, minm si-l t-a doué, nan ka ki pi ékstrèm-yo, rivé sakrifié pròp lavi-l. [1809, 1837]  ¬ 295

 Préché paròl-la, insisté bon okazion, san okazion, réproché, ménasé, ankourajé, nan tout pasians ak ansègnman.
2 Timoté 4,2
 

 Pou moun ki gin fòs-la, bonè-a ak malè-a sé tankou min douat-li ak min goch-li, li sèvi ak toulèdé.
Ste Catherine de Sienne

 

304         Pouki sé yon vèrtu sa yé pou nou gin modérasion ?

Lè yon moun gin mézi nan tout bagay oubyin li pratiké tanpérans ak métriz pròp tèt-li, sé yon vèrtu sa yé, paské éksè ak égzajérasion nan tout domèn sé yon déstriksion li yé. [1809, 1838]

Moun ki pa gin tanpérans ak modérasion, li lagé kò-l bay mové instin-l yo, l-ap fè lòt-yo mal poutèt anvi li ginyin-yo ki san kontròl épi l-ap fè pròp tèt-li ditò. Nan Nouvo Téstaman*-an, yo rélé tanpérans-la « sobriété » oubyin « modérasion ».

 Gras Bondié Sovè nou-an té parèt réyèlman pou tout moun, antan li aprann nou rénonsé abitid viv san santiman rélijion, pou nou viv nan tan sa-a antan nou kòrèk épi nou gin bon santiman rélijion.
Tit 2,11-12 

 

305         Kisa ki toua vèrtu téologal-yo ?

Vèrtu téologal-yo sé lafoua-a, éspérans-la épi charité-a (rinmin-an). Yo rélé yo « téologal » paské sé nan Bondié yo soti, référans dirèk yo sé Bondié, épi pou nou minm moun, yo sé chémin k-ap minnin nou dirèktéman al jouinn Bondié. [1812-1813, 1840]

 Koulié-a minm, lafoua, éspérans, rinmin rété, toua sa-yo ; pi gran nan yo-a minm : rinmin-an.
1 Korintyin 13,13

 

306         Poukisa lafoua-a, éspérans-la ak charité-a sé vèrtu yo yé ?

Lafoua-a, éspérans-la ak charité-a (rinmin-an) sé fòs tout bon Bondié bay épi nou kapab dévlopé yo épi kinbé yo ak gras Bondié-a, pou nou kapab gin lavi an kantité k-ap débòdé (Jn 10,10). [1812-1813, 1840-1841]

 Épi nou minm nou konnin épi nou kouè rinmin-an Bondié gin pou nou-an. Bondié sé rinmin li yé, épi moun ki rét nan rinmin-an, sé nan Bondié li rété épi Bondié rété nan li.
1 Jan 4,16

 

307         Kisa lafoua-a yé ?

Lafoua-a sé vèrtu ki fè nou kouè nan Bondié, nou rékonèt vérité-l la épi nou rété kolé nan li. [1814-1818, 1842]

Lafoua-a sé chémin Bondié kréyé-a pou minnin nou nan vérité-a ki li-minm minm. Paské Jézu sé chémin-an, vérité-a, lavi-a (Jn 14,6), lafoua-a pa kapab yon sinp dispozision, yon « kouayans » nan kichòy. Sou yon bò, lafoua-a gin konésans vérité byin détèminé ladan-l : l’Égliz-la déklaré vérité sa-yo nan Credo*-a (déklarasion lafoua-a), épi li gin mision pou-l kinbé vérité sa-yo ak fidélité nan tout tan ak nan tout kilti-yo. Sou yon lòt bò, kouè sé angajé-ou tou nan yon rélasion konfians ak Bondié, ak tout kè-ou ak tout intélijans-ou, ak tout fòs sansib ou-yo. Paské sa ki konté, sé lafoua-a k-ap aji nan charité-a (Ga 5,6). Sé pa ak bèl paròl l-ap di ki fè nou ouè si yon moun kouè tout bon vré nan Bondié rinmin-an, min sé nan aji li aji ak rinmin-an n-ap ouè sa. ¬ 21

 Moun ki di « mouin konnin-l » épi kòmandman-l yo, li pa kinbé yo, li sé moun k-ap fè manti, épi nan moun sa-a vérité-a pa la.
1 Jan 2,4
 

 Konsa tout moun ki rékonèt mouin dévan moun-yo, m-ap rékonèt li mouin minm tou dévan Papa-m ki nan sièl-yo.
Matié 10,32

 

308         Kisa éspérans-la yé ?

Éspérans-la sé vèrtu ki fè sé avèk konstans épi fèmté nou anvi rivé nan sa-k rézondèt-nou sou tè-a : sètadi fè louanj Bondié, sèvi li épi jouinn akonplisman-nou nan li, sé sa ki vrè kontantman-nou. Paské alafin sé nan Bondié vrè kay-nou yé. [1817-1821, 1843]

Minmsi nou pa ko ouè-l, éspérans-la sé konfians nan sa Bondié té promèt pa lintèmédiè tout sa-l kréyé-yo, pa lintèmédiè profèt-yo, min sitou pa lintèmédiè Jézu-Kri. Yo ba nou l’Éspri Bondié-a pou nou kapab éspéré avèk pasians nan sa ki vrè byin-an. ¬ 1-3

 Éspéré sé kouè nan ékspérians riské rinmin-an, sé fè moun-yo konfians, sé soté anba san-ou pa konnin sa-k gin anba-a épi lagé tout nou-minm nan min Bondié.
S. Augustin

 

309         Kisa charité-a yé ?

Charité-a (rinmin-an) sé vèrtu ki fè nou kapab bay Bondié pròp tèt-nou nèt, fè youn ak li, rinmin prochin-nou minm jan ak pròp tèt-nou, san limit, poutèt nou rinmin Bondié ki té rinmin nou an prémié-a. [1822-18291844]

Ak tout fòs-li, Jézu mété charité-a (rinmin-an) anlè tout lòt règléman-yo. Sé poutèt sa Sint Ogustin té gin rézon di : « Rinmin épi fè sa-ou vlé ». Min sa pa sinp konsa ! Charité-a (rinmin-an) sé pi gran énèji ki ginyin, épi sé pou sa li animé tout lòt vèrtu nou ginyin-yo épi li ranpli yo ak lavi Bondié-a.

 Ou-ap gin inprésion plas ou nan sièl-la sé pou ou yo té fè-l, épi pou ou minm sèl, paské yo té fè-ou pou li.
C. S. Lewis

 Charité-a sé yon vèrtu ki gran anpil. An minm tan li sé mouayin-an ak aboutisman-an, mouvman-an ak pouin final-la, chémin k-ap minnin nan li-minm-nan. Donk kisa nou doué fè pou nou rinmin ? Nou pa bézouin lòt manèv pasé rinmin tou sinpléman : tankou yo aprann joué gita antan yo aprann joué gita, oubyin yo aprann dansé antan yo dansé.
S. François de Sales

 

310         Kisa ki sèt don l’Éspri-Sin-an ?

Sèt don l’Éspri-Sin-an sé : sajès, intèlijans, konsèy, fòs, sians, piété épi krint Bondié. L’Éspri-Sin-an « anrichi » krétyin-yo avèk yo : sètadi li ba yo yon séri fòs pou konplété dispozision natirèl yo ginyin-yo, épi konsa li ba yo posibilité tounin instriman patikilié nan min Bondié sou tè-a. [1830-1831, 1845]

Sin Pòl ékri : « youn minm réyèlman, pa lintèmédiè Éspri-a yo ba-l yon paròl sajès, yon lòt minm yon paròl konésans dapré minm Éspri-a, yon lòt lafoua nan minm Éspri-a. Yon lòt minm, karism gérizon nan yon sèl Éspri-a, yon lòt minm réalizasion puisans, yon lòt minm profési, yon lòt minm distingé éspri-yo, éspès lang, yon lòt minm intèprétasion lang-yo (1 Kor 12,8-10). ¬ 113-120

 Pou moun ki rinmin-yo, Bondié chanjé tout bagay an byin ; minm érè oubyin fot yo t-a fè, Bondié transfòmé yo an byin pou yo.
S. Augustin

 

311         Kisa ki frui l’Éspri-Sin-an ?

Frui* l’Éspri-Sin-an sé : rinmin, kè kontan, lapè, pasians, rann sèvis, bon kè, lafoua, bon jan, vi réglé (Ga 5,22-23). [1832]

Lis frui* l’Éspri-a montré ki koté moun yo rivé, lè yo kité Bondié pran yo, kondui yo, fòmé yo. Frui l’Éspri-Sin-an montré Bondié ap travay tout bon vré nan lavi krétyin-yo. ¬ 120

 Amèn, amèn mouin di nou, moun ki kouè nan mouin, travay-yo mouin fè-yo, li minm tou l-ap fè yo, épi l-ap fè pi gran pasé sa-yo paské mouin minm m-apral kot Papa-a.
Jan 14,12

 

312         Kòman nou fè konnin nou fè péché ?

Yon moun konnin li fè péché poutèt konsians-li k-ap akizé-l, k-ap réproché-l, épi k-ap pousé-l déklaré péché-l yo dévan Bondié. [1797, 1848]  ¬ 229, 295-298

 

313         Poukisa yon péchè doué palé ak Bondié épi mandé-l padon ?

Tout péché détrui, maské oubyin nié byin-an. Min Bondié ki bon nèt-la sé li-minm ki kréyé tout byin. Sé poutèt sa tout péché sé yon péché kont Bondié tou, épi nou bézouin réprann kontak avèk Bondié pou nou tounin mété lòd nan lavi-nou. [1847]  ¬ 224-239

 Pran fòs-nou nan kè kontan nou ginyin pou nou avèk Jézu-a. Sé pou nou kontan, sé pou nou anpè. Aksépté tout sa li ba nou. Épi bay tout sa-l pran ak yon bèl souri sou bouch-nou.
Mère Teresa ki t-ap palé ak kolaboratè-l yo

 

314         Kòman nou fè konnin Bondié gin mizérikòd ?

Gin anpil koté nan Liv ki Sin-yo, Bondié fè konnin-l kòm Sa-k gin mizérikòd-la ; li fè sa an patikilié nan parabòl Papa ki gin mizérikòd-la (Lk 15) k-al rankontré pitit li-a ki té pèdi épi ki résévoua-l san kondision pou-l sélébré ak kè kontan fèt rétrouvay-la ak rékonsiliasion-an avèk li. [1846, 1870]

Déja nan Ansyin Téstaman*-an, Bondié té di pa lintèmédiè Ézékièl : Mouin pa vlé lanmò méchan-an, min mouin vlé pou-l chanjé konduit, pou-l viv (Ez 33,11). Yo té voyé Jézu bay mouton kay Israèl-la ki té pèdi-yo (Mt 15,24) épi li konnin sé pa moun ki gin santé ki bézouin doktè, min sé moun ki gin maladi (Mt 9,12). Sé poutèt sa li manjé ak koléktè taks-yo épi péchè-yo, anvan li fè konnin, nan finisman lavi-li sou tè-a, pròp lanmò-li sé yon inisiativ mizérikòd rinmin Bondié-a : Sa-a, réyèlman, sé san Alians mouin-an, sa k-ap vidé pou anpil-yo, pou padon péché-yo (Mt 26,28). ¬ 227, 524

 Si nou di nou pa gin péché, nou tronpé tèt-nou épi vérité-a pa nan nou.
1 Jan 1,8

 Si nou rékonèt péché nou-yo, li fidèl, épi li kòrèk atèl pouin l-ap ouété péché-yo pou nou, l-ap fè nou vîn pròp sot anba tout kalité sa-k pa kòrèk.
1 Jan 1,9

 Pa janm douté osijè mizérikòd Bondié-a.
S. Benoît de Nursie

 

315         Min, an réalité kisa yon péché yé ?

Yon péché sé yon paròl, yon aksion, yon anvi ki fè yon moun ando­majé konsiamman épi volontèman vérité lòd Bondié té prévoua pou bagay-yo nan rinmin-l nan. [1849-1851, 1871-1872]

Fè yon péché, sé plis pasé yon kontravansion parapò a yon loua lèzòm établi. Péché-a sé yon opozision lib ak konsians klè kont rinmin Bondié épi k-ap nié Bondié. Konsa péché-a sé yon « rinmin pròp tèt-ou joustan ou méprizé Bondié » (Sint Ogustin), épi nan ka ékstrèm-yo, kréati-a k-ap fè péché-a déklaré : « Mouin vlé tankou Bondié » (cf. Jén 3,5). Péché-a fè-m vîn koupab, li blésé-m, li détrui-m ak konsékans li ginyin yo, min tou li anpouazonnin lavi moun ki bò koté-m yo épi li ba yo problèm. Sé antan nou proché kot Bondié n-ap rékonèt péché-a épi n-ap ouè jan li grav. ¬ 67, 224-239

 Gin moun k-ap di : « Mouin fè tròp mal, Bondié pap kapab padoné-m ». Sa-a sé yon gro érè, yo tronpé yo anpil. Sé kòmsi yo t-ap mété yon limit nan mizérikòd Bondié-a, alòské li pa gin sa : li san limit. Pa gin anyin ki fè Bondié pi mal pasé lè n-ap douté osijé mizérikòd-li.
S. Curé d’Ars

 Minmsi kè-nou t-a kondané nou, Bondié pi gran pasé kè-nou épi li konnin tout bagay.
1 Jan 3,20

 

316         Kijan yo kapab distingé péché grav-yo (péché mòtèl) ak péché ki mouins grav-yo (péché vénièl) ?

Péché ki grav-la détrui puisans rinmin Bondié-a nan kè yon moun, san rinmin Bondié sa-a pa kapab gin béatitud étènèl, kontantman pou tout tan. Sé poutèt sa tou yo rélé-l péché mòtèl. Péché grav-la sé détaché mouin détaché tèt-mouin ak Bondié ; péché vénièl-la li-minm sé sèlman kalité rélasion ak Bondié-a li andomajé, min rélasion-an la. [1852-1861, 1874]

Ak yon péché grav, moun-nan koupé pon ak Bondié. Lè gin yon péché konsa, sètadi si-l konsèné kichòy ki inpòtan anpil, donk si-l kont lavi-a oubyin kont Bondié li-minm (parégzanp touyé moun, blasfémé Bondié, fè adiltè, etc.), épi si yo fè sa ak tout konésans épi ak tout konsantman. Péché vénièl-la konsèné réalité ki gin valè ségondè parapò a prémié nou sot sité-yo (onè, vérité, propriété, etc.), oubyin si yo fè-l san yo pa byin konnin inpòtans ak konsékans-li épi san yo pa-t bay konsantman-an nèt. Péché sa-yo troublé rélasion avèk Bondié-a, min yo pa kasé-l.

 An déyò mizérikòd Bondié-a, pa gin lòt sous éspérans pou lèzòm.
Jean-Paul II

 Sé moun ki pran tan réfléchi sériézman sou jan koua-a lou ki kapab konprann kijan péché-a lou.
Anselme de Canterbury

 

317         Kòman nou libéré anba yon péché grav épi rékonékté ak Bondié ankò ?

Lè yon péché grav kasé rélasion-l ak Bondié, yon krétyin katolik doué kité yo rékonsilié-l ak Bondié gras a sakréman pénitans-rékonsiliasion-an. [1856] ¬ 224-239

 Mouin sot fè yon sann ki vann chè : mouin boulé yon biyé sink-san fran. Min, sa té mouins grav pasé si-m té fè yon péché vénièl !
S. Curé d’Ars

 

318         Kisa yon vis yé ?

Yon vis sé yon mové abitid k-ap toufé épi voualé konsians-la, ki fè mal-la kapab antré nan moun-nan épi fè-l gin yon panchan pou péché-a tankou yon abitid. [1865-1867]

Kay moun-nan yo kapab di vis-la gin rapò ak sink péché kapito-yo : ògèy, avaris, anvié lòt, kòlè, libètinaj (dézòd séksuèl), goumandiz, parès (yo rélé-l « acédie » tou an fransè).

 Si pa-t gin padon pou péché-yo nan l’Égliz-la, pa t-ap gin éspérans nan lavi pou tout tan-an ak nan libérasion pou tout tan-an. An nou rann Bondié gras poutèt li fè l’Égliz li-a yon si gran kado.
S. Augustin

 

319         Èské nou résponsab péché lòt-yo ?

Non. Nou pa résponsab péché lòt-yo. Sof lè nou koupab poutèt nou té trinnin yo nan péché-a, nou té koopéré ak yo, nou té ankourajé yo péché, oubyin nou pa-t chèché prévni yo a-tan oubyin anpéché yo fè-l. [1868]

 

320         Èské gin strikti sosial ki yon péché ? Èské gin yon péché ki striktirèl dapré sosiété-a ?

Sé sèlman osans figiré yo kapab palé dé strikti péché. Péché-a sé toujou yon bagay yon moun fè individuèlman, lè-l rét kolé nan mal-la siamman épi volontèman. [1869]

Poutan, gin strikti sosial ak institision ki tèlman kontrè ak kòmandman Bondié-yo, yo rélé yo « strikti péché » – an réalité yo sé rézilta, konsé­kans péché pèsonèl-yo. 

 Ni vèrtu-a ni vis-la, yo anba pouvoua-nou. Paské koté sa nan pouvoua-nou pou nou aji, aji mal-l la tou, épi koté gin « non »-an gin « oui »-a tou.
Aristòt (382-322 avan J.-K. avèk Platon, sé youn nan pi gran filozòf nan Antikité-a)

 

DÉZIÈM CHAPIT

Kominoté moun-yo – Sosiété-a

321         Èské yon krétyin kapab tou sinpléman yon individualis ?

Non, yon krétyin pa janm kapab tou sinpléman yon individualis, paské dapré nati-li kòm moun, li fèt pou viv an sosiété. [1877-1880, 1890-1891]

Chak moun gin yon manman ak yon papa, gin lòt moun k-ap édé-l, épi dévoua-l sé édé lòt-yo tou épi mété talan li ginyin nan sèvis tout moun. Kòm moun-nan sé dapré pòtré Bondié yo kréyé-l, li tankou yon réflè Bondié ki pa solitè nan li-minm, min ki Trinité (donk : lavi, rinmin, dialòg épi kominikasion). Sé poutèt sa sé rinmin-an ki kòmandman santral-la pou tout krétyin-yo, li-minm ki fè nou fè youn youn ak lòt nan finfon sa nou yé-a ; épi déstiné-nou fondamantalman sé viv youn pou lòt : Ou-a rinmin prochin-ou nan tankou ou minm (Mt 22,39).

 Pi gran kado moun-nan kapab rivé ginyin anba sièl-la, sé rivé byin viv ak moun ki bò koté-l yo.
Bienheureux Egide d’Assise ( ? – 1262, youn nan konpagnon ki té viv pi pré sin Fransoua d’Asiz-yo)

 

322         Kisa ki pi inpòtan, sosiété-a oubyin moun-nan ?

Dévan Bondié, sa-k konté an prémié sé moun-nan kòm moun, épi apré sa kòm manb sosiété-a. [1881, 1892]

Sosiété-a pap janm konté pi plis pasé chak moun. Yo pa doué janm konsidéré moun-yo kòm mouayin pou rivé nan yon objéktif sosial. Min gin kèk sosiété tankou fanmi-an oubyin léta-a ki nésésè pou moun-nan, yo korésponn a sa nati moun-nan yé-a.

 Minmsi ou pa pè tonbé pou kont-ou, kòman ou ka prétann lévé pou kont-ou ? Gadé : lè nou dé, nou fè pi byin pasé lè nou tou sèl.
S. Jean de la Croix

 

323         Kòman moun-nan kapab intégré nan sosiété-a pou-l réalizé pròp tèt-li an tout libèté ?

Moun-nan ap kapab réalizé pròp tèt-li an tout libèté nan sosiété-a si yo réspékté « prinsip subsidiarité »-a. [1883-1885, 1894]

Doktrîn sosial l’Égliz*-la fè konnin prinsip subsidiarité-a : sa yon moun kapab fè pou kont-li, yon otorité sipériè pa gin doua fè-l nan plas-li. Dapré prinsip sa-a, yon otorité ki pi ro pa gin doua pran fonksion moun-nan ginyin. Yon sosiété ki sou yon nivo ki pi ro pa doué pran fonksion ki pou yon sosiété ki sou yon plan pi ba, antan-l rétiré konpétans-li nan min-l. Ròl otorité ki pi ro-a sé pou-l intèvni pou-l édé (« subsidiaire­ment ») pou-l poté sékou nan ka nésésité.

 Nou chak sé rézilta frui yon lidé Bondié. Nou chak yo vlé nou, nou chak yo rinmin nou, nou chak gin plas-li.
Benoît XVI lè li t-ap pran chaj-li kòm pap

 

324         Sou ki prinsip yon sosiété bazé ?

Tout sosiété bazé sou yon échèl valè (yon lòd prinsip) ki fondé sou jistis-la ak charité-a (rinmin-an). [1886-1889]

Pa gin okinn sosiété ki kapab diré lontan si-l pa bazé sou yon yérarchi valè ki garanti lòd jistis-la nan rapò ant moun-yo épi k-ap fè promosion jistis-la. Konsa yo pa doué janm konsidéré pèsonn kòm yon sinp mouayin pou objéktif aksion sosial-la. Sé san rété pou tout sosiété ap konbat strikti ki injis-yo. Alafin sé charité-a (rinmin-an) sèlman ki rivé fè sa, sé li ki pi gran kòmandman sosial-la. Li réspékté lòt-la. Li réklamé jistis-la. Sé li-minm sèl ki kapab kanpé kont inégalité ak injistis nan rélasion sosial-yo. ¬ 449

? DOKTRÎN SOSIAL L’ÉGLIZ-LA. Sé Ansègnman l’Égliz-la sou òganizasion lavi sosial-la épi sou réspè jistis individuèl ak jistis sosial-la. Kat gran prinsip li-yo sé : dignité moun-nan, byin komin-an, solidarité-a, subsidiarité-a. 

 Jistis jodi-a, yè sé té charité-a. Charité jodi-a ap jistis démin-an.
Bienheureux Etienne-Michel Gillet (1758-1792, prèt épi mati)

 

325         Kisa-k fondman otorité-a nan sosiété-a ?

Tout sosiété bézouin yon otorité léjitim pou égzijé épi asiré lòd-li, inité armoni-l, dévlopman-l. Bézouin sa-a, pou gin yon otorité k-ap réglémanté-l la, li fè pati nati moun-nan jan Bondié kréyé-l la. [1897-1902, 1918-1919, 1922]

Sètènman, pèsonn pa kapab bay tèt-li doua pou-l égzèsé yon otorité nan sosiété-a si yo pa rinmèt-li otorité sa-a yon fason léjitim. Moun k-ap gouvèné-a épi k-ap véyé pou fè yo réspékté konstitision-an, li minm tou li doué soumèt anba désizion sitouayin-yo. L’Égliz-la pa inpozé tèl oubyin tèl lòt fòm gouvènman, min li déklaré sinpléman fòm gouvènman-an pa doué kontrè ak byin komin*-an.

 L’Égliz-la aprésié sistèm démokratik-la, kòm yon sistèm ki favorizé patisipasion sitouayin-yo nan désizion politik-yo épi ki bay garanti moun y-ap gouvèné-yo gin posibilité chouazi épi kontrolé gouvènman yo, oubyin ranplasé yo yon fason pasifik, lè sa nésésè.
Jean-Paul II, Centesimus annus

 

326         Kilè yo égzèsé otorité-a yon fason ki léjitim ?

Yon otorité aji yon fason léjitim lè l-ap travay osèvis byin komin*-an, épi lè li sèvi ak mouayin ki kòrèk pou rivé établi byin komin sa-a. [1903-1904, 1921]

Sitouayin-yo doué kapab viv an konfians paské y-ap viv nan yon « état de droit », yon « péyi ki légal », yon léta ki òganizé dapré laloua tout moun kapab admèt moralman. Pèsonn moun pa oblijé obéyi loua ki abitrè oubyin injis oubyin ki kontrè ak lòd moral natirèl-la. Sinon yo gin doua épi yo gin dévoua minm gin dé lè pou yo konbat loua sa-yo.

 Pa gin yon sosiété san yon dènié rékou (instance suprême).
Aristòt

 

327         Kijan byin komin-an réalizé ?

Byin komin*-an réalizé koté yo réspékté doua fondamantal moun-nan, épi koté moun-yo kapab réalizé pròp tèt-yo an tout libèté sou plan spirituèl-la ak sou plan rélijion-an. Byin komin-an mandé pou moun-yo kapab viv an libèté, an pè épi nan sékirité. Jodi-a, nan épòk mondializasion sa-a, byin komin-an vîn gin yon dimansion inivèsèl pou sovgadé doua ak dévoua tout ras moun-nan. [1907-1912, 1925, 1927]

Yo réspékté byin komin*-an lè yo réspékté byin chak moun épi byin chak ti sélil sosial (parégzanp fanmi-an) épi lè yo mété yo nan kè tout préokipasion yo. Chak moun épi chak ti group nan sosiété-a bézouin pou institision politik-yo soutni yo épi protéjé yo.

? BYIN KOMIN-AN. Byin komin-an sé byin ki pou tout moun ansanm-nan. Li gin ladan-l « tout kondision sosial ki pèmèt ni yon group ni chak manb-yo rivé jouinn pèféksion-an, yon fason ki pi total épi pi fasil ». (GS, 26)

 

328         Kòman moun-nan kapab édé pou réalizé byin komin-an ?

Travay pou byin komin*-an vlé di aksépté yon résponsabilité an favè lòt-yo. [1913-1917, 1926]

Byin komin*-an doué afè tout moun. Konsa nou doué toudabò angajé nou épi pran résponsabilité pou moun k-ap viv pi pré nou-yo – fanmi-nou, vouazinaj-nou, koté n-ap travay-la. Li inpòtan tou pou nou pran résponsabilité sosial épi politik. Poutan, tout moun ki résponsab gin yon pouvoua nan min-l, épi toujou gin danjé pou li sèvi mal avèk li, pou-l fè abi. Sé poutèt sa yo invité-l konvèti tout tan, pou-l kapab réalizé sa l-ap fè pou lòt-yo nan yon léspri jistis ak charité (rinmin) san rété.

 Nou doué obéyi Bondié pasé lèzòm.
Travay Apot-yo 5,29

 Yo doué bay tout moun jistis épi trété-l dapré dignité-l kòm moun.
Konsil Vatikan II, Dignitatis humanae (DH)
 

 Lòd òganizasion réalité-yo doué anba lòd òganizasion moun-yo, sé pa kontrè-a ki pou fèt.
Konsil Vatikan II, GS
 

 Pèsonn moun pa kapab prétann tankou Kayin li pa résponsab frè-li.
Jean-Paul II

 

329         Kòman yo rivé jouinn jistis sosial-la nan yon sosiété ?

Yo rivé établi jistis sosial-la lè yo réspékté dignité chak moun ginyin-an, sa-l pa kapab rénonsé a li-a : sa mandé pou yo rékonèt épi réspékté doua li ginyin-yo, épi pou-l kapab patisipé aktivman nan lavi politik, ékonomik épi kiltirèl sosiété-a. [1928-1933, 1943-1944]

Alabaz tout jistis gin réspè pou dignité moun-nan, sa-l pa kapab pèdi-a, sa Kréatè-a konfié nou pou nou défann li-a épi sa tout gason ak tout fi nan tout périòd istoua-a gin dèt parapò a li osans strikt-la (Jan-Pòl II, Sollicitudo Rei Socialis, 1987). Apati dignité moun-nan, doua moun-yo vîn dékoulé dirèktéman, doua sa-yo okinn léta pa kapab siprimé oubyin chanjé-a. Léta oubyin dirijan k-ap pasé doua sa-yo anba pié sé réjim ki pa léjitim épi ki pèdi otorité yo. Kanta kondision pèféksion koté sosiété moun-nan souaf rivé-a, sé pa toudabò ak léjislasion y-ap rivé jouinn li, min sé nan pratiké rinmin pou prochin-an, lè chak moun ap « konsidéré prochin-l, san éksépsion, tankou “yon lòt li-minm” » (Gaudium et Spes, 27, 1). ¬ 280

 Réspékté bon répitasion ènmi nou-yo.
S. Curé d’Ars

 Ninpòt ki sa nou té fè pou youn nan frè-m sa-yo ki pi piti-yo, sé pou mouin minm nou té fè-l.
Matié 25,40

 

330         Jous kibò tout moun égal-égo dévan Bondié ?

Dévan Bondié tout moun égal-égo, poutèt yo tout gin minm Kréatè-a, yo tout yo kréyé yo dapré pòtré sèl Bondié ki égzisté-a, yo tout gin yon nanm rasionèl épi yo tout gin minm Sovè-a. [1934-1935, 1945]

Paské tout moun égal-égo dévan Bondié, chak moun kòm moun gin minm dignité-a épi yo chak gin minm doua-yo. Sé poutèt sa tout fòm diskriminasion sosial poutèt ras, sèks, kilti oubyin rélijion yon moun, sé yon injistis yo pa doué aksépté.

 Tout sians-yo ak tout disiplîn atistik-yo ap chèché yon byin ki gran anpil, min sa-k pi inpòtan nan yo tout sé sians politik-la : objéktif ki pi gran li ginyin sé jistis-la ; épi jistis-la sé réalizé byin komin-an.
Aristote

 Nou minm krétyin-yo nou sé gadyin yon dokiman ki gin asé dinamit pou-l fè tout sivilizasion-an éklaté, pou mété léta tèt anba, pou nou poté lapè bay yon tè lagè fîn déchiré. Min n-ap trété-l tankou si sé té yon sinp liv litérati, pouin final, sé tout.
Mahatma Gandhi (1869-1948, gid spirituèl mouvman indépandans-la an Ind, fondatè mouvman politik non-violans-la)

 Moun-nan pa kapab réspékté Bondié épi méprizé prochin-l an minm tan. Dé bagay sa-yo pa kapab maché ansanm.
Mahatma Gandhi

 

331         Min poukisa gin inégalité pami moun-yo ?

Tout moun gin minm dignité-a min yo tout pa nan minm kondision lavi. Inégalité ki soti nan sa sosiété moun-nan fè, yo an kontradiksion ak Bòn Nouvèl-la. Bondié bay chak moun talan ki diféran, kòmsi sé invité li t-ap invité nou patajé youn ak lòt : nan charité-a youn doué bay lòt-la sa-k manké-l la. [1936-1938, 1946-1947]

Gin inégalité pami lèzòm ki pa soti nan Bondié, min nan kondision ékonomik-yo ak kondision sosial-yo, yo soti sitou nan mové répatision matiè prémiè-yo, byin-yo ak kapital finansié-yo sou tè-a. Bondié ap tann nan min-nou pou tout sa ki klèman kontrè ak Bòn Nouvèl-la nou fè-l disparèt, tout sa ki pasé dignité moun-nan anba pié. Min gin yon inégalité tou pami moun-yo ki korésponn ak plan Bondié-a : inégalité don ak talan, kondision fizik, kapasité. Konsa Bondié montré nou moun-nan la pou lòt-la, pou-l rinmin-l, pou-l patajé, pou-l ankourajé lavi. ¬ 61

 Bondié di : « Mouin té vlé pou youn té bézouin lòt épi pou yo té minis mouin pou distribiyé gras ak byinfè yo résévoua nan minm-m ».
Ste Catherine de Sienne

 Pa gin anyin ki pou nou vrèman, tout tan nou poko patajé-l.
C. S. Lewis

 

332         Nan kisa krétyin-yo montré yo solidè ak lòt-yo ?

Krétyin-yo angajé yo pou strikti sosial ki dapré jistis-la, yon fason pou tout moun rivé joui nan byin matérièl ak byin spirituèl-yo sou tè-a. Krétyin-yo véyé tou pou fè réspékté dignité moun-nan nan travay-la, sa vlé di yo doué péyé-l yon salè ki ékitab ; transmèt lafoua-a sé yon akt solidarité li yé tou an favè tout moun. [1939-1942, 1948]

Yo rékonèt krétyin-yo pou jan yo pratiké solidarité-a. Éféktivman, sé pa rézon moun-nan sèlman ki égzijé solidarité-a. Jézu-Kri, Granmèt nou-an, té idantifié-l ak pòv-yo épi sa-k pi piti-yo nèt (Mt 25,40). Réfizé solidarité avèk yo, sé réjté Kris-la.

 Rinmin pòv-yo pa viré do-n ba yo, paské lè nou viré do bay pòv-yo, nou viré do bay Kris-la. Li minm minm li vîn tounin moun ki grangou, ki nu-kò, ki san patri, pou ni nou minm ni mouin minm nou kapab gin okazion rinmin-l.
Mère Teresa
 

 Sa-k gin dé chémiz, sé pou-l pasé bay sa-k pa ginyin ; sa-k gin manjé, sé pou-l fè minm jan-an.
Luk 3,11

 

333         Èské gin yon loua moral natirèl tout moun kapab konnin ?

Si moun-yo doué fè sa-k byin épi évité sa-k mal, sé paské sa-k byin-an ak sa-k mal-la inskri yon fason klè épi avèk asirans nan kè yo. Éféktivman tout moun kapab disèné loua moral sa-a yo kapab di ki « natirèl »-la avèk rézon-li fondamantalman. [1949-1960, 1975, 1978-1979]

Loua moral natirèl*-la valid pou tout moun. Li indiké chak moun doua fondamantal ak dévoua li ginyin-yo épi konsa li sé baz lavi ansanm-nan nan fanmi-an, nan sosiété-a épi nan léta-a. Moun-nan bézouin sékou Bondié ak révélasion* li-an, pou-l kapab rété sou chémin ki douat-la, paské akòz péché li-a ak féblès li-a, anpil foua sé yon fason flou ki pa fîn klè li kapté loua natirèl-la.

? PRINSIP SOLIDARITÉ-A. (an latin in solidum vlé di « pou yo tout ansanm ») : prinsip doktrîn sosial l’Égliz-la ki bazé sou égzistans fratènité-a ant moun-yo, épi ki gin kòm objéktif pou-l établi yon « sivilizasion rinmin » (Jean-Paul II)

 

334         Ki rapò ki ginyin ant loua natirèl-la ak loua Ansyin Téstaman-an ?

Laloua Ansyin Téstaman-an, oubyin Laloua ansyin-an, déklaré vérité rézon-an kapab rivé jouinn natirèlman, min yo vîn révélé yo épi sètifié yo kòm laloua Bondié. [1961-1963, 1981]

? LOUA MORAL NATIRÈL. « Nan tout kilti-yo yo kapab ré­ma­ké gin anpil aspè étik ki sanblé ; yo sé éksprésion nati moun-nan ki toujou minm-nan, sa Kréatè-a té vlé-a épi sajès étik ras moun-nan rélé-l loua natirèl-la ».
Benoît XVI, Caritas in veritate, 59

 

335         Ki inpòtans loua Ansyin Téstaman-an ?

 « Ansyin laloua-a » (Thora-a), rézimé ésansièlman nan dis kòmandman-yo (Dékalòg*-la). Ladan-l Bondié manifésté volonté-l bay pèp Israèl-la ; kinbé Tora-a épi suiv li sé té chémin sové-a pou Israèl. Krétyin-yo konnin laloua-a indiké yo sa yo doué fè. Min yo konnin tou sé pa « laloua-a » k-ap sové yo. [1963-1964, 1981-1982]

Éskpérians chak moun fè, fè-l santi yo « rékòmandé »-l pou-l fè byin-an. Min anpil foua nou manké fòs pou nou réalizé-l, li trò difisil, nou santi nou « fèb » (cf. Rm 8,3 épi Rm 7,14-25). Nou ouè « sa nou doué fè-a, sètadi ansyin Laloua-a », min nou santi péché-a dominé nou. Épi sé présizéman konésans ansyin Laloua-a ki fè nou ouè jouska ki pouin nou bézouin yon fòs sou paranndan pou-n kapab réalizé-l. Sé poutèt sa Laloua Ansyin Téstaman-an, minmsi li tèlman bon épi inpòtan, li la sèlman pou préparé nou viv lafoua nan Bondié, Sovè nou-an, jan-l révélé pròp tèt-li nan Évanjil-la. ¬ 349

 Kréatè-a té inskri loua natirèl li-a anndan fon kè-nou, tankou yon pano indikatè ak yon règ pou méziré égzistans-nou.
Benoît XVI, 27 mé 2006

 

336         Kisa Jézu di osijè ansyin Laloua-a ?

Pa sipozé mouin vîn détrui laloua-a oubyin profèt-yo, mouin pa vîn détrui min akonpli (Mt 5,17). [1965-1972, 1977, 1983-1985]

Jézu té viv nèt kòm yon juif pratikan dapré lidé tan li-a épi sa yo té préskri alépòk. Min ak réfléksion li t-ap fè, li pran distans-li parapò a yon intèprétasion Laloua-a ki té litéral épi pou lafòm sèlman.

 Ansyin laloua-a sé yon profési ak yon pédagoji pou réalité ki té gin pou vini-yo.
S. Irénée de Lyon

 Bondié té ékri sou plak ròch laloua-a, sa moun-yo pa-t rivé li nan kè yo.
S. Augustin

 

337         Kòman nou sové ?

Okinn moun pa kapab sové pròp tèt-li. Éféktivman, sové-a sé libérasion anba péché-a épi pi louin pasé « zòn lanmò-a » sé patisipasion nan yon lavi san fin antan nou ouè Bondié fas-a-fas. Krétyin-yo kouè sé Bondié ki sové yo, épi pousa li voyé Pitit li-a Jézu-Kri sou tè-a épi li vidé l’Éspri li-a. [1987-1995, 2017-2020]

Sin Pòl konstaté : Tout moun réyèlman té fè péché, épi yo manké gloua Bondié-a (Rm 3,23). Dévan Bondié ki jistis ak bonté san limit, péché-a pa kapab égzisté osans pròp. Min si péché-a sé pou pa-égzisté-a li la, kisa péchè-a ap dévni ? Nan rinmin li rinmin nou-an, Bondié jouinn rout-la pou-l détrui péché-a antan-l sové péchè-a. Li fè péchè-a vîn kòrèk ankò, jan-l doué yé-a, li jistifié-l. Sé poutèt sa dépi lontan yo rélé sové nou sové-a jistifikasion. Sé pa ak pròp fòs-nou nou vîn jistifié. Pèsonn moun pa kapab padoné pròp péché pa-l ni anpéché lanmò frapé-l. Donk sé Bondié ki pou aji an favè nou. Li fè sa sinpléman poutèt mizérikòd-li, pa paské nou t-a kapab mérité sa. Gras a batèm-nan, Bondié ofri nou jistis Bondi­é-a gras a lafoua-a nan Jézu-Kri (Rm 3,22). Gras a fòs l’Éspri-a ki vidé nan kè nou-yo, nou patisipé nan lanmò ak nan réziréksion Jézu-Kri : nou mouri parapò a péché-a, épi nou fèt pou yon lavi tou nèf nan Bondié. Antan sé Bondié ki ba nou yo, lafoua-a, espérans-la ak charité-a pran nou épi yo fè nou kapab viv nan limiè-a épi konfòmé nou ak volonté Bondié-a.

 Amèn, réyèlman mouin di nou, anvan sièl-la ak tè-a pasé, yon ti « yota » oubyin yon ti « trè » pa gin doua pasé sot nan laloua-a joustan tout bagay rivé. Konsa si yon moun lagé youn nan pi piti kòmandman sa-yo épi li anségné moun-yo konsa, sé pi piti y-ap rélé-l nan péyi-roua sièl-yo ; min, si yon moun fè épi li anségné, sé gran y-ap rélé-l nan péyi-roua sièl-yo.
Matié 7,18-19

 

338         Kisa gras-la yé ?

Lè nou di « gras-la », nou vlé di souin Bondié ap pran souin nou gratis-la nan rinmin li gin pou nou-an, bonté li k-ap poté nou sékou, fòs lavi ki vîn sot nan li-a. Nan Koua-a ak Réziréksion-an, Bondié ba nou pròp tèt-li ak tout rinmin li ginyin-an, épi li kominiké pròp tèt-li ba nou gratis. Gras-la sé tout sa Bondié ba nou san nou pa mérité sa ditou. [1996-1998, 2005, 2021]

Jan Pap Benoua XVI di-a : « Gras-la sé gadé Bondié ap gadé nou, sé touché rinmin li gin pou nou-an touché nou. Gras-la sé pa yon bagay, sé Bondié li-minm k-ap kominiké pròp tèt-li bay moun-yo. Li pa bay anyin pi piti pasé pròp tèt-li. Nan gras-la, nou nan Bondié ».

? JISTIFIKASION. Sé yon aspè santral nan « doktrîn sou gras-la ». Li vlé di gin yon rélasion kòrèk ki rétabli ant Bondié ak moun-nan. Kòm sé Jézu-Kri ki kapab gin rélasion kòrèk sa-a byin ajisté-a (« jistis »-la), n-ap kapab tounin vîn jouinn Bondié si sèlman Kris-la « jistifié » nou, sètadi antan-l fè nou antré nan pèféksion rélasion san fay li gin ak Bondié-a, antan-l ajisté nou ak volonté Papa-a. Donk, kouè sé akéyi jistis Jézu-a nan nou minm épi nan lavi-nou.

 

339         Kisa gras-la fè nan nou ?

Gras-la fè nou antré nan intimité lavi Sint-Trinité-a, nan échanj rinmin ant Papa-a, Pitit-la ak l’Éspri-Sin-an. Li fè nou vîn kapab viv nan rinmin Bondié-a épi aji an fonksion rinmin sa-a. [1999-2000, 2003-2004, 2023-2024]

Sé anro gras-la soti pou nou, yo vidé-l nan nanm-nou, yo pa kapab ékspliké-l ak koz « natirèl » (yo rélé-l gras surnaturèl). Li fè nou vîn tounin pitit Bondié (sitou gras batèm-nan) épi éritié sièl-la (sé gras k-ap sanktifié nou-an oubyin divinizé nou-an). Li dispozé nou pou nou fè byin-an avèk konstans (gras abituèl). Li édé nou disèné, vlé épi fè tout sa-k minnin nan byin-an, nan Bondié épi nan sièl (gras aktuèl). Yo ba nou-l an patikilié nan sakréman*-yo, poutèt dapré sa Granmèt nou-an té vlé-a, yo sé koté nou rankontré Bondié paréksélans (gras sakramantèl-la). Gras-la manifésté tou atravè don spésial yo bay kèk moun (karism*-yo), oubyin fòs spésial ki akonpagné kondision lavi mariaj-la, òrd-la, lavi rélijiéz-la (gras-d-éta).

 Sé ak gras-la réyèlman nou sové pa lintèmédiè lafoua, épi bagay sa-a sé pa nan nou minm li sòti, sé kado Bondié-a ; sé pa nan travay, pou pèsonn pa vanté tèt-li.
Éfézyin 2,8-9

” Bondié pa janm bay mouins pasé li-minm.
S. Augustin

” Tout bagay sé yon gras.
Ste Thérèse de Lisieux

 

340         Ki rapò ki ginyin ant gras-la ak libèté-nou ?

Gras Bondié-a vîn rankontré moun-nan antan-l kité-l lib, li révéyé-l épi li mandé-l réponn an tout libèté. Gras-la pa fòsé. Rinmin Bondié-a vlé nou réponn li libréman. [2001-2002, 2022]

Nou toujou kapab di non dévan sa gras-la ap ofri nou-an. Min sa pa vlé di gras-la t-a andéyò oubyin étranjé parapò a moun-nan, an réalité li sé sa moun-nan anvi jouinn pi afon nan libèté-l. Lè Bondié touché nou ak gras li-a, sé dévan li pran dévan parapò a répons lib n-ap ba li-a.

 Kilès réyèlman ki distingé-ou ? Ki sa minm ou ginyin ou pa-t résévoua ; si-ou résévoua minm, poukisa ou-ap fè ògèy kòmsi ou pa-t résévoua ?
1 Korintyin 4,7

” Sa-k té rivé-m, mouin pa okipé-l ; li nan mizérikòd Bondié-a. Sa-k pral rivé-m, mouin pa okipé-l non plis ; li nan providans Bondié. Sa ki préokipé-m épi k-ap fè-m aji, sé jodi-a, ki nan gras Bondié-a épi nan ba li m-ap ba li kè-m ak volonté-m.
S. François de Sales

 

341         Èské nou kapab mérité sièl-la ak bon aksion n-ap fè ?

Non. Pèsonn moun pa kapab gin sièl-la ak pròp fòs-li sèlman. Sové nou sové-a sé yon kado gratis gras Bondié-a fè nou, minmsi sa mandé pou moun-nan koopéré libréman. [2006-2011, 2025-2027]

Minmsi sé gras-la ak lafoua-a ki sové nou, li nésésè pou rinmin ki révéyé nan nou-an gras a aksion Bondié-a, li vîn manifésté nan bon aksion nou-yo.

 

342         Èské nou tout gin pou vîn « sin » ?

Oui. Objéktif lavi-nou sé fè nou fè youn ak Bondié nan rinmin-an, pou nou konfòm totalman ak sa Bondié vlé-a. Nou doué pèmèt Bondié « viv lavi-li nan nou » (Mè Téréza). Sé sa sa vlé di vîn « sin ». [2012-2016, 2028-2029]

Tout moun k-ap pozé késion : kiyès mouin yé ? Poukisa-m la, épi ki avni-m ? Lafoua-a réponn li : Sé nan sinteté*-a moun-nan vîn tounin sa Bondié kréyé-l pou-l yé-a. Sé nan sinteté-a moun-nan rivé nan vrè armoni avèk pròp tèt-li épi avèk Kréatè-a. Min sinteté-a sé pa yon pèféksion k-ap fèt pou kont-li, sé fè youn ak rinmin-an ki té tounin moun-nan, sètadi Kris-la. Moun k-ap chèché nouvo lavi sa-a jouinn pròp tèt-li épi li vîn sin.

 Mari minm di : « Min ésklav Granmèt-la, sé pou sa rivé-m dapré paròl ou-a ».
Luk 1,38

” Sé pa nou minm minm ki chouazi vokasion-nou, sé résévoua nou résévoua-l, épi nou doué fè éfò pou nou disèné-l. Nou doué paré zòrèy-nou pou-n kouté voua Bondié, pou nou ouè sign k-ap montré nou volonté-l. Épi yon foua nou rékonèt volonté-l, sé pou nou toujou fè-l, ninpòt sa-l t-a yé-a, ninpòt sa-l t-a égzijé-a, ninpòt pri-l t-a kouté-a.
Charles de Foucauld

  

 

TOUAZIÈM CHAPIT

L’Égliz-la

343         Kòman l’Égliz-la édé nou minnin yon lavi ki bon moralman épi ki résponsab ?

Sé nan l’Égliz-la nou batizé. Sé nan l’Égliz-la nou résévoua lafoua-a ki konsèvé intégralman atravè tout sièk-yo. Sé nan l’Égliz-la nou tandé Paròl lavi Bondié-a épi nou aprann kijan pou nou viv si nou vlé fè Bondié plézi. Ak sakréman*-yo Jézu té konfié bay disip li-yo, l’Égliz-la fè nou grandi, li fòtifié nou épi konsolé nou. Nan l’Égliz-la, sin-yo kléré nou ak flanm limiè yo-a. Nan l’Égliz-la nou sélébré Ékaristi-a : sakrifis Kris-la vîn prézan ladan-l chak foua, pou nou kapab fè youn ak li, pou nou tounin Kò-li, épi pou nou viv ak fòs-li. Malgré tout féblès moun ki nan l’Égliz-la, pèsonn pa kapab krétyin si-l rété andéyò-l. [2030-2031, 2047]

” Granmèt-la pa mandé nou gran aksion, min tou sinpléman pou nou ba li pròp tèt-nou épi pou nou di-l mèsi. Li pa bézouin sa n-ap fè-yo min li bézouin rinmin nou-an sèlman.
Ste Thérèse de Lisieux

” Sinteté-a, vîn sin-an, sé pa yon dékorasion an plis ki kouté byin chè pou kèk moun, sé tou sinpléman yon dévoua pou ou-minm ak mouin minm.
Mère Teresa

 

344         Poukisa l’Égliz-la intèvni nan késion moral-yo ak nan késion ki konsèné konduit chak moun ?

Kouè sé yon chémin. Sé sèlman lè nou rapòté nou nan indikasion l’Évanjil-la bay yo n-ap kapab konnin kòman pou nou rété sou chémin sa-a, sètadi aji dapré jistis-la épi viv dapré sa ki byin-an. Majistè* l’Égliz-la doué raplé moun-yo égzijans laloua moral natirèl-la. [2032-2040, 2049-2051]

Vérité-a pa kapab kontrédi tèt-li. Sa ki vré pou tout moun pa kapab fo pou krétyin-an. Sa ki kòrèk pou krétyin-an pa kapab fo pou tout rès moun-yo. Sé poutèt sa l’Égliz-la gin résponsabilité intèvni yon fason jénéral nan tout sa ki konsèné moral-la.

” Rinmin Kris-la épi rinmin l’Égliz-la, sé minm bagay-la.
Frère Roger Schutz

” Jodi-a l’Égliz-la ban-m Jézu. Sètadi tout bagay. Kisa-m t-a konnin osijè-l, osijè rélasion ki fè-m fè youn ak li-a san l’Égliz-la ?
Cardinal Henri de Lubac (1896-1991, téolojyin fransè)

 

345         Kisa ki « sink kòmandman l’Égliz-la » ?

Patisipé nan Mès-la jou dimanch ak jou fèt-yo. Sispann tout travay ak tout aktivité ki t-a nui karaktè sakré jou sa-yo. 2. Konfésé omouins yon foua nan ané-a. 3. Résévoua sakréman Ékaristi-a omouins nan tan Pak-la.  4. Pa manjé viann (mèkrédi sann épi vandrédi Karèm-yo) épi jéné nan jou yo établi-yo (mèkrédi sann épi vandrédi sin). 5. Soutni l’Égliz-la nan bézouin matérièl-li. [2042-2043]

” Nou vlé rivé kouè min nou pa konn ki chémin pou-n fè ? Aprann nan min sa-k té douté anvan nou-yo, minm jan ak nou. Imité fason yo té aji-a, fè tout sa lafoua-a mandé, kòmsi nou té déja kouè. Patisipé nan Mès-la, sèvi ak dlo bénit-la, etc., sètènman sa ap ba nou yon kè ki sinp épi l-ap minnin nou nan lafoua-a.
Blaise Pascal

 

346         Sa kòmandman l’Égliz-yo sèvi épi kijan yo angajé nou ?

« Sink kòmandman l’Égliz-la » ak égzijans yo fè nou sou sa ki minimòm pou yon krétyin-an, sèvi pou raplé nou nou pa kapab krétyin si-n pa fè éfò viv dapré moral-la, san nou pa patisipé konkrètman nan lavi sakramantèl l’Égliz-la, san nou pa viv an solidarité avèk li. Yo obligatoua pou tout katolik. [2041, 2048]

 

347         Poukisa sé yon bagay grav lè yo akizé yon krétyin di li gin yon « doub moral » ?

Prémié kondision pou évanjélizasion-an sèké lavi-nou doué an akò ak Évanjil-la. Donk gin yon moral « doub »* sé trayi mision krétyin-yo ginyin pou yo « sèl tè-a épi limiè tè-a ». [2044-2046]

Sin Pòl té raplé kominoté Korint-la : Nou sé lèt Jézu-Kri nou minm minm nou sèvi ak li ; li pa ékri ak lank min ak Éspri Bondié vivan, pa nan plak ròch, min nan plak kè chè (2 Kor 3,2). Sé ak pròp lavi yo plis pasé ak sa y-ap di, krétyin-yo sé « lèt rékòmandasion » (2 Kor 3,2) Kris-la dévan moun-yo sou tè-a. Konsa ravaj mové konpòtman krétyin-yo ap fè pi térib toujou lè sé prèt* oubyin rélijié* k-ap fè timoun abi. Non sèlman yo fè yon krim ki pa gin non sou viktim yo-a, min tou yo fè anpil moun douté sou éspérans nan Bondié-a épi yo étinn ti flanm lafoua-a lakay anpil moun.

? DOUB MORAL. Yo di sa osijè yon moral piblik oubyin privé y-ap pratiké nan diféran fason dapré sikonstans. Sou pa déyò moun-nan ap défann objéktif ak dispozision ki konfòm ak yon séri prinsip moral li pa réspékté an privé.  Ti moun-yo, nou pa doué rinmin ak paròl ni ak lang, min nan aksion épi vérité (1 Jn 3,18)

” Tè-a plin ak moun k-ap préché dlo épi k-ap bouè divin.
Giovanni Guareschi (1908-1968, yon italyin ki té ékri Don Camillo et Peppone)
 


 

DÉZIÈM SÉKSION

Dis kòmandman-yo

348         Mèt, ki bon bagay pou-m fè, pou-m gin lavi tout tan-an ?

Jézu réponn : Si-ou vlé antré nan lavi-a, kinbé kòmandman-yo (Mt 19,17) épi li ajouté : Si-ou vlé fîn apouin nèt… vini, suiv mouin ! (Mt 19,21). [2052-2054, 2075-2076]

Krétyin-an sé plis pasé minnin yon vi kòrèk antan-ou kinbé kòmand­man-yo. Krétyin-an sé gin yon rélasion vivan avèk Jézu. Yon krétyin gin yon rélasion profon épi pèsonèl avèk Granmèt li-a, épi li kontinué maché avèk li sou chémin k-ap minnin nan lavi tout bon vré-a.

 Min, dapré Sa-a ki sin-an, ki rélé nou-an, nou minm tou sé pou nou vîn sin nan tout konduit-nou. Sèké min sa ki ékri : « Sé pou nou vîn sin, paské mouin minm mouin sin ».
1 Piè 1,15-16

” Kris-la pap chèché admiratè min « disip ».
Sören Kierkegaard
 

” Laplipa moun-yo pa imajiné sa Bondié t-a kapab fè ak yo si yo té mété tèt yo aladispozision-l.
S. Ignace de Loyola

 

349         Kisa ki « dis kòmandman-yo » ?

  1. Sé Bondié sèl pou-n adoré, sé li minm sèl pou nou sèvi. Ak tout kè-nou pou nou rinmin-l.
  2. Non Bondié-a pou nou réspékté. Pa fè sèman pou granmési.
  3. Jou dimanch sé jou Bondié-a : fò nou pasé-l nan sèvis-li.
  4. Granmoun-nou pou nou réspékté, konsa nou sètin n-a béni.
  5. Pa pousé pèsonn nan péché. Pa bat prochin-ou, pa touyé li.
  6. Pînga fè adiltè. Fò-n évité mové plézi. Sé nan mariaj pou fè pitit.
  7. Pa manyin sa-k pa pou ou ; si li nan min-ou, sé pou-ou rémèt li.
  8. Pa bay manti, pa bay fo-témouagnaj.
  9. Pa anvi madanm prochin-ou.
  10. Pa anvi afè prochin-ou.

Fason sa-a pou fòmilé dis kòmandman-yo pa tèkstuèlman nan Liv ki sin-yo : li soti nan dé sous biblik : Égzòd 20,2-7 épi Détéronòm 5,6-21. Dépi okòmansman, l’Égliz-la té fè yon sintèz dé sous-yo épi té propozé fòm sa-a ki itil pou katéchèz-la bay moun ki kouè-yo.

 

350         Èské sé paraza dis kòmandman-yo rasanblé konsa ?

Non. Dis kòmandman-yo fè youn. Yon kòmandman ralé lòt. Nou pa kapab mété akoté ni youn ni lòt kòmandman yon fason abitrè. Si nou dézobéyi youn, nou dézobéyi tout laloua-a. [2069, 2079]

Karaktéristik patikilié dis kòmandman-yo, sèké yo konsèné tout lavi moun-nan. Éféktivman nou minm moun, nou gin dévoua aléga Bondié (kòmandman 1 a 3) épi aléga moun n-ap viv avèk yo-a (kòmandman 4 a 10). Rélijion-an ak lavi sosial-la sé aspè fondamantal sa nou yé kòm moun.

? DÉKALÒG (« dis paròl », an grèk déka vlé di « dis » épi logòs vlé di « paròl »). Dis kòmandman-yo sé prémié rézimé règ fondamantal ki konsèné konpòtman moun-nan nan Ansyin Téstaman-an. Ni juif-yo ni krétyin-yo dirijé konpòtman yo dapré tèks fondamantal sa-a.

 

351         Èské dis kòmandman-yo valab toujou ?

Oui, mésaj dis kòmandman-yo pa dépann dé yon kontèks istorik. Yo éksprimé dévoua fondamantal ki pap chanjé, dévoua moun-nan ginyin aléga Bondié épi aléga prochin-li, épi obligasion kòmand­man-yo toujou valab tout koté. [2070-2072]

Dis kòmandman-yo sé kòmandman rézon natirèl moun-nan, épitou yo fè pati sa Bondié té révélé* kòm obligatoua. Yo tèlman obligatoua pèsonn moun pa kapab pèmèt li pou-l pa kinbé épi pou-l pa suiv kòmandman sa-yo. 

” Dis kòmandman-yo sé pa obligasion yon Granmèt ki tankou yon diktatè t-a mété abitrèman sou zépòl moun-yo… Jodi-a épi pou tout tan sé yo minm sèl ki kapab garanti avni fanmi moun-nan. Yo prézèvé moun-nan anba fòs égoyis-la, rayisans-la ak manti-a k-ap détrui-l. Yo montré-l tout fo-zidòl-yo k-ap fè-l tounin ésklav : rinmin pròp tè-ou antan-ou viré do bay Bondié, volonté gin pouvoua-a, épi chèché plézi-a k-ap chaviré tout lòd kòrèk épi k-ap avili dignité-nou kòm moun ak dignité prochin-nou.
Jean-Paul II sou mòn Sinayi-a, 26 févriyé 2002

 

PRÉMIÉ CHAPIT

Sé pou rinmin Granmèt-la Bondié-ou la, ak tout kè-ou,
ak tout nanm-ou,
ak tout fòs-ou

 

PRÉMIÉ KÒMANDMAN-AN

Mouin sé Granmèt-la Bondié-ou,
ou pap gin lòt dié andéyò mouin.

352         Sa sa vlé di : Mouin sé Granmèt-la Bondié-ou (Égz 20,2) ?

Paské li-minm ki gin tout Pouvoua-a té manifésté-l ba nou kòm Granmèt-nou épi Bondié-nou, nou pa doué mété anyin pi ro pasé-l, nou pa doué konsidéré anyin kòm pi inpòtan pasé-l, nou pa doué bay anyin ni pèsonn moun priorité sou li. Konnin Bondié, sèvi-l épi adoré-l, sé sa ki pou gin priorité absolu, nèt alé, nan lavi-nou. [2083-2094, 2133-2134]

Bondié ap tann pou nou ba li tout lafoua-nou, pou nou mété nan li tout éspérans-nou, épi pou nou chèché-l ak tout rinmin ki nan kè-nou. Kòmandman pou nou rinmin Bondié-a sé li ki pi inpòtan nan tout kòmandman-yo, épi sé klé tout lòt-yo. Sé poutèt sa li an-tèt tout lòt-yo.

 Nou minm, sé pou nou rinmin paské li-minm li rinmin nou an prémié.
1 Jan 4,19

 

353         Poukisa nou adoré Bondié ?

Nou adoré Bondié paské li égzisté épi lè nou réspékté-l épi nou adoré-l nou bay Révélasion li-an ak prézans li-a répons ki konvnab-la. Granmèt Bondié-ou la ou-ap adoré, épi li minm sèl ou-ap sèvi (Mt 4,10). [2095-2105, 2135-2136]

Adoré Bondié, sé nan avantaj moun-nan, paské sa libéré-l pou-l pa soumèt anba puisans ki sou tè sa-a. Tout koté yo pa adoré Bondié, tout koté yo pa konsidéré-l ankò kòm Mèt lavi-a ak lanmò-a, gin lòt réalité ki angoufré nan plas li-a épi yo mété doua moun-nan an danjé. ¬ 485

” Lè Bondié grandi, moun-nan pa vîn pi piti : moun-nan grandi tou épi tè-a vîn pi kléré.
Benoît XVI, 11 séptanm 2006

” Moun-nan pa kapab viv san-l pa adoré kichòy.
Fedor Dostoïevski

 

354         Èské yo kapab fòsé yon moun kouè ?

Non. Yo pa kapab oblijé pèsonn moun kouè, minm pròp pitit pa-nou ; konsa tou, yo pa kapab anpéché okinn moun kouè. Chak moun doué kapab désidé an tout libèté pou-l kouè. Min sé vokasion krétyin-yo pou avèk paròl yo épi égzanp yo, yo édé lòt-yo jouinn chémin lafoua-a. [2104-2109, 2137]

Pap Jan-Pòl II di : « Évanjélizasion-an ak témouagnaj an favè Kris-la pa kontrè ak libèté-a, lè yo fè yo antan yo réspékté konsians moun-yo… Lafoua-a mandé pou moun-nan aksépté-l libréman, min yo doué propozé-l » (ansiklik Redemptoris Missio, 1990, 8).

” Nou pa fòsé pèsonn aksépté lafoua nou-an. Mòd prozélitism sa-a, li kontrè ak kristianism-nan. Sé sèlman nan libèté, lafoua-a rivé. Min n-ap invité libèté moun-nan pou-l ouvri bay Bondié ; pou-l chèché-l, pou-l kouté-l.
Benoît XVI, 10 séptanm 2006

? PROZÉLITISM. (an grèk prosèrchomai vlé di « proché vîn jouinn ») : sé éksplouaté féblès fizik oubyin intéléktuèl lòt-la pou ralé-l fè-l kouè minm bagay ak ou.

 

355         Sa sa vlé di : Ou pa doué gin lòt dié pasé-m ?

Kòmandman sa-a intèdi nou :
- adoré lòt dié oubyin zidòl, oubyin adoré yon moun sou tè-a tankou yon idòl, oubyin idolatré yon réalité matérièl (lajan, infliyans, siksè ak réyisit, bèlté, jénès, etc.).
- fè sipèstision, sètadi, olié nou kouè nan puisans Bondié, nan Providans-li, nan bénédiksion*bénédiksion*-l, nou vîn ésklav pratik ézotérik, majik, oubyin souadizan sians sékrè, oubyin nou lagé kò-nou nan divinò (chèché konnin sa-k pral rivé) oubyin spiritism (invoké éspri moun ki mouri).
- défié Bondié, ba-l défi nan paròl ak nan aksion nou-yo.
- fè sakrilèj*.
- rivé gin yon pouvoua spirituèl antan nou achté moun pa anba, épitou profané sa ki sakré ak kòmès (simoni). [2110-2128, 2138-2140]

? SIPÈSTISION. Sé kouè yon fason irasionèl gin mo nou kapab di, jès nou kapab fè, événman ki rivé oubyin bagay ki la, kapab ginyin oubyin dégajé yon puisans majik.

? SAKRILÈJ. (an latin sacrilegium vlé di « vòlè bagay ki sakré ») : sé vòlè, andomajé oubyin profané kichòy ki sakré.

” Louanj pou Granmèt-la ki sové-m !
Ste Thérèse d’Avila

 

356         Èské ézotérism-nan kapab konpatib ak lafoua krétyin-an ?

Non. Ézotérism-nan pasé akoté vérité sou Bondié-a. Bondié sé yon pèrsòn, li sé rinmin épi sous lavi-a, li pa yon sinp énèji san vizaj nan inivè-a. Bondié té vlé moun-nan égzisté épi li té kréyé-l, min moun-nan nan li-minm pa Bondié, li sé yon kréati péché-a blésé, épi ki bézouin yo sové-l pou-l kapab chapé anba lanmò définitif-la. Alòské anpil moun k-ap suiv ézotérism-nan kouè moun-nan kapab sové pròp tèt-li, krétyin-yo minm kouè sé Jézu-Kri sèl épi gras Bondié-a ki kapab sové yo. Nati-a ak inivè-a (kòsmòs-la) pa kapab sové nou non plis (pantéism*). Sé Kréatè-a sèl, nan gran rinmin li gin pou nou-an, li-minm ki pi gran alinfini épi ki anro tout bagay, ki kapab sové nou. [2110-2128]

Jodi-a, pou yo kapab pran souin santé yo, anpil moun ap fè yoga oubyin ap patisipé nan séans méditasion transandantal (méditasion*) pou yo kapab fè ékspérians silans-la oubyin santré sou yo-minm, oubyin pou yo santi kò-yo yon lòt jan. Téknik sa-yo pa toujou inosan. Anpil foua y-ap poté yon doktrîn, yon ansègnman, ki kontrè ak lafoua krétyin-an : sé ézotérism*-nan. Yon moun rézonab (ki byin nan tèt) pa doué kité vizion sa-yo tanté-l, sé vizion ki ouè tè-a yon fason irasionèl koté t-a gin yon foul fantôm, baka ak éspri anjélik (ézotérik), koté yo kouè nan maji, épi koté t-a gin inisié ki posédé yon sians sékrè, kaché, foul-la ki ignoran-an pa kapab rivé konnin-l. Déja nan ansyin Israèl-la yo té dénonsé kouayans nan zidòl-yo ak éspri-yo ki té bagay nòmal lakay lòt pèp alan­tou-l yo. Sé Bondié sèl ki Granmèt, pa gin lòt Bondié pasé-l. Pa gin okinn téknik majik non plis ki t-a pèmèt moun-nan posédé, kontrolé « Bondié », fòsé inivè-a maché dapré sa yo pansé oubyin sové pròp tèt yo. Anpil bagay y-ap fè nan ézotérism-nan, bagay sa-yo pou yon krétyin sé sipèstision* épi fo-sians sékrè.

? ÉZOTÉRISM. (an grèk ésotérikòs vlé di « sou paranndan, sa ki anndan moun-nan épi sé yon ti kantité inisié sèlman ki kapab konprann li) : dépi XIXèm sièk-la, yo rélé ézotérism tout doktrîn ak pratik spirituèl ki t-a prétann minnin moun-nan jouinn yon souadizan « vrè konésans » ki té kaché anndan-l dépi tout tan. Révélasion-an minm koté Bondié manifésté-l bay moun-nan sou pa déyò-a pa gin anyin pou-l ouè ak mòd pansé ézotérik-la.

? PANTÉISM. (an grèk pan vlé di « tout », théòs vlé di « Bondié », logòs vlé di « doktrîn ») : konsépsion ki t-a vlé kouè pa gin anyin ki égzisté an déyò Bondié, tout sa ki égzisté sé Bondié, épi Bondié sé totalité tout sa ki égzisté. Doktrîn métafizik sa-a pa maché ak kristianism-nan.

? OKULTISM. (an latin occultus vlé di « kaché, sékrè », doktrîn ki sékrè, anpil foua yo sèvi ak mo sa-a nan minm sans ak ézotérism) : sé doktrîn oubyin pratik ki prétann bay moun-nan yon pouvoua sou sa-k pral rivé-l, sou réalité matérièl-yo oubyin sou moun ki bò koté-l. Nan pami pratik okult-yo parégzanp gin : pandil-la, boul kristal-la, astroloji-a, divinò ak vouayan, etc.

 

357         Èské atéism-nan sé toujou yon péché kont prémié kòmand­man-an ?

Si moun-nan pa-t janm tandé palé dé Bondié, oubyin si moun-nan égzaminé késion égzistans Bondié-a ak tout nanm ak tout kon­sians-li min li pa rivé kouè, atéism-nan pa t-a yon péché. [2127-2128]

Li difisil pou nou distingé ant « mouin pa kapab kouè » épi « mouin pa vlé kouè ». Konpòtman ki fè nou réjté lafoua-a san nou pa chèché aprofondi-l oubyin paské tou sinpléman nou pansé li pa gin inpòtans, anpil foua li pi grav pasé yon atéism moun-nan réfléchi sou li. ¬ 5

? ATÉISM. (an grèk théòs vlé di « Bondié ») : doktrîn ki nié égzistans Bondié. Anba lidé jénéral sa-a, gin anpil fòm téorik épi pratik pou nié égzistans Bondié. 

 

358         Poukisa nan Ansyin Téstaman-an yo té intèdi fè okinn répré­zan­tasion Bondié épi poukisa nou minm krétyin-yo nou pa suiv règ sa-a minm jan jodi-a ?

Pou protéjé mistè Bondié-a, épi pou pran distans parapò a imaj rélijion payin-yo, prémié kòmandman-an té déklaré : Ou pap fè okinn pòtré [Bondié] (Égz 20,4). Min kòm Bondié nan Jézu-Kri vîn gin yon vizaj moun, rélijion krétyin-an pèmèt sèvi ak imaj. Nan l’Égliz oriantal-yo minm, yo konsidéré ikôn*-yo kòm sakré. [2129-2132, 2141]

Rélijion juif-la ak mizilman-an jodi-a, tankou patriarch Israèl-yo pansé Bondié dépasé tout bagay (transandans*) épi li pi gran alinfini pasé tout bagay ki sou tè-a, sé poutèt sa yo intèdi tout réprézantasion Bondié. Nan rélijion krétyin-an, intèdiksion imaj-yo vîn asoupli dépi katriyèm sièk-la an référans a Kris-la épi dézièm Konsil Nisé-a (787) lévé intèdik­sion-an nèt. Poutèt inkarnasion-an (Paròl-la ki tounin moun-nan), li pa inposib ankò pou réprézanté Bondié : apati Jézu, nou kapab gin yon imaj sa Bondié yé-a :  Moun ki ouè-m, li ouè Papa-a (Jn 14,9). ¬ 9

? AGNOSTISISM. (an grèk gnosis vlé di « konésans ») : sé doktrîn ki kouè yo pa kapab konnin Bondié. Moun ki agnostik-la di pa gin répons asiré pou késion èské Bondié égzisté-a oubyin kisa li yé-a. 

? TRANSANDANS. (an latin transcendere vlé di « dépasé ») : sa ki dépasé sèri réalité nou kapab kapté ak sink sans nou-yo ; lòt bò tout réalité-a.

? IKÔN. (an grèk éikôn vlé di « imaj ») : yon ikôn sé konsa yo rélé imaj-yo nan litiji l’Égliz oriantal-la, yo « ékri » ikôn-nan ak anpil vénérasion nan priyè ak jèn. Li doué établi yon rélasion mistik ant sa k-ap kontanplé-l la épi modèl li réprézanté-a (Kris-la, Anj-yo, sin-yo).

” Sa kont pou nou pou nou kontanplé vizaj Jézu ! Nan vizaj-li nou vrèman ouè kilès Bondié yé épi kijan li yé.

Benoît XVI, odians jénéral 6 séptanm 2006

 

DÉZIÈM KÒMANDMAN-AN

Nou pap prononsé non Granmèt-la pou manti (fo-sèman)

359         Poukisa Bondié vlé pou nou sanktifié non-li ?

Rélé yon moun ak non-l sé yon sign konfians. Bondié té révélé nou non-l, li fè nou konnin-l atravè Non sa-a, pou pèmèt nou rivé koté-l. Bondié sé vérité nèt alé. Moun ki prononsé Non Vérité-a, antan l-ap sèvi ak li pou bay manti, li fè yon péché grav. [2142-2149, 2150-2155, 2160-2162, 2163-2164]

Sé ak réspè pou nou prononsé Non Bondié. Si nou konnin-l sé paské Bondié té konfié nou-li. Non-an sé klé ki ouvri kè-l ki gin Tout Pouvoua-a. Sé poutèt sa sa grav pou blasfémé Non Bondié, pou sèmanté épi fè fo-promès nan non-li. Konsa dézièm kòmandman-an sé yon kòmand­man ki protéjé tout sa ki « sakré » an jénéral. Gin koté, gin bagay, gin non, gin moun Bondié touché, Bondié maké yo, épi poutèt sa yo « sakré ». Lè nou sansib pou sa ki « sakré », yo rélé sa réspè oubyin vénérasion. ¬ 31

” Réspè-a sé yon késion santral sou tè-a.
Goethe (1749-1832, poèt alman)

 Sé pou non Granmèt-la béni dépi koulié-a ak pou tout tan.
Psòm 113,2

 

360         Sa sign lakoua-a vlé di ?

Lè nou fè sign lakoua-a, nou mété nou anba protéksion Sint Trinité-a. [2157, 2166]

Nan kòmansman jounin-an, nan kòmansman yon priyè, min tou anvan li kòmansé kichòy ki inpòtan, krétyin-an fè sign lakoua-a antan l-ap di « Onon Papa-a, ak Pitit-la ak l’Éspri-Sin-an ». Lè nou invoké Non toua Pèrsòn divîn-yo, sa sanktifié sa n-ap fè-a. Sa fè nou jouinn yon bénédiksion* épi sa ba nou fòs nan difikilté nou-yo ak nan tantasion nou-yo.

” An nou pa ront déklaré Jézu yo krisifié-a, an nou fè sign lakoua-a sou fron-nou avèk konfians, an nou fè-l sou tout bagay, sou pin n-ap manjé-a, sou godé n-ap bouè-a ! An nou fè-l lè n-ap alé, épi lè n-ap tounin, anvan nou dòmi, lè n-ap kouché, lè n-ap lévé, lè n-ap maché épi lè n-ap répozé !
S. Cyrille de Jérusalem (313-386, doktè (savan sakré) l’Égliz-la)

 

361         Pou krétyin-yo, ki inpòtans non yo té résévoua nan batèm-nan ginyin ?

Nan batèm-nan, krétyin-an résévoua yon non « onon Papa-a, ak Pitit-la ak l’Éspri-Sin-an ». Non-an ak vizaj-la fè moun-nan pa gin parèy dévan Bondié. Pa pè, mouin rélé-ou sou non-ou, sé pou mouin ou yé (Iz 43,1). [2158]

Krétyin-yo réspékté non yon moun, paské sa gin rapò séré ak idantité épi dignité moun-nan. Dépi lontan, krétyin-yo té toujou chèché prénon yon sin pou yo bay pitit yo. Yo fè sa antan yo éspéré sin patron-an ap yon modèl pou timoun-nan, épi yon intèsésè pou li kot Bondié. ¬ 201

 Mouin pap ouété non-l sot nan liv lavi-a ; m-ap déklaré mouin rékonèt non-l dévan Papa-m ak dévan Anj li-yo.
Apokalips 3,5

 

TOUAZIÈM KÒMANDMAN-AN

Sonjé jou saba-a pou-ou sanktifié-l

362         Poukisa yo té konn sélébré saba-a nan Israèl ?

Pou pèp Israèl-la, Saba-a té yon gran sign pou fè sonjé Bondié Kréatè-a, Libératè-a. [2168-2172, 2189]

Saba*-a fè sonjé toudabò sétièm jou kréasion-an. Sa-k ékri-a di Bondié té répozé, li té pran souf (Égz 31,17), konsa sa sé kòm yon otorizasion pou tout moun pou yo kanpé sou travay yo pou yo ralé souf. Minm ésklav-yo té gin doua réspékté saba-a. Sa fè sonjé tou yon lòt gran sign l-ap raplé : Libérasion Israèl sot anba ésklavaj Éjip-la : Epi sé pou-ou sonjé sé ésklav ou té yé nan péyi Éjip, min Granmèt Bondié-ou la fè-ou soti koté sa-a avèk min ki gin fòs, épi avèk bra déplouayé, sé pousa Granmèt Bondié-ou la kòmandé-ou pou-ou fè jou sa-a saba (Dt 5,15). Saba-a sé yon fèt libèté moun-nan ; jou saba-a, yo kapab « ralé souf ». Jou sa-a, pap gin ni ésklav ni mèt sou tè-a. Nan tradision rélijion juif-la jou libèté ak répo sa-a yo viv li kòm yon avangou lòt tè ki gin pou vini-an. ¬ 47

 Sonjé pou-ou fè ouè jan jou saba-a sin … ou pap fè okinn travay nan li, ni ou minm ni pitit gason-ou, ni pitit fi-ou, ni sèvitè-ou, ni sèvant-ou, ni bèt chaj-ou, ni étranjé ki anndan vil ou-yo.
Égzòd 20,8.10

? SABA. (an ébré sa vlé di « répo ») : sé jou répo juif-yo k-ap fè sonjé sétièm jou kréasion-an épi égzòd sòti Éjip-la. Li kòmansé vandrédi nan asouè, li fini samdi nan asouè. Juif òtodòks-yo pratiké-l antan yo réspékté yon bann règ pou yo kapab kinbé répo-a jou sa-a.

 

363         Ki konpòtman Jézu parapò a saba-a ?

Jézu rékonèt saba*-a sin, min, an minm tan, ak gran otorité, li pran distans-li parapò a saba-a, li déklaré : Saba-a sé pou moun-nan li fèt, sé pa moun-nan ki pou saba-a (Mk 2,27). [2173]

Kòm Jézu té pran libètè géri moun nan jou saba-a épi mété mizérikòd ak konpasion-an nan kè kòmandman répo saba-a, juif nan tan-l yo t-ap pozé tèt yo késion : sé soua Jézu sé Mési-a Bondié voyé-a épi lè sa-a li sé mèt saba-a (Mk 2,28), oubyin li sé yon sinp moun épi konpòtman-l nan aléga saba-a sé yon péché kont laloua-a.

” Si payin-yo rélé-l jou solèy-la, nou minm tou nou rinmin di sa, paské jodi-a limiè-a lévé sou tè-a, jodi-a limiè jistis-la parèt ak sové l-ap sové nou-an nan réyon-l yo.
S. Jérôme

 

364         Poukisa krétyin-yo ranplasé sélébrasion saba-a ak dimanch-la ?

Krétyin-yo ranplasé sélébrasion saba*-a ak sélébrasion dimanch-la paské sé yon dimanch Jézu résisité sot nan pami mò-yo. Min « jou Granmèt-la » gin kèk éléman saba juif-la. [2174-2176, 2190-2191]

Konsa dimanch-la gin toua éléman ésansièl pou krétyin-yo : 1. Li fè sonjé kréasion tè-a épi li fè limiè fèt kè kontan ki sot nan bonté Bondié-a pasé nan moman aktuèl-la.  2. Li fè sonjé « uitièm jou kréasion-an » épi nouvo kréasion Jézu-Kri inogiré-a. (Jan yon priyè di nan Véyé paskal-la : « Bondié, ki té kréyé moun-nan yon fason admirab épi ki té rachté-l yon fason pi admirab ankò »). 3. Li sèvi tou ak motif répo-a, pa sèlman pou sanktifié sispann yo sispann travay-la, min pou anonsé dépi koulié-a répo pou tout tan-an moun-nan jouinn nan Bondié-a.

” Sa sé diférans ant bèt-la ak moun-nan : dènié-a gin rad pou dimanch !
Martin Luther
 

” San dimanch-la nou pa kapab viv.
Yo té touyé mati Abitèn-yo nan ané 304, sou lòd anpérè Dioklétyin paské yo té rézisté kont intèdiksion anpérè-a té mété sou sélébrasion Mès-la lè dimanch-la.

 

365         Kòman krétyin-yo fè dimanch-la tounin « jou Granmèt-la » ?

Yon krétyin katolik al lamès lè dimanch (oubyin samdi nan asouè). Li sispann tout aktivité ki anpéché-l okipé sèvis priyé Bondié-a oubyin ki troublé kè kontan, répo oubyin détant ki karaktéristik jou Granmèt-la. [2177-2186, 2192-2193]

Kòm dimanch-la sé fèt Pak yo sélébré chak sémèn-nan, dépi o kòmans­man, krétyin-yo rasanblé jou sa-a pou sélébré Sovè-a, di-l mèsi, fè youn ak li épi viv an kominion ak tout moun ki sové-yo. Donk sé yon dévoua pou tout katolik pou-l « sanktifié » dimanch-la ak lòt jou fèt l’Égliz-la mété-yo. Nou kapab égzanté parapò a obligasion sa-a sèlman si gin yon dévoua familial pou nou fè ki ijan oubyin yon gro résponsabilité sosial. Kòm patisipasion nan Ékaristi* jou dimanch-la fondamantal pou tout lavi krétyin-an, l’Égliz-la konsidéré sé yon péché grav pou yon moun manké Mès lè dimanch san rézon grav. ¬ 219, 345

” Lontan yo té konn di : « Bay nanm-nou yon dimanch ! » Kounié-a yo di : « Bay dimanch-nou yon nanm ! »
Peter Rosegger (1843-1918, ékrivin péyi Otrich)

 

366         Poukisa li inpòtan pou léta kinbé dimanch-la kòm jou fèt ?

Dimanch-la sèvi pou byin sosiété-a, paské li sé sign nou vlé anpéché réalité travay-la dominé moun-nan nèt. [2188, 2192-2193]

Nan péyi koté rélijion krétyin-an gin anpil infliyans, non sèlman krétyin-yo mandé léta pou-l protéjé dimanch-la, min tou yo fè atansion pou yo pa mété sou zépòl yon lòt travay yo minm yo pa t-a vlé fè jou dimanch-la. Chak moun doué patisipé nan ralé kréasion-an ap « ralé souf »-la.

” Konbyin kòb dimanch-la kouté nou. Pozé késion sa-a sé déja touyé dimanch-la. Dimanch-la dimanch éféktivman paské li pa kouté nou anyin épi sou plan ékonomik li pa rapòté nou anyin. Lè nou pozé késion sou konbyin kòb protéksion dimanch-la kòm jou férié kouté nou, sa vlé di nan tèt-nou nou déja fè dimanch-la tounin yon jou ouvrab.
Robert Spaemann (1927-, filozòf alman)

 

DÉZIÈM CHAPIT

Sé pou-ou rinmin prochin-ou tankou pròp tèt-ou

 

KATRIYÈM KÒMANDMAN-AN

Réspékté papa-ou ak manman-ou

367         Osijè kiyès katriyèm kòmandman-an ap palé épi kisa li mandé nou ?

Katriyèm kòmandman-an konsèné toudabò paran biolojik nou-yo, min tou tout lòt moun sé gras a yo-minm nou gin lavi, byinnèt, sékirité épi lafoua-a. [2196-2200, 2247-2248]

Rinmin, rékonésans épi réspè nou doué paran nou-yo, sa doué réglé rélasion nou ginyin ak lòt moun ki résponsab nou tou. Nou doué réspékté tout moun Bondié mété pou byin-nou épi li ba yo pròp otorité pa-l la : paran nou-yo, épi bò-pè ak bèl-mè nou, granmoun ki nan fanmi nou épi gran-paran nou-yo, édikatè nou-yo, profésè nou, patron nou, sa nou voté pou yo-a. Nou gin dévoua aléga tout moun sa-yo dapré katri­yèm kòmandman-an. Nan yon sans pi laj, kòmandman sa-a ranvoua­yé nou tou nan dévoua nou ginyin kòm sitouayin aléga léta-a. ¬ 325

 Onoré papa-ou ak manman-ou, pou-ou viv lontan sou tè-a, sa Granmèt Bondié-ou la ap ba ou-a.
Égzòd 20,12

” Lavi paran-yo sé liv ti moun-yo li-a.
S. Augustin
 

” Fanmi-an sé yon byin ki rézèvé  pou pèp-yo sou tè-a, yon fondman indispansab pou sosiété moun-nan épi yon gran trézò pou dé moun ki marié-yo pandan tout lavi yo. Li sé yon byin ki iranplasab pou timoun-yo ki doué yon frui rinmin-an ak gran jénérozité paran-yo.
Benoît XVI, 8 juiyè 2006

 

368         Ki plas fanmi-an ginyin nan plan Bondié-a ?

Yon gason ak yon fi ki marié fòmé ak pitit yo yon fanmi. Bondié vlé pou sé apati rinmin paran-yo timoun-yo pran nésans si sa posib. Timoun-yo yo konfié bay souin ak protéksion paran-yo gin minm dignité ak paran-yo. [2201-2206, 2249]

Nan profondè intimité sa-l yé-a, Bondié sé kominion. Fanmiy moun-nan sé imaj fondamantal kominion moun-yo. Fanmi-an sé pi gran lékòl pou viv an rélasion. Pa gin okinn lòt koté timoun-yo grandi pi byin pasé nan yon fanmi ki ini, koté yo vlopé yo ak aféksion épi ak rinmin, ak réspè épi koté youn résponsab lòt. Lafoua-a grandi tou nan fanmi-an ; dapré ansègnman l’Égliz-la, fanmi-an sé yon ti l’Égliz, « yon Égliz familial », kominoté lafoua, éspérans ak charité, k-ap évanjélizé poutèt l-ap briyé. ¬ 271

” Sé pa tibèkiloz ak kansè ki maladi ki pi grav-yo. Mouin kouè sa pi grav lè yo pa-t anvi égzistans-nou, lè yo pa rinmin nou.
Mère Teresa

” Sé sèlman sou ròch rinmin total épi irévokab ant épou-yo yo kapab mété fondasion pou bati yon sosiété koté tout moun ap santi yo lakay yo.
Benoît XVI, 11 mé 2006

 

369         Poukisa anyin pa kapab ranplasé fanmi-yo ?

Tout timoun pran nésans sot nan yon papa ak yon manman, épi li bézouin chalè ak protéksion yon fanmi pou-l grandi nan kontant­man ak nan sékirité. [2207-2208]

Fanmi-an sé sélil ki alabaz sosiété moun-nan. Valè ak prinsip ki ladan-l yo déplouayé pi laj nan yon vi sosial koté gin rapò solidarité tout bon. ¬ 516

” Lè yon fanmi priyé ansanm, li rété ansanm.
Mère Teresa

 

370         Poukisa léta doué asiré protéksion ak promosion fanmi-yo ?

Byinnèt ak avni yon léta dépann dé kijan fanmi-an, ki sélil ki pi piti ladan-l, réyisi viv épi dévlopé, épanouyi. [2209-2213, 2250]

Kòm fanmi-an sé sélil ki sous sosiété-a, okinn léta pa gin doua gouvènè-l, ni siprimé doua li ginyin pou-l égzisté-a. Okinn léta pa gin doua défini fanmi-an yon lòt jan pasé sa-k konfòm ak mision li ginyin nan plan Kréasion-an. Okinn léta pa gin doua anpéché-l égzèsé fonksion élémantè li ginyin-yo, an patikilié nan késion édikasion timoun-yo. Okontrè, tout léta gin kòm dévoua pou-l soutni épi édé fanmi-yo épi pou-l véyé yon fason pou éféktivman yo satisfè bézouin matérièl yo.

” Sa-k jèn-yo doué réspékté sa-k granmoun-yo, épi sa-k granmoun-yo doué rinmin sa-k jèn-yo.
S. Benoît de Nursie 

” Si fanmi-an an òd, léta-a tou ap an òd ; si léta-a an òd, gran sosiété moun-nan ap viv anpè.
Lü Bu We (anviron 300 avan J.-K. – 236 avan J.-K., filozòf chinoua)

 

371         Kòman yon timoun réspékté paran-li ?

Yon timoun réspékté paran-li lè li rinmin yo épi li gin rékonésans pou yo. [2214-2220, 2251]

Timoun-yo doué gin rékonésans pou paran yo, toudabò paské sé nan rinmin paran yo pròp lavi pa-yo soti. Yo manifésté rékonésans sa-a pandan tout lavi yo ak yon rélasion rinmin, réspè, résponsabilité épi ak yon obéyisans rézonab. Si paran-yo nan yon sitiasion mizè, maladi oubyin viéyès, pitit yo doué pran souin yo avèk aféksion.

 Ak tout kè-ou onoré papa-ou épi pa janm bliyé sa manman-ou té soufri. Sonjé sé yo ki mét­é-ou sou tè-a : kisa-ou t-a kapab ofri yo nan plas sa yo fè pou ou-a ?
Ékléziastik 7,27-28 

 Yo poté timoun piti ba li, pou-l touché yo ; disip li-yo kouri dèyè yo. Lè Jézu ouè sa, li faché, li di yo : « Kité timoun-yo vîn jouinn mouin ; pa anpéché yo, sé pou moun ki tankou yo péyi-roua Bondié-a yé ».
Mark 10,13-14
 

” Gran kontantman-nou avèk timoun-yo sèké ak yo chak nou rékòmansé tout bagay ankò, épi chak foua nou réfè tè-a ankò.
G. K. Chesterton

” Gin dé bagay timoun-yo doué résévoua nan min paran-yo : rasîn ak zèl.
Goethe

 

372         Kòman paran-yo réspékté pitit yo ?

Bondié konfié timoun-yo bay paran yo pou paran-yo sèvi yo modèl fèmté ak douati, pou yo rinmin timoun-yo, réspékté yo épi fè tou sa yo kapab pou timoun-yo dévlopé, épanouyi ni fizikman ni spiri­tuèl­man. [2221-2231]

Timoun-yo sé yon kado Bondié, sé pa propriété privé paran-yo. Yo sé pitit Bondié toudabò, anvan yo sé pitit paran yo. Pi bèl dévoua paran-yo sé fè yo konnin Bòn Nouvèl-la épi transmèt yo lafoua krétyin-an. ¬ 374

 Papa-yo, pa provoké pitit nou-yo.
Kolosyin 3,21 

 

373         Kòman pou nou viv lafoua-a anndan fanmi-an ?

Yon fanmi krétyin doué yon ti l’Égliz*. Tout manb li-yo gin pou yo édé youn lòt grandi nan lafoua-a épi éséyé dépasé youn lòt antan yo cho pou rinmin Bondié-a. Yo tout t-a doué priyé ansanm, priyé youn pou lòt, épi viv rinmin pou prochin-an ansanm. [2226-2227]

Paran-yo gin résponsabilité transmèt lafoua-a bay pitit-yo épi fè batizé yo. Yo nan sèvis pitit yo antan y-ap témouagné lafoua-a ba yo ; sa vlé di li inpòtan pou yo fè pitit yo santi kijan sa gin valè épi sé yon bon bagay pou yo viv nan prézans Bondié, toupré-l. Min yon jou sé paran-yo ki doué fè atansion konsidéré lafoua pitit yo épi tandé kijan Bondié ap palé atravè pitit sa-yo, paské anpil foua lafoua jèn-yo konn gin anpil dévouman ak anvi bay Bondié lavi yo, épi « paské anpil foua, sé yon jèn Granmèt-la konn révélé sa-k pi bon-an » (S. Benoua de Nursie, Regula, chap. 3,3).

 Antan nan rinmin kòm frè youn aléga lòt nou mét aféksion, antan nan réspè-a youn bay lòt konsidérasion, antan nan atansion-an nou pa fè parès, antan nan Éspri-a nou cho ; antan n-ap sèvi Granmèt-la.
Romin 12,10-11
 

 Sé pou Granmèt-la fè nou dévlopé épi fè progrè nan rinmin youn pou lòt, épi pou tout moun, minm jan nou minm tou pou nou minm, pou-l rann kè-nou solid, san répròch, nan viv sin dévan Bondié Papa nou nan parèt Granmèt-nou Jézu ap parèt-la avèk tout sin-l yo.
1 Tésalonisyin 3,12-13
 

 

374         Poukisa Bondié pi inpòtan pasé fanmi-an ?

Pèsonn pa kapab viv san rélasion ak lòt moun-yo. Pou chak moun rélasion ki pi inpòtan-an sé sa-l ginyin ak Bondié-a. Rélasion sa-a pasé anvan tout rélasion ak moun-yo, minm anvan rélasion familial-yo. [2232-2233]

Timoun-yo sé pa propriété privé paran-yo, ni paran-yo pa propriété privé pitit yo. Tout moun sé pou Bondié dirèktéman, li pa gin lòt rapò absolu épi pou tout tan si sé pa avèk Bondié. Sé konsa pou yo konprann sans paròl Jézu di moun li rélé-yo : Sa-k rinmin papa oubyin manman plis pasé-m, li pa mérité-m, épi sa-k rinmin pitit gason oubyin pitit fi plis pasé-m, li pa mérité-m (Mt 10,37). Sé poutèt sa paran-yo ap rinmèt pitit yo avèk konfians  nan min Bondié, si Granmèt-la rélé-l pou-l bay lavi-l kòm prèt*, kòm rélijié oubyin rélijiéz. ¬ 145

 

375         Kòman yo doué égzèsé otorité-a ?

Moun k-ap égzèsé otorité-a doué toujou fè-l kòm yon sèvis antan y-ap suiv égzanp Jézu-a. Yo pa doué janm fè-l yon fason abitrè dapré kapris yo. [2234-2237, 2254]

Jézu té montré nou, yon foua pou tout, kijan yo doué égzèsé otorité-a. Li-minm ki té gin otorité nan pi ro dégré-a li fè tèt-li tounin sèvitè épi li pran dènié plas-la : li lavé pié disip li-yo (Jn 13,1-20). Paran-yo, profésè-yo, édikatè-yo, sa yo voté-yo, sé Bondié ki ba yo otorité yo-a ; ròl yo sé pa dominé moun yo konfié yo-a, min égzèsé épi konprann résponsabilité édikatif oubyin politik yo ginyin-an kòm yon sèvis. ¬ 325

 Sa-k vlé prémié nan nou, l-ap ésklav-nou. Konsa, Pitit moun-nan pa-t vîn fè sèvi-l, min sèvi, épi bay nanm-li kòm mouayin délivrans nan plas anpil moun.
Matié 20,27-28

” Mouin fèt nan péyi Albani épi mouin gin nasionalité indyin. Mouin sé yon mè katolik. Poutèt mision mouin ginyin-an mouin pou tout tè-a, min kè-m sé pou Jézu sèlman.
Mère Teresa

 

376         Ki dévoua sitouayin-an aléga léta-a ?

Tout sitouayin doué kolaboré sinsèman ak otorité nan péyi-l yo épi patisipé nan byin komin-an ak yon éspri vérité, jistis, libèté épi solidarité. [2238-2246]

Yon krétyin doué rinmin patri-li épi défann li nan divès fason lè sa nésésè, épi byin dakò pou-l mété-l osèvis pouvoua sivil-yo. Li gin dévoua pou-l voté épi pou-l pa ralé kò-l lè-l gin pou-l péyé inpo li doué-yo an tout jistis. Min tout sitouayin yon léta démokratik sé yon moun lib, ki gin doua fondamantal : li gin doua kritiké, nan pèspéktiv pou-l édé, gouvènman-an ak pouvoua sivil-yo. Léta la pou moun-nan, sé pa moun-nan ki égzisté pou léta-a.

 Konsa bay Sézar sa-k pou Sézar, épi Bondié sa-k pou Bondié.
Matié 22,21

 

377         Kilè yo doué réfizé obéyi léta ?

Pèsonn pa oblijé suiv lòd yon gouvènman, si lòd sa-yo t-a kontrè ak laloua Bondié-a. [2242-2246, 2256-2257]

Apot* sin Piè té invité obéyi pouvoua sivil-yo yon fason rélatif, lè-l té di : Nou doué obéyi Bondié pasé lèzòm (Tr 5,29). Yon krétyin gin obligasion an konsians pou-l réfizé obéyi épi pou rézisté kont tout loua rasis, séksis oubyin ki kontrè a doua moun-nan ginyin pou-l viv-la.

 

SINKIÈM KÒMANDMAN-AN

Ou pap touyé

378         Poukisa nou pa gin doua touyé pròp tèt-nou ni touyé yon lòt moun ?

Sé Bondié sèl ki mèt lavi-a ak lanmò-a. Yo pa pèmèt pèsonn moun touyé yon lòt moun sof nan ka léjitim défans. [2258-2262, 2318-2320]

Touyé yon moun sé déréspékté Bondié. Lavi moun-nan sakré, sètadi sé pou Bondié li yé, sé propriété privé-l. Minm pròp lavi pa-nou, sé konfié yo konfié nou li : Bondié ba nou li, sé li-minm sèl ki kapab réprann li. Liv Égzòd-la di tékstuèlman : Pa touyé (Égz 20,13)

 Nou té tandé yo té di zansèt-yo : « Ou pap touyé. Si yon moun touyé minm, l-ap koupab pou jijman-an ». Mouin minm minm mouin di nou : « Tout moun ki faché sou frè-l, l-ap koupab pou jijman ».

Matié 5,21-22

 

379         Ki aksion sinkièm kòmandman-an intèdi ?

Li intèdi touyé moun épi koopéré nan édé touyé moun. Minm nan sitiasion lagè, yo pa gin doua asasinin moun. Li intèdi avòtman dirèk dépi timoun-nan fèk fòmé nan vant manman-l. Li intèdi moun-nan touyé tèt-li, koupé pròp manb-li épi détrui pròp tèt-li. Li intèdi sa yo rélé « eutanazi »-a tou, sa vlé di touyé moun ki gin yon andikap, ki malad oubyin ki prèt pou mouri. [2268-2283, 2322-2325]

Anpil foua kounié-a y-ap éséyé pasé akoté intèdiksion touyé moun-nan antan y-ap mété dévan rézònman ki t-a aparamman an favè moun-nan. Min ni eutanazi-a, ni avòtman-an pa solision ki an favè moun-nan. Sé poutèt sa l’Égliz-la byin klè sou késion sa-yo. Moun ki patisipé nan yon avòtman, moun ki ankourajé lòt fè-l oubyin ki konséyé-l sa, moun sa-a ékskominié tèt-li. Sa vo pou tout lòt ka koté yo chèché touyé moun. Min si sé yon malad mantal ki touyé tèt-li, résponsabilité-l mouins, li diminié ; anpil foua li kapab pa résponsab ditou. ¬ 288

” Lè sa té kòmansé, filozofi jénéral-la té fè kèk ti glisé toupiti. Yo kòmansé gayé lidé ki alabaz mouvman an favè eutanazi-a, sa-k di gin kondision nan lavi-a ki pa mérité pou moun viv yo. Prémié moun yo té vizé sé malad ki té gin maladi grav-yo, apré sa ofiamézi nan minm katégori sa-a yo mété moun ki pap produi anyin nan sosiété-a, sa ki indézirab sou plan idéolojik-yo, sa ki indézirab poutèt ras yo. Min nou doué rékonèt dispozision parapò a malad ki pa-t kapab géri-yo sé sèlman yon ti prétèks li té yé ki t-ap kaché objéktif réyèl chanjman mantalité total sa-a.
Leo Alexander (1905-1985, médsin juif amérikin, osijè krim eutanazi Nazi-yo té fè-yo)

 

380         Nan ka léjitim défans èské nou kapab éséyé touyé yon moun ?

Tout moun k-ap éséyé détrui lavi yon lòt sé pou yo anpéché-l fè sa, minmsi sa doué rivé nan lanmò agrésè-a. [2263-2265, 2321]

Non sèlman létijim-défans-la sé yon doua, min li kapab yon dévoua grav pou moun ki résponsab lavi lòt moun. Min li pa doué sèvi ak mouayin ki égzajéré oubyin ak yon violans san mézi.

 

381         Poukisa l’Égliz-la kont pèn kapital-la ?

L’Égliz-la angajé kont pèn kapital-la paské li konsidéré li trò rèd épi li initil (Jan-Pòl II, Saint Louis, 27 janvié 1999). [2266-2267]

Yon léta gin doua fondamantalman pou li inflijé yon pèn, bay yon chatiman ki propòsionèl ak gravité krim-nan. Nan Evangelium vitae (1995), Pap-la di sé yon bagay ki inakséptab épi iléjitim nan ninpòt ka pou yo sèvi ak pèn kapital-la. Min li konsidéré siprimé lavi yon kriminèl sé yon pinision ékstrèm léta pa t-a doué inflijé sof nan ka yon « nésésité absolu, total » : sa vlé di si pa t-a gin okinn lòt mouayin pou protéjé sosiété-a pasé touyé koupab-la. Min jan Pap Jan-Pòl II di-a, ka nésésité absolu sa-yo ki t-a jistifié pèn kapital-la « yo vin ra anpil kounié-a, épi an réalité pratikman yo pa égzisté ankò ».

Lè yon léta bay yon pèn, yon chatiman, pou-l kapab kòrèk, jis épi konfòm a sitiasion-an, li doué satisfè kat kondision :
1. Li doué réparé dézòd krim-nan poté-a.
2. Li doué gin kòm objéktif pou-l défann lòd piblik-la épi sékirité moun-yo.
3. Li doué pèmèt koupab-la rékapasité.
4. Li doué propòsionèl ak gravité krim-nan.

 

382         Èské yo pèmèt pou aktivman yo « édé yon moun mouri » ?

Patisipé aktivman nan fè yon moun mouri sé toujou yon fot kont kòmandman ki di pa touyé-a (Égz 20,13). Min okontrè, akonpagné yon moun lè l-ap fè pasaj-la pou-l mouri-a sé yon dévoua charité-a. [2278-2279]

Lè yo palé osijè eutanazi aktif épi eutanazi pasif sa fè diskision y-ap fè-yo pa klè minm. An réalité tout késion-an sé èské y-ap touyé yon moun ki pral mouri oubyin èské y-ap pran souin-l pou-l kapab mouri nan dignité. « Édé yon moun aktivman » pou fè-l mouri, sa kontrè ak sinkièm kòmandman-an ; min akonpagné yon moun nan dènié moman lavi-li, sé obéyi kòmandman rinmin pou prochin-an. Nan dènié ka sa-a sé lè yo konsidéré lanmò malad-la prèt pou rivé, pou yo sispann tout démach médikal ékstraòdinè, ki kouté chè anpil, ki dispropòsioné parapò a rézilta yo kapab jouinn-nan. Sé moun ki pral mouri-a ki pou pran désizion sa-a si-l kapab sinon yon mandatè légal ki réspékté volonté malad-la. Poutan, yo pa doué janm sispann souin òdinè yo doué bay yon moun alafin lavi-li, sé yon égzijans rinmin pou prochin-an épi mizérikòd-la. Min, li kapab léjitim épi konfòm ak dignité moun-nan pou yo bay pasian-an kèk analjézik (pou kalmé doulè-li) minmsi sa t-a riské présipité lanmò-li, paské la-a sé pa lanmò-l y-ap chèché ni kòm finalité ni kòm mouayin. ¬ 393

” Moun pa doué mouri anba min lòt moun, min nan min yon lòt moun.
Horst Köhler, ansyin prézidan Almagn fédéral 

” Sé bay moun-nan souin paliatif k-ap soulajé-l, sé pa eutanazi-a, ki répons ki réspékté dignité moun-nan. Souin paliatif-yo sé sèvi ak tout fòs imajinasion-an ak solidarité-a an fas gro problèm ki parèt dévan nou lè pa gin lòt mouayin ankò. Lè yo pa konsidéré lanmò-a kòm yon étap ki fè pati lavi-a, lè sa-a sé sivilizasion koté y-ap bay lanmò-a ki kòmansé.
Robert Spaemann

 

383         Poukisa moralman yo pa kapab dakò pou fè avòtman yon anbriyon nan okinn moman égzistans-li ?

Lavi-a sé yon kado Bondié, sé afè Bondié li yé dirèktéman. Dépi prémié moman konsépsion-an lè lavi-a fòmé nan vant manman-an, li sakré, épi yo pa gin doua kité okinn moun manyin-l, manipilé-l. Anvan-m té fòmé-ou nan vant, mouin té konnin-ou ; anvan-ou té soti nan vant, mouin té fè-ou sin (Jér 1,5). [2270-2274, 2322]

Sé Bondié sèl ki mèt lavi-a ak lanmò-a. Lavi « mouin » pa pou mouin. Tout timoun, dépi-l fòmé nan vant manman-l gin doua pou-l viv. Dépi prémié moman-an, moun-nan ki pa ko soti nan vant-la sé yon moun tout bon nan li-minm, li gin doua pèsonn moun pa gin doua manyin, ni léta, ni yon médsin, minm pa manman-l. Si l’Égliz palé klèman konsa sou késion sa-a, sé pa paské li san konpasion, min sé paské li byin fè ouè domaj iréparab yo fè ni moun inosan-an, ni paran-l yo, ni tout sosiété moun-nan. Protéjé lavi sa-k inosan-an sé youn nan pi gran dévoua léta ginyin. Si-l pa fè dévoua-a l-ap détrui fondman strikti jiridik léta-a (« état de droit »). ¬ 237, 379

” Lè yon moun pa an sékirité nan vant manman-l, ki koté ankò n-ap kapab an sékirité sou tè-a.
Phil Bosmans (1922 -, prèt épi ékrivin bèlj)

” Krétyin-yo marié épi yo gin timoun, tankou tout moun, min yo pa touyé ti bébé yo.
Épître à Diognète, IIIèm sièk
 

” Avòtman-an ak touyé timoun-nan sé krim abominab.
Konsil Vatikan II, GS, 51

” Tout sa nou doué konnin sou avòtman-an yo di-l nan sinkièm kòmandman-an.
Cardinal Christoph Shönborn

” Ou pap touyé anbriyon-an ak avòtman épi ou pap touyé ti bébé ki fèk fèt-la.
Didachè, 2,2

 

384         Èské yo kapab avòté yon timoun andikapé ?

Non. Avòté yon timoun andikapé sé toujou yon krim grav minmsi yo t-a vlé di rézon pou fè sa-a sé épagné yo vlé épagné timoun-nan anpil soufrans li t-a gin pou-l sibi.  ¬ 280

” Granmèt ba nou kouraj pou nou protéjé tout lavi ki inosan. Paské timoun-nan sé pi gran kado Bondié bay fanmi-an, bay yon pèp, bay tout tè-a.
Mère Teresa, lè li t-ap résévoua pri Nobèl lapè-a an 1979

” Lè yo diagnostiké timoun-nan gin yon andikap, sa pa yon rézon pou intèronp grosès-la… Paské lavi yon moun ki gin yon andikap gin anpil valè tou nan jé Bondié épi li rinmin-l, épitou paské sou tè-a yo pap janm kapab garanti non plis, pou pèsonn, lavi-l pap diminié yon jou fizikman, moralman épi spirituèlman.
Benoît XVI, 28 séptanm 2006

 

385         Èské yo gin doua fè réchèch sou anbriyon vivan épi sou sélil souch anbriyon-yo ?

Non. Yo doué trété anbriyon-yo kòm moun tout bon, paské lavi moun-nan kòmansé dépi spèrmatozoyid-la fékondé ovul-la. [2275, 2323]

Sèvi ak anbriyon kòmsi sé té matérièl biolojik, produi-yo épi pran sélil-yo pou fè ékspérimantasion siantifik sé yon bagay ki imoral nèt. Min réchèch yo fè sou sélil souch adilt-yo mérité yon lòt jijman paské sé pa moun yo pral tounin. Intèvansion médikal sou anbriyon-an pa kapab lisit sof si objéktif-la sé gérizon timoun-nan épi yo bay garanti y-ap réspékté lavi ak intégrité timoun-nan épi pap gin danjé ni domaj ki grav. ¬ 292

 Si yon moun t-a choké youn nan ti piti sa-yo, yo minm ki kouè nan mouin-an, li t-a pi bon pou li, pou yo pandié yon ròch moulin nan kou-l, épi pou yo nouayé-l nan fon lanmè-a.
Matié 18,6

 

386         Poukisa sinkièm kòmandman-an protéjé intégrité moun-nan ?

Doua pou viv-la ak dignité kòm moun-nan, yo maché ansanm. Yo inséparab. Kòmandman-an protéjé lavi spirituèl-la tou. [2284-2287, 2326]

Kòmandman ki di Pa touyé-a konsèné ni intégrité spirituèl ni intégrité kòporèl moun-nan. Invité épi pousé yon moun fè sa ki mal, anpil foua gras a violans, sé yon péché grav, sitou lè yo fè sa poutèt yo gin otorité sou moun-nan. Sa grav yon fason spésial lè sé adult k-ap brimé timoun. Sé pa sèlman ka abi séksuèl-yo, min tout mové konsèy paran, prèt*, profésè oubyin édikatè bay pou détounin timoun-yo parapò a valè moral-yo.

” Si ou rinmin pròp tèt-ou, ou rinmin tout moun tankou pròp tèt-ou. Dépi gin yon sèl moun ou rinmin mouins pasé pròp tèt-ou, sèké ou pa-t janm vrèman rinmin pròp tèt-ou.
Maître Eckhart

” Bondié rinmin nou infiniman plis pasé jan nou rinmin pròp tèt nou-an.
Ste Thérèse d’Avila

 

387         Kòman nou konsidéré kò-nou ?

Dapré sinkièm kòmandman-an, nou pa gin doua fè violans sou pròp kò-nou. Jézu invité nou éksplisitman pou nou aksépté pròp tèt-nou jan nou yé-a épi pou nou rinmin pròp tèt-nou : Ou-a rinmin prochin-ou nan tankou ou minm (Mt 22,38).

Moun k-ap koupé oubyin détrui pròp kò-yo, anpil foua yo fè-l kòm réaksion parapò a santiman ki fè yo pansé lòt pa rinmin yo asé oubyin yo abandoné yo. Nou doué rinmin yo ak tout kè-nou toudabò. Min, andéyò ka patikilié koté nou kapab fè yon lòt kado yon ògàn pa-nou, sa doué klè moun-nan pa gin doua détrui kò Bondié ba li-a. ¬ 379

 Nou pa konnin kò nou-an sé tanp Éspri Sin-an ki nan nou-an, li minm nou ginyin sot nan Bondié épi nou pa pou pròp tèt pa-nou ?
1 Korintyin 6,19

 

388         Ki inpòtans santé-a ?

Santé-a sé yon byin ki gin anpil valè, min sé pa yon valè absolu. Nou doué di Bondié mèsi pou kò li ba nou-an épi nou doué pran souin kò sa-a, san nou pa tonbé nan « adoré pròp kò-nou » (culte du corps). [2288-2290]

Dévoua pouvoua piblik-yo sé véyé sou santé sitouayin-yo, kréyé kondision ki pèmèt éféktivman yo jouinn manjé pou yo manjé, yon kay pou yo rété nan bon kondision ijièn, épi yon protéksion sosial ak yon protéksion médikal.

 Bondié yo sé vant yo épi gloua-a nan ront yo, yo minm k-ap pansé bagay tè-a.
Filipyin 3,19

 

389         Poukisa pran dròg sé yon péché grav ?

Abitid pran dròg détrui santé-a donk li kontrè ak lavi Bondié ban nou poutèt li rinmin nou-an. [2290-2291]

Tout dépandans anba dròg légal-yo (alkòl, médikaman, tabak) épi pi plis toujou anba dròg ilégal-yo, détrui santé moun ki vîn ésklav yo antan yo mét nan tèt-yo sé konsa y-ap lib, épi li mété santé lòt moun an danjé. Konsomé dròg dégradé moun-nan, sé minm bagay-la tou pou éksè nan manjé ak nan bouè, dépravasion séksuèl oubyin éksè vitès, tout bagay sa-yo fè moun-nan pèdi dignité-l, nui libèté lòt moun épi konsa sé yon mank déga pou Bondié. ¬ 286

 

390         Èské yo pèmèt fè réchèch siantifik sou moun ?

Sé sèlman lè rézilta y-ap chèché-a osèvis santé moun-nan épi pa gin lòt mouayin pou rivé jouinn li, yo pèmèt fè ékspérimantasion siantifik, psikolojik oubyin médikal sou moun vivan. Antouka sa doué fèt sèlman si moun ki konsèné-a bay konsantman-l apré yo fîn ékspliké-l konsékans-yo. [2292-2295]

Fòk danjé ki gin nan ékspérimantasion-an limité anpil. Sèvi ak moun vivan pou fè réchèch sou yo antan yo pa vlé, sé yon krim. Ka Doktè Wanda Poltawska ki t-ap rézisté kont Alman-yo an Pològn fè nou sonjé kisa y-ap riské nan ékspérimantasion siantifik-yo ni yè ni jodi-a. Wanda té yon zanmi Pap Jan-Pòl II. Pandan dominasion nazi-yo, Wanda Pol­taw­ska té viktim ékspérimantasion kriminèl ki t-ap fèt nan kan konsan­tra­sion Ravensbrück-la. Apré lagè-a, gran psikiat sa-a té milité pou yon chanjman nan étik médikal-la épi li tounin manb fondatè Akadémi ponti­fi­kal pou lavi-a.

 

391         Poukisa sa inpòtan pou nou fè yon lòt moun kado ògàn-nou lè sa posib ?

Fè kado ògàn-nan kapab prolonjé lavi malad-yo oubyin amélioré konfò lavi-yo. Sé poutèt sa sé yon gran sèvis nou rann prochin-nou. Min sé an tout libèté pou donè-yo rann sèvis sa-a. [2296]

Sé pou yo sètin ak asirans sé lè-l té vivan donè-a té bay konsantman-l an tout libèté ak konsians klè épi sé pa provoké yo provoké lanmò moun-nan pou yo pran ògàn-li. Gin kèk prélèvman ògàn yo fè sou moun vivan, tankou pou mouèl zo-a oubyin pou yon rin. Lòt prélèvman ògàn-yo pa doué fèt si pa gin asirans total sèvo donatè-a mouri.

 

392         Kisa yo kapab fè ki détrui intégrité kò moun-nan ?

Sé violans, kidnapîng, pran moun kòm otaj, zak téroris, malminnin moun, violé, fè opérasion pou stérilizé moun-nan, épitou lè yo koupé manb yon moun san rézon, oubyin lè yo tayé moso nan kò-l. [2297-2298]

Pa gin anyin ki kapab jistifié fot grav sa-yo kont jistis-la, kont rinmin pou prochin-an épi kont dignité moun-nan. Okinn otorité léta pa kapab mandé fè sa. Poutèt li pran konsians tout fot krétyin-yo fè nan déroulman istoua-a, l’Égliz-la ap lité jodi-a kont tout violans fizik épi mantal, an patikilié kont malminnin moun-nan (torture).

” Yo té fè nou soti youn apré lòt, nou té bouké, san fòs. Dévan pòt sal-opérasion-an yo té ba nou anéstézi ak yon injéksion anndan vinn-nou nan kouloua Dr Schid-Lausky-a. Gin yon lidé ki vîn nan tèt mouin prèské anvan yo andòmi-m nan, min mouin pa-t janm rivé éksprimé-l : « Min kan minm, nou pa kochon-d’Ind, nou pa kobay ». Nou pa-t kobay, nou té moun.
Wanda Poltawska
 

” Anpil foua krétyin-yo té rénié l’Évanjil-la antan yo sédé bay lojik violans-la. Yo té déréspékté doua tribu-yo épi pèp-yo antan yo méprizé kilti ak tradision rélijion-yo. Ban nou pasians ou ak mizérikòd ou ! Padoné nou !
Jean-Paul II – Répantans l’Égliz-la nan ané 2000-la

 

393         Kòman krétyin-yo akonpagné moun ki prèt pou mouri-yo ?

Krétyin-yo pa kité yon moun mouri nan izòlman. Yo édé-l viv dènié moman-l yo ak konfians nan Bondié, nan dignité épi nan lapè. Yo priyé avèk li épi yo véyé pou-l résévoua sakréman*-yo a-tan. [2299]

 

394         Kòman krétyin-yo okipé kò défin-yo ?

Krétyin-yo trété kò yon défin ak réspè épi charité, antan yo pran konsians Bondié rélé moun sa-a pou-l résisité avèk kò-li. [2300-2301]

Sé yon tradision nan kilti krétyin-an pou yo antéré yon défin yon fason ki dign, pou yo mété flè sou tonm-li, pou yo nétouayé tonm-li. Jodi-a, l’Égliz-la aksépté lòt fòm antèman (tankou insinérasion-an, rédui kadav-la an sann), a kondision moun-nan  pap fè sa kòm sign pou montré li pa kouè nan réziréksion kò-yo.

” Rinmin yon moun, sé di-l : « Ou pap mouri »
Gabriel Marcel (1889-1973, filozòf fransè)

 

395         Kisa lapè-a yé ?

Lapè-a sé frui jistis-la épi sign yon rinmin ki aktif. Lè gin lapè, « tout kréatu kapab rivé nan trankilité lòd-la » (S. Toma d’Akin). Lapè sou tè-a sé pòtré lapè Kris-la ki rékonsilié sièl-la ak tè-a. [2304-2305]

Lapè sé plis pasé absans lagè oubyin yon ékilib yo byin kalkilé ant fòs k-ap konbat youn lòt (« ékilib latérè-a »). Lè gin lapè, chak moun kapab viv an sékirité, profité byin li posédé onètman-yo épi kominiké an tout libèté. Lè gin lapè, yo réspékté dignité ak libèté paròl chak moun ak chak pèp épi yo kapab viv ansanm nan solidarité kon frè. ¬ 66, 283-284, 327

” Dévlopman-an – yon nouvo non pou lapè-a.
Paul VI, Populorum progressio 

” Jou anivèsè nésans Granmèt-la sé jou anivèsè lapè-a.
S. Léon le Grand 

” Mouin rémaké tout bagay chanjé chak foua gin moun k-ap éséyé viv l’Évanjil-la jan Jézu montré-l la : nan plas agrésivité, kè soté ak tristès sé lapè ak kè kontan ki vîn ginyin.
Baudouin, roua Bèljik (1930-1993)

 

396         Èské li inpòtan pou nou konn métrizé kòlè-nou ?

Sin Pòl di : Fè kòlè épi pa fè péché, solèy-la pa doué kouché sou kòlè-nou (Éf 4,26). [2302-2304]

Kòlè-a sé toudabò yon réaksion natirèl nou santi dévan yon injistis. Min lè kòlè-a tounin yon rayisans ki vlé ouè mal pou prochin-an, émosion nòmal sa-a vîn tounin yon mank charité ki grav. Tout kòlè nou pa métrizé, sitou lè li gin lidé vanjans ki akonpagné-l, kontrè ak lapè-a épi li détrui « trankilité lòd-la ».

 Ala kontantman pou sa k-ap travay pou lapè-yo.
Matié 5,9 

 Li minm réyèlman li sé lapè-nou.
Éfézyin 2,14

 

397         Kisa Jézu pansé osijè non-violans-la ?

Jézu aprésié aksion ki fèt san violans anpil. Li ankourajé disip li-yo konsa : Mouin minm minm, mouin di nou : Pa rézisté Mové-a : min, ninpòt moun ki souflété-ou nan machoua douat ou, lonjé lòt-la tou ba li (Mt 5,39). [2311]

Lè Piè té vlé défann Jézu palafòs, Jézu té di-l : Jété épé-a nan fouro-a (Jn 18,11). Jézu pa mandé moun pran zam. Li pé bouch-li dévan Pilat. Chémin li chouazi-a sé mété-l bò koté viktim-yo, alé jous sou lakoua-a, sové tè-a ak rinmin-an épi bay sa k-ap travay pou lapè-yo rékonpans. Sé poutèt sa l’Égliz-la tou réspékté moun ki fè objéksion-konsians épi ki réfizé patisipé nan sèvis militè antan yo aksépté yon sèvis sivik. ¬ 283-284

 Travay jistis-la ap lapè, rézilta jistis-la ap répo avèk sékirité pou tout tan.
Izayi 32,27

 Nou té tandé yo té di : « Ou-a rinmin prochin-ou nan épi ou-a rayi ènmi-ou nan ». Mouin minm minm, mouin di nou : rinmin ènmi nou-yo épi lapriyè pou sa k-ap pèsékité nou-yo.
Matié 5,43-44

 

398         Èské krétyin-yo doué pasifist ?

L’Égliz-la ap lité pou lapè, min li pa préché yon pasifism avèg. Yo pa kapab nié sitouayin-yo ak gouvènman-yo gin doua fondamantal pou yo pran défans tèt yo yon fason léjitim ak zam yo. Min yo pa kapab jistifié lagè moralman si sé pa kòm yon dènié rékou. [2308]

L’Égliz-la di nou li pa dakò ditou ak lagè. Krétyin-yo doué fè sa yo kapab pou évité lagè éklaté antan y-ap konbat kous pou ogmanté zam-yo, antan y-ap lité kont tout fòm diskriminasion ras, étni, épi rélijion, antan l-ap bay èd-li pou fè tout injistis komèsial oubyin sosial sispann. Sé konsa yo vlé konsolidé lapè-a. ¬ 283-284

 Y-ap kasé épé yo pou yo fè yo tounin lam k-ap viré tè-a épi lam-yo pou yo fè yo tounin sèpèt ; nasion pap kinbé épé kont nasion ankò épi yo pap aprann fè lagè ankò.
Miché 4,3

 

399         Kilè yo kapab dakò pou yo sèvi ak fòs militè-a ?

Sé sèlman nan ka léjitim défans yo kapab admèt pou yo sèvi ak fòs militè-a. Pou yon lagè kapab « jis », « kòrèk », fòk li korésponn a toua kritè sa-yo : 1. Sé otorité ki résponsab-la k-ap minnin-l ;  2. Sé pou motif-la kòrèk ;  3. Sé pou intansion-an douat, kòrèk ;  4. Sé pou lagè-a sé dènié rékou ki posib ;  5. Sé pou mouayin y-ap sèvi ak yo-a propòsionèl ak atak-la ;  6. Sé pou yo ouè li posib pou yo ginyin batay-la. [2307-2309]

” Mouin kouè améliorasion kondision lavi péyi pòv-yo sé yon stratéji ki pi bon pasé finansé zam-yo. Yo pa kapab ginyin batay-la ak aksion militè kont térorism-nan.
Muhammad Yunus, lè-l t-ap résévoua pri Nobèl lapè-a an 2006

Évaluasion kantité moun ki viktim lagè. Chif-yo toujou aproksimatif. Dapré diféran istoryin, nan XVIèm sièk-la lagè fè anviron 1.5 milion viktim ; nan XVIIèm sièk-la 6 milion viktim épi nan XVIIIèm sièk-la anviron 6.5 milion viktim.

Nan XIXèm sièk-la té gin 40 milion moun ki mouri poutèt lagè ; épi nan XXèm sièk-la 180 milion moun mouri nan lagè ak lòt domaj kolatéral.

 

SIZIÈM KÒMANDMAN-AN

Ou pap fè adiltè

400         Poukisa Bondié kréyé moun-nan gason ak fi ?

Bondié kréyé gason-an ak fi-a youn pou lòt épi pou yo kapab rinmin youn lòt. Li mété anvi séksuèl-la nan yo épi li ba yo kapasité santi plézi-a. Li kréyé yo pou yo kapab transmèt lavi. [2331-2333, 2335, 2392]

Sa moun-nan yé kòm gason oubyin kòm fi maké tout pèsonalité-li ; yo chak gin yon sansibilité ki diféran, yon fason diféran pou yo rinmin, yon vokasion diféran parapò a timoun-yo, yon chémin lafoua ki diféran. Konsa Bondié kréyé gason ak fi-a pou yo diféran, pou yo kapab viv youn pou lòt épi pou yo konplété youn lòt nan rinmin-an. Sé poutèt sa gason-an ak fi-a atiré youn lòt séksuèlman épi spirituèlman. Lè yon gason ak yon fi rinmin youn lòt épi yo fè youn, yo éksprimé ak sansi­bilité yo rinmin yo gin youn pou lòt-la nan fason ki gin plis intansité-a. Minm jan rinmin Bondié-a sé yon rinmin ki kréatè épi ki gin fékondité (li donnin frui), sé konsa tou rinmin moun-yo ginyin-an kapab donnin frui épi pro-kréyé épi bay timoun-yo lavi. ¬ 64, 260, 416-417

 Bondié di : « Li pa bon pou moun nan sèl pou kont-li ; an nou fè yon èd pou li ki sanblé ak li ». Sé pousa mésié-a ap kité papa-l ak manman-l épi l-ap kolé kò-I kot madanm-li, épi yo toulédé ap yon sèl chè.
Jénèz 2,8.10

 

401         Èské gin youn nan dé sèks-yo ki sipériè parapò a lòt-la ?

Non, Bondié bay gason-yo ak fi-yo minm dignité-a kòm moun. [2331, 2335]

Bondié kréyé gason-yo ak fi-yo pòtré avèk li épi li sové yo nan Jézu-Kri, yo sé pitit Bondié. Donk ni yon krétyin ni ninpòt ki moun pa gin doua diskriminé pèsonn oubyin rabésé-l. Poutan égalité yo ginyin nan dignité yo ak nan doua yo pa vlé di gason-an ak fi-a idantik. Konsidéré yo sé minm bagay nan tout pouin, san nou pa rékonèt sa-k pròp a yo chak, sa kontrè ak projè Bondié sou kréasion-an. ¬ 61, 260

 Pa gin Juif, ni Grèk, pa gin ésklav, ni moun lib, pa gin gason ak fi. Nou tout réyèlman, sé yon sèl nou yé nan Kris Jézu.
Galat 3,28

” Kristianism-nan fè médam-yo soti nan yon kondision ki té sanblé ak ésklavaj.
Madame de Staël (1766-1817, ékrivin fransè)

 

402         Kisa rinmin-an yé ?

Sé bay lòt-la pròp tèt-ou an tout libèté épi ak tout kè-ou. [2346]

Lè yon pasion pran yon moun oubyin lè li damou, sa vlé di li santi yon plézi ki tèlman gran sa fè li prèt pou-l soti nan li-minm pou-l bay lòt-la tout li-minm. Yon mizisyin kapab konsakré-l totalman nan travay-li. Yon jadiniè-danfan kapab bay timoun-yo l-ap édé yo tout kè-l. Nan tout rélasion zanmi, gin rinmin. Min pi bèl fòm rinmin sou tè-a sé rinmin ant yon mari ak yon madanm ki fè youn bay lòt-la tèt-li pou tout tan. Tout rinmin moun ap viv sé pòtré rinmin Bondié-a ki plénitud rinmin-an. Sé rinmin-an ki nan kè Trè Sint Trinité-a. Rinmin Bondié-a sé yon échanj ak yon bay youn bay lòt pròp tèt-yo san rété. Nou minm moun, nou patisipé nan débòdman tandrès Bondié-a, nan rinmin Bondié rinmin dépi tout tan-an. Plis yon moun rinmin, sé plis li sanblé ak Bondié. Sé rinmin-an ki doué karaktérizé tout lavi moun-nan, min li réalizé yon fason patikilié épi ki pi signifikatif lè yon gason ak yon fi rinmin youn lòt nan mariaj-la épi tounin « yon sèl chè » (Jén 2,24). ¬ 309

” « Soumision » madanm-nan bay mari-a nan mariaj-la, yo doué konprann li tankou yon « soumision youn bay lòt » nan réspè pou Kris-la.
Jean-Paul II, Lèt apostolik Mulieris dignitatem, 1988

 Nou minm mouin rinmin-an, sé pou nou youn rinmin lòt, paské rinmin-an sé nan Bondié li soti. Tout moun ki rinmin, sé nan Bondié li pran nésans épi li konnin Bondié.
1 Jan 4,7

 

403         Ki plas rinmin-an ginyin nan konpòtman séksuèl-la ?

Yo pa kapab séparé séksualité-a ak rinmin-an. Inion séksuèl-la bézouin ankadré ak yon rinmin fidèl épi solid. [2337]

Si nou séparé rinmin-an ak séksualité-a antan n-ap chèché satisfaksion plézi-nou sèlman, sé détrui n-ap détrui sans inion séksuèl ant gason-an ak fi-a ginyin-an. Fè yon sèl chè-a sé pi bèl éksprésion bay pròp tèt ou-a ki rinmin-an. Si n-ap chèché plézi séksuèl-la sèlman, sé manti n-ap bay, paské inion kò-yo pa korésponn ak inion kè-yo. Si nou pa pran langaj kò-nou osérié, n-ap nui ni kò-nou ni nanm-nou ; lè sa-a, séksualité-a pèdi dimansion nivo moun-nan pou-l dégradé-l tounin yon sinp mouayin plézi koté nou konsidéré lòt-la tankou yon bagay sèlman. Sé sèlman nan angajman yon rinmin pou lavi diran yo kapab viv séksualité-a nan yon kontantman k-ap diré.

” Nou pa kapab éséyé pou-n ouè si n-ap viv, nou pa kapab éséyé pou-n ouè si n-ap mouri. Nou pa kapab éséyé pou-n ouè si n-ap rinmin, ni pran lòt-la pou-n éséyé-l pou yon tan sèlman.
Jean-Paul II
 

” Séksualité-a ki fè mari ak madanm-nan bay youn lòt pròp tèt-yo nan akt ki patikilié épi éksklizif pou épou-yo sé pa yon bagay ki biolojik sèlman, min li konsèné tout pèsonalité moun-nan nan sa li ginyin ki pi intim. Li pa réalizé yon fason ki vrèman alarotè sa moun-nan yé-a, si sé pa kòm pati intégran rinmin-an koté gason-an ak fi-a angajé yo totalman youn parapò a lòt jous yo mouri. Don fizik total-la t-a yon manti si-l pa-t sign épi frui yon don total onivo tout pèsonalité moun-nan.
Jean-Paul II, Familiaris consortio
 

 

404         Kisa yo rélé yon rinmin ki chast ? Poukisa yon krétyin doué viv chasteté-a [minnin yon lavi séksuèl ki byin réglé] ?

Yon rinmin ki chast [sètadi ak vi séksuèl byin réglé] sé yon rinmin k-ap protéjé tèt-li kont tout tantasion sou paranndan épi sou padéyò ki t-a kapab détrui-li. Chasteté*-a [vi séksuèl byin réglé-a] sé rivé byin intégré séksualité-a nan dévlopman moun-nan. Chasteté-a pa minm bagay ak kontinans-la. Minm moun ki gin yon vi séksuèl aktif nan mariaj-la doué chast. Yon moun chast lè antan li métrizé kò-li, li rivé éksprimé yon rinmin k-ap diré épi ki solid. [2238]

Chasteté*-a [lavi séksuèl byin réglé-a] pa gin anyin pou-l ouè ak sint-nitouch (pruderie). Moun k-ap viv chasteté-a pa soumèt anba instin li-yo, okontrè, l-ap viv séksualité-li yon fason résponsab antan li orianté-l nan rinmin-an épi kòm éksprésion rinmin sa-a. Lisans-la, libètinaj-la (luxure = vi séksuèl déréglé) ki kontrè chasteté-a sé yon dézòd nan rinmin-an, sé yon déviasion parapò a sa rinmin-an vlé di-a. Sa l’Égliz-la anségné osijè séksualité-a konsidéré moun-nan nan tout dimansion lavi-li kòm moun avèk toua aspè sa-yo : toudabò plézi séksuèl-la ki bon ki bèl ; dézièmman rinmin ant dé moun-yo épi touazièmman bay lavi-a, sa vlé di ouvèti pou résévoua pitit-yo. Minm jan pou fè ji fòk gin dlo, sik ak yon frui, konsa tou l’Égliz-la konsi­dé­ré toua aspè sa-yo maché ansanm. Si yon gason t-a gin yon fi pou plézi-a, yon lòt pou poézi ak romans rinmin-an, yon touazièm pou-l fè pitit, sé sèvi li t-a sèvi ak toulètoua san-l pa rinmin okinn nan yo !

” Tout rélasion alaléjè fini nan tintin.
Paul Ricoeur (1913-2005, filozòf fransè)

? CHASTETÉ (YON LAVI SÉKSUÈL BYIN RÉGLÉ). Vèrtu ki fè yon moun ki rinmin rézèvé, kinbé anvi érotik li ginyin-an yon fason konsian épi fèm poutèt rinmin-an épi li réfizé ni pònografi ki nan mas-média-yo ni sèvi ak mouayin ki t-a gin satisfaksion égoyis-la sèlman kòm finalité.

 

405         Kijan nou kapab viv yon rinmin ki chast [séksuèlman byin réglé] ?

Chasteté-a [yon lavi séksuèl byin réglé-a] fè nou viv rinmin-an kòm yon moun lib, pa tankou yon moun ki ésklav instin-l ak pasion-l. Tout sa ki fè moun-nan aprann viv pi plis an rélasion, ak plis matirité, ak plis libèté, ak plis aféksion, tout sa édé-l viv yon rinmin ki chast tou. [2338-2345]

Chasteté*-a [yon lavi séksuèl byin réglé-a] ki fè nou chouazi an tout libèté nan tout sa-k konsèné rinmin-an, égzijé pou nou aprann métrizé tèt-nou nan chak étap lavi-nou. Nou annik pran mouayin k-ap minnin nou nan sa : rété fidèl ak kòmandman Bondié-yo nan tout sikonstans, réjté tout tantasion ki t-a dévié nou sou rout-la, tout fòm doub-vi oubyin doub-moral* épi mandé Bondié pou-l prézèvé nou anba tantasion épi ba nou fòs nan rinmin-an. Finalman sé yon gras épi yon kado ékstraòdinè Bondié fè nou lè-l pèmèt nou kapab viv yon rinmin ki pròp, ki antié.

” Mouin pa konnin ak kilès m-ap marié yon jou. Min mouin pa vlé dépi kounié-a pou m-ap tronpé sa-k pral madanm mouin-an.
Yon étidian k-ap ékspliké poukisa li pa-t janm gin rapò ak yon jèn fi.

 

406         Èské tout moun doué viv chast [yon vi séksuèl byin réglé], minm sa-k marié-yo ?

Oui, Bondié mandé tout krétyin pou-l viv rinmin-an nan chasteté-a [nan yon vi séksuèl byin réglé], kit li jèn kit li granmoun, kit li sélibatè kit li marié. [2348-2349, 2394]

Sé pa tout moun ki fèt pou mariaj, min sé chak moun ki fèt pou rinmin. Déstiné-nou sé bay pròp tèt-nou kèlkésoua kondision lavi n-ap viv-la : kèk nan mariaj-la, kèk lòt nan séliba-a yo chouazi volontèman « pou péyi-roua Bondié-a », dòt nan yon lavi sélibatè pou kont-yo min antan yo dispozé pou édé lòt-yo. Kèlkésoua mòd lavi-a sé nan rinmin pou lòt-yo li vîn gin sans. Yon moun chast [li gin yon vi séksuèl byin réglé], sé lè li rinmin ak yon rinmin san pataj, yon rinmin antié, ak tout kè. Moun ki pa chast-la ap viv yon tirayman épi li ésklav pasion-l yo. Moun ki rinmin tout bon-an, li lib, li gin fòs, li bon, li kapab bay pròp tèt-li nan rinmin-an. Sé poutèt sa, Jézu ki té bay pròp tèt-li nèt pou nou épi an minm tan totalman bay Papa-l ki nan sièl-la, sé modèl chasteté*-a [vi séksuèl byin réglé-a] paské li sé prémié pòtré fòs rinmin-an.

”  Rinmin-an k-ap pran nésans-la kapté tout instin-yo épi transfigiré yo an rinmin.
S. Bernard de Clairvaux

”  Métrizé chak instan-an sé métrizé lavi-a.
Marie Von Ebner-Eschenbach
 

 Sa-a réyèlman, sé volonté Bondié-a : pou nou viv sin ; pou nou prézèvé tèt-nou anba fònikasion, pou chak moun nan nou konnin kontrolé véso pa-l nan viv sin ak réspè, pa nan pasion anvi tankou nasion-yo, sa-k pa konn Bondié-yo.
1 Tésalonisyin 4,3-5

 

407         Poukisa l’Égliz-la pa dakò pou moun-yo gin rélasion séksuèl anvan mariaj-la ?

Paské li vlé protéjé rinmin-an. Nan pouin pi gran kado yon moun kapab fè yon lòt pasé ba-l pòp tèt-li. « Mouin rinmin-ou », sa vlé di ni pou youn ni pou lòt : « Sé ou-minm sèl mouin vlé, mouin vlé-ou nèt totalman, épi mouin vlé-ou pou tout tan ». Kòm sé konsa sa yé, nou pa kapab di « mouin rinmin-ou » pou yon tan, pou-m éséyé, oubyin tou sinpléman poutèt kò-ou. [2350, 2391]

Sètènman anpil moun pran rélasion yo osérié anvan mariaj-la. Poutan rélasion sa-yo gin dé limit, dé rézèv kondisionèl ki fè yo pa kapab alé ansanm ak rinmin-an : toudabò posibilité « kité sa-a », épitou kè soté pou si yon timoun t-a rivé-a. Rinmin-an tèlman gran, tèlman sakré, tèlman san parèy, l’Égliz-la priyé jèn-yo an gras pou yo tann jous lè yo marié anvan youn bay lòt-la tèt-li totalman. ¬ 425

” Bay yon moun kò-nou sé sinbòl pou-n di nou bay moun sa-a tèt-nou totalman.
Jean-Paul II, lè-l t-ap palé ak jèn-yo nan Kampala, Ouganda, 6 févriyé 1993

 

408         Sa pou nou fè pou nou vîn viv an krétyin si n-ap viv oubyin si nou t-ap viv nan plasaj ?

Bondié rinmin nou nan chak moman, chak lè sa pa maché nan lavi-nou, minm lè nou nan péché ; Bondié ap édé nou chèché tout vérité rinmin-an épi jouinn chémin pou nou viv-li chak foua pi plis ak désizion fèm épi san manti.

Nan dialòg avèk yon prèt* oubyin avèk yon krétyin ki mérité konfians, jèn-yo kapab chèché yon chémin k-ap pèmèt yo viv rinmin yo-a yon fason pi klè. Y-ap aprann sé étap parétap yon moun konstrui lavi-li. Kèlkésoua sa-k té pasé li toujou posib, ak sékou lagras Bondié, pou rékòmansé nan bon diréksion-an.

” Ékspérians-la montré rélasion séksuèl-yo anvan mariaj-la sé konpliké yo konpliké angiz yo fasilité posibilité pou chouazi yon bon moun pou marié. Pou nou kapab préparé nou pou yon bon lavi a-dé nan mariaj-la, sé pou nou édiké tèt-nou épi sé pou nou rafèmi karaktè-nou. Youn doué témouagné bay lòt-la jès rinmin ak aféksion ki korésponn ak tan aprantisaj rélasion nou-an kòm zanmi. Si nou aprann tann épi rénonsé, l-ap pi fasil pou nou alavni pou nou plin atansion ak tandrès aléga moun n-ap marié avèk li-a.
Jean-Paul II, lè-l t-ap palé ak jèn-yo nan Vaduz, Liechtenstein, 8 séptanm 1985

 

409         Èské masturbasion-an sé yon fot kont rinmin-an ?

Masturbasion-an sé yon fot kont rinmin-an paské li fè nou chèché éksitasion plézi-a nan yon objéktif égoyis, ki pa gin anyin pou-l ouè ak épanouyisman, ak dévlopman rinmin-an nan rapò nòmal yon gason gin ak yon fi-a. Sé poutèt sa plézi séksuèl y-ap chèché sèlman pou plézi-a sé yon dézòd. [2352]

L’Égliz-la pap chèché fè moun pè lè-l réjté masturbasion-an, min l-ap fè nou fè atansion pou nou pa di sé pa anyin, sa pa inpòtan. Éféktivman, gin yon gro ménas pou anpil jèn ak adilt pou yo tounin konsomatè solitè imaj pònografik nan sinéma oubyin sou intènèt, angiz yo chèché jouinn rinmin-an nan yon rélasion intèpèsonèl. Solitid-la ak izòlman-an kapab minnin nan yon inpas koté masturbasion-an tounin yon adiksion. Sé poutèt sa malgré moun k-ap di : « pou késion sèks-la mouin pa bézouin pèsonn, mouin réglé afè-m pou kont mouin lè mouin vlé », pa gin pèsonn ki rivé gin kontantman-an konsa.

” Jèn-yo vlé sa-k gran… Kris-la pa-t promèt nou yon lavi fasil : si yon moun ap chèché fasilité, li tronpé adrès. Min li montré nou chémin sa-k gran, sa-k bon, sa-k kòrèk pou yon lavi alarotè sa moun-nan yé-a.
Benoît XVI, 25 avril 2005

? MASTURBASION. (li soti probabléman nan latin mas ki vlé di « viril » sa-k gin pou ouè ak sèks maskilin-an, épi turbare ki vlé di « éksi­té ak fòs ») : masturbasion-an sé éksité ògàn jénital-yo volontè­man pou kapab santi plézi séksuèl-la.

” Pou fòmé yon jijman ékitab sou résponsabilité moral moun-yo (nan ka masturbasion-an) épi pou orianté aksion pastoral-la, yo doué konsidéré imaturité aféktif-la, fòs abitid yo fîn pran yo, sitiasion angouas kè séré moun-nan, oubyin lòt faktè psikolojik oubyin sosial ki kapab diminié épi minm rédui résponsabilité moral-la anpil (sètadi, nivo koupab moun-nan koupab-la).
CEC, 2352

 

410         Kisa « fònikasion » vlé di ?

Odépa, « fònikasion »-an (an grèk porneia) sé té pratik séksuèl payin-yo, tankou prostitision nan tanp-yo. Apré sa, mo-a pral sèvi pou palé osijè tout fòm inion chanèl andéyò mariaj-la ant moun ki lib. Jodi-a, anpil foua yo sèvi ak mo sa-a nan yon sans kriminèl (koronp jèn-yo, fè abi sou timoun ki poko majè, etc.). [2353]

Anpil foua fònikasion-an maché ak séduksion, manti, violans, domi­na­sion, abi. Donk fònikasion-an sé yon fot grav kont rinmin-an. Li ando­ma­jé dignité moun-nan épi li pèvèti signifikasion séksualité moun-nan. Sé dévoua léta pou-l protéjé sa-k pa ko majè-yo, an patikilié, kont tout fòm dépravasion sa-yo.

 

411         Sa-k fè prostitision-an sé yon fòm fònikasion ?

Prostitision-an sé yon avilisman, yon dégradasion, paské ladan-l moun-nan tounin yon sinp bagay yo sèvi ak li pou yon avantaj oubyin yon plézi. Sé poutèt sa li sé yon gran domaj pou dignité moun-nan épi yon péché grav kont rinmin-an. [2355]

Tout moun k-ap profité nan prostitision-an, k-ap fè kòmès avèk li, k-ap vann épi fè trafik ak moun, k-ap soutni bagay sa-yo, k-ap pratiké yo, tout moun sa-yo gin yon chaj péché byin lou sou zépòl yo, sou konsians yo, paské yo dominé épi fòsé yon bann fi, timoun, jèn moun pou yo vann pròp kò yo.

 

412         Poukisa prodiksion ak distribision matérièl pònografik sé yon fot grav kont rinmin-an ?

Tout abi ki kontrè ak rinmin-an soua paské li séparé séksualité moun-nan parapò a intimité rinmin yo doué viv ant dé konjouin-an, soua paské yo fè rinmin-an tounin yon kòmès, tout sé péché ki grav anpil. Moun k-ap produi, konsomé, vann épi achté matérièl pònografik, li déréspékté dignité moun-nan épi ankourajé lòt fè sa-k mal. [2523]

Pònografi-a sé yon fòm prostitision paské li plonjé moun-yo nan kouè yo kapab achté « rinmin »-an ak lajan. Ni prodiktè-yo, ni aktè-yo, ni komèsan ak révandè-yo patisipé minm jan-an nan andomajé ni rinmin-an ni dignité moun-nan yon fason grav. Moun k-ap konsomé sètadi gadé épi sèvi ak pònografi y-ap distribiyé nan média-yo, k-ap navigé nan sit pònografik-yo sou intènèt, k-ap patisipé nan rankont pònografik, l-ap rantré nan mouvman prostitision-an épi sé soutni l-ap soutni biznis malpròp kòmès sèks-la k-ap ranmasé pliziè milia dola chak ané.

” Kòm yo pa kapab achté rinmin-an, lajan touyé-l san mank.
Jean Jacques Rousseau
 

” Moun ki pansé éksè péché lachè-a (luxure) sé pi gran péché-a pou krétyin-yo, li tronpé-l. Péché lachè-yo grav min sé pa yo minm ki pi grav… Paské gin dé puisans nan moun-nan k-ap éséyé détounin-l parapò a vrè vokasion-l : béstialité-a ak diabolism-nan. Sé diabolism-nan ki pi grav nan yo dé-a. Sé poutèt sa yon ipokrit frèt ki plin ak ògèy ki pral lamès régilièman kapab pi pré lanfè-a pasé yon prostitué. Évidamman sa-k pi bon-an sé pou nou pa t-a ni youn ni lòt.
C. S. Lewis
 

” Résponsabilité-a tonbé sou moun ki pé bouch yo-a.
Ste Edith Stein
 

 

413         Poukisa viòl-la sé yon péché grav ?

Violé yon moun, sé avili-l nan fason ki pi imilian-an, rabésan-an. Sé antré avèk violans – tankou yon vòlè k-ap kasé kay – nan sa moun-nan ginyin ki pi intim, épi blésé li nan kè kapasité li ginyin pou-l rinmin-an. [2356]

Yon moun k-ap fè viòl, sé yon sakrilèj li fè kont nati rinmin-an (kont sa rinmin-an yé-a minm). Nati inion séksuèl-la égzijé pou sé sèlman nan kad yon rinmin ki bay pròp tèt-li an tout libèté li fèt. Sé konsa, minm ant dé moun ki marié, kapab gin viòl. Viòl ki pi térib-la épi ki bay répiyans nèt alé-a sé sa yo fè nan kad yon abi pouvoua yérarchik oubyin profé­sio­nèl, oubyin lè sé yon manb nan fanmi-an ki fè-l, oubyin pi rèd toujou lè sé paran ki fè pitit yo sa, oubyin profésè, édikatè, pastè sou timoun yo konfié yo. ¬ 386

 Ala kontantman pou sa ki dou-yo [sa-k pa sèvi ak violans-la].
Matié 5,5

 

414         Ki pozision l’Égliz-la sou késion sèvi ak prézèvatif pou konbat sida-a ?

Sé sètin, prézèvatif-yo pa bay yon protéksion absolu a 100% kont posibilité kontaminasion-an, min an déyò aspè sa-a, l’Égliz-la réfizé pou yo déklaré sé sèl mouayin mékanik sa-a ki ginyin pou anpéché épidémi virus HIV-a gayé (Sida-a). L’Égliz-la ap ankourajé pou yo fè promosion yon nouvo mòd rélasion ant moun-yo (nouvelle culture des relations humaines) épi yon chanjman nan konsians ak mantalité moun-yo.

Sé sèlman fidélité nan mariaj-la épi rénonsman parapò a rélasion séksuèl ki dézòdoné-yo ki kapab pèmèt évité sida-a épi k-ap aprann moun-yo gin yon konpòtman òdoné nan viv rinmin-an. Sa mandé pou yo réspékté égalité dignité ant gason-yo ak fi-yo, pou yo pran souin santé fanmi-an, pou yo gin kontròl yon fason résponsab sou pousé instin séksuèl-la ap pousé yo-a épi rénonsé rélasion séksuèl-la nan kèk moman détèminé. Nan kèk péyi Afrik koté yo té òganizé gran kanpagn sosial an favè konpòtman sa-yo, yo té konstaté kontaminasion-an té diminié anpil. Min andéyò tou sa, l’Égliz katolik-la fè tout sa-l kapab pou-l édé moun ki malad ak sida-a.

” Kapab gin kèk ka patikilié, parégzanp lè yon prostitué sèvi ak yon prézèvatif, nan mézi yo t-a kapab konsidéré sa kòm yon prémié pa nan diréksion yon santiman moral, yon prémié éléman résponsabilité ki pèmèt rékòmansé dévlopé yon konsians ki ouè sé pa tout bagay yo doué fè épi moun pa kapab fè tout sa-l vlé. Min sa-a sé pa vrè fason pou réponn dévan problèm inféksion virus HIV-a. Bon répons-la obligatouaman sé nan viv séksualité-a alarotè sa moun-nan yé kòm moun-nan.
Benoît XVI, Lumière du monde

” Fidélité nan mariaj-la épi abstinans parapò a rélasion andéyò mariaj-la sé pi bon chémin pou évité kontaminasion-an épi pou stopé propagasion virus-la. Valè tout bon vré-yo ki soti nan vrè konpréansion mariaj-la ak lavi nan fanmi-an sé sèl fondman nou kapab fè konfians pou yon sosiété stab.
Benoît XVI, 14 désanm 2006

 

415         Kòman l’Egliz-la konsidéré omoséksualité-a ?

Bondié kréyé moun-nan gason ak fi, épi nan kò-yo minm li kréyé yo youn pou lòt. L’Égliz-la akéyi san rézèv moun ki gin tandans omoséksuèl-yo. Yo pa doué diskriminé yo poutèt tandans sa-a. Min an minm tan, l’Égliz-la déklaré pa gin okinn rélasion séksuèl ant moun ki gin minm sèks ki korésponn ak lòd kréasion-an. [2358-2359]  ¬ 65

 

416         Kisa ki valè ésansièl nan mariaj krétyin-an ?

  1. Inité-a : dapré sa-l yé minm, dapré nati-li, mariaj-la sé yon alians ki réalizé inion kò, intèlijans épi éspri ant yon gason ak yon fi.
  2. Indisolubilité-a : obligasion mariaj-la établi-yo rété « jouskaské lanmò séparé nou ».
  3. Akéyi pitit-yo : dé moun ki marié doué dispozé akéyi timoun yo fè yo épi édiké yo nan lafoua krétyin-an.
  4. Chèché sa-k byin pou lòt-la : sé sa mari-a ak madanm-nan doué toujou vizé youn pou lòt. [2360-2361, 2397-2398]

Si youn nan moun ki pral marié-yo réfizé youn nan kat pouin sa-yo nan moman y-ap pran angajman mariaj-la, sakréman* mariaj-la pa égzisté. ¬ 64, 400

 Pozé-m tankou yon sign sou kè-ou, tankou yon sign sou bra-ou, paské rinmin-an fò tankou lanmò, jalouzi-a rèd tankou chalè bafon-an, zéklè-l sé zéklè difé ak flanm-yo. Gran dlo-yo pa kapab étinn rinmin-an, ni gran riviè pa kapab nouayé-l. Si yon moun t-a bay tout richès lakay-li pou rinmin-an, sé tankou anyin yo t-ap méprizé-l.
Kantik 8,6-7

 Jodi-a gin yon ijans spésial pou nou évité konfonn mariaj-la ak tout lòt fòm rapò ki bati sou yon rinmin frajil. Sé sèlman sou ròch rinmin total épi irévokab ant épou-yo yo kapab mété fondasion pou bati yon sosiété koté tout moun ap santi yo lakay yo.
Benoît XVI, 11 mé 2006

 Bondié pa vlé raché plézi-a sot nan nou, li vlé ba nou yon plézi san limit, san fin.
Henri Suso (1295-1366, mistik épi téolojyin alman)

 

417         Ki sans inion séksuèl-la nan mariaj-la ?

Sé volonté Bondié pou gason-an ak fi-a fè youn nan plézi sansib rinmin-an ak plézi séksuèl-la pou yo kapab ini youn ak lòt yon fason ki pi intim nan rinmin-an épi pou pèmèt timoun pran nésans nan rinmin yo-a. [2362-2367]

Rélijion krétyin-an bay kò moun-nan anpil valè, ni atraksion sansib rinmin-an ni plézi séksuèl-la tou : « Kristianism-nan kouè matiè-a sé yon bon bagay, Bondié li-minm té pran chè, nan sièl-la n-ap gin yon fòm kò épi l-ap gin yon gran inpòtans nan bonè étènèl-nou, nan bèlté-nou, nan fòs-nou. Kristianism-nan bay mariaj-la gloua plis pasé jan okinn lòt rélijion fè-l. Prèské tout gran poèm-damou nan litérati tout tè-a, sé krétyin ki konpozé yo, épi kristianism-nan kontrédi tout moun ki t-a prétann séksualité-a sé yon mové bagay nan li-minm » (C. S. Lewis, Pardon, je suis chrétien). An réalité, plézi-a pa yon mové bagay nan li-minm. Lè mari ak madanm-nan rété nan nivo plézi-a sèlman san yo pa louvri bay lavi lòt moun ki t-a kapab pran nésans-la, sa pa konfòm ak nati rinmin-an, ak sa rinmin-an yé-a.

 Sèké tout kréati Bondié bon épi yo pa doué réjté-l, antan yo résévoua-l avèk aksion-d-gras.
1 Timoté 4,4

 

418         Ki inpòtans timoun-nan nan mariaj-la ?

Timoun-yo sé kréati Bondié, sé kado Bondié. Yo vini sou tè-a pa lintèmédiè rinmin paran-yo. [2378, 2398]

Vrè rinmin-an sé pa lè mari ak madanm-nan fèmin sou pròp tèt-yo. Timoun-nan k-ap fòmé nan vant manman-an épi ki vîn sou tè-a, sé pa « fabriké » yo fabriké-l, li pa yon sinp adision karaktè jénétik papa-a ak manman-an. Li sé yon kréati Bondié tou nèf, san parèy, avèk yon nanm ki pou li-minm sèlman pèsonèlman. Donk timoun-nan pa pou paran-l yo tankou yon bagay, li pa propriété privé yo. ¬ 368, 372

 Timoun-nan gin doua pou yo réspékté-l kòm moun dépi prémié moman li fòmé nan vant manman-l.
Jean Paul II, Instriksion Donum vitae, 2,8

 Timoun-yo sé bénédiksion Bondié.
William Shakespeare (1564-1616, ékrivin piès téat anglè)

 

419         Konbyin pitit yon papa ak yon manman doué aksépté bay lavi ?

Yon papa ak yon manman ki krétyin akéyi pitit Bondié ba yo épi nan mézi yo kapab pran résponsabilité yo. [2373]

Tout pitit Bondié ba nou sé yon gras ak yon gran bénédiksion*. Min sa pa vlé di pou papa-a ak manman-an pa konsidéré santé yo, kondision éko­nomik épi sosial yo, pou yo désidé kantité timoun yo kapab pran rés­­ponsabilité éféktivman. Lè « malgré tou » yon timoun la, sé pou yo po­té-l ak kè kontan épi résévoua-l ak anpil rinmin. Antan yo fè Bondié kon­­fians, anpil fanmi krétyin gin kouraj akéyi plis timoun pasé lòt fanmi-yo.

 Chak timoun gin anpil valè. Chak timoun sé yon kréati Bondié.
Mère Teresa

? PATÈNITÉ AK MATÈNITÉ RÉSPONSAB. L’Égliz-la déklaré épi li protéjé doua dé moun ki marié ginyin pou yo désidé pou kont-yo konbyin timoun yo vlé ginyin épi a ki distans nan kad planifikasion natirèl nésans-yo.

 

420         Èské yon mari ak yon madanm ki krétyin gin doua fè planifi­kasion nésans ?

Oui, mari ak madanm-nan gin doua épi dévoua pou yo résponsab nan késion transmèt lavi bay pitit-yo. [2368-2369, 2399]

Pafoua gin sikonstans sosial, rézon psikolojik oubyin santé ki t-a fè yon timoun an plis t-a yon chaj ki trò lou, oubyin minm tròp pou sa moun ka poté. Lè sa-a gin kritè byin klè pou yo konsidéré. Planifié oubyin régula­rizé nésans yo pa vlé di :

  1. Réjté an prinsip tout posibilité pou timoun-nan t-a fèt, sètadi fè yon jan pou nan okinn fason madanm-nan pa rivé ansint.
  2. Réfizé akéyi timoun-yo poutèt nou égoyis.
  3. Sibi anba yon kontrint sou padéyò, tankou parégzanp lè léta-a t-a désidé osijè kantité timoun chak fanmi gin doua ginyin.
  4. Konsidéré yo kapab sèvi ak ninpòt mouayin.

 Planîng familial natirèl-la pa anyin dòt pasé yon sinp métrizé tèt-ou ki bazé sou rinmin youn gin pou lòt-la.
Mère Teresa, diskou lè yo t-ap rinmèt li pri Nobèl lapè-a an 1979

? RÉGLÉ NÉSANS-YO. Planifikasion natirèl fanmi-an sé youn nan métòd pou réglé éspasé nésans-yo antan yo sèvi ak oto-obsèva­sion sign ki montré périòd fékondité fi-a, pou kapab évité li ansint (métòd Billings-la parégzanp).

 

421         Poukisa gin mouayin pou anpéché timoun vini nan vant man­man-an ki pa bon ?

L’Égliz-la propozé kòm mouayin pou planifikasion nésans-yo kèk métòd byin détèminé ki bazé sou fè atansion a pròp kò-nou épi suiv kadans périòd fékondité natirèl fanmi-an. Métòd sa-yo konfòm ak dignité gason-an épi fi-a ; yo réspékté loua fiziolojik périòd fi-a. Yo ankourajé tandrès, dialòg épi atansion ant épou-yo, épi konsa yo sé yon lékòl pou aprann rinmin. [2370-2372, 2399]

Sé avèk atansion l’Égliz-la réspékté lòd natirèl-la, épi li ouè nan li yon signifikasion ki gin valè vré. Pou l’Égliz-la sé pa minm bagay si épou-yo intèvni atifisièlman sou fékondité fi-a ak lè yo sèvi natirèlman ak périòd fékondité oubyin infékondité sikl kò fi-a. « Planifikasion natirèl fanmi-an » réspékté sa moun-nan yé intégralman, li ankourajé aféksion ak tandrès ant épou-yo épi li pa domajé santé-a. An plis, lè yo byin fè-l li bay pi bon rézilta pasé sa yo rélé kontrasépsion oral-la (« pilul »-la). L’Égliz-la pa dakò ak okinn mouayin atifisièl k-ap anpéché timoun-nan fòmé nan vant fi-a (oubyin k-ap fè-l jété-l tousuit). Ni mouayin chimik-yo (« pilul », « piki »), ni mouayin mékanik-yo (parégzanp prézèvatif, stérilè, etc.), ni mouayin chirijikal-yo (stérilizasion-an), paské yo vîn intèpozé yo pou défèt rapò indisolub ant aspè inion-an ak aspè prokréasion-an nan akt konjugal-la. Mouayin kontrasépsion sa-yo kapab rivé andomajé santé fi-a, provoké avòtman byin bonè, épi, alalong, gaté lavi rinmin-an ant mari-a ak madanm-nan.

 Osijè kontrasépsion-an ki kontrè ak planifikasion nésans-yo, Jan-Pòl II di : « Parapò a langaj k-ap éksprimé natirèlman kijan chak épou bay lòt-la tèt-li nèt-la, kontrasépsion-an kontrapozé yon langaj ki kontradiktoua objéktivman poutèt li t-a vlé di sé pa bay youn ap bay lòt-la tèt-li nèt totalman. Rézilta-a sèké éféktivman yo réfizé aksépté  résévoua lavi-a, min tou yo falsifié vérité ki anndan rinmin mariaj-la, ki doué tounin yon kado moun-nan fè lòt-la totalman.
Jean-Paul II, Familiaris consortio, 32

 

422         Si dé épou pa kapab fè pitit, sa pou yo fè ?

Lè dé moun ki marié gin difikilté pou fè pitit, yo kapab profité tout souin médsin-yo kapab bay dépi sa pa kontrè ak dignité moun, ak doua timoun ki pral fèt-la ginyin épi ak sinteté* sakréman* mariaj-la. [2375, 2379]

Anfanté yon timoun sé pa yon doua absolu paran-yo ginyin. Tout timoun sé yon kado Bondié. Dé moun ki marié ki pa résévoua kado sa-a lè yo fîn éséyé sèvi ak tout mouayin ki léjitim médsîn-nan ofri, yo kapab adopté timoun, oubyin angajé tèt-yo yon lòt jan nan sèvis prochin-yo antan yo okipé timoun paran yo abandoné yo parégzanp.

 Pa bliyé sou tè sa-a gin anpil timoun, anpil fi, anpil gason ki pa ginyin sa nou ginyin-an, épi sonjé pou nou rinmin yo, yo minm tou, jouskaské sa fè nou mal.
Mère Teresa

 

423         Kisa l’Égliz-la di osijè « fi ki prété matris yo » (mères porteu­ses) épi fékondasion atifisièl-la ?

Sèvi ak sa réchèch siantifik médikal-la kapab ofri pou édé anfanté, sé yon bagay ki kapab fèt, min fòk yo pa avansé si démach sa-a t-a mandé pou rivé sèvi ak mouayin ki pa akséptab moralman : lè intèvansion yon touazièm moun kapab provoké yon konfizion nan késion kiyès ki vrè manman-an, oubyin lè yo fè prokréasion-an yon fason atifisièl andéyò inion séksuèl ant dé moun ki marié yo. [2374-2377]

Poutèt li réspékté dignité moun-nan, l’Égliz-la réfizé pou y-ap chèché fè timoun ak inséminasion étérològ (ak spèrm yon lòt gason) oubyin omològ (ak spèrm mari-a). Tout timoun gin doua pou-l gin yon papa ak yon manman, pou-l konnin papa sa-a ak manman sa-a, épi pou-l grandi antan rinmin yo-a ap antouré-l. Inséminasion atifisièl-la pa lintèmédiè spèrm yon donè étranjé détrui éspri mariaj-la koté dé épou-yo gin doua éksklizif pou yo pa vîn papa oubyin manman si sé pa atravè youn lòt. Kanta inséminasion atifisièl omològ-la (avèk spèrm mari-a) li fè timoun-nan tounin yon produi téknik-la fabriké angiz li t-a frui inion rinmin dé moun ki marié-yo nan akt ki pròp pou rélasion yo-a (akt konjugal-la). Si yo fè timoun y-ap anfanté-a tounin yon produi téknik, danjé-a sèké apré sa yo pral pozé késion sinik osijè kalité ak fiabilité produi sa-a. L’Égliz-la réfizé diagnostik anvan nésans-la tou, lè yo fè-l ak objéktif pou yo touyé yon anbriyon ki t-a gin défo. Chèché yon fi pou poté anbriyon (mère porteuse) yon lòt manman atravè inséminasion atifisièl-la, sa kontrè ak dignité fi-a. ¬ 280

 Sa-k pi rèd nan tout dram-nan sé pa jan mové moun-yo brital, min jan sa-k bon-yo pé bouch yo.
Martin Luther King (1929-1968, pastè noua amérikin nan yon diskou koté li t-ap invité konpatriòt noua-yo pou yo pran résponsabilité sivil yo ak kouraj)
 

 Sé soua fidélité-a absolu, soua li pa anyin.
Karl Jaspers (1883-1969, filozòf alman)

 

424         Kisa adiltè-a yé ? Èské divòs-la gin valè moral ?

Sé yon adiltè sa yé lè gin rapò séksuèl ant dé moun alòské youn nan yo marié déja ak yon lòt moun. Adiltè-a sé fondamantalman trayi rinmin-an, kasé kontra angajman yo té pran dévan Bondié-a épi yon injistis aléga prochin-an. Jézu té insisté byin klè sou indisolubilité mariaj-la. Sa Bondié maré pou travay ansanm, moun pa kapab lagé-l (Mk 10,9). Antan-l bazé sou volonté Kréatè-a dépi okòmansman-an, Jézu éliminé posibilité toléré divòs-la ki té glisé nan Laloua Ansyin Téstaman-an. [2353, 2364-2365, 2382-2384]

Jézu ba nou kouraj antan sé kòmsi li té promèt nou : « Kòm nou sé pitit Papa nou ki nan sièl-la nou résévoua kapasité pou nou rinmin pou tout lavi-nou ! » Malgré sa, li pa fasil pou nou rété fidèl ak lòt-la pandan tout lavi-nou. Donk nou pa doué kondané moun ki échoué nan mariaj yo. Min lè sé konpòtman volaj krétyin-yo ginyin ki fè divòs vîn mété pié, sé yon gro fot sa yé sou konsians yo. Yo fè péché kont lòt-la yo marié ak li-a épi yo abandoné-l la, épi kont timoun-yo yo lagé yo. Si mésié-a oubyin madanm-nan fidèl, min mariaj-la vîn insipòtab, youn kapab sispann viv ansanm ak lòt-la nan minm kay-la. Pou évité tout moun tonbé nan mizè li kapab minm nésésè pou déklaré yon divòs dévan léta (min sakréman-an pa kapab défèt). Nan kèk ka byin détèminé, si gin rézon byin fondé, apré yo fîn égzaminé validité mariaj-la, l’Égliz-la kapab déklaré pa-t janm gin mariaj (nullité). ¬ 269

 Yon fo-lidé sou libèté-a nan rasîn kriz mariaj-la ak fanmi-an.
Jean-Paul II

 Mariaj ki fîn fèt épi ki konsomé-a ant katolik ki batizé, pa gin okinn puisans moun ki kapab défèt li ni okinn kòz, sof lanmò.
CIC, canon 1141
 

 Sé pou paròl nou-an « oui », « oui », « non », « non ». Sa-k an plis nan bagay sa-yo, sé nan Mové-a li sòti.
Matié 5,37

 

425         Poukisa l’Égliz-la pa vlé inion lib-la, plasaj-la ?

Pou katolik-yo pa gin mariaj san « mariaj rélijié-a ». Nan Sakréman mariaj-la Kris-la patisipé nan rélasion mari-a ginyin ak madanm-nan, épi li konblé yo toulèdé ak gras épi kado spirituèl an kantité. [2390-2391]

Pafoua gin moun ki gin laj ki pansé yo oblijé konséyé jèn-yo kité lidé fè yon mariaj « pou tout tan dévan l’Égliz-la ». Pou moun sa-yo, mariaj-la sé sèlman yon réyinion piblik koté moun-yo fè promès yo pap janm kapab kinbé pou yo mété ansanm byin yo, projè yo, bon intansion yo. Poutan sé pa vré ! Mariaj krétyin-an sé pa yon téat, sé pi bèl kado Bondié té kapab fè dé moun ki rinmin youn lòt ! Bondié vîn soudé-yo ansanm yon fason ki tèlman solid okinn moun sou tè-a pa kapab fè sa. Jézu-Kri ki té di : San mouin minm nou pa kapab fè anyin (Jn 15,5) vîn prézan san rété nan sakréman mariaj-la. Sé li ki rinmin-an nan kè rinmin dé moun marié-yo. Sé fòs rinmin li-an ki toujou la, minm lè aparamman fòs dé moun ki rinmin-yo fébli. Sé poutèt sa, sakréman mariaj-la sé pa tou sinpléman yon kontra yo signin sou papié. Sé kòmsi sé yon machîn Bondié ba yo ki toujou la, koté yo toujou kapab monté épi ki gin asé gazolîn pou-l minnin ni mari-a ni madanm-nan, ak sékou lagras Bondié, jous nan dènié bout vouayaj yo anvi fè-a. An konsékans, l’Égliz-la invité jèn-yo sitou, pou yo rézisté yon fason klè, san ézité épi ak fòs kont présion sosial tout moun ki konsidéré jodi-a sa pa yon problèm si anvan mariaj-la oubyin andéyò mariaj-la moun t-a gin rapò séksuèl san yo pa pran okinn angajman définitif.

 Mouin résévoua-ou kòm mari/madanm, épi mouin ba-ou tèt-mouin pou-m rinmin ou fidèlman pou tout tan lavi-nou.
Rituel du mariage de l’Église catholique

 Nou konnin réyèlman rinmin Granmèt nou-an Jézu-Kri : sèké pou nou, li té vîn pòv antan-l rich, pou nou minm nan povrété pa-l la nou vîn rich.
2 Korintyin 8,9

  

SÉTIÈM KÒMANDMAN-AN

Ou pap vòlè

426         Ki objéktif sétièm kòmandman-an ?

Sétièm kòmandman-an intèdi non sèlman pou vòlè afè moun, min li égzijé tou yon administrasion ki kòrèk épi yon pataj ki ékitab pou richès tè-a, li réglé késion propriété privé-a ak répatision fòm travay moun-yo. Sétièm kòmandman-an dénonsé tou yon fason ki pa kòrèk pou kinbé oubyin distribiyé matiè prémiè-yo. [2401]

An réalité sétièm kòmandman-an intèdi tou sinpléman pou pran épi kinbé byin prochin-ou yon fason ki injis. An minm tan l-ap ankourajé tout moun fè éfò pou lavi moun sou tè-a gin plis jistis, plis antant épi véyé pou-l byin dévlopé. Sétièm kòmandman-an déklaré nou doué angajé nou, poutèt lafoua-nou, nan protéksion kréasion-an épi nan konsèva­sion richès natirèl-yo.

 Si pa gin propriété privé, pa gin kè kontan bay-la non plis. Lè sa-a pèsonn moun pap gin plézi édé ni zanmi-l yo ki nan bézouin, ni vizitè-a, ni sa k-ap soufri-a.
Aristote

 Propriété privé-a pa yon doua san kondision oubyin absolu pou pèsonn moun.
Paul VI, Populorum progressio

 

427         Poukisa moun pa gin yon doua absolu pou propriété privé-a ?

Doua pou propriété privé-a pa yon absolu, li rélatif, paské Bondié té kréyé tè-a ak tout byin ki ladan-l pou tout moun. [2402-2406, 2452]

Tout moun ki « posédé » kichòy nan kréasion-an paské li achté yo légal­man ak travay-li oubyin li résévoua yo kòm éritaj oubyin an kado, doué konnin posédé yon byin individuèlman oblijé propriétè byin-an pou-l fè tout sosiété-a profité nan byin sa-a. An minm tan l’Égliz-la pa dakò ak moun ki déklaré présizéman poutèt dévoua sosial « proprié­tè »-yo, propriété-a pa t-a doué égzisté épi tout bagay t-a doué soua pou tout moun, soua pou léta. Tout propriétè k-ap administré yon byin dapré sa Kréatè-a vlé-a, épi ki pran souin byin sa-a, ki distribiyé profi-yo yon fason pou chak moun jouinn sa yo doué-l la, l-ap aji an konfòmité avèk lòd kréasion Bondié fè-a.

 Posédé san patajé, sa kapab pi grav nan anpil ka pasé vòlè.
Marie Von Ebner-Eschenbach

 Nan ansiklik sosial li-a Populorum progressio, pap Pòl VI raplé solanèlman « ékonomi-an sé osèvis moun-nan li yé » épi li akizé tout sistèm-yo k-ap konsidéré « profi-a kòm motif ésansièl progrè ékonomik-la, konkirans-la kòm pi gran prinsip progrè ékonomik-la, propriété privé byin prodiksion-yo kòm yon doua absolu, san limit, san obligasion sosial ki maché avèk li » (PP 3, 26)

 

428         Kisa vòl-la yé épi kisa sétièm kòmandman-an intèdi ?

Vòl-la sé pran byin yon lòt ilégalman. [2408-2410]

Tout moun ki pran byin yon lòt injistéman, li transgrésé sétièm kòmand­man-an, minmsi laloua sivil-la pa t-a kondané aksion-an. Injistis-la sé sa ki injistis dévan Bondié. Non sèlman vòlè kontrè ak sétièm kòmand­man-an, min tou réfizé injistéman pou péyé salè ki kòrèk-la, kinbé bagay ou jouinn-nan oubyin yo té prété-ou la épi ou t-a kapab rémèt-la, oubyin fè frod an jénéral, tousa kontrè ak sétièm kòmandman-an. Gin lòt bagay toujou sétièm kòmandman-an dénonsé tankou : anploua­yé ouvriyé nan mové kondision, pa kinbé kontra nou fîn pran angajman pou yo, gaspiyé lajan nou fè antan nou pa konsidéré obligasion nou ginyin pou nou patajé ak lòt-yo, monté oubyin bésé pri machandiz yon fason atifisièl, nui kòlèg k-ap travay minm koté ak nou, aksépté lajan pa anba épi fòsé moun fè fo-déklarasion, trinnin kolaboratè-nou nan zak ilégal, mal fè travay nou gin pou fè-yo, égzijé yo péyé nou pi plis lontan pasé sa yo t-a doué-a, gaspiyé oubyin mal administré byin piblik, fè fo-chèk, falsifié signati, fè frod nan péyé inpo oubyin nan vann ak achté.

? PLAJIA-A. (an latin plagiarius vlé di « sa k-ap vòlè ésklav »), sé pran mété sou non-ou yon fason ki pa kòrèk travay yon lòt fè, soua antan-ou kopié-l soua antan-ou imité-l san-ou pa mandé-l pèmision.

 

429         Ki prinsip ki konsèné propriété ki pa matérièl-yo ?

Pran dokiman léspri yon lòt moun produi pou sèvi avèk li san pèmision sé yon vòl tou. [2408-2409]

Sé pa sèlman plajia-a ki yon vòl, sètadi pran sa yon lòt moun produi pou mété-l sou non-ou kòm si sé ou-k fè-l. An réalité vòlè byin intèlijans moun-nan produi kòmansé dépi sou ban lékòl lè n-ap kopié sou vouazin-nou, li kontinué lè n-ap téléchajé sou intènèt yon fason ilégal, lè n-ap fè kopi san otorizasion, lè n-ap piraté infòmasion sou intènèt oubyin nan lòt mouayin kominikasion, etc.  épi sa rivé jous nan biznis, kòmès y-ap fè apati idé oubyin konséptualizasion yo vòlè. Chak foua ou pran dokiman imatérièl lòt moun fè épi ou sèvi avèk yo ou doué gin akò moun sa-yo épi péyé dédomajman ki korésponn-nan, épi kèk foua li t-a bon pou otè dokiman imatérièl-la patisipé nan nouvo réalité yo pral fè-a.

430         Kisa yo rélé jistis komutativ-la ?

Jistis komutativ-la sé sa ki réglé échanj ant moun-yo antan yo byin réspékté doua yo ginyin yo. Li kontrolé épi sovgadé doua propriété-a, pèman dèt-yo, réalizasion obligasion kontra yo té signin libréman-yo, épi li véyé pou yo réparé injistis yo fè oubyin rinmèt byin yo té vòlè. [2411-2412]

 Jézu fè konpliman pou Zaché, piblikin-an sètadi koléktè inpo-a, paské li té promèt : Si gin yon moun mouin té fè profitè sou li, mouin rinmèt li kat foua plis.
Luk 19,8

 Mouin rinmin lajan ; li ban-m posibilité édé lòt-yo.
Blaise Pascal

 Anpil foua yon moun rich sé yon moun pòv ki gin anpil lajan.
Aristote

 

431         Èské yo kapab fè frod ak kontribision ?

Chèché jouinn kèk chémin pou chapé anba sistèm taks ki konpliké sé pa t-a yon problèm moral. Sa-k imoral-la sé lè y-ap fè konbîn, kont mal tayé, pou yo pa péyé taks, frodé nan déklarasion inpo, falsifié oubyin kaché byin yo ginyin. [2409]

Lè sitouayin-yo, kontribuab-yo, péyé inpo yo dapré rantré lajan yo ginyin, yo édé léta réalizé fonksion piblik-yo. Sé poutèt sa fè frod nan késion inpo-a sé pa yon ti péché san inpòtans. Min tou, yo doué fiksé inpo-yo dapré jistis-la épi yon fason propòsionèl, épitou sé pou yo ranmasé yo yon fason légal.

 Moun ki rinmin lajan pa gin kont lajan.
Koélèt 5,9

 

432         Èské yon krétyin kapab fè spékilasion sou bous finansié-yo oubyin sou intènèt ?

Yon krétyin gin doua invésti nan tranzaksion bous finansié-yo oubyin sou intènèt, dépi opérasion sa-yo – sou lajan pèsonèl yo oubyin lajan lòt moun konfié yo – fèt nan kad tranzaksion nòmal yon komès ki byin avizé épi ki kòrèk moralman.

Spékilasion nan bous finansié-a vîn imoral lè l-ap sèvi ak tranzaksion malonèt (parégzanp sa yo rélé « délit d’initié »-a, mové-kou oubyin bon afè moun ki konnin yon infòmasion ki pa ko piblik kapab fè) ; lè angiz li asiré résous finansié pèsonèl oubyin sa lòt moun konfié yo, li riské fè-l pèdi tout ; lè li tounin yon dépandans, yon adiksion tankou moun ki fîn déjoué nan jouèt aza.

 Sé lajan-l nan ki posédé-l plis pasé li minm li posédé lajan-an.
S.Cyprien de Carthage (200-258, Pèr-de-l’Égliz)

 

433         Kòman yo doué konsidéré byin piblik-yo ?

Krazé-brizé oubyin déga volontè yo fè sou instalasion oubyin byin piblik-yo sé yon fòm vòl, épi sa réklamé réparasion. [2409]

 Lè ou achté oubyin ou-ap sèvi ak yon bagay, sonjé sé moun ki té travay pou fè-l, épi si-ou sèvi mal ak li, si-ou andomajé-l oubyin détrui-l, sé travay-la ou détrui, épi konsa sé ak lavi moun ou-ap sèvi mal.
Léon Tolstoï (1818-1910, ékrivin rus)

 

434         Èské yon krétyin kapab joué daza oubyin parié pou kòb ?

Parié pou kòb épi joué daza vîn imoral oubyin yon danjé lè moun k-ap joué-a riské pèdi mouayin matérièl li ginyin pou-l viv. Sa pi grav toujou lè sé byin lòt moun té konfié-l. [2413]

Sé yon bagay ki grav anpil sou plan moral pou moun ap joué gran kantité lajan nan jouèt daza pandan anpil lòt moun pa gin sa-k nésésè pou yo viv. An plis, parié oubyin joué daza kapab tounin yon adiksion oubyin yon ésklavaj térib.

 

435         Èské yo gin doua « vann » oubyin « achté » moun ?

Yo pa doué trété pèsonn moun ni okinn ògàn moun-nan kòm yon sinp machandiz épi pèsonn pa kapab fè pròp tèt-li tounin yon machandiz. Moun-nan sé pou Bondié li yé, sé li-minm ki ba-l libèté-l ak dignité-l. Vann oubyin achté moun jan yo fè sa jodi-a non sèlman nan prostitision-an min pou lòt zak tou sé yon bagay ki révòltan anpil, yo pa doué pèmèt sa. [2414]

Kòmès ògàn oubyin anbriyon pou indistri biotéknik-la, kòmès timoun pou késion adopsion, rékritman timoun pou fè sòlda, prostitision, tout sa sé ansyin trafik moun ak ésklavaj-la k-ap tounin parèt sou lòt fòm jodi-a. Trafik sa-yo vòlè libèté moun yo, dignité yo, kapasité dézision yo, tout lavi yo nou t-a kapab di. Sé rédui moun-nan pou-l tounin yon bagay, sous profi pou moun k-ap fè kòmès-la. La-a tou nou doué palé dé « achté » ak « vann » foutbòlè oubyin lòt spòtif, minmsi an réalité transfè sa-yo fèt antan moun y-ap fè sa-a byin dakò. ¬ 280

”  An fas zak kriminèl yon kapitalism k-ap rabésé moun-yo nan nivo machandiz, jé nou té vîn ouvri parapò a danjé ki gin nan richès-la, épi nou vîn konprann pi byin toujou sa Jézu té vlé di lè-l t-ap di fè atansion ak richès-la, ak dié Mamon-an k-ap détrui moun-nan, k-ap tranglé yon gran kantité moun sou tè-a nan grif térib li-yo tankou yon rapas.
Benoît XVI, Jésus de Nazareth

”  Anviron 12,3 milion moun ap sibi ésklavaj travo fòsé.

Anviron 2,4 milion viktim trafik moun.

Total profi: anviron 10 milia dola.

Statistik Òganizasion intènasional travay-la pou ané 2005

 

436         Ki konpòtman nou doué ginyin dévan kréasion-an ?

Nou akonpli mision ak lòd Bondié ba nou-an, sa-l inskri nan kréasion-an, si nou réspékté oubyin pèmèt tè-a kontinué rété kòm yon éspas lavi avèk laloua ki kòmandé lavi-a, divèsité éspès-yo, bèlté natirèl-li, richès l-ap produi-yo, yon fason pou nouvo jénérasion k-ap vini-yo kapab rivé byin viv sou planèt nou-an, yo minm tou. [2415]

Liv Jénèz-la di konsa : Fè pitit, vîn anpil, plin tè-a, mété-l sou lòd-nou; pran pouvoua sou li, sou pouason lanmè, sou zouazo sièl-yo, sou tout bèt vivan k-ap maché sou vant yo atè! (Jén 1,28). « Soumèt tè-a », « mété-l sou lòd-nou », « pran pouvoua sou li », pa vlé di moun-nan gin yon doua absolu pou-l fè sa-l vlé ak kréati vivan-yo oubyin lòt-yo, ak bèt-yo épi pié boua-yo. Kanta dimansion « kréyé dapré pòtré Bondié-a » li gin ladan-l lòd yo bay moun-nan pou-l véyé nan réspékté kréasion Bondié-a, kòm pastè épi jéran kéasion sa-a. Paské Jénèz-la di tou : Granmèt Bondié pran moun-nan, li kondui-l nan jadin Édèn, pou-l travay li, pou-l véyé-l (Jén 2,15). ¬ 42-50, 57

”  Éskpérians-la montré chak foua yo manké anvirònman-an réspè, sa fè rélasion viv-ansanm-nan vîn pi mal lakay moun-yo épi visvèsa. Konsa sa parèt pi klè chak foua gin yon rapò yo pa kapab défèt ant lapè avèk nati-a épi lapè nan pami moun-yo.
Benoît XVI, 1é janvié 2007

”  N-ap angajé nou – épi nou gin rézon fè-l – an favè réspè santé anvirònman-an, santé pié boua-yo ak bèt-yo! Di yon ‘oui’ ki pi fran toujou pou lavi moun-nan, li minm ki dépasé nèt alé, nan lòd kréasion-an, tout réalité kréyé ki nan inivè vizib-la (tout sa jé moun kapab ouè).
Jean-Paul II, 8 séptanm 1985

 

437         Ki konpòtman nou doué ginyin ak bèt-yo ?

Minm jan ak nou, bèt-yo sé kréatu nou doué rinmin épi nou doué kontan yo égzisté minm jan Bondié kontan égzistans yo-a. [2416-2418, 2456-2457]

Bèt-yo tou sé kréatu ki gin yon sansibilité. Sé yon péché pou malminnin-yo, pou fè yo soufri, pou touyé-yo san rézon. Min pèsonn moun pa doué fè rinmin pou bèt-yo pasé anvan rinmin pou prochin-an.

 

438         Poukisa l’Égliz-la gin yon doktrîn sosial katolik ki patikilié pou li ?

Kòm tout moun gin minm dignité-a poutèt yo sé pitit Bondié, l’Égliz-la, ak doktrîn sosial li-a angajé-l pou tout moun-yo pou-l fè yo réspékté dignité yo éféktivman nan domèn sosial-la. L’Égliz-la pa nié otonomi politik-la ak ékonomi-an. Poutan sé ròl-li pou-l palé lè politik-la oubyin ékonomi-an ataké dignité moun-yo. [2419-2420, 2422-2423]

Kè kontan ak éspérans, tristès ak angouas moun-yo nan tan sa-a, sitou pòv-yo ak ninpòt moun ki nan soufrans, sé kè kontan ak éspérans, tristès ak angouas disip Kris-la tou (Konsil Vatikan II, Gaudium et spes). Doktrîn sosial l’Égliz-la sé yon fason konkrè pou apliké déklarasion sa-a. Épi l-ap pozé késion sa-a : Kòman nou kapab angajé nou yon fason résponsab  pou byinnèt épi bon trètman dapré jistis-la pou tout moun, minm pou sa-k pa krétyin-yo ? Kisa ki kapab yon vizion kòrèk sou lavi moun-yo ansanm, sou institision politik, ékonomik épi sosial-yo ? Lign konduit l’Égliz-la ap suiv nan angajman-l pou jistis-la sé rinmin pou prochin-an ki bazé sou rinmin Kris-la pou tout ras moun-nan.

”  Rinmin-an sé chémin prinsipal doktrîn sosial l’Égliz-la.
Benoît XVI, Caritas in veritate, CIV

”  L’Égliz-la patajé avèk tout moun gran anvi sa-a nan tan sa-a pou gin yon lavi ki pi kòrèk sou tout plan, épi li toujou ap réfléchi sou diféran aspè jistis-la jan lavi moun-yo ak group sosial-yo mandé sa.
Jean-Paul II, Dives in misericordia
 

 Ou vizité tè-a, ou rouzé-l ;
     ou fè-l vîn rich anpil.
     Lariviè Bondié-a plin ak dlo ;
     ou paré blé-yo.
     Sé konsa ou paré-l.
     Pak zèb savann-yo ap dégouté,
     ti mòn-yo vlopé ak kontantman.
     Pak zèb-yo abiyé ak mouton,
     plinn-yo ap poté anpil kantité blé
     y-ap rélé, réyèlman y-ap chanté kantik.
Psòm 65, 10.13-14

” Kapital-la fèt pou travay-la, sé pa travay-la ki fèt pou kapital-la.
Léon XIII, Rerum novarum, 1891

 

439         Ki koté doktrîn sosial l’Égliz-la soti ?

Doktrîn sosial l’Égliz katolik*-la sé yon répons li té yé pou késion travayè-yo nan XIXèm sièk-la. Sé vré indistrializasion-an té édé amélioré byinnèt-la, min sé sitou dirijan antrépriz-yo ki profité nan sa, pandan anpil lòt moun, an patikilié ouvriyé-yo, pa-t gin okinn doua ki garanti, yo té plonjé nan mizè. Apati sitiasion sa-a, komi­nism-nan té rivé nan konklizion gin yon goumin san rété ant travay-la ak kapital-la épi sé sèlman lité klas sosial-yo ap lité youn kont lòt-la k-ap rézoud konfli-a. L’Égliz-la, okontrè, té fè éfò bay kèk oriantasion pou yon ékilib sosial kòrèk ant ouvriyé-yo ak dirijan antrépriz-yo. [2421]

L’Égliz-la intèvni yon fason pou tout ouvriyé-yo épi pa sèlman kèk patron, rivé profité nouvo fòm byinnèt indistrializasion-an ak konkirans ékonomik-la favorizé-a. Li aprouvé kréasion sindika-yo épi li mandé pou léta protéjé ouvriyé-yo anba éksplouatasion-an pa lintèmédiè léjislasion ak sistèm sékirité sosial ki bay ouvriyé-yo ak fanmi-yo asirans nan ka maladi ak mizè.

” Nou doué insisté sou gran ròl layik-yo, fi kon gason, gin pou joué an prémié plan… sé yo minm ki doué animé réalité tanporèl-yo ak yon dévouman krétyin épi ki doué kondui tèt-yo nan réalité sa-yo kòm témouin épi moun k-ap travay  pou lapè ak jistis-la.
Jean-Paul II, Sollicitudo rei socialis

 

440         Èské krétyin-yo oblijé pran yon angajman politik épi sosial ?

Sé mision spésial krétyin layik-yo pou yo angajé yo, dapré éspri Bòn Nouvèl-la an favè rinmin-an, vérité-a épi jistis-la nan strikti politik, ékonomik épi sosial-yo. Sou pouin sa-a, doktrîn sosial l’Égliz katolik*-la ba yo oriantasion ki klè anpil. [2442]

Ni Évèk*-yo ni prèt*-yo ni rélijié*-yo poutèt fonksion ministè yo-a, yo pa kapab angajé yo nan pati politik. Yo doué osèvis tout kominoté-a.

” Minm jan sé yon byin nan pi ro dégré lè yon otorité byin sèvi ak pouvoua li gin sou lòt-yo, konsa tou sé yon bagay ki kondanab nan pi ro dégré lè l-ap fè abi pouvoua.
S. Thomas d’Aquin

 

441         Kisa l’Égiz-la di osijè démokrasi-a ?

L’Égliz-la ankourajé sistèm démokratik-la paské nan pami tout sistèm politik-yo sé li-minm ki bay sitouayin yo pi bon garanti éga­li­té dévan laloua-a épi réspè pou doua moun-yo. Min yon démo­krasi otantik sé pa sèlman admèt souvérènté majorité sitoua­yin-yo ; nan yon léta ki dapré jistis-la (« état de droit »), démokrasi-a pa posib si-l pa rékonèt doua fondamantal tout moun, épi lè sa nésésè, pou-l défann yo kont yon désizion majorité-a t-a pran. [1922]

Istoua-a aprann nou minm démokrasi-a pa bay yon protéksion absolu kont mankman parapò doua moun-yo épi dignitié moun-nan. Li toujou riské tounin yon diktati majorité-a sou minorité-a. Sé pa nan li-minm démokrasi-a ap kapab garanti prinsip-yo ki kondisioné égzistans li-a. Sé poutèt sa krétyin-yo doué véyé yon fason patikilié pou yo pa koupé rasîn valè sa-yo démokrasi-a pa kapab kontinué égzisté san yo-a.

” Yon démokrasi ki pa gin valè vîn tounin fasilman yon totalitarism déklaré oubyin anba chal, jan istoua-a montré sa.
Jean-Paul II, Centesimus annus

” Yon kapitalism san pitié pou moun, san solidarité, san jistis, pa gin moral ni okinn avni.
Cardinal Reinhard Marx (1953 -, achévèk Munich ak Freising)
 

 

442         Ki pozision l’Égliz-la osijè kapitalism-nan épi ékonomi maché-a ?

Yon kapitalism ki pa anrasinon nan yon yérarchi valè ki kòrèk riské pa vizé byin komin*-an ankò, épi tounin yon sinp mouayin profi kèk moun rézèvé pou yo minm sèl. L’Égliz-la réfizé sa katégorik­man. Okontrè, li soutni yon ékonomi maché ki orianté pou sèvi moun-nan, ki réglé égzèsis monopòl-yo, ki garanti yon travay ak byin prémié nésésité-yo pou tout moun. [2426]

Doktrîn sosial l’Égliz katolik*-la aprésié tout inisiativ moun-yo ki osèvis byin komin*-an sètadi : « tout kondi­sion lavi sosial sa-yo ki pèmèt moun-yo, fanmi-yo ak asosiasion-yo ka­pab rivé jouinn pròp pèfék­sion yo pi total épi pi vit » (Konsil Vatikan II, GS, 74). Sa vo tou pou ékonomi-an ki doué dévlopé toudabò pou sèvis moun-nan.

” Dékouvri résous-yo, finansé yo, prodiksion-an, konsomasion-an épi tout lòt faz sikl ékonomik-la, yo gin konsékans moral inévitab. Konsa tout désizion ékonomik gin yon konsékans ki gin karaktè moral.
Benoît XVI, CIV 31

 

443         Ki dévoua manadjè ak dirijan antrépriz-yo ?

Dirijan antrépriz-yo gin préokipasion pou antrépriz-yo rantab éko­no­mikman. An plis intérè léjitim yo ginyin pou ogmanté profi yo, yo gin yon véritab résponsabilité sosial : konsidéré révandikasion ki kòrèk salarié-yo ap fè, ni sa k-ap fè sou-trétans-yo, ni klian-yo, san yo pa bliyé égzijans tout sosiété-a ni sa anvirònman-an man­dé. [2432]

” Travay-la sé yon byin moun-nan ginyin – sé yon byin sa-l yé kòm moun – paské ak travay-la, non sèlman moun-nan transfòmé nati-a antan-l adapté-l dapré pròp bézouin-l, min tou li réalizé pròp tèt-li kòm moun épi nou t-a minm kapab di nan yon sans, « li vîn pi moun ».
Jean-Paul II, Laborem exercens.

 

444         Kisa doktrîn sosial l’Égliz-la di osijè travay-la ak chomaj-la ?

Travay-la sé yon dévoua Bondié konfié moun-yo. Antan y-ap mété éfò yo ansanm yo doué jéré kréasion-an épi kontinué travay li-a : Granmèt Bondié pran moun-nan, li kondui-l nan jadin Édèn, pou-l travay li, pou-l véyé-l (Jén 2,15). Pou laplipa moun-yo, travay-la sé mouayin pou yo jouinn sa yo bézouin. Chomaj-la sé yon mal térib yo doué konbat ak désizion.

Kounié-a gin anpil moun ki t-a rinmin travay min yo pa jouinn, épi gin lòt minm ki tèlman ap travay yo pa gin tan ni pou Bondié ni pou fanmi yo. Gin anpil moun k-ap touché yon salè ki apèn pèmèt yo bay fanmi yo manjé, alòské gin lòt moun k-ap touché tèlman anpil lajan y-ap viv nan yon gaspiyaj moun pa ka imajiné. Travay-la pa yon finalité nan li-minm, li doué kontribiyé nan édé réalizé yon sosiété ki dign pou moun-nan. Doktrîn sosial l’Égliz katolik-la ap ankourajé yon lòd ékonomik tout moun kapab patisipé ladan-l aktivman épi jouinn pa yo nan byinnèt ki ginyin-an. L’Égliz-la révandiké yon salè adékoua pou tout moun, k-ap pèmèt yo viv yon fason ki dign, épi l-ap ankourajé moun ki rich-yo pratiké vèrtu tanpérans-la ak pataj solidè-a. ¬ 47, 332

” Yon moun pap janm déklaré li vlé aji tankou yon Sizif.[1]
Pierre Teilhard de Chardin (1881-1955, jézuit épi chèchè nan sians natirèl-yo)

 

[1] Nan mitoloji grèk-la, Sizif sé roua vil Korint-la. Nan lanfè, yo té kondané-l pou tout tan pou-l roulé yon ròch sot anba rivé sou tèt yon mòn, épi kon-l rivé anlè-a ròch-la dégringolé chak foua pou-l rékòmansé ankò.

 

445         Kisa sa yé « prinsip priorité travay-la sou kapital-la » (Jan-Pòl II, Laborem exercens, 12) ?

Sé yon prinsip l’Égliz-la té toujou anségné. Moun-nan posédé lajan-an oubyin kapital-la ki sé bagay ki andéyò-l. Travay-la minm, yo pa kapab séparé-l ak moun-nan k-ap fè-l la. Sé poutèt sa, bézouin élémantè ouvriyé-yo gin priorité sou intérè kapital-la (sètadi tout mouayin prodiksion-yo ansanm, Laborem exercens, 12).

Moun ki gin kapital-la ak moun k-ap invésti-yo gin intérè ki léjitim épi yo doué protéjé yo. Min si y-ap chèché ogmanté pròp profi yo antan y-ap méprizé doua élémantè ouvriyé-yo ak anplouayé-yo ginyin-an, yo komèt yon injistis grav.

” Tout sa ki anndan konsèp « Kapital »-la, osans strikt, sé sèlman yon séri bagay. Kòm sijè travay-la épi kèlkésoua travay l-ap fè, sé moun-nan épi moun-nan sèlman ki yon pèrsòn.
Jean-Paul II, Laborem exercens

” Sa térib pou nou anfas yon mondializasion ki fè kondision lavi sa-k pòv-yo vîn pi difisil chak jou, ki pa fè anyin pou diminié grangou-a, povrété-a, épi inégalité sosial-la, k-ap pasé ékoloji-a anba pié. Aspè sa-yo nan mondializasion-an kapab révéyé réaksion ékstrémis, anjandré nasionalism, fanatism rélijié épi minm térorism.
Jean-Paul II, 2003

 

446         Kisa l’Égliz-la di osijè mondializasion-an ?

« A priori mon­dia­li­za­sion-an pa ni bon ni mové. L-ap tounin sa moun-yo fè avèk li. Sé anndan péyi ki dé­vlo­pé ékonomikman-yo li pran nésans, min, poutèt nati mouvman-an, li fè tout ékonomi-yo vîn antré youn nan lòt. Sé li ki té motè prinsipal pou fè anpil réjion soti nan sou-dévlopman-an épi nan li-minm sé yon gran opòtinité. Poutan, si sé pa rinmin-an nan vérité-a k-ap orianté-l, élan sa-a ki anvayi tout tè-a riské tounin kòz domaj yo po-t ko janm kon­nin jous kounié-a ansanm ak nouvo divizion anndan fanmi ras moun-nan. » (Benoua XVI, Caritas in veritate, 42, 33)

Lè yon moun nan péyi rich-yo ap achté yon pantalon bon maché, li pa doué indiféran parapò a kondision koté yo fabriké-l la, parapò a salè yo bay ouvriyé ki fè-l la, si salè sa-a kòrèk oubyin injis. Kondision lavi tout moun gin inpòtans. Nou pa doué indiféran parapò a okinn sitiasion mizè. Tè-a bézouin yon « véritab gouvènman politik mondial » (Benoua XVI, Caritas in veritate) ki kapab garanti yon ékilib ki kòrèk ant moun péyi rich-yo ak moun péyi ki sou rout dévlopman-yo. Anpil foua, yo mété dènié péyi sa-yo andéyò avantaj mondializasion ékonomik-la alòské sé yo minm k-ap poté chaj-la.

” Sosiété-a k-ap vîn pi globalizé jou an jou-a raproché nou, min li pa fè nou vîn frè. Rézon-an, pou kont-li, kapab konprann égalité ant moun-yo épi établi yon kominoté lavi sivik, min li pa kapab rivé kréyé fratènité-a.
CIV, 19

 

447         Èské mondializasion-an konsèné afè politik ak ékonomi sèlman ?

Lontan sé kòmsi yo té fè yon pataj, yon répatision ant fonksion-yo : ékonomi-an té doué véyé sou ogmanté prodiksion-an ak richès-la, épi politik-la té doué véyé pou yo byin distribiyé yo. Kounié-a nan tan mondializasion sa-a, profi y-ap fè-a sé onivo tout planèt-la épi politik-la rété fèmin anndan frontiè péyi-yo. Sé poutèt sa li nésésè jodi-a non sèlman pou ranfòsé pouvoua òganism politik intènasional-yo min tou pou ankourajé nan péyi ki pi pòv sou tè-a inisiativ ékonomik moun sa-yo oubyin group sosial sa-yo ki pap chèché profi-a toudabò min ki gin yon éspri solidarité ak charité k-ap fè yo aji.

Sou maché-a y-ap fè échanj byin ki gin yon valè ékivalan épitou byin yo pa bay anyin an échanj pou yo. Nan anpil réjion sou tè-a, moun-yo tèl­man pòv, yo pa gin anyin pou ofri nan échanj-la, épi y-ap vîn pi dépan­dan chak foua. Donk sé pou yo ankourajé inisiativ ékonomik ki pa mété dévan « lojik échanj »-la min « lojik bay san résévoua konpansasion-an » (Benoua XVI, CIV, 37). Sé pa sèlman bay pòv lacharité min sé ou­vri chémin libèté ékonomik-la pou yo antan yo édé yo soti nan problèm-nan ak pròp fòs yo. Anpil projè krétyin alé nan sans sa-a. Konsa tou gin « antréprénè sosial » ki pa krétyin épi ki orianté pou profi-a min k-ap travay nan léspri yon « kilti ki aprann bay » pou yo kapab diminié povré­té-a ak majinalizasion-an (éksklizion-an).

” Sanblé ékonomi mondializé-a pito favorizé prémié lojik-la, lojik échanj dapré kontra-a, min dirèk­té­man oubyin indirèktéman, li montré li bézouin dé lòt-yo tou : lojik politik-la épi lojik bay gratis-la.
CIV, 37
 

” Nou té mété sou pié projè « ékonomi nan kominoté-a » pou nou kapab rivé bay égzanp sa-a yon jou : yon pèp koté pèsonn moun pap soufri lamizè épi koté pap gin pòv ankò.
Chiara Lubich (1920-2008, fondatris mouvman Focolari-yo)

 

448         Èské povrété-a ak sou-dévlopman-an sé yon déstin ki pa kapab chanjé ?

Bondié rinmèt nou tè-a ak richès ki ladan-l ki t-a kapab bay tout moun asé manjé pou yo manjé épi éspas pou yo viv. Poutan gin anpil zòn, péyi ak kontinan koté anpil moun sé apèn si yo gin sa-k nésésè pou yo égzisté. Kasé tè-a kasé an dé konsa-a sou plan kondision lavi-a gin rézon istorik anchévètré ki ékspliké-l, min gin mouayin pou rézoud problèm-nan. Péyi rich-yo gin yon dévoua moral pou yo édé péyi ki pa trò avansé-yo pou yo soti nan povrété-a gras a èd pou dévlopman-an épi yon fonksiònman ékitab (kòrèk) nan rélasion ékonomik-yo épi komèsial-yo.

Ginyin 1,4 milia moun sou planèt nou-an k-ap viv ak mouins pasé yon dola pa jou. Y-ap soufri paské yo pa gin manjé pou manjé épi, gin dé lè, minm dlo pou yo bouè yo pa ginyin. Anpil foua yo pa kapab rivé jouinn ni édikasion ni protéksion médikal. Yo kalkilé gin plis pasé 2500 moun k-ap mouri poutèt malnitrision. Anpil nan yo sé timoun.

” Jodi-a, pèp ki grangou-yo ap palé yon fason trajik ak konsians pèp ki nan richès-yo. L’Égliz-la trésayi dévan rèl kè sèré sa-a épi l-ap mandé chak moun pou-l réponn rèl frè-l la avèk rinmin.
Paul VI, PP,3 

” Lè nou pa séparé byin nou ginyin avèk pòv-yo sé minm bagay ak pran sa yo ginyin épi pran lavi yo. Byin nou posédé-yo sé pa pou nou, sé pou yo.
S. Jean Chrysostome

 

449         Kòman yon krétyin doué montré li rinmin pòv-yo ?

Rinmin pòv-yo sé yon karaktéristik krétyin-yo ki valab pou tout tan. Sé pa sèlman fè yo lacharité, yo gin doua tou pou yo fè yo jistis. Krétyin-yo gin dévoua pou yo patajé byin yo. Kris-la sé pi gran modèl rinmin pou pòv-yo. [2443-2446]

Ala kontantman pou pòv-yo dapré éspri-a, paské sé pou yo péyi roua sièl-yo yé (Mt 5,3) – sé prémié « béatitud »-la. Gin yon povrété matérièl, moral épi spirituel. Sé dévoua krétyin-yo pou yo pran souin sa-k nan bézouin sou tè-a, pou pran ka yo, pou rinmin yo épi pou édé yo. Kris-la ap jijé tout moun apati rinmin pou pòv-yo plis pasé tout lòt aspè : Ninpòt ki sa nou té fè pou youn nan frè-m sa-yo ki pi piti-yo, sé pou mouin nou té fè-l (Mt 25,40). ¬ 427

” Paské sa-k bay-la li résévoua ; sa-k bliyé pròp tèt li-a, li jouinn li ; sa-k padoné-a li jouinn padon épi sa-k mouri-a, li pran nésans pou lavi pou tout tan-an.
Priyè mouvman fransiskin-an an Frans, 1913

” Bay pòv-yo. Épi ou-ap vîn rich.
Provèb arab
 

” Anpil foua, Mère Teresa té konn rélé postulant kongrégasion-l nan apa, li té konn fè yo ouvri min douat yo, épi li té fèmin douèt yo youn apré lòt antan l-ap di paròl sa-yo sou chak douèt : « Sé / mouin / ou / té / fè-l ! », sètadi paròl Jézu-yo nan Matié 25,40. Paròl sa-yo ak ti égzèsis sa-a té yon gran rémèd épi li toujou yon gran rémèd pou mè-yo lè y-ap lité anndan kè yo kont dégoutans ak répignans nan sèvis malad-yo ak sa-k prèt pou mouri-yo.

 

450         Kisa ki « jès mizérikòd kòporèl-yo » ?

Sé bay sa-k grangou-yo manjé, bay sa-k souaf-yo bouè, abiyé sa-k pa gin rad-yo, akéyi sa-k san kay-yo, vizité sa-k malad-yo ak prizo­nié-yo, antéré mò-yo. [2447]

451         Kisa ki « jès mizérikòd spirituèl-yo » ?

Aksion mizérikòd spirituèl-yo sé : instrui sa-k ignoran, konséyé sa k-ap douté, konsolé sa-k nan lapinn, korijé sa-k nan péché, padoné sa-k fè nou ditò, sipòté injistis-la avèk pasians épi priyé pou sa-k vivan-yo ak sa-k mouri-yo.

 

UITIÈM KÒMANDMAN-AN

Ou pap fè fo-témouagnaj sou prochin-ou

452         Kisa uitièm kòmandman-an mandé nou ?

Uitièm kòmandman-an aprann nou pa bay manti. Manti vlé di palé oubyin aji konsiamman épi volontèman dapré sa ki kontrè ak vérité-a. Moun k-ap bay manti-a ap fè pròp tèt-li ditò épi l-ap tronpé moun ki gin doua konnin tout vérité-a. [2464, 2467-2468, 2483, 2485-2486]

Tout manti sé yon antòs yo fè jistis-la ak charité-a. Manti-a sé yon fòm violans, li mété sémans divizion-an nan yon kominoté, li tronpé konfians-la ki baz tout rélasion anndan kominoté moun-yo.

” Nan tan kounié-a yo tèlman toufé vérité-a anpil foua, épi yo tèlman ap bay manti, yon moun pap kapab konnin vérité-a si-l pa rinmin-l tout bon.
Blaise Pascal

 

453         Ki plas Bondié nan rapò nou ginyin ak vérité-a ?

Viv nan réspè pou vérité-a pa vlé di sèlman pou nou fidèl parapò a pròp tèt-nou. Pi byin toujou, li vlé di pou nou véridik, pou nou fidèl aléga Bondié, paské li sé sous tout vérité. Épi lè sa-a tousuit nou jouinn vérité sou Bondié-a épi tout réalité-li nan Jézu ki chémin-an, vérité-a, lavi-a. (Jn 14,6). [2465-2470, 2505]

Moun k-ap maché tout bon dèyè Jézu toujou ap mété plis vérité nan lavi-li. Li konbat tout manti, tout fosté, tout fè-sanblan ak tout ipokrizi nan aksion ak nan paròl-li, épi li vîn transparan pou vérité-a. Kouè, sé tounin témouin vérité-a.

 Si nou di nou gin kominion avèk li épi sé nan fènoua n-ap maché, nou fè manti, nou pa fè vérité-a.
1 Jan 1,6

 

454         Jous kibò dévoua-nou kòm témouin vérité lafoua-a rivé ?

Tout krétyin doué rann vérité-a témouagnaj, épi konsa suiv tras Kris-la ki té di dévan Pilat : Mouin minm sé pou sa mouin pran nésans épi pou sa mouin vîn sou tè-a, pou-m témouagné pou vérité-a (Jn 18,37). [2472-2474]

Pou yon krétyin, sèvi vérité lafoua-a témouin kapab rivé jous nan bay lavi-l poutèt li vlé rété fidèl nan vérité-a épi fidèl nan rinmin pou Bondié ak pou moun-yo. Fòm témouagnaj ékstrèm sa-a li bay vérité lafoua-a, yo rélé-l mati.

” Sé pou viv yon fason pou ka mouri mati démin.
Charles de Foucauld, ki té sibi mati éféktivman an 1916

? MATI. (an grèk martyria vlé di « témouagnaj ») : yon mati krétyin sé yon moun ki dispozé sibi violans épi minm lanmò poutèt Kris-la ki vérité-a, oubyin poutèt yon désizion konsians li pran apati sa lafoua-a mandé-a. Sé kontrè moun k-ap fè violans sou tèt pa-yo oubyin sou lòt moun poutèt konviksion rélijion yo mal intèprété.

 

455         Sa sa vlé di pou yon moun véridik ?

Vérité-a sé yon vèrtu ki fè nan aksion-nou nou fiab, nan paròl-nou nou onèt, antan nou véyé pou-n pa tonbé nan doub-fas, nan fè sanblan, nan fè foub ak nan ipokrizi. Fason ki pi grav pou réfizé vérité-a sé trayi sèman-an (parjure). [2468, 2476]

Youn nan pi gran mal ki déranjé tout kominoté-yo sé kalomni, médizans épi fè bri kouri sou moun (tripotaj) : A di B « an tout konfians » sa C di ki mal osijè B.

 

456         Kisa pou nou fè lè nou bay manti, tronpé épi triché (fè kokin) oubyin kopié ?

Tout fot kont vérité-a ak jistis-la mandé réparasion, minmsi fot-la déja padoné. [2487]

Lè li inposib pou réparé yon manti oubyin yon fo-témouagnaj piblikman, sé pou yo fè sa an sékrè omouin. Si nou pa kapab dédomajé dirèkté­man moun nou té fè ditò-a, nou oblijé an konsians bay yon satisfaksion moral, sètadi nou doué fè sa nou kapab pou nou bay yon konpansasion propòsionèl.

? PARJURE. Fè yon « parjure » sé fè yon fo-témouagnaj épi pran Bondié kòm témouin yon manti. Sé yon péché grav.

 

457         Poukisa vérité-a mandé diskrésion-an ?

Sé ak prudans pou nou fè konnin vérité-a épi an konfòmité ak kòmandman rinmin pou frè-a. Anpil foua gin moun k-ap sèvi ak vérité-a tankou ak yon zam, anpil foua sa antréné déstriksion angiz konstriksion. [2488-2489, 2491]

Lè n-ap bay yon infòmasion nou doué sonjé « toua késion » Sokrat-yo : Èské sé vré ? Èské sé yon bon bagay (sé byin) ? Èské sa itil ?  Diskrésion*-an tou sé règ ki konsèné sékrè profésionèl-la. Yo doué toujou sovgadé-yo, sof nan ka éksépsionèl yo t-a doué présizé yon fason strikt. Moun ki gayé piblikman konfidans yo fè-l an privé anba so sékrè-a li fè yon fot tou. Tout sa n-ap di doué yon vérité, min sé pa tout sa ki vré yo doué di obligatouaman.

” Pa janm kòlpòté yon bri k-ap kouri anvan ou vérifié-l. Épi si sé vré, kòmansé kinbé lang ou anvan.
Selma Lagerlöf (1858-1940, ékrivin péyi Suèd)

? DISKRÉSION. (an latin discernere vlé di « disèné ») : Kapasité pou disèné nan ki moman nou kapab di yon moun yon bagay.

 

458         Kisa ki karaktérizé sékrè konfésion-an ?

Sékrè konfésion-an sakré, yo pa doué trayi-l sou okinn prétèks. [2490]

Yon prèt* pa gin doua dénonsé minm krim ki pi rèd-la. Sé yon sèl posibilité li ginyin : réfizé bay aboslision-an si pénitan-an pa livré tèt-li bay lapolis. Minm détay konfésion yon timoun yo pa doué gayé sa, minmsi yo t-a malminnin pè-a pou fè-l palé. ¬ 238

459         Ki résponsabilité moral nou ginyin nan sèvi ak mouayin komini­ka­sion-yo ?

Profésionèl k-ap travay nan mouayin kominikasion-yo gin yon résponsabilité vizavi moun k-ap sèvi ak yo. Toudabò yo doué bay infòmasion ki chita sou vérité. Yo doué réspété doua ak dignité moun-yo nan chèché sa-k pasé tout bon épi nan fason y-ap fè konnin-yo. [2493-2499]

Mouayin kominikasion sosial*-yo doué édé konstrui yon lavi ki kòrèk sou tè-a, nan libèté ak solidarité. Éféktivman, sa rivé anpil foua pou yo sèvi ak média-yo tankou zam nan konba idéolojik ; oubyin pou an fonksion kantité moun k-ap kapté-yo (audimat, taux d’audience) yo rénonsé a tout dimansin étik nan mésaj y-ap fè pasé yo pou fè yo tounin sinp mouayin ki gin pou objéktif fè moun k-ap sèvi ak yo-a plézi épi kréyé yon dépandans lakay-yo.

? MOUAYIN KOMINIKASION SOSIAL-YO. Sé média ki pa bay mésaj individuèl sèlman min ki adrésé bay tout sosiété moun-nan, épi ki égzèsé yon infliyans sou li : près ékri (jounal, liv), radio, film, télévizion, intènèt, etc.

 

460         Nan kisa média-yo kapab tounin yon danjé ?

Anpil moun, timoun an patikilié, pansé sa yo ouè nan média-yo sé vré. Lè résponsab média-yo toléré pou an jouèt konsa y-ap pran défans violans, y-ap aprouvé konpòtman antisosial, y-ap banalizé séksualité moun-nan, sé péché y-ap fè, ni yo minm ni òganizasion ki t-a doué kontrolé yo. [2496, 2512]

Profésionèl k-ap travay nan média-yo doué toujou sonjé produi y-ap prézanté-yo gin yon inpak sou konpòtman moun-yo. Jèn-yo minm sé tout tan pou y-ap mandé tèt yo èské y-ap sèvi ak média-yo antan yo rété lib épi yo kinbé yon distans gras a kapasité jijman kritik yo, oubyin si yo tounin fanatik kèk média. Chak moun résponsab pròp nanm-li. Moun k-ap konsomé violans, rayisans ak pònografi nan média-yo désann nan nivo bèt-yo spirituèlman épi sé pròp tèt yo y-ap andomajé.

 Koté richès ou-a yé réyèlman, sé la kè-ou ap yé tou.
Matié 6,21

 

461         Kijan travay atistik-la sèvi pou poté bèlté ak vérité ?

Sa-k vré ak sa-k bèl maché ansanm, paské Bondié sé sous bèlté-a ak vérité-a. Donk, travay atistik-la k-ap chèché éksprimé bèlté-a sé yon chémin pou lavi an plénitid-la épi pou Bondié. [2500-2503]

Sa yo pa rivé di ak paròl, sa intèlijans-la pa rivé éksprimé, art-la kapab rivé fè santi-l. Li sé yon débòdman gratis k-ap soti nan richès sa moun-nan yé sou paranndan-an (CEC, 2501). Kòm nan yon sètin sans li sanblé ak aktivité Bondié kòm Kréatè-a, art-la mété ansanm inspirasion-an ak abilté pratik moun-nan pou-l fòmé yon nouvo réalité, yon réalité yo po-t ko ouè jous nan lè sa-a. Art-la pa gin finalité absolu nan li-minm minm. Finalité-l sé lévé moun-nan anlè, ba-l émosion, ba-l dignité, épi alafin kondui-l pou-l adoré Bondié épi di-l mèsi. 

 Sé pou yo konnin kijan mèt bagay sa yo pi bèl toujou.
Sajès 13,3 

 Réyèlman apati grandè ak gloua kréyati-a, avèk konésans yo, yo kapab ouè Sa-a ki kréyé yo-a.
Sajès 13,5

” Pou mouin, pèféksion-an nan art-la (nan kréasion artistik-la) ak nan lavi-a li soti nan sous biblik-la.
Marc Chagall (1887-1985, pint rus)

” Bèlté-a sé klèté vérité-a.
S. Thomas d’Aquin

NÉVIÈM KÒMANDMAN-AN

Ou pap anvi pran madanm prochin-ou

462         Poukisa névièm kòmandman-an ap konbat kont anvi lachè-a ?

Névièm kòmandman-an pap konbat anvi-a nan li-minm, min anvi ki dézòdoné-yo. Liv ki Sin-yo mandé pou nou fè atansion kont yon fòm anvi ak konvouatiz ki pousé moun-nan fè péché lè instin li-yo dominé rézon-li épi yo tounin obsésion séksuèl. [2514, 2515, 2528, 2529]

Atirans séksuèl ant gason-an ak fi-a, sé Bondié ki kréyé-l, donk li bon. Li fè pati intrinsèk nati moun-nan ki gin yon oriantasion séksuèl apati konstitision biolojik-li. Fonksion atirans sa-a sé fè gason-an ak fi-a fè youn épi posibilité fè pitit ki soti nan sa. Névièm kòmandman-an doué protéjé inion sa-a. Fòk nou prézèvé lavi-nou kòm épou épi fanmi-nou tou antan nou pa joué ak difé, épi antan nou protéjé tèt-nou kont tout frivolité k-ap limin anvi gin yon lòt mari oubyin yon lòt madanm. Sé poutèt sa li bon pou raplé krétyin-yo an patikilié pou yo pa manyin gason ak fi ki déja marié-yo ! ¬ 400-425

 Konsa touyé manb-yo ki sou tè-a, fònikasion, malpròpté, lisans, mové anvi épi anbision ki sèvis zidòl.
Kolosyin 3,5

 Ala kontantman pou sa ki pròp nan kè yo, paské yo minm y-ap ouè Bondié.
Matié 5,8

 Yo parèt klè, aksion chè-a, sé fònikasion, sa-k pa-pròp, libèti­naj, sèvis zidòl, maji, rayisans, batay, jalouzi, kòlè, anbision, dézakò, sépa­rasion, anvi, bouason, banbòch, ak bagay ki sanblé ak sa-yo ; sa mouin té déja di nou-yo, konsa mouin répété, moun-yo k-ap fè bagay sa-yo, yo pap éritié péyi-roua Bondié.
Galat 5,19-21

 

463         Kòman nou rivé gin yon kè pròp ?

Nou rivé gin kè pròp ki nésésè pou nou kapab rinmin-an lè toudabò nou kinbé kontak avèk Bondié nan priyè-a. Lè gras Bondié-a ap fè nou viv, nou jouinn chémin k-ap minnin nou nan yon rinmin ki san mélanj épi san pataj. Chasteté-a pèmèt nou rinmin ak sinsérité épi san pataj. [2520, 2532]

Si nou viré nan diréksion Bondié avèk yon intansion ki douat, ki klè san mélanj, l-ap transfòmé kè-nou. L-ap ba nou fòs pou nou konfòmé nou ak volonté-l épi pou nou répousé mové lidé-yo, imaj ak anvi sal-yo. ¬ 404-405

 Kréyé yon kè pròp nan mouin, Bondié, réfè yon éspri fèm nan zantray mouin-yo. Pa jété-m louin fas ou, Éspri Sin-ou nan, pa ouété-l nan mouin. Rinmèt mouin kè kontan sové ou sové-m nan, asiré-m ak éspri ki pi vif-la.
Psòm 51,12-14

 

464         Sa-k fè pidè-a sé yon bon bagay ?

Pidè-a (pudeur) prézèvé intimité moun-nan : sa vlé di mistè sa moun-nan yé-a, sa ki pròp afè pa-l ki kaché nan fon kè-l, dignité-l épi avantou kapasité li ginyin pou li rinmin épi bay pròp tèt li-a. Li konsèné tou tout bagay sé rinmin-an sèl ki gin doua ouè-yo. [2521-2525, 2533]

Anpil jèn ap viv nan yon anbians koté yo fè kòmsi sé nòmal pou ékspozé tout bagay dévan jé tout moun san ront san pidè. Poutan pidè-a sé yon kalité ki pròp pou moun-yo, bèt-yo pa gin santiman sa-a, sé yon karaktéristik ki pròp pou moun-nan sèlman. Li kaché épi prézèvé sa moun-nan ginyin ki gin plis valè sètadi dignité-l nan kapasité-l pou-l rinmin-an. Yo jouinn santiman pidè-a nan tout kilti-yo nan diféran fason. Sa pa gin anyin pou-l ouè ak fè sint-nitouch oubyin ak yon édikasion ki kouinsé moun-nan fè-l pa ka éksprimé-l. Konsa tou, moun-nan gin santiman pidè-a parapò a kité yo fè konnin fot li fè oubyin lòt bagay ki t-a avili-l. Sé raché dignité yon moun sot sou li, lè nou ataké pidè natirèl li-a ak paròl nou di, fason nou gadé, jès nou fè oubyin aksion nou réalizé. ¬ 412-413 

” Sé pou aji jodi-a yon fason pou pa ront sa démin.
S. Jean Bosco (1815-1888, sin jèn-yo)

” Gin pudè tout koté gin yon mistè.
Friedrich Nietzsche (1849-1900, filozòf alman)

 

DIZIÈM KÒMANDMAN-AN

Ou pap anvi pran anyin nan sa-k pou prochin-an

465         Kòman krétyin-an doué konsidéré byin lòt-yo posédé ?

Krétyin-an doué aprann fè diférans ant sa li anvi ki rézonab ak sa ki égzajéré-yo. Épi gin yon dispozision anndan-l pou-l réspékté sa lòt moun posédé. [2534-2537, 2552]

Avidité, aloufa, fè moun vîn ava, fè moun vòlè épi vòlè ak zam nan min, tronpé moun nan kòmès, fè violans épi injistis, anvié sò lòt épi souaf san kontròl pou rivé pran sa lòt-yo ginyin.

 Ou pap anvi kay prochin-ou ; ou pap mét lidé-ou sou madanm-li, ni sèvitè-l, ni sèvant-li, ni bèf-li, ni bourik-li, ni okinn bagay ki pou li.
Égzòd 20,17

 Gadé byin fèt-atansion ak tout kalité lanbision ; paské malgré tousa yon moun kapab posédé dépasé mézi, lavi-l pa asiré nan byin li-yo.
Luk 12,15

 

466         Kisa anvié sò lòt-la yé épi kijan pou nou konbat li ?

Anvié sò lòt-la sé yon jalouzi ak yon déranjman nou santi lè nou ouè lòt-yo byin, épi yon souaf pou pran sa lòt-yo ginyin, minmsi sé t-a nan mové kondision pou-n t-a rivé pran yo. Anvi ouè mal pou prochin-an sé yon péché grav. Nou kapab konbat inklinasion nan anvié sò lòt-yo antan nou éséyé kontan lè lòt-yo réyisi, lè talan yo ginyin dévlopé, antan nou kouè nan byinvéyans Providans Bondié-a pou nou minm tou, épi antan nou viré kè-nou nan diréksion vrè richès-la ki sé patisipé nou déja patisipé nan lavi Bondié-a gras a l’Éspri Sin-an. [2538-2540, 2553-2554]

” Tankou rouy-la avèk fè-a, jalouzi-a ronjé nanm ki anba pouvoua-l la.
S. Basile le Grand, Règle

” Pa rayi pèsonn. Pa jalou. Pa aji antan-ou anvié sò lòt-la. Pa rinmin chèché kont. Pa rété pré arogans.
S. Benoît de Nursie, Règle

 

467         Poukisa Jézu mandé nou pou nou pòv nan kè-nou ?

Granmèt-nou Jézu-Kri té vîn pòv antan-l rich, pou nou minm nan povrété pa-l la nou vîn rich (2 Kor 8,9). [2544-2547, 2555-2557]

Minm jèn-yo konn fè ékspérians yon vid anndan kè yo. Min lè sa-a sé pa yon mové bagay pou-m santi-m pòv. Lè sa-a mouin annik chèché ak tout kè-m sa-k kapab konblé vid mouin santi anndan mouin-an, épi ki kapab transfòmé povrété-m nan an richès. Sé poutèt sa Jézu di : Ala kontantman pou pòv-yo dapré éspri-a, paské sé pou yo péyi roua sièl-yo yé (Mt 5,3). ¬ 283-284

” Minm Bondié pa kapab fè anyin pou moun ki pa kité plas pou li. Sé pou nou vidé tèt-nou, débarasé nou nèt, pou kité-l antré pou-l kapab fè sa-l vlé.
Mère Teresa

 

468         Kisa moun-nan t-a doué anvi pi plis ?

Sa moun-nan kapab anvi ki pi gran sé Bondié. Rivé ouè li, li-minm Kréatè-nou, Granmèt-nou, Sovè-nou, sé sa ki kontantman san fin-an. [2548-2550, 2557]  ¬ 285

” Trou san fon ki nan moun-nan pa gin anyin ki kapab konblé-l si sé pa sa-k san limit-la ak sa-k san chanjman-an, sètadi Bondié li-minm.
Blaise Pascal

 


KATRIYÈM PATI

PRÉMIÉ SÉKSION

Priyè-a nan lavi krétyin-an

469         Kisa priyè-a yé ?

Priyé sé viré kè-nou nan diréksion Bondié. Lè yon moun ap priyé, li antré nan yon rélasion ak Bondié k-ap ba-l lavi. [2558-2565]

Priyè-a sé gran pòt ki fè nou antré nan lafoua-a. Moun k-ap priyé-a li p-ap viv apati pròp tèt-li ankò ni pou pròp tèt-li ankò, antan-l t-a konté sou pròp tèt-li sèlman. Li konnin Bondié égzisté, li la, épi yo kapab palé ak li. Moun k-ap priyé-a mété konfians li chak foua pi plis nan Bondié. Dépi kounié-a, l-ap chèché ginyin avèk li rélasion sa-a l-ap ginyin yon jou lè l-a ouè-l fas-a-fas la. Sé poutèt sa lè ou-ap viv kòm krétyin, ou doué fè éfò priyé chak jou. An réalité, yo pa aprann priyé tankou yo aprann yon téknik. Minmsi sa sanblé étranj, priyé sé yon don, yon kado nou résé­voua antan n-ap priyé. 

” Priyè-a pou mouin sé yon élan kè-m, sé yon sinp lévé jé gadé sièl-la, sé yon soupi rékonésans ak rinmin nou pousé ni nan moman éprèv ni nan kè kontan.
Ste Thérèse de Lisieux

” Souaf priyé-a, anvi priyé-a, sé déja yon priyè.
Georges Bernanos

” Fè sa-ou kapab épi nan priyè-ou mandé sa-ou pa kapab fè-a, konsa Bondié ap ba-ou kapasité pou fè-l.
S. Augustin

 

PRÉMIÉ CHAPIT

Kijan Bondié vîn toupré nou 

470         Sa-k fè moun-nan rivé priyé ?

Nou priyé paské nan nou gin yon souaf, ki pa kapab pasé, pou nou fè youn ak Bondié, épi paské Bondié kréyé nou pou-l rélé nou vîn jouinn li : « Kè-nou san répo tout tan li poko répozé nan ou » (Sint Ogustin). Nou priyé tou paské sé yon nésésité pou nou ; sèké, jan Mè Téréza di-a : « Kòm mouin pa kapab konté sou mouin minm, mouin rinmèt tout mouin minm ba li, vinnkatrè sou vinnkat ». [2566-2567, 2591]

Anpil foua nou bliyé Bondié, nou vlé glisé sot nan min-l, épi n-ap kaché pou li. Min kit nou t-a éséyé évité sonjé-l oubyin nou t-a réjté-l, li-minm li toujou la pou nou. L-ap chèché nou anvan nou t-a chèchè-l, li souaf nou, l-ap rélé nou. N-ap palé ak konsians nou épi toudinkou nou rémaké sé ak Bondié n-ap palé. Nou santi nou pou kont nou, nou pa gin pèsonn moun pou-n palé avè-l, épi nou rann nou kont n-ap toujou kapab palé ak Bondié. Yon danjé ap ménasé nou, épi nou ouè Bondié té réponn lè nou t-ap rélé anmoué-a. Moun priyé natirèlman, tankou li réspiré, li manjé, li rinmin. Priyé-a pròpté kè-nou épi li pèmèt nou rézisté tantasion-yo. Priyé fè nou vîn fò nan féblès-nou. Priyé fè nou pa pè ankò, li ogmanté fòs-nou, li ba nou plis souf. Priyé bay kontantman.

 Sé pou yo té chèché Bondié-a, si posib pou yo té éséyé tatonnin pou jouinn li paské li pa louin nou chak pèsonèlman.
Travay Apot yo 17,27 

” Pétèt nou priyé plis lè nou di mouins paròl, épi mouins lè nou di plis paròl.
S. Augustin

” Priyé sé pa sèlman kouté pròp tèt-nou k-ap palé, priyé sé pé bouch-nou épi rété nan silans-la épi tann joustan nou tandé Bondié.
Sören Kierkegaard

” Toudinkou mouin santi silans-la té tankou yon prézans. Nan kè silans-la li té la, li minm ki silans, lapè épi trankilité.
Georges Bernanos
 

” Priyé sé ralé kò-nou sot nan sa-k fè moun pè sou tè-a épi alé jouinn Papa-a.
Friedrich von Bodelschwingh
 

” Dapré mouin, priyè-a pa lòt bagay pasé yon dialòg ak yon zanmi nou rinmin rété pou kont-nou avèk li anpil foua pou nou palé avè-l paské li rinmin nou.
Ste Thérèse d’Avila

  

471         Pou kisa yo di Abraam sé yon modèl priyè ?

Abraam té konn kouté Bondié. Li té dispozé pati alé koté Bondié té vlé voyé-l épi fè tout sa-l mandé-l. Pou jan li obéyi épi li pati tousuit, sa fè li sé yon modèl pou priyè-nou.

Pa gin anpil priyè Abraam té fè ki rivé jouinn nou. Min nou konnin tout koté-l té pasé li té bati yon otèl pou Granmèt-la, yon koté pou-l priyé ; nan tout vouayaj li t-ap fè pandan lavi-l, li té gin diféran ékspérians ak Bondié, gin dé lè minm li té viv moman éprèv ak dout. Lè li ouè Bondié t-apral détrui vil Sodòm-nan ki pa-t réspékté Bondié, li plédé an favè-l. Li insisté kinbé tèt ak Bondié. Siplikasion sa-a pou défann Sodòm-nan sé prémié gran priyè intèsésion nan istoua pèp Bondié-a.

? KONTANPLASION. (an latin contemplare vlé di « kontan­plé ») : sé rété nan prézans Bondié nan priyè-a. Kontanplasion-an (viv sou paranndan-an, vi spirituèl-la) épi aksion-an (vi aktif-la) sé dé dimansion bay nou vlé bay Bondié pròp tèt nou-an. Nan Kristianism-nan, toulèdé inséparab.

” Contemplari et contemplata aliis tradere. Sé déviz dominikin-yo (frè préchè-yo) ki soti nan Sin Toma d’Akin (« kontanplé épi transmèt sa nou té kontanplé-a »).

 Dé Anj-yo té viré sot la, épi yo t-al Sodòm. Abraam minm té kanpé toujou dévan Granmèt-la. Épi antan-l proché, li té di : « Èské ou-ap détrui moun kòrèk-la avèk méchan-an ? Si t-a gin sinkant moun kòrèk nan vil-la, èské tout moun t-ap péri ? Èské ou pap ménajé koté sa-a poutèt sinkant moun kòrèk-yo, si t-a ginyin yo ladan-l ? Ouété sa nan lidé-ou, pou-ou fè bagay sa-a ! … Sa pa sanblé-ou : ou minm k-ap jijé tout tè-a, ou pa doué fè jijman sa-a ditou.
Jénèz 18,22-25

 

472         Kòman Moyiz té priyé ?

Nan Moyiz nou aprann « priyé » vlé di « palé ak Bondié ». Nan touf rajé ki t-ap flanbé-a, Bondié antré tout bon nan yon dialòg avèk Moyiz épi li ba-l yon mision. Moyiz fè kèk objéksion épi li pozé késion. Alafin Bondié révélé-l ‘Non’-l ki sin-an. Minm jan lè sa-a, Moyiz té fè Bondié konfians épi li té aksépté mété-l nan sèvis-li nèt, konsa tou, nou minm tou, nou doué priyé épi mété-n nan lékòl Bondié. [2575-2577]

Nan Bib-la, yo sité non Moyiz 767 foua, tèlman li gin yon ròl santral pou pèp Israèl-la li té libéré-a épi li té rinmèt dé Tab Laloua-a. An minm tan, Moyiz té yon gran intèsésè pou pèp li-a. Nan priyè-a li résévoua mision-l épi sé la tou li pran fòs-li. Moyiz té gin yon rélasion pèsonèl épi intim avèk Bondié: Granmèt-la té konn palé ak Moyiz fas-a-fas, tankou dé moun palé youn ak lòt (Égz 33,11). Anvan-l té aji oubyin anségné pèp-la, Moyiz té konn ralé kò-l sou mòn-nan pou-l priyé. Li sé prémié égzanp priyè kontanplasion-an.

 

473         Ki inpòtans psòm-yo nan priyè-a ?

Avèk Notre-Pè-a, psòm-yo fè pati gran trézò priyè l’Égliz-la. Y-ap chanté louanj Bondié yon fason ki valab toujou.

Ansyin Téstaman-an* gin 150 psòm. Sé yon koléksion chan ak priyè yo rasanblé dépi pliziè milié ané anviron, épi, jodi-a toujou y-ap nouri priyè l’Égliz-la fè an piblik, nan sa yo rélé priyè lè-yo (bréviè-a). Psòm-yo fè pati tèks ki pi bèl nan litérati lèzòm, épi yo touché nou dirèktéman, nou minm moun tan kounié-a, gras a fòs spirituèl yo ginyin-an. ¬ 188

 Yon Psòm David:
     Granmèt la ap okipé-m, anyin pap manké-m ;
     nan zèb vèt li instalé-m,
     sou bò dlo trankil li minnin-m,
     li réfè nanm mouin.
     Li kondui-m nan santié jistis poutèt non-l.
     Sèké minm si m-ap maché nan bafon lonbraj lanmò,
     mouin pap pè malè, paské ou avèk mouin.
     Baton-ou ak bagèt ou, sé yo k-ap konsolé-m.

Psòm 23, 1-4

 

474         Kijan Jézu té aprann priyé ?

Jézu té aprann priyé nan fanmi-li épi nan sinagòg-la. Min Jézu té dépasé kad priyè tradisionèl-la. Fason li priyé-a fè ouè li té gin rélasion imédia ak Papa-l ki nan sièl-la, sé « Pitit Bondié »-a sèl ki kapab gin rélasion sa-a. [2598-2599]

Jézu ki Bondié épi moun an minm tan, té grandi tankou tout ti moun juif nan épòk li-a, nan rit ak mòd priyè pèp li-a, Israèl. Min jan sa té parèt nan épizòd Tanp-la lè-l té gin douz an-an (Lk 2,41-50), té gin kichòy nan Jézu li pa-t « aprann », yon rélasion spésial ki té anrasinin nan finfon kè-l, yon rélasion intimité inkonparab ak Bondié, Papa-l ki nan sièl-la.

Tankou tout moun, Jézu té éspéré nan lòt lavi-a épi li té priyé Bondié. Min an minm tan li t-ap patisipé nan lòt lavi sa-a. Poutèt sa nou déja ouè yon jou sé Jézu li-minm nou t-a gin pou-n priyé antan nou rékonèt li sé Bondié épi n-ap mandé-l gras-li.

 Èské nou pa-t konnin sé nan sa ki pou Papa-m yo mouin doué yé ?
Luk 2,49
 

” Priyé vlé di sonjé Jézu antan nou rinmin-l. Priyè-a sé nanm-nan ki atantif antan-l konsantré sou Jézu. Plis nou rinmin Jézu, sé plis nou priyé pi byin.
Charles de Foucauld

 

475         Kijan Jézu té konn priyé ?

Tout lavi Jézu sé té yon priyè. Nan kèk moman désizif (tantasion nan dézè-a, apèl disip-yo, soufrans koua-a), priyè li-a té fèt ak yon fòs intansité spésial. Anpil foua li té konn al yon koté pou kont-li pou-l priyé, sitou nan nuit. Fè youn ak Papa-a nan l’Éspri-Sin-an sé té fil rouj, fil kondiktè, lavi-li sou tè-a. [2600-2605]

 Mouin minm ak Papa-a sé youn nou yé.
Jan 10,30

” Jézu priyé psòm 22-a ki kòmansé ak paròl sa-yo : Bondié-mouin, Bondié-mouin, poukisa ou lagé-m ? Li ranmasé sou do-l tout pèp Israèl-la k-ap soufri-a, tout moun k-ap soufri, dram Bondié ki kaché-a, épi sé konsa li fè Bondié parèt nan moman li t-a sanblé pa la ditou-a.
Joseph Ratzinger (ki pral tounin Benoît XVI, Vandrédi sin 2005)

 

476         Kòman Jézu té priyé dévan lanmò-l ?

Dévan lanmò-li, Jézu té santi profondè angouas ki kapab séré kè moun. Poutan, minm lè sa-a, li té jouinn fòs pou-l mété konfians-li nan Papa-l ki nan sièl-la : Aba, Papa ! tout bagay posib pou ou ; ouété kalis sa-a sot nan min-m ; sèlman, sé pa sa mouin vlé-a, sé sa ou vlé-a ! (Mk 14,36). [2605-2606, 2620]

« Sé nan malè moun aprann priyé » : prèské tout moun fè ékspérians sa-a nan lavi-li. Kòman Jézu té priyé lè lanmò-li té prèt pou rivé ? Sa-k té gidé-l nan moman sa-a sé volonté total li té ginyin pou li kouè Bondié Papa-l rinmin-l épi l-ap pran souin-l. Poutan lè sa-a tou, li di youn nan priyè ki pi difisil pou sondé-yo (li té réprann yon priyè juif-yo konn fè lè y-ap mouri) : Bondié mouin, Bondié mouin, poukisa ou lagé mouin (Mk 15,34 ; dapré Ps 22,1). Tout dézéspoua, tout jémisman, tout rèl soufrans lèzòm ap fè dépi tout tan, tout anvi yo anvi jouinn min Bondié k-ap poté yo sékou, sé tout sa ki rézimé nan paròl Jézu yo klouré sou koua-a. Apré li fîn di : « Papa, mouin rinmèt éspri mouin nan min ou » (Lk 23, 46), Jézu rann souf-li. Sé la li éksprimé konfians san limit li ginyin nan Papa-a ki pral louvri chémin viktoua-a sou lanmò-a ak puisans-li. Konsa, priyè Jézu-a nan moman lanmò-l la déja patisipé nan viktoua paskal réziréksion-l nan. ¬ 100

 Sé pousa mouin di nou : Tou sa nou mandé nan lapriyè, sé pou nou kouè n-ap résévoua-l, épi y-ap rivé pou nou.
Mark 11,24

Éspérans-la sé konfians total-la nan rinmin san limit Bondié gin pou nou-an.
Charles de Foucauld.

 

477         Kisa sa vlé di pou nou mété nou nan ékòl priyè Jézu-a ?

Sa vlé di antré nan konfians san limit li-a, asosié nou ak priyè li-a épi kité li kondui nou ofiamézi al jouinn Papa-a. [2607-2614, 2621]

Disip-yo ki t-ap viv bò koté Jézu té aprann priyé antan y-ap kouté-l épi imité-l, li-minm tout lavi-l té priyè-a. Tankou Jézu, yo té doué vijilan, batay pou yo gin yon kè pròp, bay tout bagay pou Péyi-roua Bondié-a rivé, padoné ènmi-yo, fè Bondié konfians ak odas, épi mété rinmin Bondié-a anvan tout bagay. Jézu ki té bay égzanp don total sa-a pou Bondié, té invité disip li-yo di Bondié ki gin tout pouvoua-a : « Aba, Papa ». Lè n-ap priyé nan éspri Jézu-a, an patikilié lè n-ap priyé Notre-Pè-a, nou suiv tras pié Jézu, épi nou kapab sètin n-ap rivé san mank nan kè Papa-a. ¬ 495-496, 512

 Ou minm minm, lè ou-ap priyé, antré nan chanm ou, fèmin pòt la, priyé Papa-ou an kachèt ; Papa-ou ki ouè nan kachèt la, l-ap rinmèt ou sa.
Matié 6,6

 Sé pa tout moun k-ap di-m "Granmèt, Granmèt" k-ap antré nan péyi-roua sièl yo ; min sé moun ki fè volonté Papa-m ki nan sièl yo..
Matié 7,21

 

478         Pou kisa nou kapab kouè ak tout konfians Bondié kouté priyè-nou ?

Pandan Jézu t-ap viv sou tè-a, anpil moun ki té sipliyé-l pou mandé-l yon gérizon, li té ba yo li. Jézu ki résisité sot nan lanmò-a, li vivan, li kouté priyè nou-yo épi li poté yo bay Papa-a. [2615-2616, 2621]

Jous jodi-a, nou konnin non chèf sinagòg-la, Jayir, ki té sipliyé Jézu édé-l, épi li té ba li sa-l té mandé-a. Ti pitit fi li-a té prèt pou mouri. Pèsonn pa-t kapab fè anyin ankò. Jézu pa-t sèlman géri ti fi-a, min li ba-l lavi ankò sot nan pami mò-yo (Mk 5, 21-43). Jézu té fè yon kantité gérizon tout bon vré. Li té fè prodij ak mirak. Paralitik, lépré, avèg, pa-t priyé-l san rézilta. Gin prèv tou ki sètifié lè nou priyé sin-yo nan l’Égliz-la, nou jouinn satisfaksion. Anpil krétyin kapab témouagné kijan Bondié té égzosé yo lè yo té mandé sékou. Min Bondié pa yon distribitè otomatik : nou doué fè-l konfians parapò a fason li vlé égzosé priyè nou-yo. ¬ 40, 51

” Priyè-a mandé dé bagay : gin asirans y-ap égzosé nou épi rénonsé san fo-sanblan pou yo t-a égzosé nou an fonksion pròp plan pa nou-an.
Karl Rahner
 

” Si sé tout bon vré ou t-ap mandé-l konvèsion-an, li t-ap ba ou li.
S. Curé d’Ars

 

479         Ki léson nou pran nan fason la Trè Sint Vièj Mari té konn priyé-a ?

Aprann priyé tankou Mari sé di minm jan avèk li : Sé pou sa fèt pou mouin jan ou di-a (Lk 1, 38). Priyé, an rézimé, sé bay Bondié pròp tèt-nou kòm répons pou rinmin li gin pou nou-an. Si nou di « oui » tankou Mari, Bondié ap kapab fè lavi li-a pasé nan lavi pa-nou. [2617-2618, 2622, 2674] ¬ 84-85, 117

” Rélé kot la Sint Vièj nan silans rékèyman-an, l-ap tandé rèl détrès ou-a, paské li gin konpasion, li-minm, manman mizérikòd-la.
S. Bernard de Clairvaux

” L-ap palé avèk nou antan-l di : « Pa pè li, gin kouraj pou riské pélérinaj lafoua-a ! Gin kouraj pou lagé tèt-ou nan bra-l paské li bon ! Kité Bondié anvayi lavi-ou, épi lè sa-a ou-ap ouè lavi-ou k-ap kléré, angiz li t-a yon tèt chajé, okontrè l-ap plin ak sipriz san rété paské bonté san limit Bondié-a pap janm fini.
Benoît XVI, 8 désanm 2006

? AVE MARIA. (an latin « Mouin salué-ou Mari ») : prémié pati priyè sa-a (priyè yo bay plis inpòtans épi yo pi rinmin apré Notre-Pè-a) li soti nan istoua Anonsiasion-an nan Bib-la (Lk 1,28-42). Dézièm pati-a, « kounié-a ak lè n-ap mouri-a », yo ajouté-l nan XVIèm sièk.

 

480         « Je vous salue »-a

Mouin salué-ou, Mari, Plin-lagras,
Granmèt-la avèk ou.
Ou béni pasé tout fi
é Jézu, frui zantray ou, béni.

Sint Mari, Manman Bondié,
lapriyè pou nou, pòv péchè,
koulié-a ak lè n-ap mouri. Amèn.

 An latin :

Ave Maria, gratia plena,
Dominus tecum.
Benedicta tu in mulieribus,
et benedictus fructus ventris tui Jesus.

Sancta Maria, Mater Dei,
ora pro nobis peccatoribus,
nunc et in hora mortis nostrae. Amen.

An fransè :

Je vous salue, Marie, pleine de grâce, le Seigneur est avec vous.
Vous êtes bénie entre toutes les femmes et Jésus le fruit de vos entrailles est béni.

Sainte Marie, Mère de Dieu,
priez pour nous pauvres pécheurs, maintenant et à l’heure de notre mort. Amen.


481         Kòman yo priyé chaplè-a oubyin rozè-a ?

  1. O non Papa-a…
  2. Credo (Mouin kouè nan Bondié… ouè n. 28)
  3. Notre-Pè-a
  4. Toua Je vous salue Marie
  5. Viv Papa-a, ak Pitit-la ak l’Éspri-Sin-an,
    tankou nan kòmansman ni kounié-a, ni tout tan
    ak pou tout tan gin tan. Amèn.
  1. Sink group dis (dizèn) ki gin : Yon Notre-Pè, épi dis Je vous salue Mari épi yon Viv Papa-a.

Yon rozè konplè gin yon méditasion sou Mistè kè kontan-yo, mistè limiè-yo, mistè doulè-yo épi mistè gloua-yo.

Mistè kè kontan yo (lindi, samdi matin).

Anonsiasion anj Gabriyèl bay la Vièj Mari-a.
Vizitasion la Vièj Mari kay kouzîn-li Élizabèt.
Nésans Jézu nan gròt Bétléèm-nan.
Prézantasion Jézu nan Tanp-la.
Jézu pèdi épi rétrouvé nan Tanp-la.

Mistè limiè-yo (jédi).

Batèm Jézu nan Joudin-an.
Nòs nan Kana-a.
Anons Péyi-roua Bondié-a ak invitasion pou konvèsion-an.
Transfigirasion Jézu-a.
Institision Ékaristi-a (Jézu kité sakréman Kò-li ak San-li pou nou-an).

Mistè doulè-yo (madi, vandrédi).

Agoni Jézu nan Jétsémani-an.
Flajélasion Jézu-a.
Kouròn pikan-an.
Poté koua-a.
Jézu krisifié épi mouri sou koua-a.

Mistè gloua-yo (mèkrédi, dimanch).

Réziréksion Jézu-a.
Asansion Granmèt-la nan sièl-la.
Pannkot-la.
Asonpsion Mari nan sièl-la.
Kourònman Mari kòm Rèn sièl-la ak tè-a.

” Chaplè-a sé priyè mouin pi rinmin-an. Sé yon bèl priyè, li bèl paské li sinp épi li alé an profondè… Éféktivman, antan paròl Ave Maria-a sèvi sipò, sé tout événman ésansièl nan lavi Jézu ki pasé dévan jé nanm-nou… An minm tan, pandan Mistè Rozè-yo ap déroulé, kè nou kapab mété ladan yo tout événman lavi yon moun, fanmi-an, nasion-an, l’Égliz-la ak tout moun sou tè-a ; yo kapab mété intansion pèsonèl ak intansion prochin-an, an patikilié tout sa ki konsèné moun ki pi pré nou-yo, sa n-ap poté nan kè nou-yo. Konsa ti priyè Rozè sa-a marié ak kadans lavi moun-nan.
Jean-Paul II, 29 oktòb 1978

? CHAPLÈ-A. Sé alafoua non yon bagay (ki fèt ak grinn yo anfilé) ki sèvi pou priyé épitou sé non priyè sa-a ki parèt nan XIIèm sièk sitou kay Sistèsyin-yo ak Chartreu-yo. Té gin frè nan monastè sa-yo ki pa-t patisipé nan priyè litijik lè-yo (an latin) épi konsa ak chaplè-a yo té gin yon fòm priyè ki té spésial pou yo (« liv psòm marial-la »). Kèk tan apré, sé Dominikin-yo sitou ki té ankourajé fòm priyè sa-a épi kèk lòt group rélijié. Pap-yo té toujou rékòmandé fòm priyè sa-a anpil moun tèlman rinmin résité.

 

482         Ki plas priyè-a té ginyin pou prémié krétyin-yo ?

Prémié krétyin-yo té konn priyé ak tout kè. Prémié tan l’Égliz-la sé l’Éspri-Sin-an ki té fè-l parèt lè-l té désann sou apot-yo épi lè-l té fè yo plin élan pou Bondié : Yo té rét byin fidèl nan ansègnman Apot-yo, épi nan viv ansanm, nan séparé pin-an, épi nan lapriyè (Tr 2,42).

483         Kijan yo rélé sink fòm priyè-yo ?

Sink fòm prinsipal priyè-a sé : Bénédiksion*-an, adorasion-an, priyè démann épi intèsésion-an, priyè aksion-d-gras épi priyè louanj-la. [2626-2643]

484         Kisa priyè bénédiksion-an yé ?

Sé yon priyè k-ap mandé Bondié pou béni nou (bénédiksion*). Sé nan Bondié sèl tout bénédiksion soti vîn désann sou nou. Bon li bon pou nou-an, toupré li toupré nou-an, mizérikòd li-a, sé sa ki bénédiksion li-an. « Sé pou Granmèt-la béni nou », sé fòmil bénédiksion ki pi kout-la. [2626-2627]

Tout krétyin doué mandé Bénédiksion* Bondié, pou pròp tèt-li, pou lòt-yo. Paran-yo kapab maké fron pitit-yo ak sign lakoua-a. Moun ki rinmin youn lòt kapab béni youn lòt. Pè*-a sitou, poutèt ministè li-a, béni onon Jézu épi poutèt otorizasion l’Égliz-la ba li. Priyè bénédiksion li-an gin yon éfikasité spésial poutèt sasèrdòs li-a épi paské sé tout l’Égliz-la k-ap soutni-l.

 Sé pou Granmèt-la béni-ou, sé pou-l konsèvé-ou ; sé pou Granmèt-la montré-ou fas-li, pou-l pran pitié pou ou. Sé pou Granmèt-la viré figi-l ba ou pou-l ba-ou lapè.
Nonb 6,24-26

 

485         Poukisa nou doué adoré Bondié ?

Tout moun ki pran konsians li sé yon kréati Bondié, l-ap rékonèt ak tout umilité sé Bondié ki gin tout pouvoua épi l-ap adoré-l. Min pou yon krétyin, adoré Bondié sé pa sèlman ouè jan li gran, jan li gin tout pouvoua épi jan li Sin (Sinteté*), min tou sé rékonèt Jézu ak yon kè ki plin rékonésans, paské nan li, Bondié rinmin nou an prémié épi sé li ki Sovè-nou.

Moun ki adoré Bondié tout bon vré, li mété ajénou dévan-l oubyin lagé kò-l plat atè ; sé yon fason pou-l manifésté ki kalité rélasion ki ginyin ant moun ak Bondié : li gran épi nou piti. An minm tan, moun-nan gran tout bon vré, sé lè li ajénou dévan Bondié antan-l rinmèt tèt-li nèt ba li an tout libèté. Konsa moun ki pa kouè-a, k-ap chèché Bondié, épi ki kòmansé priyé kapab sou rout k-ap minnin al jouinn Bondié-a.  ¬ 353

” Si-ou vlé vrèman grandi nan rinmin-an tounin nan Ékaristi-a, tounin nan adorasion-an.
Mère Teresa

”  Priyè-a sé fè atansion pou kouté nan fason ki pi « pur »-la.
Simone Weil

 

486         Pou kisa nou doué prézanté démann-nou bay Bondié ?

Bondié ki konnin nou byin, konnin kisa nou bézouin. Poutan Bondié vlé pou nou « mandé »-l : pou nan tribilasion lavi-nou, nou palé avèk li, nou fè rèl-nou monté koté-l, nou sipliyé-l, nou plinyin, nou rélé-l épi minm pou nan priyè-nou, nou di-l sa-k révòlté nou. [2629-2633]

Sé sètin, Bondié bézouin démann nou-yo pou-l édé nou. Sé avantaj pa-nou pou nou « mandian » k-ap mandé charité. Moun ki pa mandé anyin épi ki pa vlé mandé, fèmin sou pròp tèt pa-l. Moun-nan doué mandé pou-l ouvri kè-l épi viré nan diréksion sous koté tout sa ki byin soti. Moun ki mandé-a tounin vîn jouinn Bondié. Konsa priyè démann-nan mété moun-nan nan yon rélasion kòrèk ak Bondié ki réspékté libèté-nou.

”  Bondié rinmin pou yo déranjé-l.
S. Curé d’Ars

”  Ou minm moun, ou sé yon pòv ki doué mandé Bondié lacharité pou tout bagay.
S. Curé d’Ars
 

 Kilès k-ap kondané nou ? Kris Jézu, ki mouri, pi plis ki résisité, ki adouat Bondié, k-ap intèsédé pou nou-an ? Kilès ki kapab séparé nou sot nan rinmin Kris-la ? tribilasion, oubyin kè séré, oubyin grangou, oubyin manké rad, oubyin danjé, oubyin pèsékision, oubyin épé ?
Romin 8,34-35

 

486b       Kisa krétyin-yo vlé di dapré jan yo dispozé kò yo lè y-ap priyé ?

Ak langaj kò yo, krétyin-yo mété lavi yo dévan Bondié : yo prostèné (plouayé kò yo jous atè) dévan Bondié. Yo mété dé min yo ansanm antan y-ap priyé oubyin yo lonjé yo (dispozision pou priyé = « attitude orante »). Yo fè jénufléksion oubyin yo ajénou dévan Sin-Sakréman-an. Yo kanpé pou kouté léktu Évanjil-la. Yo chita pou yo médité.

Kanpé dévan Bondié, sé montré jan nou réspékté-l (nou lévé dévan yon moun ki inpòtan), sé montré n-ap véyé oubyin nou prèt pou nou pran rout-la tousuit. Lonjé dé min-yo kòm sign louanj (dispozision pou priyé), sé réfè jès prémié krétyin-yo té konn fè pou loué Bondié.

Lè-l chita dévan Bondié, krétyin-an ranmasé kò-l pou kinbé Paròl-la nan kè-l (Lk 2, 51) épi l-ap médité-l.

Ajénou, moun-nan fè-l toupiti dévan grandè Bondié. Li rékonèt li dépann totalman dé gras Bondié-a.

Antan-l prostèné, moun-nan adoré Bondié.

Antan-l mété dé min-l ansanm, li ralé kò-l sot nan distraksion épi li mété-l nan prézans Bondié. Mété dé min-yo ansanm sé jès tradisionèl priyè démann-nan.

 Mésié-a té di Jakòb : « Kité-m al fè rout mouin, dévan-jou déja ap parèt ». Li té réponn : « Mouin pap lagé-ou, toutotan ou pa béni-m ».
Jénèz 32,27

”  Tout Pèr-l’Égliz-yo ki té tèlman bay priyè-a inpòtans, dakò pou di dispozision kò-a pou priyé-a édé anpil, tankou parégzanp mét ajénou, mété dé min-yo ansanm, kouazé bra-nou sou kè-nou. Fason sa-yo pou ranjé kò-nou édé nou, plis pasé sa nou t-a pansé pou nou ranmasé nou nan prézans Bondié, pou nou rété konsantré sou li.
S. François de Sales

 

487         Poukisa nou doué mandé an favè lòt-yo ?

Tankou Abraam ki té intèsédé an favè moun Sodòm-yo, tankou Jézu ki t-ap priyé pou disip li-yo, tankou Pòl ki t-ap di kominoté Filip-la : Antan chak moun pa chèché intérè pa-l, min chak moun-yo intérè pa lòt-yo (Fil 2,4), konsa krétyin-yo toujou priyé pou tout moun – pou tout moun yo poté nan kè yo, pou sa ki louin yo épi minm pou ènmi yo. [2634-2636, 2647]

Plis nou aprann priyé sé plis nou santi nan fon kè-nou nou fè pati yon gran fanmi spirituèl ki fè fòs priyè-a pi éfikas. Antan m-ap fè atansion pou okipé moun mouin rinmin-yo, mouin fè pati fanmi tout moun-yo sou tè-a, mouin kapab résévoua fòs gras a priyè lòt-yo épi mandé sékou Bondié pou lòt-yo.

” Fòk gin moun k-ap priyé pou sa-k pa janm priyé-yo.
Victor Hugo (1802-1885, ékrivin fransè) 

”  Intèsédé sé voyé yon anj bay yon moun.
Martin Luther

 

488         Poukisa nou doué di Bondié mèsi ?

Tout sa nou yé, épi tout sa nou ginyin, sé nan Bondié li soti. Pòl di : Kisa minm ou ginyin ou pa-t résévoua ? (1 Kor 4,7). Di Bondié mèsi, li minm ki ban nou tout byin, sa fè nou kontan. [2637-2638, 2648]

Pi gran priyè aksion-d-gras-la sé Ékaristi*-a (an grèk sa vlé di « aksion-d-gras », « di mèsi »), sa Jézu té fè-a lè li té pran pin-an ak divin-an antan-l fè yo tounin Kò-l ak San-l, pou-l ofri tout kréasion-an bay Bondié an aksion-d-gras. Chak foua krétyin-yo ap di mèsi, yo vîn fè youn ak gran priyè aksion-d-gras Jézu-a. Épi kòm Jézu ap transfòmé nou, ap sové nou, nou déja kapab plin ak rékonésans nan fon kè-nou épi éksprimé Bondié rékonésans sa-a nan diféran fason.

 Nan tout sikonstans di Bondié mèsi : bagay sa-a réyèlman, sé volonté Bondié nan Kris Jézu pou nou.
1 Tésalonisyin 5,18

”  Kantik nou-yo, réyèlman vré, pa fè anyin pi plis pou ou, min yo fè-n proché pi pré-ou.
Katriyèm Préfas komin pou jou lasémèn-yo

 

489         Sa sa vlé di : fè louanj pou Bondié ?

Bondié pa bézouin aplodisman. Min nou minm nou bézouin ékspri­mé lajoua-nou spontanéman bay Bondié ak kontantman ki nan kè-nou. Nou fè louanj pou Bondié paské li égzisté épi li bon. Konsa, dépi kounié-a nou fè youn ak anj-yo ak sin nan sièl-yo nan louanj y-ap fè tout tan-an. [2639-2642] ¬ 48 

 Sé pou n-ap di antré nou psòm ak imn ak kantik dapré Éspri-a antan n-ap chanté épi n-ap résité psòm nan kè-nou pou Granmèt-la.
Éfézyin 5,19

 

DÉZIÈM CHAPIT

Sous priyè-a

490         Èské sa sifi pou nou priyé sèlman lè nou gin anvi fè-l ?

Non. Moun ki priyé sèlman lè li anvi fè-l, pa pran Bondié osérié, l-ap pasé-l nan jouèt, épi byin vit l-ap pèdi abitid priyé-a. Priyè-a viv nan fidélité-a. [2650-2651]

 Nan priyè rét fidèl, véyé ladan-l nan di mèsi.
Kolosyin 4,2

 

491         Èské yo kapab priyé apati Bib-la ?

Bib*-la sé tankou yon pui priyè. Priyé apati Paròl Bondié-a, sé sèvi ak mo épi événman Bib-la pou priyè pèsonèl-nou. « Si nou pa konnin sa-k ékri-yo, nou pa konnin Kris-la » (Sin Jéròm). [2652-2653]

Liv ki sin-yo, an patikilié psòm-yo ak Nouvo Téstaman*-an, sé yon trézò ki gin anpil valè ; nan yo nou jouinn priyè ki pi bèl épi ki pi profon nan tradision juif-yo ak krétyin-yo. Lè nou médité tèks sa-yo, nou fè youn ak priyè pakèt milion krétyin nan tout tan ak tout kilti, min sitou nou fè youn ak Kris-la ki prézan nan tèks priyè sa-yo.

”  Sé l’Évanjil-la sitou ki di-m kichòy nan priyè pèsonèl mouin. Nan li mouin jouinn tout sa pòv ti nanm mouin pa ginyin. Mouin toujou jouinn ladan-l kèk nouvo inspirasion, kèk sijè méditasion an sékrè, sé yon mistè.
Ste Thérèse de Lisieux

 Sèt foua pa jou m-ap chanté louanj ou.
Psòm 119,164

”  N-ap akonpli chif sakré sèt-la si nan Lôd, Prim, Tièrs, Sèkst, Nòn, Vèp épi Konpli, nou réalizé obligasion sèvis nou-an.
S. Benoît de Nursie, Règle

 

492         Èské priyè pèsonèl pa-m gin kichòy pou ouè ak priyè l’Égliz-la ?

Nan litiji l’Égliz*-la, nan priyè lè-yo (bréviè-a), nan sélébrasion Mès-la, nan résité ansanm anpil priyè ki soti nan Liv ki sin-yo oubyin nan Tradision l’Égliz-la, sa fè chak moun soudé ak priyè komin tout asanblé krétyin-an. [2655-2658, 2662]

Priyè krétyin-an sé pa yon késion ki régadé li-minm sèlman, min li pèsonèl anpil. Priyè pèsonèl-la vîn purifié, élaji épi ranfòsé lè li koulé régilièman nan priyè tout l’Égliz-la. Sé yon gran sign sa yé, yon sign ki gin anpil fòs, lè toupatou sou tè-a épi nan minm moman-an, sa-k kouè-yo réyini ansanm pou minm priyè-yo épi konsa yo chanté louanj Bondié ak yon sèl voua. ¬ 188

 Sé pa ti kras tann mouin t-ap tann Granmèt-la, li panché sou mouin, li kouté rèl mouin-an.
Psòm 40,2

 

493         Ki karaktéristik yon priyè krétyin ?

Priyè krétyin-an fèt ak lafoua, éspérans épi charité ki byin dispozé. Li gin pèsévérans épi li rinmèt tèt-li bay volonté Bondié. [2656-2658, 2662]

Nan moman-an minm koté li kòmansé priyé-a, krétyin-an sòti nan li-minm épi li viré nan diréksion Bondié li-a, sèl Granmèt li-a, antan kè-l plin ak yon konfians ki anrasiné nan lafoua ; an minm tan, li mét tout és­pé­rans-li nan Bondié k-ap tandé-l, k-ap konprann li, k-ap résévoua-l épi k-ap minnin-l koté-l doué rivé-a. Sin Jan Bosko té di yon jou : « Pou nou konnin volonté Bondié, nou bézouin fè toua bagay : priyé, tann épi man­dé konsèy ». Finalman, priyè krétyin-an toujou yon éksprésion rinmin, rinmin ki soti nan rinmin Kris-la, épi k-ap chèché rinmin Bondié-a.

”  Kinbé nanm-ou anpè (sa vlé di : rét trankil). Kité Bondié aji nan ou. Résévoua lidé k-ap lévé nanm ou al jouinn Bondié. Ouvri fénèt nanm ou byin gran.
S. Ignace de Loyola. 

”  Sékrè mouin-an, li tou sinp : mouin priyé. Épi ak priyè mouin-an mouin vîn fè youn ak rinmin Kris-la épi mouin ouè priyé vlé di rinmin-l, priyé vlé di viv avèk li, sètadi fè paròl li-yo tounin vérité… Pou mouin, priyé sé fè youn ak volonté Jézu vinnkatrè sou vinnkat, viv pou li, pa pouvoua li épi avèk li.
Mère Teresa

 

494         Kijan lavi chak jou-a kapab tounin yon ékòl priyè pou mouin ?

Chak événman, chak rankont kapab fè nou priyé. Plis nou viv antan nou fè youn tout bon ak Kris-la, nou vîn konprann pi byin sa k-ap pasé alantou nou. [2659-2660]

Si dépi nan matin mouin chèché fè youn ak Jézu, m-ap kapab béni moun mouin rankontré-yo, minm sa ki pa dakò ak mouin épi minm ènmi mouin-yo. Mouin rinmèt tout tèt chajé jounin-an nan min Granmèt-la. Mouin vîn gin plis lapè anndan mouin épi m-ap fè-l parèt sou déyò. Mouin pran tout désizion-m yo antan m-ap mandé tèt-mouin kijan Jézu t-a aji nan plas mouin. Antan-m rété toupré Bondié konsa, mouin dépa­sé tout kè séré épi mouin pap fébli nan sitiasion ki dézéspéré-yo. Mouin poté lapè sièl-la nan mouin épi mouin poté-l bay tout moun. Mouin di Granmèt-la mèsi épi mouin kontan pou tout sa-k rivé-m ki bèl, ki byin ; min mouin sipòté difikilté-yo tou. Li posib pou-m fè atansion ap kouté Bondié konsa, minm pandan m-ap travay.

 

495         Èské nou sètin priyè nou-yo rivé jous kot Bondié ?

Priyè nou fè nan non Jézu-yo rivé koté priyè Jézu-yo rivé, sètadi nan kè Papa-nou ki nan sièl-la. [2664-2669, 2680-2681]

Nou kapab sètin priyè nou-yo rivé kot Bondié nan mézi nou mété konfians-nou nan Jézu. Paské sé Jézu ki ouvri chémin sièl-la pou nou ankò, sa-k té fèmin poutèt péché nou-an. Kòm Jézu sé chémin k-ap minnin nou al jouinn Bondié-a, krétyin-yo fini priyè-yo antan yo di : « Nou mandé-ou sa pa pouvoua Jézu-Kri Granmèt-nou ». ¬ 477

 

496         Pou kisa nou bézouin sékou l’Éspri-Sin-an lè n-ap priyé ?

Bib*-la di : Konsa minm, Éspri-a, li-minm tou, soutni féblès nou-an. Sa pou nou lapriyè-a réyèlman, jan sa doué fèt-la, nou pa konnin, min Éspri-a li-minm minm ap mandé ak plint yo pa kapab palé (Rm 8,26).

Sé sèlman avèk Bondié nou kapab adrésé yon priyè bay Bondié. Sé pa toudabò gras a kapasité pèsonèl-nou priyè-nou vrèman rivé jouinn Bondié. Nou minm krétyin-yo, nou résévoua l’Éspri Jézu-a, ki vlé fè youn nan tout bagay avèk Papa-a : rinmin total, kouté youn lòt nèt alé, konprann youn lòt nèt alé, vlé tout sa lòt-la vlé. L’Éspri-Sin Jézu-a nan nou, épi sé li-minm k-ap souflé nou paròl pou nou di lè n-ap priyé. An réalité, min sa priyé-a yé : sé Bondié k-ap palé ak Bondié nan fon kè-m. L’Éspri-Sin-an édé éspri-nou priyé. Sé pousa nou doué toujou di : « Vini Éspri-Sin, vini nan kè-m épi édé-m priyé ». ¬ 120

” L’Éspri Sin-an sé l’Éspri Jézu-a, l’Éspri ki réyini Papa-a ak Pitit-la nan rinmin-an.
Benoît XVI, Vijil Pannkot 2006

” Vini Éspri-Sin nan kè-nou épi voyé yon réyon limiè-ou sot nan sièl-la.
Sékans Pannkot 

 Konsa minm, Éspri-a li minm tou soutni féblès nou-an.
Romin 8,26

 

497         Sa-k fè Sin-yo sé gid yo yé pou priyè-nou ?

Difé Éspri-Sin-an ap boulé nan sin-yo ; yo kontinué fè difé Bondié-a boulé anndan l’Égliz-la. Pandan lavi yo sou tè-a, sin-yo té konn priyé ak tout fòs épi yo té konn bay lòt gou pou priyé. Ansanm ak yo, priyè-a fasil. Évidamman nou pa adoré sin-yo ; min nou kapab mandé yo pou yo intèsédé pou nou, pou yo priyé ak nou bò kot trôn Bondié-a. [2683-2684]

Alantou kèk gran sin, gin kèk ékòl priyè ki dévlopé (ékòl spiritualité), tankou apati évantay koulè akansièl-la yo chak ap indiké limiè Bondié-a. Yo tout ap insisté sou yon aspè fondamantal lafoua-a pou yo minnin nan kè lafoua-a ak kado Bondié-a antan yo chak pasé nan yon pòt diféran. Konsa spiritualité fransiskin-yo insisté sou povrété dapré l’Éspri-a, bénédiktin-yo sou louanj-la, jézuit-yo sou disènman-an ak apèl-la. Yon spiritualité nou santi k-ap atiré nou an fonksion pròp karaktè-nou, sé toujou yon ékòl priyè.

”  Si ou-ap chèché Bondié épi ou pa konnin ki bò pou kòmansé, aprann priyé épi fè éfò pou priyé chak jou.
Mère Teresa

”  Plis ou-ap gin jénérozité aléga Bondié sé plis ou-ap santi li gin jénérozité pou ou.
S. Ignace de Loyola 

” Tout sin-yo pa sin minm jan-an. Ginyin ki pa t-ap janm ka viv ak kèk lòt sin. Tout pa pran minm rout-la, min tout rivé jouinn Bondié.
S. Curé d’Ars 

? SPIRITUALITÉ. (an latin spiritus vlé di « éspri ») : sé fòm piété nan l’Égliz-la ki dévlopé nan diféran fason apati pratik lavi kèk sin anba souf inspirasion l’Éspri-Sin-an. Konsa jodi-a yo palé osijè spiritualité bénédiktin, fransiskin oubyin dominikin.

 

498         Èské nou kapab priyé tout koté ?

Oui, nou kapab priyé tout koté. Min katolik-la ap pito chouazi kèk koté Granmèt-la « rété » yon fason spésial. Sé sitou légliz katolik-yo koté Granmèt-la prézan nan Tabènak*-la anba aparans pin yo konsakré-a. [2691, 2696]

Li inpòtan anpil pou nou priyé tout koté : nan lékòl, nan bus, nan yon fèt, nan pami zanmi nou-yo. Sé tout tè-a ki doué résévoua bénédiksion*. Min li inpòtan tou pou nou frékanté koté ki sin-yo paské Bondié ap tann nou la yon fason spésial pou nou jouinn répo bò koté-l, pou nou jouinn fòs, pou-l rénouvlé nou épi voyé nou an mision. Yon krétyin tout bon pa janm kontanté-l fè yon ti gadé lè li antré nan yon légliz. L-ap rété yon moman an silans, l-ap priyé Bondié, l-ap rénouvlé amitié ak rinmin li ginyin pou li-a. ¬ 218

”  [Ak priyè nou-yo] nou rivé touché spirituèlman tout kréasion Bondié fè-a, dépi planèt ki pi louin yo jous nan profondè lanmè-yo. Yon chapèl nan yon kouvan ki izolé minm jan ak yon légliz yo abandoné, yon klinik koté yo fè avòtman nan yon vil épi yon sélil prizon nan yon lòt vil… Oui, sièl-la ak pòt lanfè-yo. Nou maré ak chak ti moso kréasion-an. Nou priyé avèk chak kréati épi pou chak kréati, yon fason pou tout moun Pitit Bondié-a té vidé san-l pou yo-a kapab sové épi vîn sin.
Mère Teresa

 

 

TOUAZIÈM CHAPIT

Chémin priyè-a

499         Kilè pou nou priyé ?

Dépi prémié kòmansman l’Égliz-la, krétyin-yo priyé omouin lè matin, lè y-ap manjé épi asouè. Moun ki pa priyé régilièman, byin vit li sispann priyé. [2697-2698, 2720]

Si mouin rinmin yon moun épi pandan tout jounin-an mouin pa janm ba li yon sign rinmin mouin gin pou li-a, sèké mouin pa rinmin-l tout bon. Sé minm bagay-la avèk Bondié. Si nou rinmin-l vrèman, n-ap voyé sign amitié ba li, pou nou ba-l prèv jan nou anvi bò koté-l. Lè matin, lè-m lévé, m-ap ofri Bondié jounin-m nan pou-m résévoua bénédiksion*-l épi mandé-l pou-l rété bò koté-m nan tout sikonstans ! Pou-m di-l mèsi, sitou lè-m pral manjé. Pou-m rinmèt tout bagay nan min-l alafin jounin-an, pou-m mandé-l padon ak kè pozé pou mouin épi pou lòt-yo ! Sa-a sé yon bèl jounin tout bon – ki tou plin ak sign lavi-m ap voyé bay Bondié ! ¬ 188

”  Sé pou nou sonjé Bondié pi souvan pasé nou réspiré.
S. Grégoire de Nazianze
 

” Sé poutèt sa mouin invité nou chèché Granmèt-la touléjou, li minm ki pa vlé anyin dòt pasé ouè nou nan kontantman tout bon-an. Kinbé yon rélasion solid épi k-ap diré épi si sa posib programé pandan jounin nou-an kèk moman koté n-ap chèché avèk li sèlman. Si nou pa konnin kòman pou nou priyé, mandé-l aprann nou épi mandé Manman-l ki nan sièl-la pou-l priyé avèk nou épi pou nou.
Benoît XVI, lè-l t-ap palé ak kèk jèn olandè, 21 novanm 2005

 

500         Èské gin diféran fason pou nou priyé ?

Oui, gin priyè vokal, priyè méditatif épi priyè kontanplatif. Toulètoua priyè sa-yo bézouin silans ak rékèyman léspri-nou ak kè-nou. [2699, 2721]

”  Gin anpil chémin pou priyè-a. Gin moun sé nan yon sèl yo maché, gin lòt ki maché nan tout. Gin kèk moman koté nou sètin gin yon prézans vivan : Kris-la, l-ap palé avèk nou nan fon kè nou. Gin lòt moman, li rét an silans, li louin, nou pa rékonèt li… Pou tout moun, priyè-a, dapré anpil aspè li ginyin-yo, sé yon pasaj pou al nan diréksion yon lavi ki pa soti nan nou, min ki soti yon lòt koté.
Frère Roger Schutz

”  Lè priyè nou égzosé, sa pa dépann dé kantité paròl nou di, min dé chalè rinmin ki nan kè-nou.
S. Jean Chrysostome

 

501         Kisa priyè vokal-la yé ?

Toudabò priyè-a sé lévé kè-n monté jouinn Bondié. Poutan Jézu aprann nou priyé avèk paròl nou di. Nan Notre-Pè-a, tankou nan yon téstaman, li kité priyè vokal ki pi bon-an pou nou, pou-l montré nou kijan nou doué priyé. [2700-2704, 2722]

Lè n-ap priyé, sé pa sèlman ak lidé-nou pou nou sèvi, nou doué éksprimé tou tout sa nou gin nan kè-nou, plinn n-ap plinn, mandé n-ap mandé, louanj n-ap fè, rékonésans nou ginyin, épi poté tout sa dévan Bondié. Anpil foua sé gran priyè vokal-yo tankou psòm-yo, kantik Liv ki sin-yo, Notre-Pè-a, Je vous salue Marie-a, ki indiké nou sa nou doué di tout bon nan priyè-a, épi ki kondui nou nan yon priyè sou paranndan ki lib. ¬ 511-527

502         Kisa priyè méditatif-la yé ?

Méditasion-an sé yon réfléksion k-ap fè nou priyé apati Paròl Bondié-a, oubyin apati yon imaj sakré, épi k-ap chèché volonté, sign ak prézans Bondié nan yo. [2705-2708]

Yo pa kapab li Liv ki sin-yo tankou yo li infòmasion nan yon jounal ki pa konsèné nou dirèktéman. Paròl Bondié-a, sé médité yo médité-l, sètadi l-ap pèmèt nou lévé kè-nou monté jouinn Bondié épi kouté sa-l vlé di nou pèsonèlman. Andéyò Liv ki sin-yo, gin anpil tèks ki konvnab tou pou méditasion-an épi ki kondui al jouinn Bondié. ¬ 16

”  Sé pa gran konésans nou ginyin ki rasazié nanm-nou épi satisfè-l, min sé méditasion sou paranndan-an ki fè nou pran gou réalité-yo.
S. Ignace de Loyola

 

503         Kisa priyè kontanplatif-la yé ?

Kontanplasion-an sé rinmin, silans, kouté épi prézans dévan Bondié. [2709-2719, 2724]

Pou priyè kontanplatif-la nou bézouin tan, yon volonté fèm épi sitou yon kè ki pròp toutaklè. Sé lagé kò-nou kòm sinp kréati tou pòv, tou piti, san okinn mask antan nou kouè nan rinmin-an épi n-ap chèché Bondié ak tout kè. Pafoua yo rélé fòm priyè sa-a priyè kè-a oubyin orézon. ¬ 463

” M-ap palé avè-l épi l-ap palé avè-m.
Sé sa yon péyizan té réponn S. Curé d’Ars ki t-ap pozé-l késion sou priyè-a.

 

504         Kisa yon krétyin kapab jouinn nan méditasion-an ?

Nan méditasion-an, yon krétyin ap chèché silans-la pou-l kapab fè ékspérians kijan Bondié toupré-l épi pou-l jouinn lapè nan prézans-li. Li éspéré santi prézans sa-a, minm ak sink sans li-yo ; min, pou li, prézans sa-a li pa kapab ékspérimanté-l tankou rézilta yon téknik méditasion, min tankou yon kado gratis gras Bondié-a ap fè-l.

Méditasion*-an kapab édé moun-nan anpil pou-l kouè, pou-l rafèmi épi pou-l grandi. Min téknik méditasion k-ap promèt yon ékspérians Bondié oubyin minm pou moun-nan vîn fè yon sèl ak Bondié, sé manti y-ap bay. Poutèt tout fo-promès sa-yo, anpil moun rivé imajiné Bondié aban­do­né yo, paské yo pa santi-l nan émosion sansibilité yo. Min Bondié pa vîn jouinn nou antan kèk métòd t-a fòsé-l. Li kominiké ak nou lè li vlé épi jan li vlé.

? MÉDITASION. (an latin meditatio vlé di « jouinn pouin santral-la, réfléchi ») : méditasion-an sé yon égzèsis spirituèl oubyin mantal yo fè nan diféran rélijion ak kilti, ladan-l moun-nan doué konsantré-l sou pròp tèt pa-l oubyin sou Bondié. Kristianism-nan rékonèt épi aprésié diféran égzèsis méditasion ak orézon, min li pa dakò ak sa k-ap promèt moun-nan si-l sèvi ak tèl oubyin tèl téknik l-ap rivé antré an kominika­sion dirèk ak Bondié oubyin ak sa-k dépasé moun.

 

505         Poukisa gin dé lè priyè-a sé yon konba ?

Dépi tout tan, gran gid nan lavi spirituèl-la té prézanté progrè nan lafoua ak nan rinmin Bondié-a kòm yon konba koté n-ap joué lavi-nou épi lanmò-nou. Sé nan kè moun-nan konba sa-a ap fèt. Zam krétyin-an sé priyè-a. Préokipasion pou souin tèt pa-nou kapab ranpòté viktoua sou nou, nou kapab pèdi tèt-nou nan bagay ki pa gin inpòtans, oubyin nou kapab rivé rankontré Bondié. [2725-2752]

Moun ki vlé priyé-a doué ranpòté viktoua sou démon k-ap viv anndan-l yo. Jodi-a n-ap viv nan yon sosiété « a koua bon ? », sé yon fòm dékourajman oubyin parès spirituèl ansyin Pè dézè-yo té konn rélé « acédie ». Indiférans parapò a Bondié-a sé gran difikilté lavi spirituèl-la. Mantalité kounié-a pa bay priyè-a inpòtans, li pa gin sans pou yo, épi ‘agenda’ moun-yo trò chajé pou kité plas pou li. Sé poutèt sa li inpòtan pou nou lité kont Malin-an k-ap vîn tanté nou, k-ap fè tout sa-l kapab pou-l anpéché moun-nan bay Bondié pròp tèt-li. Si Bondié pa-t vlé nou rivé jouinn li nan priyè-a, nou pa t-ap ginyin batay-la.

” Tout tan n-ap viv n-ap lité, épi tout tan n-ap lité, sé sign nou poko fébli épi bon éspri-a ap viv nan nou. Si lanmò pa jouinn ou nan pozision sa-k ranpòté viktoua-a, li doué jouinn ou nan kondision sa k-ap lité-a.
S. Augustin

 

506         Èské priyè-a sé pa yon dialòg ak pròp tèt-nou ?

Présizéman, karaktéristik priyè-a sé fè moun-nan pasé sot nan « mouin-minm » al nan « ou-minm », sot nan santré sou pròp tèt-nou pou nou ouvri nou nèt-alé. Moun k-ap priyé tout bon-an fè ékspérians Bondié ap palé – épi anpil foua l-ap palé yon lòt jan pasé sa nou t-a souété oubyin sa nou t-ap tann-nan.

Moun ki fidèl nan priyè-a fè konnin anpil foua yo soti nan priyè-a antan yo diféran parapò a sa yo té yé lè yo té kòmansé-l la. Pafoua yo jouinn sa yo t-ap chèché-a : yo té tris épi yo konsolé ; yo té dékourajé épi yo jouinn fòs tou nèf. Min tou gin dé lè yo t-ap chèché bliyé problèm yo épi sé grandi problèm-yo grandi ; yo t-ap chèché lapè épi yo résévoua yon mision. Yon rakont tout bon avèk Bondié, jan sa toujou fèt nan priyè-a, kapab chanjé fason nou té pansé Bondié yé-a nèt, ni sa nou té pansé priyè-a yé-a.

” Priyé sé kouté plis pasé palé. Kontanplé sé plis kité yo gadé-ou pasé gadé.
Carlo Carretto (1910-1988, ékrivin italyin, mistik épi « petit frère de Jésus »)

” Nou doué gin yon odas ki sin paské Bondié édé sa-k mét kouraj sou yo.
Ste Thérèse d’Avila 

 Nou pa jouinn, poutèt nou pa mandé. Nou mandé, épi nou pa résévoua, paské nou mandé mal ; pou nou dépansé pou plézi-nou.
Jak 4,2-3

 

507         Kisa pou nou fè lè nou santi priyè-a pa sèvi anyin ?

Priyé sé pa toudabò chèché yon randman, sé chèché volonté Bondié ak prézans Bondié. Présizéman, sé lè Bondié sanblé fè silans l-ap invité nou fè yon pa an plis – antan nou rinmèt li tèt-nou totalman, nan yon lafoua san rézèv, nan tann n-ap tann li ak pèsévérans. Moun k-ap priyé-a doué kité Bondié lib nèt pou-l palé lè-l vlé, pou-l égzosé lè-l vlé épi pou-l bay pròp tèt-li lè-l vlé. [2735-2737]

Sa konn rivé pou nou di : « Mouin priyé, min sa pa sèvi anyin ». Pétèt nou pa-t priyé ak tout kè-nou. Yon lè té gin yon fidèl ki t-ap plinyin di priyè-l pa égzosé bay Sin Kuré d’Ars ki té mandé-l : « Ou té priyé, ou té soupiré… min èské ou té fè jèn tou, èské ou té véyé ? » Sa ka rivé tou nou pa mandé Bondié bon bagay-yo. Konsa sint Térèz d’Avila té di yon jou : « Pa priyé pou mandé yon poua ki pi léjé, min priyé pou mandé yon do ki pi solid ». ¬ 40, 49

” Chak moun gin pròp priyè pa-l minm jan li gin pròp nanm pa-l. Donk, minm jan li difisil pou tout moun jouinn nanm-yo, sé konsa tou li difisil pou-l jouinn pròp priyè pa-l la.
Elie Wiesel (1928 -, ékrivin roumin-amérikin ki té chapé anba Olokost-la)

 

508         Sa pou nou fè si nou pa santi anyin lè n-ap priyé oubyin si nou pa gin anvi priyé ditou ?

Tout moun k-ap priyé fè ékspérians distraksion pandan priyè-a, gin santiman yon vid sou paranndan, yon séchrès, épi gin dé lè minm yo pa gin okinn gou pou priyé. Lè sa-a, kontinué rété fidèl ap pèsé­véré sé déja yon priyè nan li-minm. [2729-2733]

Minm sint Térèz de Lisieux pa-t santi anyin parapò a rinmin Bondié-a pandan anpil tan. Kèk jou anvan-l mouri, Sélîn, sè li-a, té vîn ouè-l pandan lannuit. Li ouè Térèz té mété dé min-l yo ansanm. Sélîn di-l : « Kisa ou-ap fè ? Ou t-a doué éséyé dòmi ». Térèz réponn : « Mouin pa kapab, soufrans-la tèlman rèd. Min m-ap priyé ». « Épi kisa ou-ap di Jézu ? » « Mouin pap di-l anyin. M-ap rinmin-l ».

” Pi bon rémèd kont séchrès spirituèl-la sé rété tankou yon pòv k-ap mandé charité dévan Bondié ak sin-yo. Épi alé tankou yon pòv dévan chak sin-yo pou mandé yo lacharité spirituèl-la, ak minm insistans yon pòv k-ap mandé charité nan lavi-a t-a fè-l.
S. Philippe Neri (1515-1595, patron vil Ròm-nan épi fondatè Oratoua-a)

 

509         Èské priyè-a sé yon fuit parapò a réalité-a ?

Moun k-ap priyé-a pa pran lafuit pati kité réalité-a nan tèt-li, okontrè, li ouvri jé-l yo nèt sou tout réalité-a. Li résévoua nan min Bondié ki gin tout pouvoua-a fòs li bézouin pou li kinbé fèm an fas réalité l-ap viv-yo.

Priyè-a sé tankou yon stasion gazolîn koté nou ponpé énèji gratis pou nou kapab vouayajé al byin louin épi rélvé gran défi. Priyè-a sé pa yon fuit parapò a réalité-a, li fè nou antré pi afon nan kè réalité-a. Priyè-a pa pran tan, okontrè li doublé tan nou pasé ladan-l nan, li fè-l vîn gin sans an plin, sou paranndan.

 Tout tan, fè kè-nou kontan. San rété, priyé. Nan tout sikonstans di Bondié mèsi.
1 Tésalonisyin 5,16-19

” Spiritualité krétyin-yo pa kapab ni yon pran lafuit parapò a réalité tè-a ni yon aktivism k-ap kouri suiv tout sa-k alamòd. Antan l’Éspri Sin-an anvayi-l, objéktif-li sé chanjé tè-a.
Jean-Paul II, 2 désanm 1998

 

510         Èské li posib pou nou priyé nan ninpòt ki moman ?

Li toujou posib pou nou priyé, sé yon nésésité pou lavi-nou. Priyè-a ak lavi krétyin-an, yo pa kapab séparé yo. [2742-2745, 2757]

Sa pa asé pou Bondié, pou-n t-a di-l kèk paròl lè matin oubyin lèsoua. Lavi-nou doué tounin priyè épi priyè nou-yo doué tounin lavi. Tout istoua yon lavi krétyin sé yon istoua priyè tou, sé yon sèl éfò byin long pou nou fè youn yon fason ki pi intim ak Bondié. Anpil krétyin ki souaf anpil pou yo toujou ansanm ak Bondié, yo priyé ak « priyè Jézu »-a ; li minm minm nan lè lanmò-a, li té ofri tèt-li totalman bay Papa-l. Pou fè youn konsa ak Jézu gin yon pratik yo abitué fè nan l’Egliz oriantal-yo : krétyin-an éséyé sèvi ak yon fòmil ki sinp, tankou sa-a yo pi konnin-an : « Jézu-Kri, Pitit Bondié, Granmèt nou, pran pitié pou nou péchè », épi li répété-l tout jounin-an, jiskaské li vîn tounin yon priyè san rété.

” Sonjé Bondié la nan mitan chodiè-ou yo ak kasròl ou-yo, épi li la bò koté-ou nan tout travay ou-ap fè.
Ste Thérèse d’Avila


 

DÉZIÈM SÉKSION

Priyè Granmèt-la : Papa nou-an

511         « Notre-Pè »-a

Papa-nou ki nan sièl-la,
sé pou yo réspékté non-ou,
sé pou yo rékonèt sé ou ki roua,
sé pou volonté-ou fèt
sou tè-a tankou nan sièl-la.

Pin nou bézouin chak jou-a,
ba nou li jodi-a,
padoné sa nou fè ou,
tankou nou padoné moun ki fè nou kichòy.
Pa kité nou pran nan pièj,
min délivré nou ak sa ki mal. 

An latin :

Pater noster qui es in caelis,
sanctificetur nomen tuum,
adveniat regnum tuum,
fiat voluntas tua,
sicut in caelo et in terra.

Panem nostrum quotidianum da nobis hodie
et dimitte nobis debita nostra
sicut et nos dimittimus debitoribus nostris
et ne nos inducas in tentationem,
sed libera nos a malo.

An fransè :

Notre Père qui es aux cieux,
que ton nom soit sanctifié,
que ton règne vienne,
que ta voloné soit faite,
sur la terre comme au ciel.

Donne-nous aujourd’hui notre pain de ce jour,
pardonne-nous nos offenses,
comme nous pardonnons aussi
à ceux qui nous ont offensés,
et ne nous laisse pas entrer en tentation, mais délivre-nous du mal.


Notre-Pè
-a sé sèl priyè Jézu li-minm té aprann disip li-yo (Mt 6,9-13 ; Lk 11,2-4). Sé poutèt sa yo rélé Notre-Pè-a « priyè Granmèt-la » tou. Krétyin yo kèlkésoua dénominasion yo, priyé Notre-Pè-a chak jou nan priyè piblik ak an privé. Konklizion-an (« Paské sé ou minm sèl ki roua, sé ou minm ki gin tout pouvoua, sé ou sèl ki mérité konpliman pou tout tan ») yo jouinn li déja nan Didakè-a (« Ansègnman douz apot-yo » yon liv yo ékri apéprè 150 ané apré nésans Jézu), yo kapab ajouté-l alafin Notre-Pè-a.

 Rivé, pandan li té yon koté li t-ap priyé, lè-l pozé, youn nan disip li-yo di li : « Granmèt, aprann nou lapriyè, tankou Jan té aprann disip li-yo ».
Luk 11,1

 

512         Ki koté Notre-Pè-a soti ?

Jézu té aprann disip li-yo Notre-Pè-a lè youn nan yo ki té ouè Mèt li-a ap priyé té vlé aprann nan min-l kijan yo priyé tout bon. ¬ 477

” An nou priyé, frè-m yo mouin rinmin anpil-yo, jan Bondié, Mèt nou-an, té montré nou-an ! Priyè nou-an gin familiarité ak profondè lè nou priyé Bondié ak pròp paròl li-yo, lè nou fè priyè Jézu-a monté nan zòrèy-li. Sé pou Papa-a ki nan sièl-la rékonèt paròl Pitit li-a, lè n-ap priyé… An nou sonjé nou anba jé Bondié.
S. Cyprien de Carthage (anviron 200-258)

 

513         Ki sa-k nan Notre-Pè-a ?

Notre-Pè-a gin sèt démann yo adrésé bay Bondié, Papa mizérikòd-la. Toua prémié-yo konsèné Bondié ak fason pou nou sèvi-l byin. Kat dènié démann-yo prézanté bay Papa-nou ki nan sièl-la sa nou pi bézouin kòm moun. [2803-2806, 2857]

514         Ki plas Notre-Pè-a nan pami tout lòt priyè-yo ?

Notre-Pè-a « sé priyè ki pi byin fèt-la » (S. Toma d’Akin) épi « rézi­mé tout Évanjil-la » (Tèrtulyin). [2761-2772, 2774, 2776]

Notre-Pè-a sé plis pasé yon priyè, sé yon chémin ki minnin nou dirèktéman nan kè Papa-nou. Prémié krétyin-yo té konn résité priyè sa-a toua foua nan jounin-an. Sé li minm yo té rinmèt chak krétyin lè yo t-ap batizé-l. Nou minm tou nou pa t-a janm doué pasé yon jounin san nou pa éséyé di priyè Granmèt-la ak bouch-nou, pou nou fè-l antré nan fon kè-nou épi pou nou fè-l tounin vérité nan lavi-nou.

515         Koté nou pran doua rélé Bondié « Papa » ak tout konfians-nou ?

Nou kapab gin odas rélé Bondié « Papa », paské Jézu té rélé nou pou nou viv nan yon rélasion séré avèk li épi li fè nou tounin pitit Bondié. Antan nou fè youn avè-l, li minm ki sou pouatrîn Papa-a (Jn 1,18), nou kapab di « Aba, Papa » ! [2777-2778, 2797-2800¬ 37

 Nou pa-t résévoua éspri ésklavaj-la yon lòt foua ankò réyèlman, pou krint, min nou té résévoua Éspri pitit Bondié-a, li minm nou rélé Aba ! Papa ! nan li-a.
Romin 8,15

 

516         Kòman timoun sa-yo, papa yo oubyin paran biolojik-yo té maltrété yo oubyin abandoné yo, ap kapab rivé rélé Bondié « Papa » ?

Gin papa ak manman sou tè-a ki défòmé vizaj yon Bondié ki papa épi ki bon. Min Papa-nou ki nan sièl-la pa konparab ak ékspérians patènité nou fè sou tè-a. Nou doué purifié imaj Bondié nou gin nan tèt nou-an sot nan tout idé pèsonèl nou-yo pou nou kapab rankon­tré-l ak yon konfians total san gadé dèyè. [2779]

Minm moun pròp papa yo té violé yo kapab aprann priyé Notre-Pè-a. Anpil foua sé yon travay ki diré tout lavi yo pou yo aksépté plonjé nan yon rinmin lèzòm réfizé ba yo, époutan sé yon rinmin ki la yon fason ékstraòdinè tankou yon mèvèy ki dépasé konpréansion moun-nan.

” Bondié pa janm sispann Papa pitit li-yo.
S. Antoine de Padoue (1195-1231, fransiskin) 

” Tout kréatu-yo sé pitit minm Papa-a, donk yo sé frè.
S. François d’Assise

 

517         Kisa sa chanjé pou krétyin-yo lè yo di Papa-« nou » ?

Notre-Pè-a fè nou dékouvri kè kontan nou ginyin pou nou pitit minm Papa-a, pou vokasion nou ginyin ansanm-nan sé fè louanj Papa sa-a épi pou nou viv tankou frè ki gin yon sèl kè ak yon sèl nanm (Tr 4, 32). [2787-2791, 2801]

Kòm Bondié, Papa-a, rinmin chak pitit li-yo ak minm rinmin-an pou yo chak an patikilié, kòmsi yo chak sé sèl sa li t-a gin pou-l okipé, nou doué, nou minm tou, konpòté youn ak lòt yon fason ki diféran nèt : nou doué plin ak lapè, ak délikatès épi ak rinmin – yon fason pou chak moun kapab vîn tounin mèvèy sa-a li yé éféktivman-an nan jé Bondié-a. ¬ 61, 280

” Krétyin-an pa di Papa « mouin », min Papa « nou », minm lè li pou kont-li nan yon chanm ki fèmin, paské li konnin sé manb minm kò-a, yon sèl kò-a, li yé kèlkésoua koté-l yé, kèlkésoua sitiasion li ladan-l nan.
Benoît XVI, 6 juin 2007

” Nou tout ansanm nan priyè Granmèt-la, nou di « Papa-nou ». Sé konsa anpérè-a di, ni pòv k-ap mandé charité-a, ni ésklav-la, ni mèt-la. Yo tout sé frè, paské yo gin yon sèl Papa.
S. Augustin

 

518         Si Papa-a « nan sièl », – koté sièl-la yé ?

Sièl-la sé koté Bondié yé-a. Mo sièl-la pa vlé di yon koté, min fason Bondié yé-a ki pa limité ak okinn tan ni okinn éspas. [2794-2796, 2802]

Nou pa doué chèché sièl-la anro nuaj-yo. Chak foua nou viré kè-nou nan diréksion Bondié nan gloua-li oubyin nan diréksion prochin-nou nan mizè-li, chak foua nou ékspérimanté kè kontan ki gin nan rinmin-an, chak foua nou konvèti épi nou kité yo rékonsilié nou ak Bondié – lè sa-a chak foua, sièl-la fè yon ti ouvri. « Bondié pa koté sièl-la yé-a, sé sièl-la ki koté Bondié yé-a » (Gerhard Ebeling). ¬ 52

” Sièl-la sou tè-a tout koté gin moun ki plin ak rinmin pou Bondié, pou lòt-yo épi pou pròp tèt pa-yo.
Ste Hildegarde de Bingen

 

519         Sa sa vlé di : « Sé pou yo réspékté non-ou » [sé pou yo sanktifié non-ou / sé pou yo fè konstaté non-ou sin] ?

Sanktifié non Bondié, sé adoré-l anlè tout bagay. [2807-2815, 2858]

Nan Liv ki sin-yo, « non »-an vlé di sa moun-nan yé tout bon vré-a. Sanktifié « non » Bondié sé konfòmé nou ak sa-l yé-a, sé rékonèt li, fè louanj li, aprésié-l épi réspékté-l, viv dapré kòmandman-l yo. ¬ 31

520         Sa sa vlé di : « Sé pou yo rékonèt sé ou ki roua » [sé pou péyi-roua ou-la rivé] ?

Lè nou di : « Sé pou yo rékonèt sé ou ki roua », nou priyé pou Kris-la kapab rétounin jan-l té promèt-la, épi pou Péyi-roua Bondié-a ki déja kòmansé sou tè-a, kapab établi définitivman. [2816-2821, 2859]

Fransoua Fénelon té ékri : « Vlé tout sa Bondié vlé, toujou vlé-l épi nan ninpòt sikonstans, sé Péyi-roua Bondié-a anndan nou » ¬ 89, 91

 Péyi-roua Bondié-a réyèlman, sé pa manjé ak bouè, min jistis épi lapè, épi kè kontan nan Éspri Sin-an.
Romin 14,17

 

521         Sa sa vlé di : « Sé pou volonté-ou fèt sou tè-a tankou nan sièl-la » ?

Lè n-ap priyé pou volonté Bondié fèt toupatou, n-ap mandé pou projè Bondié-a réalizé sou tè-a épi nan pròp kè pa-nou, jan li déja réalizé nan sièl-la. [2822-2827, 2860]

Tout otan n-ap mété tout bagay nan limit pròp projè pa-nou, sa nou souété ak pròp idé pa-nou, tè-a pa kapab vîn tounin sièl-la. Youn vlé sa-a, lòt-la vlé yon lòt bagay. Nou pap jouinn kontantman nou-an si nou pa vlé ansanm sa Bondié vlé-a. Priyé, sa vlé di kité plas ofiamézi pou volonté Bondié sou tè-a. ¬ 49-50, 52

” Pouin santral révélasion Jézu-a, sé Péyi-roua Bondié-a, sètadi Bondié kòm sous épi kè, pivo santral lavi-nou, épi li di nou : Sé Bondié sèl ki sové moun-nan. Épi nou ouè atravè tout istoua sièk ki sot pasé-a, lè léta mété Bondié déyò, non sèlman nan ékonomi-an min toubadò nan ékonomi-an, sé pèdi nanm-yo maché al pèdi.
Benoît XVI, 5 févriyé 2006

” Abandoné nou totalman, sé aksépté ak yon souri sa l-ap ba nou épi sa l-ap pran… Toujou bay sa y-ap mandé-ou la – épi minmsi sé répitasion-ou oubyin santé-ou – sé sa yo rélé abandon-an, épi lè sa-a, ou lib.
Mère Teresa

 

522         Sa sa vlé di : « Pin nou bézouin chak jou-a ba nou li jodi-a » ?

Mandé pin kotidyin-an fè nou tounin moun k-ap tann tout bagay sot nan bonté Papa-nou ki nan sièl-la, ni byin matérièl ni byin spirituèl nou bézouin pou nou viv. Okinn krétyin pa kapab fè démann sa-a san-l pa réfléchi sou résponsabilité li ginyin éféktivman parapò a sa-k manké byin ki pi nésésè pou lavi yo. [2828-2834, 2861]

” Moun grangou pin matérièl-la (pin pou kò-a), min tou li grangou épi li souaf rinmin, byinvéyans, atansion youn pou tòt – épi sa-a sé gran povrété k-ap toumanté moun-yo jodi-a.
Mère Teresa

 

523         Poukisa moun-nan pa viv ak pin sèlman ?

Sé pa ak pin sèlman moun-nan ap viv, min ak tout paròl ki soti nan bouch Bondié (Mt 4, 4 dapré Dt 8,3). [2835]

Vèsè sa-a nan Liv ki sin-yo, raplé nou moun-nan gin yon grangou spirituèl yo pa kapab pasé ak mouayin matérièl. Nou kapab mouri paské nou pa gin pin, min nou kapab mouri tou paské nou pa gin anyin dòt pasé pin. An réalité, sèl sa ki kapab rasazié nou sé sa-a ki gin paròl lavi-a (Jn 6,68), nouriti sa-a k-ap rété pou lavi tout tan-an (Jn 6, 27) : Ékaristi*-a.

” Papa ki nan sièl-la, mouin pap mandé-ou ni santé ni maladi ; ni lavi ni lanmò ; min pou sèvi ak santé-m, ak maladi-m, ak lavi-m ak lanmò mouin, pou gloua-ou, pou-m kapab sové, pou byin l’Égliz ou-a ak sin-ou yo, mouin éspéré gin pòsion ak yo gras a ou. Ou minm sèl ou konnin sa-k bon pou mouin : sé ou k-ap kòmandé kòm sèl Mèt. Amèn.
Blaise Pascal

 

524         Sa sa vlé di : « Padoné sa nou fè-ou tankou nou padoné moun ki fè nou kichòy » ?

Padon ki plin mizérikòd-la – ni sa nou gin pou bay lòt-yo ni sa n-ap mandé pou pròp tèt nou-an – li fè yon sèl. Si nou minm nou pa gin mizérikòd pou lòt-yo épi nou pa padoné yo, mizérikòd Bondié-a pa kapab antré nan kè-nou. [2838-2845, 2862]

Gin anpil moun k-ap goumin tout lavi yo kont inkapasité yo pou yo padoné. Moun ki viktim blokaj sa-a pap kapab rézoud problèm yo alafin si yo pa gadé nan diréksion Bondié, li-minm ki té rinmin nou lè nou té péchè toujou (Rm 5,8). Poutèt nou gin yon Papa ki bon, ki plin ak bonté, li vîn posib pou nou padoné épi viv nan rékonsiliasion. ¬ 227, 314

 Si yon moun di « mouin rinmin Bondié » épi frè-l la, li rayi-l, li fè manti. Réyèlman, moun ki pa rinmin frè-l li ouè-a, Bondié li pa ouè-a, li pa kapab rinmin-l.
1 Jan 4,20

 

525         Sa sa vlé di : « Pa kité nou pran nan pièj » ?

Chak moman nan jounin-an, nou riské tonbé nan péché-a épi di Bondié « non », sé poutèt sa n-ap sipliyé Bondié pou-l pa kité nou san défans dévan fòs tantansion-an. [2846-2849]

Jézu li-minm ki té pasé nan tantasion-an, konnin nou fèb, nou pa vrèman gin fòs pou nou rézisté mal-la pou kont-nou. Li mété démann sa-a nan Notre-Pè-a pou li aprann nou fè Bondié konfians paské nan moman éprèv-la, l-ap poté nou sékou.

” Moun ki pa gin tantasion, yo pa mété-l aléprèv ; moun yo pa mété aléprèv, li pa progrésé.
S. Augustin

 

526         Osijè kiyès y-ap palé nan « min délivré nou ak sa ki mal »-la ?

Sa Notre-Pè-a rélé « mal »-la, sé pa yon fòs abstrè inpèsonèl oubyin yon énèji négatif. Sé malin-an an pèrsòn, sa Liv ki sin-yo rélé tantatè-a (sa k-ap tanté nou-an), papa manti-a, satan oubyin diab-la. [2850-2854, 2864]

Pèsonn pa kapab nié gin mal sou tè-a épi li sé yon fòs déstriksion, toutalantou nou, n-ap sibi infliyans aksion démon-yo, nan istoua lèzòm gin anpil fénomèn diabolik ki parèt. Sé Liv ki sin-yo sèlman ki rélé bagay-yo ak pròp non yo : Paské nou pa gin batay kont san ak chè, min kont chèf-yo, kont otorité-yo, kont mèt tè fènoua sa-a, kont sa-k dapré éspri méchansté-yo anlè sa-k nan sièl-yo (Ef 6, 12). Nan Notre-Pè-a lè nou mandé pou nou délivré ak sa ki mal-la, sé poté n-ap poté dévan Bondié tout tribilasion moun-yo sou tè-a épi n-ap sipliyé Bondié ki gin tout pouvoua-a, pou-l libéré nou anba tout mal-yo.

 Nou konnin sé nan Bondié nou soti épi tout tè-a sé nan Malin-an li instalé.
1 Jan 5,19

? ANBOLISM. (an grèk emballein vlé di « mété nan mitan ») : invokasion ki vini apré Notre-Pè-a nan déroulman Òdinè Mès-la : Granmèt tanpri souplé délivré nou ak tou sa ki mal, fè kè-nou pozé pandan tout lavi-nou, édé nou pou jan ou gin bon kè, délivré nou nèt ak tout péché nou-yo é protéjé nou pou okinn malè pa rivé nou. N-ap éspéré byin ou promèt nou-an, sovè-nou Jézu-Kri k-ap vini-an.

 

527         Pou kisa nou di « Amèn » alafin « Notre-Pè »-a ?

Dépi nan tan ki pi ansyin-yo, ni krétyin-yo ni juif-yo, fini tout priyè yo ak « Amèn », sa vlé di : « Sé konsa pou sa fèt » ! [2855-2856, 2865]

Koté yon moun di « Amèn » pou paròl-li, « Amèn » pou lavi-li épi pou avni-li, « Amèn » pou kè kontan k-ap tann li-an, sé la sièl-la fè youn ak tè-a épi nou rivé nan bout-la : nan rinmin ki té kréyé nou nan kòmansman-an. ¬ 165 

” Amèn lafoua nou-an sé pa lanmò min lavi.
Cardinal Michael Von Faulhaber

 ◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊

Granmèt sèvi avèk mouin pou mété lapè-ou la.
koté-k gin rayisans, pou-m mété rinmin ;
koté-k gin fè lòt faché, pou-m mété padon ;
koté-k gin divizion, pou-m mété tèt ansanm ;
koté-k gin érè, pou-m mété vérité ;
koté-k gin dout, pou-m mété lafoua ;
koté-k gin dézéspoua, pou-m mété éspérans ;
koté-k gin fènoua, pou-m mété limiè ;
koté-k gin tristès, pou-m mété kè kontan.

 

 

Tanpri Granmèt, fè-m pa tèlman ap chèché
pou yo konsolé-m, pasé pou-m konsolé lòt-yo,
pou yo konprann mouin, pasé pou-m konprann lòt-yo,
pou yo rinmin-m pasé pou-m rinmin lòt-yo.

 

 

Paské sé lè nou bay, nou résévoua,
sé lè nou bliyé tèt-nou, nou jouinn pròp tèt-nou,
sé lè nou padonnin, nou jouinn padon,
sé lè nou mouri, nou résisité pou lavi ki pap janm fini-an.

 

 

Priyè yo di sé S. Fransoua d’Asiz ki konpozé-l.
Li parèt pou prémié foua an 1912.
Les Écrits de saint François, Éditions franciscaines, 1982.


 ⇒ Alé nan Anèks Youcat-la


 MEH 24 mai 2022

© NDPSHAITI.ORG