Mercredi15Mai7ème Semaine de Pâques White
[Sainte Denise
Mémoire Facultative]
[Dédicace de la Cathédrale de Jacmel (Pr. D. H.)
Mémoire Facultative]

HPremier quartier
"Femme, voici ton fils ! - Voici ta mère!" ~ Mèsi Bondié pou sékou Manman Notre-Dame !

 

KATÉCHISM L'ÉGLIZ KATOLIK-LA
INTRODIKSION

Gid

 

Lèt Apostolik
« Laetamur magnopere »

(Nou réjoui tout bon vré)

Ki aprouvré épi promulgé édision tipik
Katéchism l’Égliz Katolik-la an latin

Jan-Pòl, évèk
Sèvitè sèvitè Bondié-yo
pou fè sonjé sa san rété

Pou Vénérab Frè Kardinal-yo, Patriarch-yo, Archévèk-yo, Évèk-yo, Prèt-yo, Diak-yo épi tout lòt manb pèp Bondié-a.

NOU RÉJOUI TOUT BON VRÉ (LAETAMUR MAGNOPERE) poutèt édision tipik (modèl) Katéchism l’Égliz Katolik-la ap parèt nan limiè, li-minm ki aprouvé épi promulgé ak Lèt Apostolik-nou sa-a, épi konsa li vîn tounin tèks définitif Katéchism nou sot di-a. Sa rivé anviron sink ané apré nou té bay Konstitision Apostolik Fidei depositum-nan, jou 11 oktòb ané 1992, nan souvni trantièm anivèsè ouvèti Konsil Vatikan II-a, Konstitision sa-a té mété an sikilasion prémié tèks Katéchism-nan ki té fèt nan lang fransè-a.

Nou tout, ak kè kontan, nou té kapab konstaté kijan an jénéral yo té byin akéyi Katéchism-nan nan ané sa-yo épi kòman li té gayé anpil sitou nan Égliz patikilié ki té pran souin tradui-l nan pròp lang pa-yo, pou-l té kapab disponib pou diféran kominoté lang-yo sou tè-a. Sa vîn konfirmé kijan propozision asanblé ékstraòdinè Sinòd Évèk-yo té fè Nou, nan ané 1985 la, té byin tonbé : yo té mandé pou t-a gin tèks yon Katéchism oubyin yon abréjé tout dokrîn katolik-la osijè lafoua-a ak moral-la ki t-a ékri.

Antan yon Komision Kardinal ak Évèk ki établi pou sa-minm nan ané 1986 té égzaminé sa afon, Nou-minm nou té aprouvé épi promulgé Katéchism-nan ak Konstitision Apostolik nou sot di pi ro-a, ki konsèvè tout fòs-li ak itilité-l épitou ki résévoua dènié égzékision-l nan édision tipik latin sa-a.

Sé yon Komision ki té gin diféran sèvis Sièj Apostolik-la ladan-l, Nou té établi pou bagay sa-a minm, nan ané 1993, ki réalizé édision sa-a. Nou té mété Vénérab Frè Nou-an Jozèf S.R.E. Kardinal Ratzinger kòm prézidan komision sa-a ki travay ak konsians pou-l pran résponsabilité yo té rinmèt li-a, antan yo konsidéré avèk atansion anpil propozision modifikasion ki té rivé pandan ané sa-yo osijè sa-k déklaré nan Katéchism-nan sot nan diféran nasion ak diféran group kominoté éklézial-la.

Sou pouin sa-a li posib pou konprann byin fasil kijan gran kantité propozision sa-yo pou amélioré Katéchism-nan montré sé yon intérè vrèman spésial sou tout tè-a, minm lakay sa-k pa krétyin-yo, ki t-ap chofé anpil koté, épi sa konfirmé intansion Katéchism-nan pou-l prézanté-l kòm yon ékspozé doktrîn katolik-la ki konplè épi intégral koté ninpòt moun kapab rivé konnin kisa l’Égliz-la déklaré li kouè épi li sélébré, kisa l-ap viv épi kijan li konpòté-l nan priyé chak jou-a. Konsa tou yo kapab ouè volonté patisipé pou lafoua krétyin-an ékspozé nan fason ki pi adapté, li-minm éléman prinsipal épi ki nésésè-yo doué rézimé nan Katéchism-nan pou moun nan tan nou-yo. An plis, poutèt pliziè group l’Égliz-la travay ansanm antan yo chak poté konkou pa yo, sa Nou té di nan Konstitision Apostolik Fidei depositum-nan vîn réalizé yon lòt foua : « Lè tout voua sa-yo akòdé ansanm sa montré tout bon gin tankou yon “sinfoni lafoua-a” » (n. 2)1.

Pou tout rézon sa-yo tou, Komision-an té pran opinion ki té rivé-yo o sérié, li té égzaminé késion-yo nan diféran nivo épi li té rinmèt Nou jijman-l yo pou aprobasion. Jijman sa-yo, nan mézi yo pèmèt pou tèmatik ki gin pou ouè ak dépo lafoua katolik-la té éksprimé yon fason pi konvnab oubyin bay posibilité pou kèk vérité lafoua sa-a pasé nan yon fòmulasion ki pi alé ak égzijans fòmasion katéchétik-la jodi-a, Nou té aksépté yo épi sé pou sa yo antré nan édision tipik latin sa-a. Yon fason asiré édision sa-a réprann fidèlman nan doktrîn li-yo sa nou té prézanté ak otorité Nou piblikman nan moua désanm ané 1992-la bay l’Égliz-la ak tout moun sou tè-a.

Ak édision tipik latin-an nou promulgé jodi-a, tout travay konpozision Katéchism-nan ki té kòmansé nan 1986-la rivé bout, épi li réyisi réalizé sa Asanblé ékstraòdinè Sinòd Évèk-yo nou sot sonjé-a té souété-a. Kounié-a l’Égliz gin nouvo ékspozé sa-a pou yon sèl lafoua apostolik-la ki la san rété-a, ki déja préparé ak gran otorité, ki pral sèvi kòm « instriman valab épi léjitim pou kominion nan l’Égliz-la » épi kòm « règ solid pou anségné lafoua-a » épitou kòm « tèks référans asiré épi otantik » pou préparé Katéchism pou chak koté-yo (cf. Const. Ap. Fidei depositum, n. 4)2.

Nan prézantasion sinsè épi sistématik lafoua ak doktrîn katolik sa-a, fòmasion katéchétik-la ap gin yon chémin ki totalman asiré pou-l prézanté mésaj krétyin-an ak yon nouvo élan dapré tout pati li-yo an détay bay moun-yo nan épòk nou-an. Ninpòt profésè katéchis ap jouinn nan liv sa-a yon sipò solid pou-l kapab kominiké anndan l’Égliz lokal-la yon sèl dépo lafoua-a ki la san rété-a antan, ak sékou Éspri-Sin-an, l-ap fè éfò pou kinbé mistè krétyin-yo ki fè youn yon fason ékstraòdinè-a ansanm avèk tout kalité nésésité épi sitiasion lavi moun-yo ki déstinatè mésaj-la. Tout aktivité katéchétik-la ap kapab ékspérimanté yon nouvo fòs k-ap pousé-l épi k-ap gayé nan pèp Bondié-a, si-l rivé aprésié épi anplouayé kòrèktéman Katéchism sa-a ki vini apré Konsil-la.

Yo ouè sa vîn pi inpòtan toujou jodi-a pandan touazièm milénè-a déjà ap rivé. Réyèlman travay évanjélizasion-an sé yon égzijans ki présé yon fason patikilié pou tout moun kapab konnin mésaj Évanjil-la épi résévoua-l pou konsa yo rivé grandi « nan mézi laj plénitud Kris-la » (Ef 4, 13).

Avèk fòs donk m-ap invité Vénérab Frè Nou-yo nan Épiskopa-a, yo minm prinsipalman yo konfié Katéchism l’Égliz Katolik-la, pou antan yo profité okazion favorab promulgasion édision tipik sa-a, yo dévoué plis yo kapab nan fè plis moun konnin tèks-la épi sitou nan résévoua-l ak anprésman tankou yon kado gran valè pou Kominoté yo rinmèt nan min yo-a, paské konsa y-ap kapab tounin dékouvri richès lafoua-a ankò, richès ki pap tari-a.

Nou souété pou tout katégori ki fòmé Pèp Bondié-a travay ansanm antan youn ap konplété lòt, yon fason pou sé tout moun ki rivé konnin Katéchism-nan épi résévoua-l pou minm konsantman nan lafoua sa-a vîn ranfòsé épi rivé jous nan bout tè-a, lafoua sa-a ki gin sous-li ak prinsip-li nan Trinité-a ki Youn-nan.

Nou rinmèt sa nou souété-a nan min Mari, Manman Kris-la, n-ap fété ansanm jodi-a nan asonpsion-l nan sièl-la ak kò-l épi nanm li-an, pou sa kapab réalizé an favè byin spirituèl tout moun.

Nan Castel Gandolfo, 15 out ané 1997, diznévièm nan Pontifika Nou-an.

Jan-Pòl II, Pap

 (1) Cf. Ioannes Paulus II, Const. ap. Fidei depositum, 2.

(2) Cf. Ioannes Paulus II, Const. ap. Fidei depositum, 4.

 

Gid

Konstitision Apostolik
« Fidei depositum »

(Dépo lafoua-a)

pou piblikasion
Katéchism l’Égliz Katolik-la
yo rénouvlé apré dézièm Konsil Vatikan-an

Jan-Pòl, évèk,
Sèvitè sèvitè Bondié-yo
pou fè sonjé sa san rété

Pou vénérab Frè Kardinal-yo, Patriarch-yo, Archévèk-yo, Évèk-yo,
Prèt-yo, Diak-yo épi tout lòt manb pèp Bondié-a.

I - INTRODIKSION

     DÉPO LAFOUA-A (FIDEI DEPOSITUM), Granmèt-la bay l’Égliz li-a pou-l konsèvé-l, épi fonksion sa-a l-ap akonpli-l san rété. Sa fè trant ané dépi Prédésésè Nou-an Pap Jan XXIII, nou kontan sonjé-a, té kòmansé Konsil Ékuménik Vatikan II-a solanèlman, intansion-l épi sa-l té souété sé té mété an limiè yon fason adapté mision apostolik épi pastoral l’Égliz-la, épi konsa ak klèté vérité Évanjil-la pou-l t-a minnin tout moun chèché épi résévoua rinmin Kris-la ki dépasé tout bagay (cf. Ep. 3, 19).

     Fonksion prinsipal Pap Jan XXIII té konfié asanblé sa-yo sé té pou protéjé épi ékspliké yon fason pi adapté trézò dépo doktrîn katolik-la, pou fè-l vîn pi klè pou fidèl Kris-yo épi pou tout moun bòn volonté-yo. Sé sa-k fè Konsil-la pa t-ap chèché kondané tousuit érè épòk li-a, min avantou éséyé montré, ak yon léspri trankil, fòs ak bèlté doktrîn lafoua-a. Li té di : « Donk antan l’Égliz-la kléré ak limiè Konsil sa-a, nou gin konfians l-ap grandi nan richès spirituèl-yo épitou l-ap rivé pran nouvo fòs énèji nan [Konsil-la], pou-l gadé tan k-ap vini-yo ak kouraj », n-ap gin pou-n « konsidéré kounié-a san krint travay tan nou-an égzijé, antan n-ap maché sou chémin l’Égliz-la ap fè dépi prèské vin sièk » (1).

     Ak sékou Bondié, antan yo travay pandan kat ané, Pèr Konsil-la té kapab élaboré ékspozé doktrinal épi prinsip pastoral ki mérité konsidérasion yo soumèt bay tout l’Égliz-la. Ladan yo, Pastè-yo ak fidèl Kris-la jouinn konsèy pou rivé fè « rénouvèlman mantalité, aktivité, konpòtman ak fòs moral, kè kontan ak éspérans, sa Konsil-la minm té souété tout bon vré-a » (2).

     Apré Konsil-la fini, li pa-t sispann révéyé lavi l’Égliz-la. Nan ané 1985 nou té kapab déklaré : « Pou nou minm – ki té gin chans patisipé ladan-l épi mété aktivité pou fè-l avansé – Vatikan II té toujou yon pouin référans pou tout aktivité pastoral nou-yo, épitou sé konsa yon fason patikilié pou ané Pontifika Nou-yo, antan n-ap chèché konsiamman pou rivé nan yon adaptasion asiré épi solid pou prinsip li-yo an konsidéran chak Égliz patikilié épi tout l’Égliz katolik-la. Sé san rété pou nou tounin nan sous sa-a » (3).

     Nan léspri sa-a nou té konvoké asanblé ékstraòdinè Sinòd Évèk-yo, jou 25 janvié 1985, nan souvni vintièm anivèsè dépi Konsil-la té fini. Asanblé sa-a té gin kòm finalité pou-l sélébré lagras ak frui spirituèl Konsil Vatikan II-a, épi pou égzaminé ansègnman-l nan pi afon, pou tout fidèl Kris-la kapab dakò pi byin avèk li épi fè yo konnin-l épi apliké-l pi plis.

     Nan sikonstans sa-yo, Pèr Sinòd-la té déklaré : « Anpil moun anvi pou yo t-a ékri yon katéchism oubyin yon abréjé tout doktrîn katolik-la, ni osijè lafoua-a ni osijè moral-la, ki t-a tankou yon pouin référans pou katéchism oubyin abréjé y-ap konpozé nan diféran réjion-yo. Prézantasion doktrîn-nan doué fèt yon fason pou-l biblik épi litijik, antan-l ofri doktrîn ki an santé-a épi an minm tan ki adapté ak lavi krétyin-yo jodi-a » (4). Dépi apré Sinòd-la fini, Nou té adopté propozision sa-a, antan nou té gin rézon konsidéré sa « té korésponn nèt ak yon véritab nésésité l’Égliz inivèsèl-la épi Égliz patikilié-yo » (5).

     Sé poutèt sa sé ak tout kè n-ap di Granmèt-la mèsi nan jou sa-a koté nou kapab ofri bay tout l’Égliz-la, anba non « Katéchism l’Égliz Katolik-la », kalité « tèks référans » sa-a pou yon katéchèz ki rénouvlé nan sous vivan lafoua-a !

     Apré rénouvèlman Litiji-a épi nouvo kodifikasion Doua Kanonik l’Égliz latîn-nan épi kanon l’Égliz Oriantal-yo, konsa tou katéchism sa-a ap édé révouvèlman tout lavi l’Égliz-la, sa Konsil Ékuménik Vatikan II-a té souété épi té mété an pratik-la.

II – ÉTAP ÉPI MANTALITÉ PRÉPARASION TÈKS-LA

     Katéchism l’Égliz Katolik-la sé frui yon kolaborasion ki té laj anpil ; li rivé dévlopé pandan sis ané ak yon éfò travay ki fèt nan yon léspri ouvè ki atantif épi ak yon élan byin cho.

     Nan ané 1986, Nou té konfié yon Komision douz Kardinal épi Évèk, Kardinal Jozèf Ratzinger t-ap prézidé, fonksion pou préparé projè katéchism Pèr Sinòd-la té mandé-a. Yon komité rédaksion ki té gin sèt évèk diosézin ékspè nan doktrîn téolojik épi nan katéchèz té la pou asisté Komision-an nan travay-la.

     Komision ki té doué propozé prinsip-yo épi véyé sou déroulman travay-yo, té suiv avèk atansion tout étap nèf tèks ki té soti youn apré lòt-yo. Komité rédaksion-an, dapré fonksion-l, té résévoua résponsabilité pou-l ékri tèks-la, antan-l introdui chanjman Komision-an té mandé yo épi antan-l égzaminé rémak anpil téolojyin, moun k-ap ékspliké doktrîn krétyin-an (égzéjèt-yo), katéchèt épi sitou Évèk tout tè-a, pou amélioré rédaksion tèks-la. Nan Komité-a, ak anpil intérè, yo té konparé diféran fòmulasion-yo épi konsa tèks-la té vîn pi rich épi yo té asiré tout bon pou-l fè youn épi pou-l byin akòdé.

     Projè yo élaboré-a, yo soumèt li pou yon konsiltasion byin laj bay évèk katolik-yo, Konférans oubyin Sinòd épiskopal-yo, institision téoloji ak katéchèz-yo. An jénéral, évèk-yo té aksépté projè-a ak byinvéyans. Yo kapab di Katéchism sa-a sé frui travay kolaborasion tout Épiskopa l’Égliz Katolik-la, ki té résévoua ak gran kè invitasion Nou té fè yo-a pou yo patisipé nan résponsabilité inisiativ sa-a ki konsèné lavi l’Égliz-la dirèktéman. Répons sa-a fè Nou kontan anpil, paské bon akò tout voua sa-yo té vrèman indiké gin tankou yon sinfoni lafoua-a. Réalizasion Katéchism sa-a montré an plis kijan Épiskopa-a li koléjial : li témouagné kijan l’Égliz-la katolik.

III - DISTRIBISION TÈKS-LA

     Yon Katéchism doué prézanté fidèlman épi yon fason ki byin dispozé doktrîn Liv Sakré-yo épi Tradision vivan l’Égliz-la, Majistè otantik-la minm jan ak éritaj spirituèl Pèr-yo, Doktè-yo (Savan sakré-yo), gason ak fi ki sin nan l’Égliz-la, yon fason pou yo konnin mistè krétyin-an pi byin épi yo révéyé lafoua pèp Bondié-a. Katéchism-nan doué konsidéré éksplikasion doktrîn-nan ki adapté dapré sa Éspri-Sin-an fè l’Égliz-la konnin nan déroulman sièk-yo. An plis li doué yon sékou pou limiè lafoua-a rivé kléré nouvo sitiasion-yo épi problèm ki po-t ko prézanté nan tan pasé-yo.

     Donk Katéchism-nan ap gin sa-k nouvo ak sa-k ansyin ladan-l (cf. Mt 13, 52), antan sé toujou minm lafoua-a épitou sé toujou sous nouvo limiè li yé. Pou-l kapab korésponn ak dé égzijans sa-yo, Katéchism l’Égliz Katolik-la ap réprann sou yon bò ansyin dispozision tradisionèl ki té déja nan Katéchism Sin Pi V-la, antan-l divizé matiè-a an kat pati : Déklarasion lafoua-a ; Litiji sakré-a sitou sakréman-yo ; konpòtman krétyin-an, apati éksplikasion dékalòg-la ; épi anfin priyè krétyin-an. Poutan, an minm tan, anpil foua, matiè-a ap prézanté « nouvo » aspè, pou-l korésponn a sa épòk nou-an mandé.

      Kat pati-yo konékté youn ak lòt : mistè krétyin-an épi sa lafoua-a kouè-a (prémié pati) ; sé li-minm yo sélébré épi yo kominiké palintèmédiè aksion litijik-yo (dézièm pati) ; li prézan pou-l kléré épi soutni pitit Bondié-yo nan sa y-ap fè (touazièm pati) ; li fòjé priyè nou-an, sa vlé di prinsipalman « Papa-nou »-an, épi sé li ki fòmé démann nou-yo, louanj nou-yo ak intèsésion nou-yo (katriyèm pati).

     Litiji-a li-minm sé priyè ; déklarasion lafoua-a jouinn plas ki adapté pou li nan sélébrasion kult-la. Lagras-la, frui sakréman-yo, sé kondision aktivité krétyin-an yo pa kapab ranplasé-a, minm jan-an tou patisipasion nan litiji l’Égliz-la sipozé lafoua-a. Si lafoua-a pa déplouayé nan aksion-yo : li mouri nan li-minm (cf. Jc 2, 14-26) épi li pa kapab poté frui pou lavi pou tout tan-an.

     Antan n-ap li Katéchism l’Égliz Katolik-la, nou kapab ouè kijan mistè Bondié-a fè youn yon fason ékstraòdinè ak projè sové nou-an, minm jan nou ouè plas santral Kris Jézu-a ginyin-an, li minm Sèl Pitit Bondié-a, sa Papa-a voyé-a, ki vîn tounin moun nan vant Trè Sint Vièj Mari-a antan Éspri-Sin-an ap kolaboré, pou-l kapab tounin Sovè-nou. Li mouri épi li résisité, li toujou prézan nan l’Égliz li-a, sitou nan Sakréman-yo ; sé li ki véritab sous lafoua-a, modèl aktivité krétyin-an, Mèt priyè nou-yo.

IV – VALÈ DOKTRINAL TÈKS-LA

     Katéchism l’Égliz Katolik-la Nou té aprouvé jou 25 juin ané sa-a épi nou bay lòd pibliyé jodi-a ak Otorité Apostolik Nou-an, sé yon ékspozé lafoua ak doktrîn katolik-la ki gin témouagnaj oubyin ékléraj Sint-Ékritu-a, Tradision apostolik-la épi Majistè l’Égliz-la. Nou déklaré sé yon règ solid pou anségné lafoua-a épitou yon instriman valid épi léjitim pou kominion éklézial-la. Nou souété li sèvi pou rénouvèlman-an, sa Éspri-Sin-an ap invité l’Égliz-la fè san rété-a, li-minm ki Kò Kris-la, nan rout pou-l rivé nan limiè Rouayòm-nan sa-k pa gin okinn lonbraj-la !

     Aprouvé épi bay lòd pou yo pibliyé Katéchism l’Égliz Katolik-la fè pati sèvis Siksésè Piè-a vlé ofri Sint Égliz Katolik-la, tout Égliz patikilié-yo ki gin lapè épi kominion ak Sièj Apostolik Ròm-nan : sètadi sèvis pou soutni épi konfirmé lafoua tout disip Granmèt Jézu-yo (cf. Lc 22, 32), épi konsa tou pou ranfòsé atach ki fè yo fè youn nan minm lafoua apostolik-la.

     Nou mandé donk Pastè l’Égliz-la épi fidèl Kris-la pou yo résévoua Katéchism sa-a ak léspri kominion épi pou yo pa sispann sèvi avèk li lè y-ap akonpli mision anonsé lafoua-a épi invité viv dapré Évanjil-la. Yo transmèt yo Katéchism sa-a pou yo kapab gin yon tèks référans asiré épi otantik nan anségné doktrîn katolik-la, épi sitou pou rédaksion katéchism lokal-yo. Yo ofri-l tou, an plis, bay tout fidèl Kris-la ki anvi konnin pi byin richès sové nou sové-a, richès ki pap tari-a (cf. Jn 8, 32). Li vlé soutni éfò ékuménik-la k-ap révéyé yon dézi ki sin pou tout krétyin-yo fè youn, antan-l montré ak prézision koérans ékstraòdinè tout lafoua katolik-la. Anfin, Katéchism l’Égliz Katolik-la, yo ofri-l bay tout moun k-ap mandé nou rézon éspérans-la ki nan nou-an (cf. 1 P 3, 15) épi ki gin yon anvi k-ap pousé-l pou-l konnin kisa l’Égliz Katolik-la kouè.

      Katéchism sa-a pa vlé pran plas katéchism yo konpozé nan diféran koté-yo, sa otorité ékléziastik-yo, Évèk diosézin-yo épi Konférans Évèk-yo aprouvé yon fason léjitim, sitou si Sièj Apostolik-la té aprouvé yo. Li fèt pou ankourajé épi édé konpozision nouvo katéchism-yo nan chak koté, k-ap konsidéré diféran sitiasion-yo ak kilti-yo, min ki kinbé avèk souin unité lafoua-a épi fidélité aléga doktrîn katolik-la.

V - KONKLIZION

     Nan finisman dokiman sa-a k-ap prézanté Katéchism l’Égliz Katolik-la, N-ap priyé Trè Sint Vièj Mari, Manman Paròl Inkarné-a épi Manman l’Égliz-la, pou-l soutni ak puisans intèsésion-l travay katéchétik tout l’Égliz-la nan tout nivo, nan tan sa-a koté yo rélé l’Égliz-la pou yon nouvo éfò évanjélizasion. Nou souété pou limiè véritab lafoua-a libéré moun-yo anba ésklavaj ignorans-la ak péché-a, pou-l minnin yo nan sèl libèté ki mérité poté non sa-a (cf. Jn 8, 32) : sètadi libèté viv lavi-a nan Kris Jézu anba Éspri-Sin-an k-ap kondui nou isit sou tè-a, épi nan Rouayòm sièl-yo nan kontantman anplin pou kontanplé Bondié fas-a-fas-la ! (cf. 1 Co 13, 12 ; 2 Co 5, 6-8).

Yo bay li jou 11 oktòb ané 1992, trantièm anivèsè kòmansman Konsil Ékuménik Vatikan II-a, katòzièm nan Pontifika Nou-an.

Jan-Pòl II, pap

 NÒT

     (1) Jean XXIII, Discours d’ouverture du Concile œcuménique Vatican II, 11 octobre 1962, AAS 54 (1962), p. 788.

     (2) Paul VI, Discours de clôture du Concile œcuménique Vatican II, 8 décembre 1965, AAS 58 (1966), pp. 7-8.

     (3) Discours du 30 mai 1986, n. 5, AAS 78 (1986), p. 1273.

     (4) Rapport final du Synode extraordinaire, 7 décembre 1985, II, B, a, n. 4 : Enchiridion Vaticanum, vol. 9, p. 1758, n. 1797.

     (5) Discours de clôture du Synode extraordinaire, 7 décembre 1985, n. 6. AAS 78 (1986) p. 435.

      (*) Texte original latin dans L’Osservatore Romano des 16-17 novembre 1992. Texte français dans L’Osservatore Romano de langue française du 24 novembre.

 

Gid

KATÉCHISM L'ÉGLIZ KATOLIK-LA
Prézantasion

« Papa, […] sa-a sé lavi tout tan-an : pou yo konnin ou minm, sèl Bondié tout bon vré-a, épi sa-a ou voyé-a, Jézu Kri » (Jn 17, 3). Bondié Sovè nou-an « vlé pou tout moun sové, pou yo rivé nan konésans vérité-a » (1 Tm 2, 3-4). « Ni pa gin okinn lòt non anba sièl-la yo bay lézòm, ki pèmèt nou sové » (Ac 4, 12) sof Non JÉZU.

I. Lavi moun-nan – konnin Bondié épi rinmin-l

1     Bondié, ki pèféksion ak kontantman anplin alinfini nan li-minm, dapré yon projè bonté tou sinpléman, libréman li té kréyé moun-nan, pou-l fè-l patisipé nan kontantman lavi li-a.  Sé poutèt sa nan tout tan épi tout koté li té rété toupré moun-nan. Bondié rélé moun-nan épi li édé-l pou-l kapab chèché-l li-minm, pou-l konnin-l épi rinmin-l ak tout fòs. Tout moun-yo péché-a té gayé, li rélé yo vîn fè youn nan fanmi li-an ki l’Égliz-la. Pou-l kapab fè sa, li voyé Pitit li-a kòm Rédanmtè épi Sovè, lè tan-yo té akonpli. Nan li épi palintèmédiè-l Bondié rélé moun-yo pou yo vîn tounin pitit adoptif-li nan Éspri-Sin-an épitou, poutèt sa, éritié lavi kontantman anplin li-an.

2     Pou yo kapab tandé apèl sa-a sou tout fas tè-a, Kris-la voyé Apot-yo, sa-l té chouazi-yo, antan-l ba yo lòd anonsé Évanjil-la : « Alé, fè tout nasion-yo vîn tounin disip. Batizé yo o non Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an. Aprann yo obsèvé tou sa mouin té kòmandé nou. Min mouin avèk nou touléjou, jous longè tan-an fîn rivé bout li » (Mt 28, 19-20). Ak fòs mision sa-a, Apot-yo « pati, y-ap préché tout koté, pandan Granmèt-la ap ba yo konkou, ap asiré paròl yo ak sign l-ap fè rivé » (Mc 16, 20).

3     Moun ki té aksépté, antan Bondié édé-l, pou-l résévoua apèl sa-a Kris-la fè-a épi ki té ba-l yon répons libréman, yo santi yo minm tou rinmin Kris-la k-ap pousé yo pou yo proklamé Bòn Nouvèl-la tout koté sou latè. Trézò sa-a yo té résévoua nan min Apot-yo, siksésè yo té konsèvé-l fidèlman. Yo rélé tout fidèl Kris-la pou yo transmèt li sot nan jénérasion al nan jénérasion, antan yo anonsé lafoua-a, antan yo viv dapré li nan kominion fratènèl-la épi antan yo sélébré-l nan litiji-a ak priyè-yo (cf. Ac 2, 42).

II. Transmèt lafoua-a – katéchèz-la

4     Byin bonè yo té rélé katéchèz tout éfò yo té fè nan l’Égliz-la pou rivé fè disip, pou édé moun-yo rivé kouè Jézu sé Pitit Bondié-a épi pou, antan yo kouè sa, yo gin lavi nan non-l, pou édiké yo épi fòmé yo nan lavi sa-a épi pou konsa yo bati kò Kris-la (cf. CT 1).

5      « An jénéral yo kapab di katéchèz-la sé yon édikasion nan lafoua yo doué bay timoun-yo, jèn-yo, adult-yo sitou palintèmédiè ansègnman doktrîn krétyin-an, yo bay nòmalman ak yon métòd ki òganizé, ak intansion pou inisié moun ki kouè-yo nan plénitud lavi krétyin-an » (CT 18).

6     San-l pa konfonn avèk yo, katéchèz-la an rapò ak pliziè lòt éléman mision pastoral l’Égliz-la, ki gin yon aspè katéchétik, ki préparé katéchèz-la oubyin ki soti ladan-l. Sa-yo sé : prémié anons Évanjil-la oubyin prédikasion misionè-a pou révéyé lafoua-a ; réchèch prèv pou rivé kouè-a ; ékspérians lavi krétyin-an ; sélébrasion sakréman-yo ; intégrasion nan kominoté éklézial-la ; témouagnaj apostolik épi misionè-a (cf. CT 18).

7      « Sa klè katéchèz-la fè youn épi rataché byin séré ak tout lavi l’Égliz-la. Réyèlman sé pa sèlman ékstansion l’Égliz-la nan diféran koté épi ogmantasion-l nan kantité ki dépann dé katéchèz-la, min pi plis toujou kouasans l’Égliz-la sou paranndan épi koréspondans-li ak projè Bondié-a » (CT 13).

8      Périòd koté l’Égliz-la té rénouvlé, sé périòd koté yo té transmèt katéchèz-la tou yon fason byin maké. Konsa, nan gran pérìòd Pèr l’Égliz-la, yo ouè gin Évèk ki sin ki bay katéchèz-la yon pati ki gin gran inpòtans nan ministè yo-a. Sé konsa réyèlman sin Siril Jéruzalèm, sin Jan Krizostòm, sint Anbrouaz, sint Ogustin épi anpil Pèr-yo té yé, yo-minm travay katéchétik yo-a kontinué yon égzanp pou nou.

9      Ministè katéchétik-la toujou jouinn nouvo fòs nan Konsil-yo. Sou plan sa-a, Konsil Trant-la sé yon égzanp yo doué souligné : éféktivman li té bay katéchèz-la prémié plas nan dékrè-l yo ; sé la Katéchism Romin-an soti ki poté non-l (Katéchism Trant-la) épi ki yon travay prémié plan kòm rézimé ansègnman krétyin-an ; li té révéyé nan l’Égliz-la yon dispozision léspri pou transmèt katéchèz-la ki mérité konsidérasion ; épitou li té pousé pou yo té pibliyé pliziè katéchism, travay kèk Évèk ak téolojyin ki sin tankou sin Piè Kanizius, sin Charl Boromé, sin Turib de Mogrovéjo oubyin sin Robèr Bélarmin.

10      Sé sa-k fè sa pa étonan pou nan mouvman Konsil Vatikan II-a té introdui-a (Konsil sa-a Pap Pòl VI té konsidéré-l kòm gran katéchism tan jodi-a), katéchèz l’Égliz-la té tounin atiré atansion léspri-yo. Diréktoua katéchétik jénéral-la yo pibliyé nan ané 1971, asanblé Sinòd Évèk-yo konsakré pou évanjélizasion-an (1974) épi katéchèz-la (1977), égzòtasion apostolik Evangelii nuntiandi (1975) épi Catechesi tradendae (1979), ki té korésponn ak asanblé sa-yo, témouagné sa. Asanblé ékstraòdinè Sinòd Évèk-yo ki fèt nan ané 1985-la té mandé : « Anpil moun souété pou yo t-a ékri yon Katéchism oubyin yon abréjé tout doktrîn katolik-la ni osijè lafoua-a ni osijè moral-la » (rapport final II B a 4). Souvérin Pontif-la Jan-Pòl II té asosié-l ak sa Sinòd Évèk-yo té souété-a, antan-l minm rékonèt : « Sa yo anvi-a korésponn nèt ak yon véritab nésésité l’Égliz inivèsèl-la épi Égliz patikilié-yo » (Discours 7 décembre 1985). Ak anprésman li fè mété éfò pou yo réalizé sa Pèr Sinòd-yo té anvi-a.

III. Finalité Katéchism sa-a épi bay kilès li adrésé

11      Finalité Katéchism sa-a sé prézanté yon ékspozé òganizé épi rézimé doktrîn katolik ésansièl épi fondamantal-yo osijè lafoua-a ak moral-la anba limiè Konsil Vatikan II-a épi tout Tradision l’Égliz-la. Sint-Ékritu-a, sin Pèr-yo, litiji-a épi Majistè l’Égliz-la sé sous prinsipal li-yo. Li fèt pou-l sèvi prèské tankou « yon référans pou katéchism oubyin abréjé y-ap konpozé nan diféran réjion-yo » (Synode des Évêques 1985, rapport final II B a 4).

12      Katéchism sa-a adrésé prinsipalman bay moun ki résponsab travay katéchèz-la : toudabò Évèk-yo kòm anségnan lafoua-a épi Pastè Égliz-yo. Yo prézanté-l ba yo tankou yon instriman pou yo kapab akonpli travay yo nan anségné pèp Bondié-a. Palintèmédiè Évèk-yo li adrésé bay moun k-ap rédijé katéchism-yo, bay prèt-yo épi bay katéchist-yo. L-ap itil pou tout lòt fidèl Kris-la yo li-l tou.

IV. Plan Katéchism sa-a

13      Dispozision Katéchism sa-a suiv tradision gran katéchism-yo, ki fè katéchèz-la bati alantou kat « kolòn fondamantal » : sètadi Déklarasion lafoua batismal-la (Sinbòl-la), sakréman lafoua-yo, lavi dapré lafoua-a (Kòmandman-yo), priyè moun ki kouè-yo (Papa-nou).

Prémié pati : Déklarasion lafoua-a

14      Moun ki pou Kris-la palintèmédiè lafoua-a ak Batèm-nan, yo doué déklaré lafoua batismal-la dévan lèzòm (cf. Mt 10, 32 ; Rm 10, 9). Sé poutèt sa, Katéchism-nan ékspozé toudabò kisa Révélasion-an yé, sa palintèmédiè-l Bondié viré nan diréksion moun-nan épi ba-l pròp tèt li-a, épi lafoua-a, sa moun-nan réponn Bondié-a (prémié séksion). Sinbòl-la ranmasé an rézimé kado lafoua-a, sa Bondié té bay moun-nan, antan sé Bondié ki fè tout sa ki bon, ki Rédanmtè, ki Sanktifikatè, épi sinbòl-la ranjé sa alantou « toua chapit » Batèm nou-an – lafoua-a réyèlman sé nan yon sèl Bondié : Papa-a ki gin tout pouvoua-a, Kréatè-a ; épi Jézu-Kri, Pitit li-a, Granmèt épi Sovè-nou ; épi Éspri-Sin-an, nan sint Égliz-la (dézièm séksion).

Dézièm pati : Sakréman lafoua-yo

15      Dézièm pati Katéchism-nan ékspozé kijan sové Bondié sové nou-an, sa Kris-la ak Éspri-Sin-an fè yon sèl foua pou tout-la, vîn tounin prézan nan aksion sakré litiji l’Égliz-la (prémié séksion), min sitou nan sèt sakréman-yo (dézièm séksion).

Touazièm pati : Lavi dapré lafoua-a

16      Touazièm pati Katéchism-nan montré sa-k dènié finalité moun-nan yo kréyé dapré pòtré Bondié-a : kontantman anplin béatitud-la ak chémin pou kapab rivé ladan-l nan : sètadi palintèmédiè yon fason pou aji ki douat épi lib ak sékou Laloua-a épi lagras Bondié-a (prémié séksion) ; palintèmédiè yon fason pou aji ki réalizé doub kòmandman rinmin-an ki déplouayé nan dis kòmandman Bondié-yo (dézièm séksion).

Katriyèm pati : Priyè-a nan lavi dapré lafoua-a

17      Dènié pati Katéchism-nan okipé signifikasion ak inpòtans priyè-a nan lavi moun ki kouè-yo (prémié séksion). Li fini ak yon kòmantè rapid sèt démann Priyè Granmèt-la (dézièm séksion). Réyèlman nou jouinn nan li tout byin nou doué éspéré yo épi Papa-nou ki nan sièl-la vlé ba nou-yo.

V. Indikasion pratik pou sèvi ak Katéchism sa-a

18      Yo té pansé Katéchism sa-a kòm yon ékspozé òganizé pou tout lafoua katolik-la. Sé poutèt sa yo doué li-l kòm yon sèl liv. Konsa nan maj tèks-la anpil foua yo ranvouayé léktè-a pou-l al lòt koté (ak chif ki konpozé ak karaktè ki pi piti ki ranvouayé nan lòt paragraf k-ap trété minm késion-an), épi yo mété indèks analitik-la (gid tématik) alafin liv-la, sa pèmèt yo kapab konsidéré chak késion nan fason li gin rapò ak totalité lafoua-a.

19      Anpil foua, yo pa sité tèks Sint-Ékritu-a litéralman, min yo sèlman ranvouayé al nan yo nan nòt-la (ak yon « cf. »). Pou rivé konprann pasaj sa-yo pi afon, yo doué al nan tèks-yo minm. Sitasion biblik sa-yo sé yon instriman pou travay katéchèz-la.

20      Yo sèvi ak lèt ki pi piti pou indiké kèk pasaj ki gin karaktè anotasion istorik oubyin apolojétik, oubyin ékspozé doktrinal konplémantè.

21     Sitasion yo fè ak lèt ki pi piti-yo pou sous patristik-yo, litijik-yo, majistérièl-yo épi ajiografik-yo fèt pou anrichi ékspozé doktrinal-la. Yo chouazi tèks sa-yo anpil foua pou yo kapab sèvi dirèktéman nan katéchèz-la.

22     Nan finisman chak group tématik ki fè youn (unité tématik), gin yon séri tèks kout ki ranmasé doktrîn ésansièl-yo nan fòmul ki pa long. « Rézimé » sa-yo gin intansion bay katéchèz lokal-la kèk idé pou fòmul kout ki adapté pou mémorizasion-an.

VI. Adaptasion ki nésésè-yo

23      Katéchism sa-a insisté sou ékspozé doktrinal-la. Réyèlman l-ap chèché édé pou yo kapab konnin lafoua-a pi afon. Poutèt sa li vlé minnin nan dévlopman yon lafoua adult, pou-l pousé rasîn pi fon nan lavi-a épi pou-l kléré nan témouagnaj y-ap bay-la (cf. CT 20-22 ; 25).

24      Poutèt intansion-l minm, Katéchism sa-a pap chèché fè adaptasion ékspozé-a épi métòd katéchétik-la dapré sa diféran kilti, laj, nivo dévlopman spirituèl, sitiasion sosial épi éklézial-yo t-a mandé pou moun y-ap bay katéchèz-la. Adaptasion sa-yo ki nésésè sé ròl katéchism patikilié-yo, épi pi plis toujou sé ròl moun-yo k-ap fòmé fidèl krétyin-yo.

« Moun k-ap égzèsé fonksion anségné-a, doué adapté-l nan tout bagay pou tout moun, pou-l kapab minnin tout moun bay Kris-la (1 Co 9, 22). […]. Li pa doué pansé sé yon sèl kalité moun sèlman yo konfié bay lafoua-l la, pou-l t-a kapab fòmé tout fidèl-yo minm jan-an nan véritab piété-a dapré sa yo préskri épi kèk fòmul yo doué aprann : min kòm ginyin ki tankou ti bébé nan Kris-la, gin lòt ki kòmansé grandi, kèk minm kapab déja solid nan laj-yo, poutèt sa yo doué konsidéré  avèk atansion, kilès ki bézouin lèt, kilès ki bézouin manjé ki pi solid […]. Sé sa Apot-la minm […] té indiké yo doué obsèvé […] sètadi pou moun yo rélé pou ministè sa-a rivé konprann fason pou-l transmèt ansègnman mistè lafoua-a épi prinsip lavi-a antan li doué adapté-l dapré léspri épi intèlijans moun k-ap kouté-l la » (Catech. R. préface 11).

Anlè tout bagay – charité-a

25      Pou fini prézantasion sa-a li bon pou raplé prinsip pastoral sa-a Katéchism Romin-an bay-la :

« Sa-a sé vrèman chémin ki pi bon-an, sa […] Apot-la té montré-a, paské tout ansègnman-an ak fòmasion-an doué an fonksion charité-a ki pap janm pasé-a. Paské kit sé sa yo doué kouè-a, kit sé sa pou yo éspéré-a, kit sé sa yo doué fè-a y-ap prézanté bay yon moun, yo doué toujou montré rinmin Granmèt nou-an ladan-l, pou chak moun kapab ouè tout pèféksion travay vèrtu krétyin-an pa gin lòt sous koté pou-l soti pasé rinmin-an ni li pa gin lòt finalité pasé rinmin-an » (Catech. R. préface 10).

 

Gid

KATÉCHISM L'ÉGLIZ KATOLIK-LA
PRÉMIÉ PATI
DÉKLARASION LAFOUA-A

Prémié séksion

« Mouin kouè » – « Nou kouè »

26     Lè n-ap fè déklarasion lafoua-nou, nou kòmansé ak paròl: « Mouin kouè » oubyin « Nou kouè ». Anvan nou ékspozé lafoua l’Égliz-la, jan nou déklaré-l nan Sinbòl-la (Credo-a), jan yo sélébré-l nan litiji-a, jan nou viv-li nan obsèvé kòmandman-yo ak nan priyè-a, n-ap pozé nou késion sa-a : kisa « kouè » vlé di ? Lafoua sé répons moun-nan bay Bondié ki révélé épi ki bay pròp tèt-li, antan l-ap poté an minm tan anpil anpil limiè bay moun-nan k-ap chèché ki sans lavi-l kapab ginyin alafin. Sé poutèt sa n-ap konsidéré toudabò réchèch sa-a moun-nan ap fè-a (prémié chapit), apré sa Révélasion Bondié fè-a pou-l vîn rankontré moun-nan (dézièm chapit), épi anfin répons lafoua-a (touazièm chapit).

Prémié chapit
Moun-nan « kapab » rankontré Bondié

I. Osijè souaf nou souaf Bondié-a (anvi, dézi Bondié-a)

27     Moun-nan souaf Bondié paské sa inskri nan kè-l, paské sé Bondié ki kréyé moun-nan, épi sé pou-l vîn jouinn Bondié li kréyé-l ; Bondié minm pa janm sispann atiré moun-nan vîn jouinn li, sé sèlman nan Bondié moun-nan jouinn vérité ak kontantman anplin l-ap chèché san rété-a :
¬ [355, 1701] [1718]

« Aspè ki pi gran nan dignité moun-nan sé vokasion moun-nan pou-l rivé nan kominion ak Bondié-a. Moun nan invité nan dialòg ak Bondié déja dépi kòmansman-l : moun-nan réyèlman pa t-ap égzisté si Bondié pa-t kréyé-l paramou, si-l pa-t kontinué konsèvé-l paramou toujou ; ni moun-nan pa viv anplin dapré vérité-a si li pa rékonèt rinmin sa-a an tout libèté épi si-l pa rinmèt tèt-li bay Kréatè-l la (GS 19, § 1).

28     Moun-yo, nan istoua-a épi jous nan tan kounié-a, nan diféran fason, yo éksprimé jan y-ap chèché Bondié nan kouayans ak konpòtman rélijion-yo (priyè, sakrifis, kult, méditasion etc.). Fòm éksprésion sa-yo, minm si yo kapab gin bagay ki krochi nan yo, poutan yo tèlman inivèsèl, sa fè yo kapab rélé moun-nan yon égzistan rélijié (un être religieux) :
¬ [843, 2566] [2095 - 2109]

Bondié « apati yon sèl moun li fè tout ras lézòm-nan abité sou tout fas tè-a, li fiksé tan égzak ak limit abitasion yo, pou yo chèché Bondié, pou yo éséyé antré an kontak avèk li oubyin pou yo jouinn li, paské li pa louin chak moun nan nou. Réyèlman sé nan li nou viv, nou gin mouvman, nou égzisté » (Ac 17, 26-28).

29     Poutan « konéksion intim épi vital sa-a avèk Bondié » (GS 19, § 1) moun-nan kapab bliyé-l, néglijé-l, épi minm réjté-l éksplisitman. Konpòtman sa-yo kapab soti nan sous ki trè diféran (cf. GS 19-21) : nan révòlt kont mal-la ki sou tè-a, nan ignorans sou plan rélijion oubyin indiférans, nan préokipasion pou sièk-la épi richès-yo (cf. Mt 13, 22), nan mové égzanp moun ki kouè-yo, nan tandans réfléksion ki kontrè ak rélijion-an, épi anfin nan dispozision moun-nan ki péchè-a ki kaché tèt-li pou Bondié poutèt li pè (cf. Gn 3, 8-10) épi li pran lafuit dévan apèl Bondié fè-l la (cf. Jon 1, 3).
¬ [2123 - 2128] [398]

30      « Sé pou kè moun-yo k-ap chèché Granmèt-la kontan » (Ps 105, 3). Si moun-nan kapab bliyé oubyin réfizé Bondié, Bondié minm minm pa sispann rélé tout moun pou yo chèché-l, pou moun-nan kapab viv épi jouinn kontantman-an. Min réchèch sa-a mandé tout éfò intèlijans moun-nan, douati volonté-l, yon « kè douat » épitou témouagnaj lòt-yo ki aprann li chèché Bondié.
¬ [2567, 845] [368]

« Ou gran, Granmèt, épi ou méritè anpil pou yo fè louanj ou : yo pa kapab méziré grandè fòs ou-a épi sajès ou-a. Épi moun-nan vlé fè louanj ou, li-minm yon ti pòsion nan kréatu-ou yo, moun-nan minm ki vlopé ak kondision lanmò-l la, ki vlopé ak témouagnaj péché-l la épi témouagnaj ou rézisté arogan-yo : époutan moun-nan vlé fè louanj-ou, yon ti pòsion nan kréatu-ou yo. Ou pousé nou pou-n pran plézi nan fè louanj-ou, paské ou fè nou pou ou, épi kè nou san répo joustan li répozé nan ou » (S. Augustin, conf. 1, 1, 1).

II. Osijè chémin-yo ki pèmèt nou rivé konnin Bondié

31     Moun-nan ki kréyé dapré pòtré Bondié, yo rélé-l pou-l konnin épi rinmin Bondié, lè l-ap chèché Bondié, li dékouvri kèk « chémin » pou-l rivé nan konésans Bondié. Yo rélé chémin sa-yo « prèv égzistans Bondié » tou, pa nan minm sans sians natirèl-yo chèché prèv-yo, min nan mézi sé « prèv ki gin konvèjans épi ki kapab konvink » k-ap pèmèt rivé nan yon véritab asirans konésans.

      « Chémin » sa-yo pou rivé proché kot Bondié kòmansé apati kréasion-an : apati réalité matérièl-la épi moun-nan kòm moun.

32     Inivè-a : apati mouvman-an épi kòz éfisian-yo, apati kontinjans-la, apati lòd épi bèlté inivè-a, yo kapab konnin Bondié kòm orijîn épi finalité inivè-a.
¬ [54, 337]

Sin Pòl déklaré osijè nasion-yo : « Sa yo kapab konnin sou Bondié, li manifésté pou yo : Bondié manifésté yo sa vré. Sa-k té invizib osijè-l réyèlman dépi kréasion tè-a, yo vîn ouè yo ak intélijans palintèmédiè sa-k réalizé yo, pouvoua-l ki diré tout tan-an ak sa-l yé kòm Bondié-a » (Rm 1, 19-20 ; cf. Ac 14, 15. 17 ; 17, 27-28 ; Sg 13, 1-9).

Épitou sint Ogustin di : « Pozé bèlté tè-a késion, pozé bèlté lanmè-a késion, pozé bèlté lè-a k-ap élaji épi gayé késion, pozé bèlté sièl-la késion, […] pozé yo késion. Yo tout ap réponn : Min gadé, nou bèl. Bèlté yo-a, sé déklarasion yo. Bèl bagay sa-yo k-ap chanjé-yo, kilès ki fè-yo, si sé pa Bèlté ki pa kapab chanjé-a ? » (Serm. 241, 2 : PL 38, 1134).

33     Moun-nan : antan li apuiyé sou ouvri li ouvri pou-l chèché vérité-a ak bèlté-a, sou sans byin moral-la, sou libèté-a ak voua konsians-la, sou anvi li anvi sa-k infini épi kontantman anplin-an, moun-nan ap pozé tèt-li késion sou Bondié. Nan tout bagay sa-yo li kapté sign karaktè spirituèl nanm li-an. « Sémans étènité-a, sa [moun-nan] ap poté nan li-a, sa yo pa kapab rédui-l sèlman nan matiè-a » (GS 18, § 1 ; cf. 14, § 2), nanm-li pa kapab gin lòt orijîn pasé Bondié sèl.
¬ [2500, 1730] [1776] [1703] [366]

34     Inivè-a épi moun-nan témouagné yo pa gin nan yo-minm minm ni prémié prinsip-la ni finalité-a, min yo patisipé nan « Égzistans » sa-a ki san orijîn ni fin nan li-minm nan. Konsa, palintèmédiè diféran mòd « chémin »-yo, moun-nan kapab rivé nan konésans égzistans réalité sa-a ki prémié kòz épi dènié finalité tout bagay-yo épi sé sa « tout moun rélé Bondié » (S. Thomas d’A., s. th. 1, 2, 3).
¬ [199]

35     Fakilté moun-nan ginyin fè li kapab konnin égzistans yon Bondié ki gin karaktè pèsonèl. Min pou moun-nan kapab antré nan intimité-l, Bondié té vlé révélé-l pròp tèt-li épi ba li lagras pou-l kapab akéyi Révélasion sa-a palintèmédiè lafoua-a. Poutan prèv égzistans Bondié-yo kapab dispozé pou lafoua-a épi édé pou yo ouè lafoua-a pa kontrè ak rézon moun-nan.
¬ [50] [159]

III. Osijè konésans Bondié dapré l’Égliz-la

36      « Sint Égliz-la ki Manman kinbé épi anségné, Bondié, kòmansman ak aboutisman tout réalité-yo, yo kapab konnin-l avèk asirans ak limiè natirèl moun-nan apati réalité kréyé-yo » (Cc. Vatican I : DS 3004 ; cf. 3026 ; DV 6). San kapasité sa-a, moun-nan pa t-ap kapab résévoua Révélasion Bondié-a. Moun-nan minm gin kapasité sa-a paské yo kréyé-l « dapré pòtré Bondié » (Gn 1, 27).
¬ [355]

37     Poutan nan kondision istorik koté li yé yo, moun-nan ékspérimanté pliziè difikilté pou-l konnin Bondié sèlman ak limiè rézon-an.
¬ [1960]

« Pou nou di sa yon fason sinp, minm si ak fòs épi limiè natirèl li-yo épitou ak laloua natirèl Kréatè-a mété nan nanm nou-yo, rézon moun-nan kapab rivé ginyin réyèlman yon vrè konésans asiré gin yon sèl Bondié ki gin karaktè pèsonèl, k-ap protéjé épi gouvèné inivè-a ak providans-li, poutan gin pliziè obstak ki fè minm rézon sa-a pa rivé anplouayé fakilté natirèl sa-a li ginyin-an ak éfikasité épi frui. Réyèlman sa-k konsèné Bondié épi ki régadé rapò ki gin ant Bondié ak moun-yo, sé vérité ki dépasé domèn réalité sansib-yo nèt, épitou lè yo doué viv yo antan vérité sa-yo ap dirijé lavi-a, sa mandé pou moun-nan dévoué tèt-li épi bay tèt-li. Min intèlijans moun-nan pou-l rivé gin vérité sa-yo soufri anba difikilté ki soti nan mouvman sink sans-yo épi imajinasion-an, oubyin nan mové anvi ki soti nan péché orijinèl-la. Sé sa-k fè nan kalité bagay sa-yo moun-yo fasilman konvink tèt-yo sa yo pa vlé ki pou ta vré sé fo yo yé oubyin omouins yo gin dout sou yo » (Pie XII, enc. "Humani Generis" : DS 3875).

38     Sé sa-k fè moun-nan bézouin jouinn limiè palintèmédiè Révélasion Bondié-a non sèlman osijè sa ki dépasé intèlijans li-a, min tou osijè « sa yo kapab rivé jouinn nan késion rélijion épi moral apati rézon-an, nan kondision aktuèl ras moun-nan, pou tout moun kapab konnin yo byin vit, ak asirans ki solid épi san okinn mélanj érè » (ibid., DS 3876 ; cf. Cc. Vatican I : DS 3005 ; DV 6 ; S. Thomas d’A., s. th. 1, 1, 1).
¬ [2036]

IV. Kòman yo kapab palé osijè Bondié ?

39     Lè l’Égliz-la ap défann kapasité rézon moun-nan pou-l konnin Bondié, l-ap éksprimé konfians-li nan posibilité pou-l palé osijè Bondié bay tout moun épi avèk tout moun. Sé apati konviksion sa-a li kòmansé dialòg-li ak tout rélijion-yo, ak filozofi-a épi sians-la, épitou ak moun ki pa kouè-yo épi até-yo.
¬ [851]

40     Kòm konésans-nou osijè Bondié-a limité, paròl nou-yo osijè Bondié limité minm jan-an tou. Sé sèlman apati kréatu-yo nou kapab nonmin Bondié épi dapré fason limité moun kapab konnin épi réfléchi.

41     Tout kréatu-yo prézanté kèk résanblans avèk Bondié, min spésialman moun-nan ki kréyé dapré pòtré Bondié épi résanblans-li. Anpil pèféksion kréatu-yo (vérité yo, bonté yo, bèlté yo) sé yon réflè pèféksion infini Bondié-a. Sé sa-k fè, nou kapab nonmin Bondié apati pèféksion kréatu-l yo, « réyèlman apati grandè ak bèlté kréatu-a, yo kapab ouè avèk konésans yo sa-a ki kréyé yo-a » (Sg 13, 5).
¬ [213, 299]

42     Bondié dépasé tout kréatu. Sé poutèt sa nou bézouin pròpté langaj-nou san rété sot nan sa ki limité, ki sinp imaj, ki pa apouin, yon fason pou Bondié ki « dépasé sa yo kapab palé, konprann, ouè oubyin pansé » (Liturgie de S. Jean Chrysostome, Anaphore) nou pa konfonn li avèk réprézantasion nou fè kòm moun. Paròl nou-yo kòm moun toujou rété sou bò pa-nou parapò a mistè Bondié-a.
¬ [212, 300] [370]

43     Lè nou palé konsa osijè Bondié, sètènman nou anplouayé langaj moun nou-an, min yo rivé jous nan Bondié vrèman, minm si yo pa kapab éksprimé sinplisité infini-l la. Sé pousa nou doué sonjé : « Ant Kréatè-a ak kréatu-a yo pa kapab maké yon résanblans pou disanblans-la pa pi gran toujou ant youn ak lòt » (Cc. Latran IV : DS 806), épi : « Nou pa kapab kapté réyèlman osijè Bondié kisa-l yé, min kisa-l pa yé, épi kijan lòt [réalité-yo] gin rapò avèk li » (S. Thomas d’A., s. gent. 1, 30).
¬ [206]

Rézimé

44     Natirèlman épi an fonksion vokasion-l, moun-nan sé yon égzistan rélijié. Poutèt vrèman moun-nan soti nan Bondié épi li pral nan Bondié, li pa viv yon lavi ki alarotè moun tout bon si-l pa viv antan-l fè youn ak Bondié.

45     Moun-nan fèt pou-l viv nan kominion avèk Bondié koté-l jouinn kontantman anplin-l. « Lè m-a rété kolé nan ou ak tout mouin-minm, mouin pap gin ni doulè ni soufrans, épi lavi-m ap viv tout bon lè l-a plin nèt avèk ou » (S. Augustin, conf. 10, 28, 39).

46     Lè li kouté mésaj kréatu-yo épi voua konsians-li, moun-nan kapab rivé nan asirans égzistans Bondié-a, kòz épi finalité tout bagay.

47     L’Égliz-la anségné yo kapab konnin avèk asirans égzistans yon sèl vrè Bondié-a, Kréatè-nou épi Granmèt-nou, palintèmédiè sa-l fè yo, avèk limiè rézon natirèl moun-nan (cf. Cc. Vatican I : DS 3026).

48     Nou kapab nonmin Bondié réyèlman vré apati pakèt pèféksion kréatu-yo ki gin résanblans ak pèféksion infini Bondié-yo, minm si limit langaj nou-an pa kapab pèsé mistè-l la.

49     « San Kréatè-a, kréatu-a disparèt [pap égzisté] » (GS 36). Sé pou sa moun ki kouè-yo konnin rinmin Kris-la ap pousé yo pou yo poté limiè Bondié vivan-an bay sa ki pa konnin-l yo oubyin ki réfizé-l yo.

 

Gid

DÉZIÈM CHAPIT
Bondié vîn rankontré moun-nan

50     Ak rézon natirèl-la, moun-nan kapab konnin Bondié avèk asirans antan-l avansé apati sa Bondié fè yo. Min gin yon lòt plan konésans moun-nan pa kapab rivé ladan-l ak pròp fòs-li, sé plan Révélasion Bondié-a (cf. Cc. Vatican I : DS 3015). Ak désizion-l ki totalman lib, Bondié révélé épi li bay moun-nan pròp tèt-li. Li fè sa antan li révélé mistè li-a, projè byinvéyan li té ginyin dépi tout tan nan Kris-la pou tout moun-yo. Li té révélé projè li-a anplin antan-l voyé Pitit li rinmin-an, Granmèt-nou Jézu-Kri épi Éspri-Sin-an.
¬ [36] [1066]

ATIK 1
Révélasion Bondié-a

I. Bondié révélé « projè byinvéyan »-an

51     « Sa té fè Bondié plézi poutèt bonté-li épi sajès-li pou-l révélé pròp tèt-li épi fè konnin sékrè volonté-l la koté palintèmédiè­ Kris-la, Paròl-la ki tounin chè-a, moun-yo kapab rivé kot Papa-a nan Éspri-Sin-an épi vîn patisipé nan natu Bondié-a » (DV 2).
¬ [2823] [1996]

52     Bondié « ki abité limiè pèsonn pa kapab proché-a » (1 Tm 6, 16) vlé kominiké moun-yo lavi Bondié-l la, yo-minm li kréyé libréman pou-l fè yo tounin pitit adoptif-li nan sèl Pitit li-a (cf. Ep 1, 4-5). Antan Bondié révélé pròp tèt-li, li vlé fè moun-yo gin kapasité pou yo réponn li, pou yo konnin-l, épi pou yo rinmin-l pi louin pasé sa yo t-a kapab apati yo-minm minm.

53     Projè Bondié-a réalizé Révélasion-an an minm tan « ak aksion épi paròl ki konékté youn ak lòt sou paranndan (intrinsèkman) » (DV 2) k-ap ékspliké youn lòt. Sa inpliké yon « pédagoji Bondié » ki spésial : Bondié kominiké-l ofiamézi bay moun-nan, li préparé-l étap-par-étap nan tan-an pou-l résévoua Révélasion ki dépasé natu-a, sa Bondié fè osijè pròp tèt li-a épi ki rivé nan pouint tèt ki pi ro-a nan Pèrsòn épi mision Paròl-la ki pran chè-a, Jézu-Kri.
¬ [1953] [1950]

Sint Iréné de Lion palé pliziè foua osijè pédagoji sa-a Bondié anplouayé-a ak lidé abitué Bondié ak moun-nan viv youn ak lòt-la. « Paròl Bondié-a […] té abité nan moun-nan épi li té tounin Pitit moun-nan, pou-l abitué moun-nan akéyi Bondié épi pou abitué Bondié abité nan moun-nan dapré sa-k fè Papa-a plézi » (Hær. 3, 20, 2 ; cf. parégzanp 3, 17, 1 ; 4, 12, 4 ; 4, 21, 3).

II. Étap Révélasion-an

Dépi nan kòmansman-an Bondié pèmèt yo konnin-l

54      « Antan palintèmédiè Paròl-la li kréyé épi li konsèvé tout bagay, Bondié té ofri moun-yo témouagnaj li-a san rété nan réalité kréyé-yo épi, antan-l vlé ouvri chémin sové ki sot anro-a, li té manifésté pròp tèt-li anplis bay prémié paran nou-yo dépi nan kòmansman » (DV 3). Li té invité yo nan intimité kominion avèk li-a, antan-l abiyé-yo ak lagras épi jistis ki t-ap kléré.
¬ [32] [374]

55     Péché prémié paran nou-yo pa intèronp Révélasion sa-a. Bondié, réyèlman, « apré yo fîn tonbé-a, li promèt Rédanmsion-an, li rélvé yo nan éspérans salu-a épi san rété li pran souin ras moun-nan pou tout moun ki chèché salu-a dapré pasians bon aksion-yo, li ba yo lavi pou tout tan-an » (DV 3).
¬ [397, 410]

« Apré li fîn gaté zanmi avè ou, lè li dézobéyi ou, ou pa lagé-l anba pouvoua lanmò pou sa. […] Ou voyé moun ki té réskonsab paròl ou di yo tann délivrans-la (Tu as multiplié les alliances avec eux) » (MR, prière eucharistique IV, 118).
¬ [761]

Alians avèk Noé-a

56     Lè péché-a té kasé unité ras moun-nan, tousuit Bondié té chèché sové ras-la antan-l intèvni nan chak pati yo. Alians avèk Noé apré délij-la (cf. Gn 9, 9) éksprimé kòmansman Prinsip ki réglé aksion Bondié-a (Économie divine) aléga « nasion »-yo, sètadi aléga moun-yo « chak moun dapré lang li épi fanmi-l yo nan nasion-yo » (Gn 10, 5 ; cf. 10, 20-31).
¬ [401] [1219]

57     Lòd sa-a pou divès nasion-yo té an minm tan kosmik, sosial épi rélijié (cf. Ac 17, 26-27), li té doué limité arogans ras moun-nan ki tonbé-a paské nan pèvèsion inivèsèl li-a (yo mété ansanm pou yo fè méchansté, cf. Sg 10, 5), li t-a vlé fè pròp unité-l pou kont-li nan fason Babèl-la (cf. Gn 11, 4-6). Min, poutèt péché-a (cf. Rm 1, 18-25), ni politéism-nan ni idolatri nasion-an ak chèf li té ménasé Dispozision (Économie) provizoua sa-a san rété ak yon pèvèsion payin.

58     Alians ki fèt avèk Noé-a gin fòs joustan tan nasion-yo ap diré (cf. Lc 21, 24), joustan Évanjil-la proklamé toupatou. Sint-Ékritu-yo vénéré kèk moun ki gran nan « nasion-yo », tankou « Abèl ki té kòrèk-la », Mèlkisédèk ki té roua épi prèt (cf. Gn 14, 18), ki préfigiré Kris-la (cf. He 7, 3) oubyin moun kòrèk-yo « Noé, Danièl épi Jòb » (Ez 14, 14). Konsa Sint-Ékritu-yo éksprimé nan ki rotè yo kapab rivé sin, moun ki viv dapré Alians ki té fèt ak Noé-a, an atandan Kris-la ki t-ap vini « pou pitit Bondié-yo, ki té gayé-yo, pou yo té kapab rasanblé fè yon sèl » (Jn 11, 52).
¬ [674] [2569]

Bondié chouazi Abraam

59     Pou-l rasanblé ras moun-nan ki té gayé-a vîn fè youn, Bondié chouazi Abram, antan-l rélé-l : « Pati sot nan péyi-ou, ak nan fanmi-ou, ak nan kay papa-ou » (Gn 12, 1) ; nan projè pou-l fè-l tounin Abraam, sètadi « papa anpil nasion » (Gn 17, 5) : « Tout fanmi sou tè-a ap béni nan ou » (Gn 12, 3 LXX ; cf. Ga 3, 8).
¬ [145, 2570]

60     Sé pèp ki soti nan Abraam-nan ki pral éritié Promès yo té fè bay Patriarch-yo, pèp yo chouazi-a (cf. Rm 11, 28), yo rélé-l pou-l préparé rasanbléman tout pitit Bondié-yo nan unité l’Égliz-la ki t-ap vini-an (cf. Jn 11, 52 ; 10, 16) ; sé li ki pral souch koté payin-yo pral gréfé-a antan yo vîn kouè (cf. Rm 11, 17-18. 24).
¬ [760] [762, 781]

61     Nan tout tradision litijik l’Égliz-la yo té toujou gin kult vénérasion, é y-ap toujou ginyin-l, pou Patriarch-yo, Profèt-yo épi lòt moun ki gran nan Ansyin Téstaman-an.

Bondié ap fòmé pèp li-a Israèl

62     Apré Patriarch-yo, Bondié fòmé Israèl kòm pèp li antan-l sové-l anba ésklavaj Éjip-la. Li fè Alians Sinayi-a avèk li épi li ba-l Laloua li-a palintèmédiè Moyiz pou-l kapab konnin-l épi sèvi-l kòm sèl Bondié vivan épi véritab, kòm Papa prévouayan épi jij ki gin jistis, épi pou-l tann Sovè li promèt-la (cf. DV 3).
¬ [2060, 2574] [1961]

63     Israèl sé yon pèp prèt li yé pou Bondié (cf. Ex 19, 6), sou li yo rélé « Non Granmèt la » (Dt 28, 10). Réyèlman yo sé pèp sa-a « Granmèt Bondié-nou té palé avèk yo an prémié-a » (MR, Vendredi Saint 13 : oraison universelle VI), sé pèp « gran frè-yo » nan lafoua Abraam-nan (cf. Jean-Paul II, allocution dans la synagogue de Rome [13 avril 1986], 4).
¬ [204, 2801] [839]

64     Palintèmédiè Profèt-yo, Bondié fòmé pèp li-a nan éspérans sové-a, nan tann Nouvo Alians-la ki la pou tout tan-an k-ap pou tout moun-yo (cf. Is 2, 2-4), épi k-ap ékri nan kè-yo (cf. Jr 31, 31-34 ; He 10, 16). Profèt-yo anonsé Rédanmsion radikal pèp Bondié-a, pròpté y-ap pròpté-l sot anba tout infidélité-l yo (cf. Ez 36), yon salu k-ap anbrasé tout nasion-yo (cf. Is 49, 5-6 ; 53, 11). Sé pòv-yo sitou ak sa-k piti dévan Granmèt-la (cf. So 2, 3) k-ap kinbé éspérans sa-a. Médam ki sin-yo tankou Sara, Rébéka, Rachèl, Miriam, Débora, Àn, Judit, Éstèr té konsèvé éspérans Israèl-la vivan. Imaj éspérans sa-a ki pi klè sé Mari (cf. Lc 1, 38).
¬ [711] [1965]

III. Kris Jézu « Médiatè épi plénitud tout Révélasion-an » (DV 2)

Bondié té di tout li-minm nan Paròl li-a

65      « Anpil foua ak anpil maniè lontan Bondié té palé avèk papa-yo nan profèt-yo, nan dènié jou sa-yo li palé avèk nou nan Pitit-la » (He 1, 1-2). Kris-la, Pitit Bondié-a ki tounin moun-nan, sé sèl Paròl Papa-a, ki pa manké anyin épi yo pa kapab dépasé. Li té di tout sa-l yé nan li épi pap gin lòt paròl pasé sa-a. Sin Jan-d-lakoua apré anpil lòt té di sa yon fason ki byin klè antan l-ap kòmanté Ébré 1, 1-2 :
¬ [102]

« Antan li ba nou sètènman, jan li té bay li-a, Pitit li-a ki youn-nan épi yon sèl Paròl li-a, li ba nou tout bagay an minm tan épi li té palé nan yon sèl Paròl sa-a épi li pa gin anyin anplis pou-l di ankò. […] Sa réyèlman li té konn di an pati pou Profèt-yo, déja li di nou tout nan li-minm, li ba nou tout li-minm, sètadi, Pitit li-a. Sé poutèt sa moun ki t-a vlé pozé-l késion kounié-a, oubyin mandé kèk vizion oubyin révélasion, non sèlman li t-a fè yon bagay ki sòt, min sé jouré li t-a jouré Bondié, antan-l pa fiksé jé-l yo nan Kris-la nèt oubyin antan l-ap chèché yon lòt réalité oubyin yon nouvoté andéyò Kris-la » (Carm. 2, 22, 3-5).
¬ [516] [2717]

Pap gin lòt Révélasion

66      « Prinsip ki réglé lavi krétyin-an (Économie chrétienne), poutèt li sé Nouvo Alians ki définitif-la, li pap janm pasé, épi pa gin okinn lòt Révélasion piblik pou yo tann anvan maniféstasion gloua Granmèt-nou Jézu-Kri » (DV 4). Poutan, minm si Révélasion-an konplè, li poko fîn ékspliké anplin ; rété pou lafoua krétyin-an konprann tout lajè-l ofiamézi nan déroulman sièk-yo.
¬ [94]

67     Nan déroulman sièk-yo, té gin révélasion yo té rélé « privé », l’Égliz-la té rékonèt kèk nan yo ak otorité-l. Min yo pa fè pati dépo lafoua-a. Fonksion-yo sé pa « amélioré » oubyin « konplété » Révélasion définitif Kris-la, min ofri yon sékou pou yo kapab viv li pi byin nan kèk périòd istoua-a. Intèlijans fidèl-yo, anba gid Majistè l’Égliz-la, kapab fè disènman épi résévoua sa ki gin nan révélasion sa-yo kòm véritab avètisman Kris-la oubyin sin-yo pou l’Égliz-la.
¬ [84] [93]

     Lafoua krétyin-an pa kapab aksépté « révélasion » ki t-a prétann dépasé oubyin korijé Révélasion-an, sa Kris-la sé achèvman-l nan. Sé konsa gin kèk rélijion ki pa krétyin oubyin kèk sèkt ki fèk parèt ki apuiyé sou mòd « révélasion » sa-yo.

Rézimé

68     Bondié poutèt li rinmin moun-nan révélé-l épi ba-l pròp tèt-li. Konsa li poté yon répons définitif épi k-ap koulé sot anro pou késion moun-nan ap pozé tèt-li osijè signifikasion ak finalité lavi li-a.

69     Bondié révélé pròp tèt-li bay moun-nan antan-l fè-l konnin mistè-l ofiamézi nan aksion ak paròl.

70     An plis témouagnaj Bondié bay osijè pròp tèt-li nan réalité li kréyé-yo, li té manifésté pròp tèt-li bay prémié paran nou-yo. Li té palé ak yo épi, apré yo té tonbé, li té promèt l-ap sové yo (cf. Gn 3, 15) épi li té ofri-yo Alians li-a.

71     Bondié fè yon Alians pou tout tan ak Noé ant li-minm ak tout réalité vivan-yo (cf. Gn 9, 16). L-ap diré tout tan tè-a ap diré.

72     Bondié chouazi Abraam épi li fè yon Alians avèk li épi ak désandans-li. Li fòmé pèp li-a apati désandans sa-a épi li révélé-l Laloua li-a palintèmédiè Moyiz. Li préparé pèp sa-a palintèmédiè Profèt-yo pou yo résévoua salu-a ki té déstiné pou tout ras moun-nan.

73     Bondié révélé pròp tèt-li anplin antan-l voyé Pitit li-a, li établi yon Alians pou tout tan nan li. Sé Paròl définitif Papa-a, épi konsa pap gin okinn lòt Révélasion apré li.

 

Gid

ATIK 2
Transmision Révélasion Bondié-a

74     Bondié « vlé pou tout moun sové, pou yo rivé nan konésans vérité-a » (1 Tm 2, 4), sètadi Kris Jézu (cf. Jn 14, 6). Sé poutèt sa yo doué anonsé Kris-la bay tout pèp épi tout moun pou konsa Révélasion-an rivé jous nan bout tè-a :
¬ [851]

« Sa Bondié té révélé pou sové tout nasion-yo, li té dispozé ak byinvéyans pou-l té rété toutantié épi pou yo transmèt li bay tout jénérasion » (DV 7).

I. Tradision apostolik-la

75      « Kris-la Granmèt-la, li minm koté tout Révélasion Bondié ki anro nèt-la fîn réalizé-a, té pasé Apot-yo lòd pou Évanjil-la, sa yo té promèt anvan palintèméditè Profèt-yo, sa-l té akonpli-l épi li té proklamé-l ak pròp bouch li-a, yo préché-l bay tout moun kòm sous tout vérité k-ap sové ak tout disiplîn moral, antan yo kominiké kado Bondié-yo ba yo » (DV 7).
¬ [171]

Prèch Apot-yo...

76     Dapré sa Granmèt-la kòmandé-a, transmision Évanjil-la fèt nan dé fason :

— Ak sa ki di « palintèmédiè Apot-yo, yo minm ki nan prédikasion oral, nan égzanp ak òganizasion, té transmèt sa yo té résévoua soua nan paròl, soua nan viv avèk Kris-la soua nan aksion-l yo, soua yo té aprann nan sa Éspri-Sin-an souflé yo » ;

— Ak sa-k ékri « palintèmédiè Apot-yo épi moun ki té viv avèk yo, yo-minm ki, anba inspirasion minm Éspri-Sin-an, té bay lòd ékri anons sové nou sové-a » (DV 7).

... ki kontinué nan siksésion apostolik-la

77      « Min pou Évanjil-la té kapab konsèvé intak épi vivan san rété nan l’Égliz-la, Apot-yo té kité Évèk-yo pou ranplasé yo (kòm siksésè yo), antan yo “rinmèt yo pròp plas ansègnman yo-a” » (DV 7). Réyèlman vré, « prédikasion apostolik-la, sa-k éksprimé yon fason spésial nan liv ki inspiré-yo, té doué konsèvé ak yon siksésion san rété jous tan-yo ap fîn bout » (DV 8).
¬ [861]

78     Transmision vivan sa-a ki fèt nan Éspri-Sin-an, minm si-l diféran parapò a Sint-Ékritu-a, poutan li fè youn byin séré avèk li, yo rélé-l Tradision. Palintèmédiè-l « l’Égliz-la nan ansègnman-l, lavi-l épi kult-li, ap transmèt san rété bay tout jénérasion-yo tout sa li yé, tout sa-l kouè » (DV 8). « Sa Sin Pèr-yo té di témouagné prézans Tradision vivan sa-a ki pasé ak tout richès-li nan pratik lavi l’Égliz-la ki kouè épi k-ap priyé » (DV 8).
¬ [174] [1124, 2651]

79     Konsa, kominiké Papa-a té kominiké pròp tèt li-a palintèmédiè Paròl li-a nan Éspri-Sin-an li rété vivan épi aktif nan l’Égliz-la : « Bondié ki té palé lontan-an pa sispann dialogé ak Épouz Pitit li-a épi Éspri-Sin-an ki fè voua vivan Évanjil-la ap sonnin nan l’Égliz-la épi palintèmédiè l’Égliz-la sou tè-a, l-ap minnin moun ki kouè-yo nan tout vérité-a épi l-ap fè paròl Kris-la abité ak tout richès-li nan yo » (DV 8).

II. Rapò ant Tradision-an épi Sint-Ékritu-a

Yon sèl sous an komin...

80      « Tradision sakré-a donk épi Sint-Ékritu-a konékté byin séré youn ak lòt épi yo fè youn ansanm. Paské toulèdé koulé sot nan minm sous Bondié-a, yo grandi ansanm fè youn épi y-ap chèché minm finalité-a » (DV 9). Ni youn ni lòt fè mistè Kris-la prézan nan l’Égliz-la épi pou-l donnin frui, li-minm ki té promèt pou-l rété avèk moun pa-l yo « touléjou, jous longè tan-an fîn rivé bout li » (Mt 28, 20).

... dé modalité transmision diféran

81      « Sint-Ékritu-a sé paròl Bondié nan mézi yo fiksé-l antan yo ékri-l anba souf inspirasion Éspri Bondié-a ».

      « Tradision sakré-a minm ap transmèt Paròl Bondié-a, sa Kris-la Granmèt-la épi Éspri-Sin-an té konfié Apot-yo, bay siksésè yo intégralman, pou yo konsèvé prédikasion yo-a ak fidèlité antan Éspri vérité-a ap kléré yo, pou yo ékspozé-l épi poté-l byin louin » (DV 9).
¬ [113]

82     Konsékans-la sèké l’Égliz-la yo rinmèt transmision épi intèprétasion Révélasion-an, « pa pran asirans-li osijè tout sa yo révélé-yo nan Sint-Ékritu-a sèlman. Sé poutèt sa toulèdé sé pou yo résévoua yo épi vénéré yo ak minm santiman piété épi réspè-a » (Ibid).

Tradision apostolik-la épi tradision éklézial-yo

83     Tradision n-ap palé osijè-l la soti nan Apot yo épi li transmèt sa yo-minm yo té résévoua apati ansègnman Jézu-a ak égzanp li épitou sa Éspri-Sin-an té aprann yo. Réyèlman vré, prémié jénérasion krétyin-yo pa-t ankò gin Nouvo Téstaman-an ki ékri-a, Nouvo Téstaman-an minm témouagné mouvman Tradision ki vivan-an.

     Sé pou yo distingé-l parapò a « tradision » téolojik, disiplinè, litijik oubyin sa-k fè pati dévosion-an ki vîn parèt nan déroulman tan-an nan l’Égliz chak koté-yo. Sa-yo sé fòm patikilié koté gran Tradision-an résévoua éksprésion ki adapté pou diféran koté nan diféran épòk. Sé anba limiè [gran Tradision-an] antan Majistè l’Égliz-la ap gidé, y-ap kapab konsèvé, chanjé oubyin kité [lot « tradision »-yo] akoté.
¬ [1202, 2041] [2684]

III. Intèprétasion éritaj lafoua-a

Sé tout l’Égliz-la yo rinmèt dépo lafoua-a

84     Dépo lafoua-a (cf. 1 Tm 6, 20 ; 2 Tm 1, 12-14) ki nan Tradision sakré-a épi nan Sint-Ékritu-a, sé tout l’Égliz-la yo rinmèt-li palintèmédiè Apot-yo. « Antan tout pèp-la ki sin-an ki réyini ak Pastè-l yo rété kolé ladan-l li pèsévéré san rété  nan ansègnman Apot-yo épi kominion-an, nan kasé pin-an ak priyè-yo, konsa nan kinbé lafoua yo transmèt-la, nan mété-l an pratik épi nan déklaré-l, gin yon akò éspri spésial ki vîn fèt ant Résponsab-yo ak fidèl-yo » (DV 10).
¬ [857, 871] [2033]

Majistè l’Égliz-la

85     « Fonksion pou intèprété Paròl Bondié-a yon fason otantik-la, sa-k ékri-a oubyin sa yo transmèt-la, sé sèlman bay Majistè vivan l’Égliz-la yo konfié-l, li minm ki égzèsé otorité-l nan non Jézu-Kri » (DV 10), sètadi bay Évèk-yo an kominion avèk Siksésè Piè-a, Évèk Ròm-nan.
¬ [888 - 892] [2032 - 2040]

86      « Min Majistè sa-a pa anlè Paròl Bondié-a, min li nan sèvis li, antan l-ap anségné sèlman sa yo té transmèt-la, nan mézi anba lòd Bondié té bay-la épi ak asistans Éspri-Sin-an, l-ap kouté-l ak piété, l-ap protéjé-l yon fason ki sin épi l-ap ékspozé-l ak fidélité, épi li propozé sa-l tiré nan yon sèl dépo lafoua-a kòm sa yo doué kouè Bondié révélé » (DV 10).
¬ [688]

87     Fidèl-yo, antan yo sonjé paròl Kris-la pou Apot-yo : « Moun ki kouté nou, sé mouin minm li kouté » (Lc 10, 16 ; cf. LG 20), résévoua ansègnman-yo ak règléman-yo ak dosilité, sa Pastè-yo ba yo nan diféran fòm.
¬ [1548] [2037]

Dògm lafoua-yo

88     Majistè l’Égliz-la anplouayé otorité li résévoua nan Kris-la anplin lè li défini yon dògm, sètadi, lè sé san posibilité chanjman nan yon fason ki oblijé pèp krétyin-an rété kolé nan lafoua-a, li propozé yon fason définitif kèk vérité ki anndan Révélasion Bondié-a, oubyin minm lè sé kèk vérité ki gin yon konéksion nésésè avèk prémié vérité-yo.

89     Gin yon rapò tankou nan yon ògàn vivan ant lavi spirituèl-nou épi dògm-yo. Dògm-yo sé limiè ki kléré chémin lafoua-nou épi fè-l asiré. Visvèsa, si lavi-nou douat, intèlijans-nou ak kè-nou ap ouvri pou nou résévoua limiè dògm lafoua-yo. (cf. Jn 8, 31-32).
¬ [2625]

90     Rapò dògm-yo ginyin youn ak lòt épi koérans yo, li posib pou jouinn yo nan anbrasé tout Révélasion mistè Kris-la (cf. Cc. Vatican I : DS 3016 : « nexus mysteriorum » ; LG 25). Sé pou yo sonjé « gin yon lòd oubyin yon “yérarchi” vérité doktrîn katolik-la, paské yo gin rapò ki diféran ak fondman lafoua krétyin-an » (UR 11).
¬ [114, 158] [234]

Konpréansion lafoua-a ki dépasé sa-k natirèl-la

91     Tout fidèl Kris-la patisipé nan konprann épi nan transmèt vérité révélé-a. Yo résévoua onksion Éspri-Sin-an k-ap anségné yo (cf. 1 Jn 2, 20. 27) épi k-ap kondui yo « nan tout vérité-a » (cf. Jn 16, 13).
¬ [737]

92      « Tout fidèl-yo ansanm […] pa kapab tronpé yo nan lafoua-a (in credendo), épi karaktè spésial sa-a manifésté palintèmédiè konpréansion surnaturèl lafoua tout pèp-la ansanm, lè “dépi sou Évèk-yo rivé jous nan dènié fidèl layik-yo” li prézanté konsantman inivèsèl-li osijè bagay ki konsèné lafoua-a ak moral-la » (LG 12).
¬ [785]

93      « Nan konpréansion lafoua sa-a réyèlman, sa Éspri vérité-a révéyé épi soutni-an, pèp Bondié-a anba gid Majistè sakré-a […] rété kolé san fay sou lafoua yo transmèt yon sèl foua pou tout bay sin-yo, antan l-ap antré pi afon nan li ak jijman ki douat épi l-ap mété-l an pratik pi byin nan lavi-l » (LG 12).
¬ [889]

Kouasans intèlijans lafoua-a

94     Palintèmédiè asistans Éspri-Sin-an, konpréansion ni réalité-yo ni paròl dépo lafoua-a kapab grandi nan lavi l’Égliz-la :
¬ [66]

– « apati kontanplasion ak étud moun ki kouè-yo, k-ap médité-yo nan kè yo » (DV 8) ; sitou « ak réchèch téolojik-la » k-ap chèché « konnin vérité révélé-a pi afon » (GS 62, § 7 ; cf. 44, § 2 ; DV 23 ; 24 ; UR 4).
¬ [2651]

– « apati konpréansion intim [moun ki kouè-yo] ékspérimanté nan réalité spirituèl-yo » (DV 8) ; « paròl Bondié-yo grandi ansanm ak moun k-ap li yo-a » (S. Grégoire le Grand, hom. Ez. 1, 7, 8 : PL 76, 843D).
¬ [2038, 2518]

– « apati prédikasion moun ki té résévoua karism vérité asiré-a ansanm ak siksésion Épiskopa-a » (DV 8).

95     « Sé poutèt sa li klè, Tradision sakré-a, Sint-Ékritu-a épi Majistè l’Égliz-la, dapré désizion ki trè saj Bondié té pran-an, yo tèlman konékté youn ak lòt épi asosié, sa fè youn pa kapab kanpé san lot-yo, yo tout ansanm, yo chak nan fason pa-yo anba aksion yon sèl Éspri-Sin-an, poté konkou (kontribué) ak éfikasité pou sové nanm-yo » (DV 10, § 3).

Rézimé

96     Sa Kris-la té konfié Apot-yo, yo-minm yo té transmèt li ak sa yo té préché épi sa yo té ékri anba souf inspirasion Éspri-Sin-an bay tout jénérasion-yo joustan Kris-la rétounin nan gloua-a.

97     « Tradision sakré-a épi Sint-Ékritu-a sé yon sèl dépo sakré Paròl Bondié-a yo yé » (DV 10), koté tankou nan yon glas l’Égliz-la ki an pélérinaj-la ap kontanplé Bondié, sous tout richès li-yo.

98     « Nan ansègnman-l, nan lavi-l, nan kult li-a, l’Égliz-la kontinué kinbé épi transmèt bay tout jénérasion-yo tout sa-l yé ak tout sa-l kouè » (DV 8).

99     Palintèmédiè intèlijans lafoua-a ki dépasé sa-k natirèl, tout Pèp Bondié-a pa sispann résévoua kado Révélasion Bondié-a, antré pi afon nan li épi viv-li pi byin.

100     Fonksion pou intèprété Paròl Bondié-a yon fason otantik sé sèlman bay Majistè l’Égliz-la yo rinmèt li, Pontif Romin-an épi Évèk-yo ki an kominion avèk li.

 

Gid

ATIK 3
Osijè Sint-Ékritu-a

I. Kris-la – Sèl Paròl Sint-Ékritu-a

101     Nan bonté-l k-ap désann vîn jouinn nou, Bondié té palé ak paròl moun pou-l té révélé pròp tèt-li bay moun-yo. « Paròl Bondié-yo réyèlman, yo éksprimé nan lang moun-yo, yo té vîn sanblé ak langaj moun-nan, minm jan lontan Paròl Papa dépi tout tan-an, té pran féblès chè moun-nan, pou-l vîn sanblé ak moun-yo » (DV 13).

102     Nan tout paròl Sint-Ékritu-a, sé yon sèl Paròl sèlman Bondié ap di, sèl Paròl li-a koté li éksprimé-l toutantié-a (cf. He 1, 1-3) :
¬ [65, 2763]

« Sé pou charité nou sonjé, kòman sé yon sèl paròl Bondié ki élaji nan tout Ékritu-yo, épi sé yon sèl Paròl k-ap sonnin palintèmédiè bouch sin-yo, li-minm ki té nan kòmansman-an, Bondié bò kot Bondié, la-a li pa-t gin silab, paské li pa-t anba tan-yo » (S. Augustin, Psal. 103, 4, 1 : PL 37, 1378).
¬ [426 - 429]

103     Sé sa-k fè, l’Égliz-la té toujou vénéré Ékritu ki sot nan Bondié-yo minm jan li vénéré Kò Granmèt-la tou. Li pa sispann prézanté fidèl-yo Pin lavi-a li pran ni nan tab Paròl Bondié-a ni nan Kò Kris-la (cf. DV 21).
¬ [1100, 1184] [1378]

104     Nan Sint-Ékritu-a san rété l’Égliz-la jouinn nouritu-l épi fòs-li (cf. DV 24), paské nan li sé pa yon paròl moun sèlman l-ap résévoua, min sa-l yé réyèlman-an : Paròl Bondié-a (cf. 1 Th 2, 13). « Nan Sint-Ékritu-yo réyèlman Papa-a ki nan sièl-yo vîn rankontré pitit li-yo ak tandrès épi li fè konvèsasion ak yo » (DV 21).

II. Osijè inspirasion épi vérité Sint-Ékritu-a

105     Sé Bondié ki otè Sint-Ékritu-a. « Sa Bondié révélé-yo, ki nan liv Sint-Ékritu-a épi l-ap prézanté-yo, sé anba souf Éspri-Sin-an yo té ékri yo ».

      « Liv-yo réyèlman toutantié ni Ansyin ni Nouvo Téstaman-an, ak tout pati yo, Manman l’Égliz-la ki sin kinbé yo kòm sakré épi kanonik apati lafoua apostolik-la épi poutèt sé Éspri-Sin-an ki fè ékri-yo, sé Bondié ki otè yo épi sé konsa yo té transmèt yo bay l’Égliz-la » (DV 11).

106     Bondié té inspiré moun ki té ékri liv sakré-yo. « Pou konpozé Liv Sakré-yo minm, Bondié té chouazi moun-yo, li té anplouayé yo antan yo té sèvi ak tout fakilté-yo épi fòs-yo, pou antan sé li-minm ki t-ap aji palintèmédiè-yo, yo té transmèt lè yo ékri kòm véritab otè sa li-minm li té vlé  épi sa sèlman » (DV 11).

107     Liv inspiré-yo anségné vérité-a. « Donk kòm tout sa otè inspiré-yo oubyin « ajiograf »-yo (« hagiographe ») té di, yo doué konsidéré sé Éspri-Sin-an ki di-l, sé pou sa vérité liv Sint-Ékritu-a, sa Bondié té vlé yo mété nan Liv sakré-yo pou nou kapab sové-a, sé pou yo déklaré yo anségné-l ak solidité, ak fidélité épi san érè » (DV 11).
¬ [702]

108     Poutan, lafoua krétyin-an sé pa yon « rélijion Liv ». Kristianism-nan sé rélijion « Paròl » Bondié-a : Paròl sa-a minm « pa yon paròl ki ékri ki bèbè, min Paròl-la ki pran chè-a épi ki vivan-an » (S. Bernard, hom. miss. 4, 11 : Opera, ed. J. Leclercq-H. Rochais, v. 4 [Romae 1966] p. 57). Pou yo pa rété tankou yon lèt ki mouri, li nésésè pou Kris-la, Paròl dépi tout tan Bondié vivan-an, ouvri intèlijans-nou palintèmédiè Éspri-Sin-an pou nou kapab konprann sa-k Ékri-yo (Lc 24, 45).

III. Éspri-Sin-an, intèprèt Sint-Ékritu-a

109     Nan Sint-Ékritu-a, Bondié palé ak moun-nan nan fason moun-yo. Sé poutèt sa, pou byin intèprété Sint-Ékritu-yo, sé pou yo fè atansion sa moun ki té otè yo-a té vrèman gin intansion déklaré épi sa Bondié té vlé réyèlman manifésté ba nou ak paròl yo-a (cf. DV 12, § 1).

110     Pou dékouvri intansion otè sakré-yo, sé pou yo konsidéré kondision tan yo t-ap viv-la épi kilti yo-a, « janr litérè-yo » (« genres littéraires ») sa yo té konn anplouayé nan épòk yo-a, fason yo té konpran bagay-yo, fason pou palé épi pou rakonté yo té sèvi lè sa-a nan tan yo-a. « Sé nan diféran fason réyèlman yo éksprimé épi prézanté vérité-a nan divèsité tèks ki t-a istorik-yo oubyin profétik-yo oubyin poétik-yo oubyin nan lòt mòd palé » (DV 12, § 2).

111     Min paské Sint-Ékritu-a inspiré, gin yon lòt prinsip intèprétasion ki pa gin mouins inpòtans pasé sa nou sot di la-a épi san li Sint-Ékritu-a ap rété yon « lèt ki mouri » : « Yo doué li épi intèprété Sint-Ékritu-a nan minm Éspri ki té fè ékri-l la » (DV 12, § 3).

     Konsil Vatikan II-a indiké toua kritè pou yon intèprétasion Sint-Ékritu-a ki konfòm ak Éspri ki té inspiré-l la (cf. DV 12, § 3) :

112     1. Fè anpil atansion ak « sa-k anndan tout Ékritu-a épi ak jan li fè youn ». Réyèlman, minm si liv ki konpozé-l yo diféran anpil youn ak lòt, Sint-Ékritu-a fè yon sèl poutèt projè Bondié-a sé yon sèl-la, sa Kris Jézu sé pouin santral li-a épi kè-l ki ouvri dépi apré Pak li-a (cf. Lc 24, 25-27. 44-46).
¬ [128] [368]

« Lè yo di kè (cf. Ps 22, 15) Kris-la, yo vlé di Sint-Ékritu-a, sa kè Kris-la manifésté-a. Anvan soufrans li-a [Sint-Ékritu-a] té fèmin, paské li té nan fènoua : min li vîn ouvri apré soufrans-la paské moun k-ap konprann li-a déja konsidéré épi yo disèné kijan yo doué intèprété profési-yo » (cf. S. Thomas d’A., Psal. 21, 11).

113     2. Apré sa, sé pou yo li Ékritu-a « antan yo konsidéré Tradision vivan tout l’Égliz-la ». Dapré yon paròl Pèr-yo, sé prinsipalman nan kè l’Égliz-la Sint-Ékritu-a ékri plis pasé nan sipò matérièl-yo (cf. S. Hilaire de Poitou, ad Const. Imper. 9: CSEL 65, 204 (PL 10, 570); S. Jérôme, in Gal. 1, 1, 11-12: PL 26, 347). L’Égliz-la réyèlman poté nan Tradision li-an mémoua Paròl Bondié vivan-an, épi Éspri-Sin-an ba li intèprétasion spirituèl Sint-Ékritu-yo (« … dapré sans spirituèl Éspri-a bay l’Égliz-la » : Origène, hom. in Lev. 5, 5).
¬ [81]

114     3. Konsidéré avèk atansion « analoji lafoua-a » (cf. Rm 12, 6). Lè yo di « analoji lafoua-a » yo vlé di antré vérité lafoua-yo antré youn nan lòt-la épi nan tout projè Révélasion-an.
¬ [90]

Osijè diféran sans Sint-Ékritu-a

115     Dapré yon tradision ansyin yo kapab distingé dé sans nan Sint-Ékritu-yo : sans litéral-la épi sans spirituèl-la ; dènié sa-a minm yo divizé-l nan sans alégorik, moral épi anagojik. Akò kat sans-yo an profondè garanti tout richès léktu vivan Sint-Ékritu-a nan l’Égliz-la :

116     Sans litéral-la. Sé sa paròl Sint-Ékritu-yo vlé di-a épi égzèjèz-la dékouvri lè li obsèvé prinsip intèprétasion ki kòrèk-yo. « Tout sans [Sint-Ékritu-yo] fondé sou yon sèl sans, sètadi litéral-la » (S. Thomas d’A., s. th. 1, 1, 10, ad 1).
¬ [110]

117     Sans spirituèl-la. Poutèt projè Bondié-a fè yon sèl, non sèlman tèks Sint-Ékritu-a min tout réalité-yo épi événman tèks-la ap palé osijè yo-a kapab kèk sign.
¬ [1101]

1. Sans alégorik-la. Nou kapab konprann événman-yo pi afon lè nou rékonèt signifikasion yo nan Kris-la ; konsa pasaj Lanmè Rouj-la sé sign viktoua Kris-la épi poutèt sa sé sign Batèm-nan (cf. 1 Co 10, 2).

2. Sans moral-la. Événman yo rakonté nan Sint-Ékritu-a doué kondui nou pou nou aji yon fason kòrèk. Yo té ékri yo « pou édikasion nou » (1 Co 10, 11 ; cf. He 3 – 4, 11).

3. Sans anagojik-la. Konsa tou li posib pou nou ouè réalité-yo épi évènman-yo nan signifikasion yo ginyin pou tout tan-an, nan mézi yo kondui nou nan diréksion (an grèk : anagogè) Patri nou-an. Konsa l’Égliz-la sou tè-a sé sign Jéruzalèm sièl-la. (cf. Ap 21, 1 – 22, 5).

118     Gin dé fraz Mouayinnaj ki rézimé signifikasion kat sans-yo :

« Sans litéral-la anségné événman-yo, alégori-a sa-ou doué kouè-a,
moral-la sa-ou doué fè-a, anagoji-a koté-ou doué alé-a » (Augustin de Dace, Rotulus pugillaris, I : ed. A. Walz, Angelicum 6 [1929] 256).

119      « Sé ròl égzéjèt-yo pou yo travay dapré règ sa-yo pou yo kapab konprann épi ékspozé pi byin sans Sint-Ékritu-a, pou tankou yon étud préparatoua yo pèmèt jijman l’Égliz-la vîn apouin. Paské tout sa ki konsèné fason pou intèprété Sint-Ékritu-a doué finalman anba jijman l’Égliz-la, k-ap égzèsé ministè ak kòmandman pou-l konsèvé épi intèprété Paròl Bondié-a » (DV 12, 3) :
¬ [94]

« Mouin minm réyèlman, mouin pa t-ap kouè nan Évanjil-la, si otorité l’Égliz katolik-la pa-t pousé-m nan sa » (S. Augustin, fund. 5, 6 : PL 42, 176).
¬ [113]

IV. Osijè Kanon Ékritu-yo

120     Sé Tradision apostolik-la ki fè l’Égliz-la disèné kilès nan sa-k ékri-yo ki doué fè pati lis Liv Sakré-yo (cf. DV 8, 3). Lis sa-a an antié yo rélé-l « kanon » Ékritu-yo. Pou Ansyin Téstaman-an li ginyin 46 liv ladan-l (45, si yo konté Jérémi ak Lamantasion ansanm) épi 27 pou Nouvo-a (cf. DS 179 ; 1334-1336 ; 1501-1504). Min yo :
¬ [117]

     Jénèz, Égzòd, Lévitik, Nonb, Détéronòm, Jozué, Jij, Rut, dé liv Samuèl-yo, dé liv Roua-yo, dé liv Kronik-yo, Ésdras ak Néémi, Tobi, Judit, Éstè, dé liv Makabé-yo, Jòb, Psòm-yo, Provèb-yo, Ékléziast-la, Kantik dè kantik-yo, Sajès, Ékléziastik-la, Izayi, Jérémi, Lamantasion-yo, Baruk, Ézékièl, Danièl, Ozé, Joèl, Amòs, Abdias, Jonas, Miché, Naoum, Abakuk, Sofoni, Ajé, Zakari, Malachi, pou Ansyin Téstaman-an.

     Évanjil-yo dapré Matié, Mark, Luk épi Jan, Travay Apot-yo, lèt sin Pòl-yo pou Romin-yo, prémié ak dézièm pou Korintyin-yo, pou Galat-yo, pou Éfézyin-yo, pou Filipyin-yo, pou Kolosyin-yo, prémié ak dézièm pou Tésalonisyin-yo, prémié ak dézièm pou Timoté, pou Tit, pou Filémon, lèt pou Ébré-yo, lèt Jak-la, prémié ak dézièm lèt Piè-yo, toua lèt Jan-yo, lèt Jud-la, Apokalips, pou Nouvo Téstaman-an.

Ansyin Téstaman-an

121     Ansyin Téstaman-an sé yon pati Sint-Ékritu-a yo pa kapab rétiré. Liv li-yo sé Bondié ki inspiré yo épi yo kinbé yon valè pèmanan (cf. DV 14) paské Ansyin Alians-la yo pa-t janm révoké-l.
¬ [1093]

122     Réyèlman, « Prinsip déroulman (Économie) Ansyin Téstaman-an té gin kòm dispozision prinsipal pou-l préparé Avènman Kris-la Rédanmtè inivè-a ». Liv Ansyin Téstaman-yo, « minm si yo gin bagay ki pa fîn apouin épi ki provizoua », yo témouagné tout pédagoji rinmin Bondié-a k-ap sové nou-an : nan yo « gin ansègnman ki byin ro osijè Bondié épi yon sajès ki itil pou sové lavi moun-nan, trézò priyè ki mérité admirasion », nan yo « anfin mistè salu nou-an kaché » (DV 15).
¬ [702, 763] [708] [2568]

123     Krétyin-yo vénéré Ansyin Téstaman-an kòm véritab Paròl Bondié. L’Égliz-la toujou réfizé ak fèmté lidé pou t-a réjté Ansyin Téstaman-an, sou prétèks Nouvo-a fè-l san valè (Marcionisme).

Nouvo Téstaman-an

124      « Paròl Bondié-a ki yon fòs pou sové tout moun ki kouè, prézanté yon fason ékstraòdinè nan sa-k ékri nan Nouvo Téstaman-an épi puisans-li parèt » (DV 17). Liv sa-yo transmèt nou vérité définitif Révélasion Bondié-a. Objè santral yo sé Jézu-Kri, Pitit Bondié-a ki tounin chè-a, sa-l té fè, sa-l té anségné, soufrans-li épi glorifikasion-l, épitou kòmansman l’Égliz li-a anba aksion Éspri-Sin-an (cf. DV 20).

125     Évanjil-yo sé kè tout Sint-Ékritu-yo, « poutèt yo sé prinsipal témouagnaj osijè lavi ak ansègnamn Paròl ki tounin chè-a, Sovè nou-an » (DV 18).
¬ [515]

126     Li posib pou distingé toua étap nan fòmasion Évanjil-yo :

1. Lavi ak ansègnman Jézu. L’Égliz-la kinbé solidman kat Évanjil-yo, « li déklaré karaktè istorik yo san ézité, y-ap transmèt fidèlman sa Jézu Pitit Bondié-a, té fè réyèlman épi té anségné pandan li t-ap viv nan pami moun-yo pou-l té kapab sové yo pou tout tan, jous jou yo té pran-l nan sièl-la ».

2. Tradision oral-la. « Apot-yo minm, apré Asansion Granmèt-la, yo té transmèt sa-l té di ak sa-l té fè bay moun ki t-ap kouté yo, dapré konpréansion pi afon sa-a yo-minm yo té vîn ginyin-an antan événman gloua Kris-la té instrui yo épi limiè Éspri vérité-a té anségné yo ».
¬ [76]

3. Évanjil yo ékri-yo. « Otè sakré kat Évanjil-yo té ékri antan yo chouazi nan pami tout sa yo té tandé oralman oubyin ki té déja ékri, antan yo ékri yon rézimé oubyin antan yo ékspliké yo dapré kondision l’Égliz-yo, épi anfin antan yo kinbé fòm prédikasion-an, yon fason pou yo toujou kominiké nou sa-k vré épi sinsè osijè Jézu » (DV 19).
¬ [76]

127     Kat fòm Évanjil-yo gin yon plas spésial nan l’Égliz-la, minm jan vénérasion yo ba yo nan litiji-a témouagné sa ansanm ak jan yo té toujou atiré sin-yo yon fason san parèy nan tout épòk :
¬ [1154]

« Pa gin okinn doktrîn ki pi gran ni pi bon ni ki gin plis valè, ni ki pi kléré pasé tèks Évanjil-la. Gadé sa, kinbé sa, sa Granmèt épi Mèt nou-an Kris-la té anségné ak paròl li-yo épi té réalizé ak égzanp li-yo » (Ste Césarie la Jeune, Rich. : SC 345, 480).

« Anlè tout bagay Évanjil-la okipé-m nan priyè kontanplatif-la (orézon) ; nan li mouin jouinn tout sa ki nésésè pou pòv nanm mouin. Nan li mouin toujou dékouvri nouvo limiè, sans ki kaché épi ki ouvri sou mistè-a » (Ste. Thérèse de l’Enfant-Jésus, ms. autob. A 83v).
¬ [2705]

Osijè fason Ansyin ak Nouvo Téstaman-an fè youn-nan

128     L’Égliz-la, dépi tan Apot-yo (cf. 1 Co 10, 6. 11 ; He 10, 1 ; 1 P 3, 21), épi apré sa nan Tradision-an san rété, té kléré fason projè Bondié-a fè youn nan dé Téstaman-yo palintèmédiè tipoloji-a. Sa fè nou disèné nan sa Bondié té fè pandan Ansyin Téstaman-an préfigirasion sa Bondié té akonpli nan plénitud tan-yo nan Pèrsòn Pitit li-a ki pran chè-a.
¬ [1094] [489]

129     Sé konsa krétyin-yo li Ansyin Téstaman-an anba limiè lanmò ak réziréksion Kris-la. Léktu tipolijik sa-a montré sa Ansyin Téstaman-an gin ladan-l nan yo pa kapab épuizé-a. Min sa pa doué fè bliyé li kinbé pròp valè pa-l kòm Révélasion, sa Granmèt nou-an li-minm té konfirmé (cf. Mc 12, 29-31). Dayè, Nouvo Téstaman-an tou mandé pou yo li-l anba limiè Ansyin-an. Katéchèz krétyin prémié tan-yo té konn sèvi tout tan avèk li (cf. 1 Co 5, 6-8 ; 10, 1-11). Dapré yon paròl lontan, Nouvo Téstaman-an kaché nan Ansyin Téstaman-an, épi Ansyin-an dévoualé nan Nouvo-a : sé konsa « nan Ansyin-an Nouvo-a an kachèt épi nan Nouvo-a Ansyin-an parèt » (S. Augustin, Hept. 2, 73 : PL 34, 623 ; cf. DV 16).
¬ [651] [2055] [1968]

130     Tipoloji-a indiké mouvman pou akonplisman projè Bondié-a lè « Bondié ap tout bagay nan tout moun » (1 Co 15, 28). Konsa, parégzanp, vokasion Patriarch-yo épi Égzòd sot Éjip-la pa pèdi pròp valè yo ginyin nan projè Bondié-a paské an minm tan yo sé étap intèmédiè ladan-l.

V. Osijè Sint-Ékritu-a nan lavi l’Égliz-la

131      « Fòs ak puisans ki nan Paròl Bondié-a tèlman gran, sé yo ki apui ak vitalité l’Égliz-la, épi pou pitit l’Égliz-la sé fòs lafoua-a, nouritu nanm-nan, sous ki nèt pou lavi spirituèl-la tout tan » (DV 21). « Sé pou yo louvri pòt-antré nan Sint-Ékritu-a byin laj pou fidèl Kris-yo » (DV 22).

132      « Sé pou étud Sint-Ékritu-a tounin tankou nanm téoloji sakré-a. Sé pou ministè paròl-la ki gin ladan-l prédikasion-an, katéchèz-la épi tout fòmasion krétyin-an, koté oméli litijik-la doué gin yon plas spésial, jouinn nouritu ki an santé épi vitalité ki sin nan minm Sint-Ékritu-a » (DV 24).
¬ [94]

133     L’Égliz-la ap « invité ak fòs spésialman tout fidèl Kris-la pou yo rivé aprann, gras a léktu Ékritu-yo ki sot nan Bondié-a y-ap fè trè souvan, “sians Jézu-Kri-a ki dépasé tout bagay la” (Ph 3, 8). “Réyèlman pa konnin Ékritu-yo sé pa konnin Kris-la” (S. Jérôme, Is. prol. : PL 24, 17B) » (DV 25).
¬ [2653] [1792]

Rézimé

134     Tout divîn Ékritu-a sé yon sèl liv, épi sèl liv sa-a sé Kris-la, « paské tout divîn Ékritu-a ap palé osijè Kris-la, épi tout divîn Ékritu-a akonpli nan Kris-la » (Hugues de Saint Victor, De arca Noe 2, 8 : PL 176, 642 ; cf. ibid. 2, 9 : PL 176, 642-643: PL 176, 642C).

135     « Sint-Ékritu-yo gin Paròl Bondié-a ladan yo épi poutèt yo inspiré, yo sé Paròl Bondié tout bon vré » (DV 24).

136     Bondié sé otè Sint-Ékritu-a antan li inspiré moun ki otè yo-a ; sé li-minm k-ap aji nan yo épi palintèmédiè yo. Konsa li bay asirans sa yo ékri-yo ap anségné san érè vérité k-ap sové nou-an (cf. DV 11).

137     Intèprétasion Ékritu ki inspiré-yo doué toudabò konsidéré avèk atansion sa Bondié té vlé révélé palintèmédiè ékrivin sakré-yo pou nou kapab sové. « Sa ki soti nan Éspri-a, sé sèlman palintèmédiè aksion Éspri-a yo konprann li afon » (Origène, hom. in Ex. 4, 5).

138     L’Égliz-la résévoua épi vénéré kòm inspiré 46 liv Ansyin Téstaman-an épi 27 liv Nouvo Téstaman-an.

139     Kat Évanjil-yo gin yon plas santral paské Jézu sé pouin santral-yo.

140     Toulèdé Téstaman-yo fè youn paské yo soti nan yon sèl projè Révélasion Bondié-a. Ansyin Téstaman-an préparé Nouvo-a, Nouvo-a minm akonpli Ansyin-an ; youn kléré lòt ; toulèdé sé Paròl Bondié tout bon vré.

141     « L’Égliz-la toujou vénéré divîn Ékritu-yo minm jan ak Kò Granmèt-la » (DV 21) ; toulèdé nouri épi dirijé tout lavi krétyin-an. « Paròl ou sé yon lanp pou pié-m, sé yon limiè sou chémin-m » (Ps 119, 105 ; cf. Is 50, 4).

 

Gid

TOUAZIÈM CHAPIT
Moun-nan réponn Bondié

142     Ak Révélasion-l nan, « Bondié yo pa kapab ouè-a poutèt débòdman charité-l la vîn palé tankou yon zanmi ak moun-yo épi li vîn viv avèk yo, pou-l kapab invité yo vîn nan kominion avèk li épi résévoua yo nan kominion sa-a » (DV 2). Lafoua-a sé répons ki konvnab pou invitasion sa-a.
¬ [1102]

143     Palintèmédiè lafoua-a, moun-nan soumèt intèlijans-li ak volonté-l anplin bay Bondié. Ak tout sa-l yé moun-nan bay Bondié k-ap révélé tèt li-a, konsantman-l (cf. DV 5). Répons sa-a moun-nan bay Bondié k-ap révélé tèt li-a, Sint-Ékritu-a rélé-l « obéyisans lafoua-a » (cf. Rm 1,5; 16,26)
¬ [2087]

ATIK 1
Mouin kouè

¬ [1814 - 1816]

I. Osijè obéyisans lafoua-a

144     Obéyi (ob-audire : akoz tandé-a) nan lafoua-a sé soumèt pròp tèt-ou libréman bay paròl ou tandé-a, paské vérité-l garanti sot nan Bondié, li-minm ki vérité-a minm. Abraam sé yon modèl obéyisans sa-a Sint-Ékritu-a prézanté nou. Vièj Mari minm sé réalizasion-l ki apouin nèt nan pi ro dégré.

Abraam – « papa tout moun ki kouè-yo »

145     Lèt pou Ébré-yo, nan gran élòj lafoua ansyin-yo, li insisté yon fason spésial sou lafoua Abraam-nan : « Gras a lafoua, Abraam obéyi sa-a ki té rélé-l la pou-l pati nan yon koté li té gin pou-l résévoua kòm éritaj, li pati san-l pa konnin ki koté l-apralé » (He 11, 8 ; cf. Gn 12, 1-4). Gras a lafoua, li viv tankou yon étranjé nan Tè yo té promèt li-a (cf. Gn 23, 4). Gras a lafoua, Sara résévoua pou-l poté nan vant pitit promès-la épi anfin Abraam té ofri sèl pitit li-a nan sakrifis (cf. He 11, 17).
¬ [59, 2570] [489]

146     Konsa, Abraam réalizé définision lafoua-a, sa lèt pou Ébré-yo transmèt-la : « Lafoua-a sé garanti sa n-ap éspéré-yo, prèv sa-k pa parèt-yo » (He 11, 1). « Abraam kouè nan Bondié, épi yo konsidéré sa pou li pou jistis-la » (Rm 4, 3 ; cf. Gn 15, 6). Ak « fòs li té pran nan lafoua-a » (Rm 4, 20), Abraam vîn tounin « papa tout moun ki kouè-yo » (Rm 4, 11. 18 ; cf. Gn 15, 5).
¬ [1819]

147     Ansyin Téstaman-an plin ak témouagnaj lafoua sa-a. Lèt pou Ébré-yo proklamé élòj modèl lafoua-a koté « ansyin-yo té jouinn témouagnaj » (He 11, 2. 39). Poutan, « Bondié té prévoua kichòy ki pi bon pou nou » : sètadi lagras pou nou té kouè nan Pitit li-a « ki sous lafoua nou-an é ki fè-l vîn kòrèk nèt » (He 11, 40 ; 12, 2).
¬ [839]

Mari – « Ala kontantman pou sa-a ki té kouè-a »

148     Mari ki Vièj réalizé nan fason ki pi apouin nèt-la obéyisans lafoua-a. Nan lafoua, li résévoua anons épi promès Anj Gabrièl té poté-a, antan-l kouè « anyin pa inposib kot Bondié » (Lc 1, 37 ; cf. Gn 18, 14), épi antan-l bay konsantman-l : « Min sèvant Granmèt-la ; sé pou sa fèt pou mouin dapré paròl ou-a » (Lc 1, 38). Élizabèt té salué-l ak paròl sa-yo : « Ala kontantman pou ou minm ki té kouè sa Granmèt-la té di-ou yo t-ap réalizé » (Lc 1, 45). Sé poutèt lafoua sa-a tout jénérasion-yo ap proklamé kontantman-l nan (cf. Lc 1, 48).
¬ [494, 2617] [506]

149     Pandan tout déroulman lavi-l, épi jous nan dènié éprèv li-a (cf. Lc 2, 35), lè Jézu, pitit li-a, té mouri sou koua-a, lafoua-l pa-t tranblé. Mari pa sispann kouè paròl Bondié-a « té gin pou réalizé ». Sé poutèt sa l’Égliz-la vénéré nan Mari réalizasion lafoua-a ki pi nèt-la.
¬ [969] [507, 829]

II. « Mouin konnin réyèlman nan kilès mouin kouè » (2 Tm 1, 12)

Kouè nan Bondié sèlman

150     Lafoua-a sé toudabò rété moun-nan rété kolé pèsonèlman nan Bondié ; min an minm tan épi san séparasion posib sé yon konsantman lib li bay tout vérité-a Bondié révélé-a. Lafoua krétyin-an, nan mézi li sé yon rété kolé pèsonèlman nan Bondié épi yon konsantman bay vérité li-minm li révélé-a, li diféran parapò a lafoua nan yon moun kòm moun. Sa bon épi sa kòrèk pou fè Bondié konfians anplin épi pou kouè san kondision (absolument) nan sa li-minm li di. Sé t-a pèdi tan épi yon érè pou ta mété yon lafoua konsa nan yon kréatu (cf. Jr 17, 5-6 ; Ps 40, 5 ; 146, 3-4).
¬ [222]

Kouè nan Jézu-Kri, Pitit Bondié-a

151     Pou krétyin-an, kouè nan Bondié pa kapab séparé ak kouè nan sa-a li-minm li té voyé-a : Pitit li-a li rinmin-an, koté li jouinn plézi-l (cf. Mc 1, 11) ; Bondié té di nou pou nou kouté Pitit li-a (cf. Mc 9, 7). Granmèt-la li-minm té di disip li-yo : « Sé pou nou kouè nan Bondié, épi kouè nan mouin minm tou » (Jn 14, 1). Nou kapab kouè nan Jézu-Kri paské li-minm li sé Bondié, Paròl-la ki tounin chè : « Bondié, pèsonn pa janm ouè-l ; Sèl Pitit-la, ki nan vant Papa-a, li minm li montré-l » (Jn 1, 18). Paské « li ouè Papa-a » (Jn 6, 46), sé li-minm sèl ki konnin-l épi ki gin pouvoua pou révélé-l (cf. Mt 11, 27).
¬ [424]

Kouè nan Éspri-Sin-an

152     Li inposib pou yon moun kouè nan Jézu-Kri, si sé pa antan-l patisipé nan Éspri li-a. Sint-Éspri-a réyèlman révélé moun-yo kilès Jézu yé. Réyèlman « Pèsonn pa kapab di : “Granmèt Jézu”, si sé pa nan Éspri-Sin-an » (1 Co 12, 3). « Sèké Éspri-a sondé tout bagay, jous profondè Bondié. […] Bagay Bondié yo, pèsonn pa konnin yo, sof Éspri Bondié-a » (1 Co 2, 10-11). Sé Bondié sèl ki konnin Bondié anplin. Nou kouè nan Sint-Éspri-a, paské li sé Bondié.
¬ [243, 683]

L’Égliz-la pa sispann déklaré lafoua-l la nan yon sèl Bondié-a, Papa-a, Pitit-la ak Éspri-Sin-an.
¬ [232]

III. Osijè karaktéristik lafoua-a

Lafoua-a sé yon gras

153     Lè sin Piè té déklaré Jézu sé Kris-la, Pitit Bondié vivan-an, Jézu di-l byin klè révélasion sa-a pa-t soti nan chè-a ak san-an, min nan Papa-l « ki nan sièl-yo » (Mt 16, 17 ; cf. Ga 1, 15 ; Mt 11, 25). Lafoua-a sé yon kado, yon don Bondié, yon vèrtu Bondié vidé nan nou ki dépasé fòs natirèl-nou (surnaturel). « Pou moun-nan kapab gin lafoua sa-a, li bézouin lagras Bondié-a ki vîn anvan épi k-ap édé-l épitou sékou Éspri-Sin-an sou paranndan k-ap pousé kè-a pou-l konvèti nan Bondié (tounin viré vîn jouinn Bondié), k-ap ouvri jé léspri-a épi k-ap bay “tout moun dousè nan konsanti épi kouè vérité-a” » (DV 5).
¬ [552] [1814] [1996] [2606]

Lafoua-a sé yon akt moun-nan kòm moun

154     Li pa posib pou yon moun kouè si sé pa ak lagras-la épi sékou Éspri-Sin-an sou paranndan. Minm jan-an tou sé vré, kouè-a sé yon akt moun-nan kòm moun tout bon. Sa pa kontrè ni ak libèté moun-nan ni ak intèlijans-li pou-l kouè Bondié épi pou-l rété kolé sou vérité Bondié révélé-yo. Minm nan rélasion ant moun, sa pa kontrè ak pròp dignité-nou pou kouè sa lòt moun-yo di osijè pròp tèt yo épi osijè intansion yo, épi pou gin konfians nan sa yo promèt (tankou lè yon gason ak yon fi antré nan mariaj-la), pou konsa yo antré an kominion youn ak lòt. An konsékans sa mouins kontrè toujou ak dignité-nou « pou nou soumèt intèlijans-nou ak volonté-nou anplin bay Bondié k-ap révélé tèt li-a » (Cc. Vatican I : DS 3008) épi konsa pou nou antré nan yon kominion intim avèk li.
¬ [1759] [2126]

155     Nan lafoua-a, intèlijans ak volonté moun-nan kolaboré ak lagras Bondié-a : « Kouè sé yon akt intèlijans-la ki bay vérité Bondié-a konsantman-l poutèt kòmandman volonté-a Bondié mété an mouvman palintèmédiè lagras-la » (S. Thomas d’A., s. th. 2-2, 2, 9 ; cf. Cc. Vatican I : DS 3010).
¬ [2008]

Lafoua-a épi intèlijans-la

156     Rézon, motivasion, pou kouè-a sé pa paské vérité yo révélé-yo sanblé yo vré épi konpréansib pou limiè rézon natirèl-nou. Nou kouè « poutèt otorité Bondié li-minm k-ap révélé-a, ki pa kapab ni tronpé-l ni tronpé nou ». « Poutan, pou lafoua nou-an t-a kapab yon « soumision ki konfòm ak rézon-an », Bondié té vlé pou ansanm avèk sékou Éspri-Sin-an sou paranndan vîn gin prèv Révélasion li-an sou déyò tou » (ibid., DS 3009). Konsa mirak Kris-la épi sin-yo té fè (cf. Mc 16, 20 ; He 2, 4), profési-yo, dévlopman l’Égliz-la ak viv sin nan li-a, frui li donnin épi stabilité-l « sé sign ki asiré nan pi ro dégré pou Révélasion-an épi ki adapté ak intèlijans tout moun », motivasion pou moun-nan kapab kouè-a montré « konsantman lafoua-a pa yon mouvman avèg pou léspri-a » (Cc. Vatican I : DS 3008-3010).
¬ [1063] [2465] [548] [812]

157     Lafoua-a asiré, pi asiré pasé tout konésans moun-nan ginyin, paské li gin fondman nan Paròl Bondié-a li-minm, ki pa kapab bay manti. Sètènman vérité yo révélé-yo kapab parèt fènoua pou rézon-an épi ékspérians moun-nan, min « asirans palintèmédiè limiè Bondié-a pi gran pasé sa-k vîn palintèmédiè rézon natirèl-la » (S. Thomas d’A., s. th. 2-2, 171, 5, obj. 3). « Dimil difikilté pa fè yon dout » (Newman, apol.).
¬ [2088]

158      « Lafoua-a ap chèché konprann » (S. Anselme, prosl. proœm. : PL 153, 225A) : sa fè pati lafoua-a minm pou moun ki kouè-a souété konnin pi byin nan kilès li mété konfians li-a épi pou-l konprann pi byin sa Bondié té révélé-a ; yon konésans pi afon sou bò pa moun ki kouè-a fè lafoua-l grandi, fè difé rinmin-an boulé pi plis. Gras lafoua-a ouvri « jé kè-a » (Ep 1, 18) pou yon konpréansion ki pi vif parapò a sa-k nan Révélasion-an, sètadi yon konpréansion ki anbrasé projè Bondié-a ak mistè lafoua-yo, nan jan yo konékté youn ak lòt épi avèk Kris-la ki pouin santral mistè révélasion-an. « Pou konpréansion Révélasion-an kapab vîn pi afon minm, […] Éspri-Sin-an ap pèféksioné lafoua-a san rété ak kado-l yo » (DV 5). Konsa dapré paròl sint Ogustin-an : « Sé pou konprann pou-ou kouè : sé pou-ou kouè pou konprann » (serm. 43, 7, 9 : PL 38, 258).
¬ [2705] [1827] [90] [2518]

159     Lafoua-a épi sians-la. « Minm si lafoua-a anlè rézon-an, pa gin okinn dézakò ki kapab égzisté ant lafoua-a ak rézon-an : paské sé minm Bondié-a ki révélé mistè-yo épi ki vidé lafoua-a, ki té mété limiè rézon-an nan nanm moun-nan, min Bondié pa kapab nié pròp tèt-li ni non plis vérité-a pap janm kapab kontrédi vérité-a » (Cc. Vatican I : DS 3017). « Sé pousa, réchèch métodik-la nan tout disiplîn-yo, si yo vrèman fè-l yon fason siantifik épi dapré prinsip moral-yo, li pap janm vrèman kontrè ak lafoua-a, paské réalité profàn-yo ak réalité lafoua-yo sé nan minm Bondié-a yo pran orijîn yo. Plis toujou, moun k-ap fè éfò pou pèsé sékrè réalité-yo ak yon léspri ki gin umilité ak pèsévérans, minm si li pa konsian sa, sé tankou sé min Bondié k-ap kondui-l, paské antan l-ap soutni tout réalité-yo, sé li ki fè yo sé sa yo yé-a » (GS 36, § 2).
¬ [283] [2293]

Libèté lafoua-a

160     Pou répons lafoua-a korésponn a sa moun-nan yé, « sa kapital […] moun-nan doué réponn Bondié volontèman antan-l kouè ; an konsékans yo pa kapab fòsé pèsonn anbrasé lafoua-a si-l pa vlé. Réyèlman akt lafoua-a volontè poutèt natu-l minm » (DH 10 ; cf. CIC, can. 748, § 2). « Sètènman Bondié rélé moun-yo pou yo sèvi-l nan éspri ak vérité, sé pousa apèl sa-a oblijé konsians moun-nan, min li pa fòsé-l. […] Sa parèt nan pi ro pouin nan Kris Jézu » (DH 11). Réyèlman Kris-la invité nan lafoua épi nan konvèsion-an, min li pa janm fòsé moun nan okinn fason. « Li rann vérité-a témouagnaj, min li pa-t vlé sèvi ak fòs kont moun ki t-ap di lékontrè-yo. Rouayòm li-a réyèlman […] grandi […] ak rinmin-an, sé avè-l Kris-la ki lévé sou koua-a ap ralé moun-yo vîn jouinn li » (DH 11).
¬ [1738, 2106] [616]

Nésésité lafoua-a

161     Kouè nan Jézu Kris-la épi nan Sa-a ki voyé-l pou sové nou-an, sa nésésè pou rivé sové (cf. Mc 16, 16 ; Jn 3, 36 ; 6, 40 e.a.). « Sèké “san lafoua-a yo pa kapab fè Bondié plézi” » (He 11, 6) épi rivé fè pati pitit li-yo, sé pousa pèsonn moun pa janm jistifié san li épi pèsonn, sof si-l « pèsévéré jouskalafin » ladan-l (Mt 10, 22 ; 24, 13) pap rivé jouinn lavi pou tout tan-an (Cc. Vatican I : DS 3012 ; cf. Cc. Trente : DS 1532).
¬ [432, 1257] [846]

Pèsévérans nan lafoua-a

162     Lafoua-a sé yon kado gratis Bondié bay moun-nan. Nou kapab pèdi kado san pri sa-a ; sin Pòl avèti Timoté sou sa : « Avètisman sa-a, mouin prézanté-ou li, […] pou-ou batay nan yo bon batay-la,  antan-ou gin lafoua ak bon konsians, kèk antan yo réjté-l, yo échoué nan lafoua-a » (1 Tm 1, 18-19). Pou nou kapab viv, grandi épi pèsévéré jouskalafin nan lafoua-a, nou doué nouri-l ak Paròl Bondié-a ; nou doué priyé Granmèt-la pou-l ogmanté-l nan nou (cf. Mc 9, 24 ; Lc 17, 5 ; 22, 32) ; li doué travay « ak charité-a » (Ga 5, 6 ; cf. Jc 2, 14-26), éspérans-la doué soutni-l (cf. Rm 15, 13) épi li doué anrasinin nan lafoua l’Égliz-la.
¬ [2098] [1037, 2016, 2573, 2849]

Lafoua-a – kòmansman lavi pou tout tan-an

163     Lafoua-a fè nou kòm gouté davans kè kontan ak limiè vizion béatifik-la ki aboutisman pélérinaj nou-an sou tè sa-a. Lè sa-a n-ap ouè Bondié « fas-a-fas » (1 Co 13, 12), « jan li yé-a » (1 Jn 3, 2). Sé poutèt sa lafoua-a sé déja kòmansman lavi pou tout tan-an :
¬ [1088]

« Nan promès byin yo dépozé nan nou-yo, sa n-ap tann n-ap gin pou nou joui-yo palintèmédiè lafoua-a, déja sé kòmsi yo té la, n-ap kontanplé lagras-la tankou nan yon glas » (S. Basile, Spir. 15, 36 : PG 32, 132 ; cf. S. Thomas d’A., s. th. 2-2, 4, 1).

164     Koulié-a minm « sé nan lafoua n-ap maché, sé pa nan vizion » (2 Co 5, 7), épi nou konnin Bondié « tankou nan glas an parabòl […], an pati » (1 Co 13, 12). Minm si lafoua-a plin limiè poutèt Sa-a nou kouè nan li-a, anpil foua lavi lafoua-a fènoua. Lafoua-a kapab sibi éprèv. Tè-a n-ap viv ladan-l nan, anpil foua sanblé byin louin parapò a sa lafoua-a ba nou asirans-la ; ékspérians mal-la ak soufrans-la, kantité injistis ak lanmò sanblé yon kontradiksion pou Bòn Nouvèl-la ; yo kapab sékoué lafoua-a épi tounin tantasion.
¬ [2846] [309, 1502] [1006]

165     Lè sa-a, nou doué viré nan diréksion témouin lafoua-yo : nan diréksion Abraam « li-minm ki kont éspérans sou éspérans li té kouè » (Rm 4, 18) ; nan diréksion Mari ki Vièj-la, li-minm « nan pélérinaj lafoua-a » (LG 58), li té alé jous nan « nuit lafoua-a » (Jean-Paul II, RM 17) antan-l patisipé nan toumant Pitit li-a sou koua-a épi nan lannuit tonbo-l la (Jean-Paul II, RM 18) ; épi nan diréksion kantité lòt témouin lafoua-yo : « Nou minm ki vlopé ak yon pakèt foul moun k-ap sèvi Jézu témouin, sé pou nou lagé tout chaj ak péché k-ap antravé nou, pou nou kouri avèk pasians nan batay-la ki paré pou nou-an, antan n-ap gadé Jézu ki sous lafoua nou-an é ki fè-l vîn kòrèk nèt » (He 12, 1-2).
¬ [2719]

 

Gid

ATIK 2
Nou kouè

166     Lafoua-a sé yon akt pèsonèl: répons lib moun-nan bay inisiativ Bondié k-ap révélé pròp tèt li-a. Min lafoua-a pa yon akt solitè. Pèsonn moun pa kapab kouè pou kont-li, minm jan pèsonn moun pa kapab viv pou kont-li. Pèsonn moun pa kapab bay pròp tèt-li lafoua-a, minm jan pèsonn moun pa kapab bay pròp tèt-li lavi. Moun ki kouè-a résévoua lafoua-a apati lòt-yo épi li doué transmèt li bay lòt-yo. Rinmin nou gin pou Jézu épi moun-yo pousé nou palé osijè lafoua-nou ak lòt-yo. Chak moun ki kouè sé tankou yon mayon nan gran chinn lafoua-a. Nou pa kapab kouè sof si lafoua lòt-yo soutni nou épi ak lafoua-m nan mouin poté konkou bay lafoua lòt-yo.
¬ [875]

167      « Mouin kouè » (Sinbòl Apot-yo) : sé lafoua l’Égliz-la chak moun ki kouè déklaré pèsonèlman, sitou si-l batizé. « Nou kouè » (Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la, nan orijinal grèk-la) : sé lafoua l’Égliz-la, sa Évèk-yo déklaré lè yo réyini nan Konsil oubyin an jénéral sa asanblé moun ki kouè-yo déklaré nan litiji-a. « Mouin kouè » : sé l’Égliz-la tou, Manman-nou k-ap réponn Bondié ak lafoua li-a épi k-ap aprann nou di : « Mouin kouè », « Nou kouè ».
¬ [1124] [2040]

I. « Granmèt, gadé lafoua l’Égliz ou-a »

168     Sé toudabò l’Égliz-la ki kouè épi konsa li kondui, nouri épi soutni lafoua-m nan. L’Égliz-la toupatou déklaré Granmèt-la an prémié (« Ou minm, sou tout fas tè-yo sint Égliz-la ap proklamé », sé sa nou chanté nan imn « Te Deum »-nan) épi ansanm avèk li, épi nan li, yo pousé nou épi yo kondui nou, pou nou-minm tou nou déklaré : « Mouin kouè », « Nou kouè ». Sé nan l’Égliz-la nou résévoua lafoua-a épi nouvo lavi nan Kris-la palintèmédiè Batèm-nan. Dapré « Rituèl Romin »-an, minis Batèm-nan mandé katékumèn-nan : « Kisa ou mandé Égliz Bondié-a ? ». Épi répons-la : « Lafoua ». – « Lafoua-a, sa-l ba ou ? » - « Lavi tout tan-an » (OICA 75 et 247).
¬ [1253]

169     Sové nou sové-a sé nan Bondié sèl li soti ; min kòm lavi lafoua-a nou résévoua-l palintèmédiè l’Égliz-la, li-minm li sé Manman-nou : « Nou kouè l’Égliz-la tankou Manman nouvo nésans-la, nou pa kouè nan l’Égliz-la tankou sé ta li ki sové nou-an » (Faustus de Riez, Spir. 1, 2 : CSEL 21, 104). Paské li sé Manman-nou, li sé édikatris lafoua nou-an tou.
¬ [750] [2030]

II. Langaj lafoua-a

170     Nou pa kouè nan fòmul-yo, min nan réalité yo éksprimé-yo épi lafoua-a pèmèt nou « touché ». « Akt [lafoua] moun ki kouè-a minm pa fini nan énonsé-a, min nan réalité [ki énonsé-a] » (S. Thomas d’A., s. th. 2-2, 1, 2, ad 2). Min nou proché bò kot réalité-yo ak sékou fòmul lafoua-yo. Yo pèmèt éksprimé lafoua-a épi transmèt li, sélébré-l nan kominoté-a, fè-l tounin afè pa-nou épi viv li toujou pi plis.
¬ [186]

171     L’Égliz-la ki « kolòn ak fondman vérité-a » (1 Tm 3, 15), konsèvé fidèlman lafoua yo transmèt yon sèl foua pou tout bay sin-yo (Jude 3). Sé li-minm ki kinbé souvni paròl Kris-la épi k-ap transmèt déklarasion lafoua Apot-yo sot nan yon jénérasion al nan yon lòt. Tankou yon manman aprann pitit li-yo palé épi konsa konprann ak intèlijans-la épi kominiké ak lòt-yo, l’Égliz-la, Manman-nou, aprann nou langaj lafoua-a pou-l fè nou antré nan konpréansion ak nan lavi lafoua-a.
¬ [78, 857, 84] [185]

III. Yon sèl lafoua-a

172     Dépi sièk, nan kantité lang, kilti, pèp épi nasion, l’Égliz-la pa sispann déklaré yon sèl lafoua li-a, li résévoua nan min yon sèl Granmèt-la, li transmèt nan yon sèl Batèm-nan, antan-l anrasinin nan konviksion tout moun-yo sé yon sèl Bondié ak Papa sèlman yo ginyin (cf. Ep 4, 4-6). Sint Iréné de Lion, témouin lafoua sa-a, déklaré :
¬ [813]

173      « L’Égliz-la réyèlman ki simin sou tout fas tè-a jous nan limit tè-a, épi ki té résévoua lafoua sa-a nan Apot-yo ak disip-yo […]. Kinbé prèch sa-a […] épi lafoua sa-a […] avèk souin kòmsi sé nan yon sèl kay li abité, épi li kouè-l minm jan, kòmsi sé tankou yon sèl nanm li ginyin, yon sèl kè, épi ak yon minm voua l-ap préché-l épi anségné-l, épi transmèt li kòmsi sé yon sèl bouch li ginyin » (hær. 1, 10, 1-2).
¬ [830]

174      « Paské minm si lang-yo diféran sou tè-a, poutan fòs Tradision-an sé yon sèl-la épi minm-nan. Épi ni l’Égliz ki fondé an Almagn-yo pa kouè lòt bagay oubyin transmèt lòt bagay, ni sa ki kay Éspagnòl-yo, ni sa ki kay Sèlt-yo, ni sa ki Olévan-yo, ni sa ki an Éjip-yo, ni sa ki an Libi-yo, ni sa ki nan mitan tè-a » (ibid. 1, 10, 1-2). « Prèch l’Égliz-la donk li vré épi li solid, paské lakay-li sé yon sèl épi minm chémin salu-a yo montré toupatou sou tè-a » (ibid., 5, 20, 1).
¬ [78]

175     Lafoua-a « nou résévoua nan l’Égliz-la, nou kinbé-l, sé lafoua sa-a Éspri Bondié-a ap fè vîn pi jèn tankou si-l t-a yon dépo ékstraòdinè nan yon bon véso, antan l-ap fè véso-a minm koté-l yé-a vîn pi jèn » (ibid., 3, 24, 1).

Rézimé

176     Lafoua-a sé tout moun-nan pèsonèlman ki rété kolé sou Bondié k-ap révélé pròp tèt li-a. Li inpliké pou intèlijans-la ak volonté-a rété kolé sou Révélasion-an, sa Bondié fè osijè pròp tèt li-a ak aksion épi paròl.

177     Sé poutèt sa « Kouè »-a gin yon doub rélasion : ak moun-nan épi ak vérité-a ; ak vérité-a poutèt konfians nan moun ki témouagné-l la.

178     Nou pa doué kouè nan anyin dòt pasé nan Bondié, Papa-a, Pitit-la épi Éspri-Sin-an.

179     Lafoua sé yon kado Bondié li yé ki dépasé kapasité natirèl-la (don surnaturel). Pou moun-nan rivé kouè li bézouin sékou Éspri-Sin-an sou paranndan.

180     « Kouè » sé yon akt moun-nan kòm moun, ki konsian épi lib, ki korésponn ak dignité moun-nan kòm moun.

181     « Kouè » sé yon akt éklézial. Lafoua l’Égliz-la vîn anvan lafoua nou-an, li anfanté-l, li soutni-l, li nouri-l. L’Égliz-la sé Manman tout moun ki kouè-yo. « Moun ki pa gin l’Égliz-la kòm Manman pa kapab gin Bondié kòm Papa » (S. Cyprien, unit. eccl. : PL 4, 503A).

182     « Nou kouè tout sa ki anndan Paròl Bondié-a yo ékri-a oubyin yo transmèt épi l’Égliz-la prézanté pou nou kouè kòm sa Bondié révélé » (SPF 20).

183     Lafoua nésésè pou nous ové. Granmèt-la li-minm déklaré : « Moun ki kouè épi k-ap batizé l-ap sové ; min moun ki pa kouè, l-ap kondané » (Mc 16, 16).

184     « Lafoua-a […] sé yon avangou konésans sa-a ki pral ba nou kontantman anplin-an nan tan k-ap vini-an » (S. Thomas d’A., comp. 1, 2).

 

Gid

 184b

Sinbòl lafoua-a (Credo)

Sinbòl Apot-yo (DS 30)

 

Sinbòl Nisé-Konstantinòpl (DS 150)

Mouin kouè nan Bondié,
Papa-a ki gin tout pouvoua,

li kréyé sièl la ak tè-a.

 

Mouin kouè gin yon sèl Bondié,

sé Papa-a, li gin tout pouvoua,

li kréyé sièl la ak tè-a
li fè tou sa moun ouè ak tou sa moun pa ouè.

Mouin kouè nan Jézu-Kri,
sèl Pitit Bondié-a.
Li sé Granmèt nou-an,

 

Mouin kouè gin yon sèl Granmèt
sé Jézu-Kri,
sèl Pitit Bondié-a,

li sé Pitit Papa-a dépi anvan tout tan,

li sé Bondié nan Bondié-a,
Limiè nan Limiè-a,

Bondié tout bon vré nan Bondié tout bon vré-a,

li sé Pitit, min sé pa kréyé yo kréyé li,

li sé minm Bondié ak Papa-a :
sé pa pouvoua li tout bagay fèt ;

sé pou tout moun, sé pou-l vîn sové nou,
li désann sòt nan sièl,

sé pa pouvoua Léspri Sin-an kò li vîn fèt nan vant Mari ki Vièj
é li tounin yon moun,

 

sé pa pouvoua Léspri Sin-an kò li vîn fèt nan vant Mari ki Vièj,
é li tounin yon moun,

li soufri sou ringn Pons Pilat,
yo klouré-l sou koua-a,

li mouri é yo antéré li.

 

Sé pou tèt nou toujou,
yo klouré li sou yon koua,

li soufri, sou ringn Pons Pilat,
é yo antéré li,

Li désann koté mò yo té yé-a.

Sou touazièm jou li lévé byin vivan sot nan pami mò yo, 

 

sou toua jou li lévé,
jan labib la té di,

li monté nan sièl la
é li chita adouat Papa-a
ki gin tout pouvoua,

 

li monté nan sièl,
é li chita adouat Papa-a, 

li gin pou-l rétounin pou jijé ni moun k-ap viv,
ni moun ki mouri. 

 

li gin pou-l rétounin avèk tout pouvoua li,

pou-l jijé ni moun k-ap viv ni moun ki mouri ;

é li va roua pou tout tan.

Mouin kouè nan Léspri Sin-an,

 

Mouin kouè gin Léspri Sin-an,

li sé Granmèt é li bay lavi,

li sé Léspri Papa-a ansanm ak Pitit-la;

yo adoré-l ansanm ak Papa-a, ansanm ak Pitit la

é li jouinn minm louanj avèk yo,

sé li ki t-ap palé, lè profèt yo t-ap palé.

mouin kouè Légliz la Sin é li la tout moun,

 

Mouin kouè gin yon sèl Légliz, ki fè yon sèl kò-d-fanmiy. Li sin. Li la pou tout moun. Sé sou Apòt yo li bati.

Mouin kouè tout byin zanmi Bondié yo fè sèvi lòt yo.
Mouin kouè péché yo jouinn padon,

 

Mouin rékonèt gin yon sèl Batèm
pou padoné péché.

Mouin kouè kò moun ki mouri yo va lévé byin vivan.
Mouin kouè nan lavi ki p-ap janm fini-an.
Amèn.

 

M-ap tann tout mò lévé,
m-ap tann lavi k-ap vini-an.
Amèn.

 

 

 

Gid

DÉZIÈM SÉKSION
Déklarasion lafoua krétyin-an

Sinbòl lafoua-yo

185     Moun ki di « Mouin kouè », li di « Mouin rété kolé sou sa nou kouè-a ». Kominion nan lafoua-a bézouin yon langaj komin pou lafoua-a, ki tounin règ pou tout moun épi ki fè tout moun fè youn nan minm déklarasion lafoua-a.
¬ [171, 949]

186     Dépi nan kòmansman-l, l’Égliz apostolik-la té éksprimé épi té transmèt pròp lafoua li-a nan fòmul kout ki té gin fòs règléman pou tout moun (cf. Rm 10, 9 ; 1 Co 15, 3-5 ; etc.). Min déja byin bonè l’Égliz-la té vlé rasanblé sa-k ésansièl nan lafoua li-a nan kèk rézimé ki byin òganizé pouin-pa-pouin, ki té déstiné sitou pou kandida-yo ki t-apral résévoua Batèm-nan :

« Sé pa pou-l té kapab fè moun plézi, yo té konpozé rézimé lafoua-a ; min apati tout Sint-Ékritu-a yo té chouazi pouin ki té pi inpòtan-yo pou bay yon sèl ansègnman konplè sou lafoua-a. Épi minm jan yon sémans sénvé gin anpil branch nan yon ti grinn, konsa tou, nan kèk paròl, lafoua sa-a kinbé anndan-l tout konésans piété Ansyin ak Nouvo Téstaman-an » (S. Cyrille de Jérusalem, catech. ill. 5, 12 : PG 33, 521-524).

187     Yo rélé rézimé lafoua sa-yo « Profésion lafoua » (« Déklarasion lafoua »), paské yo anbrasé yon fason kout lafoua krétyin-yo déklaré-a. Yo rélé yo « Credo » (« Mouin kouè ») paské nan yo an jénéral prémié mo-a sé « Credo » an latin. Konsa tou yo rélé yo « Sinbòl lafoua-a ».

188     Mo grèk symbolon-nan té vlé di mouatié yon bagay yo kasé (parégzanp yon so) yo té konn prézanté kòm yon sign pou rékonèt kichòy. Yo té konn mété moso ki kasé-yo ansanm pou vérifié idantité moun ki té poté yon lòt moso. Sinbòl lafoua-a sé sign rékonésans épi kominion pami krétyin-yo. Symbolon vlé di apré sa yon rézimé, yon koléksion oubyin yon plan jénéral. « Sinbòl lafoua-a » sé yon rézimé prinsipal vérité lafoua-yo. Sé pousa an konsékans yo konsidéré-l kòm prémié pouin fondamantal pou katéchèz-la, sé la pou-l fè référans.

189     Prémié « Déklarasion lafoua-a » yo fè-l lè y-ap résévoua Batèm-nan. « Sinbòl lafoua-a » sé toudabò yon Sinbòl batismal. Paské yo bay Batèm-nan « o non Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an » (Mt 28, 19), vérité lafoua-a yo rékonèt nan Batèm-nan yo òganizé yo dapré rapò ak toua Pèrsòn Trè Sint Trinité-a.
¬ [1237, 232]

190     Sé poutèt sa Sinbòl-la divizé an toua pati « pou nan prémié-a yo dékri natu divîn Prémié Pèrsòn-nan épi travay mèvèy kréasion-an ; nan dézièm-nan, mistè Dézièm Pèrsòn-nan épi Rédanmsion moun-nan ; nan touazièm-nan, Touazièm Pèrsòn-nan, prinsip épi sous ki fè nou vîn sin-an » (Catech. R. 1, 1, 3). Sa-yo sé « toua chapit mak so [batèm] nou-an » (S. Irénée, dem. 100).

191     Sinbòl-la « sé nan toua […] pati yo ouè li distribué konsa, pou […] kinbé anndan-l diféran fraz ki byin adapté. Fraz sa-yo minm, nou rélé-yo ‘atik’ (articulos) dapré yon konparézon Pèr nou-yo té konn anplouayé anpil foua. Minm jan réyèlman manb kò-a distingé dapré atikilasion-yo (articulis), konsa tou nan déklarasion lafoua sa-a kòrèktéman épi jistéman nou rélé ‘atik’ (articulum) chak sa nou doué kouè ki distingé parapò yon lòt » (Catech. R. 1, 1, 4). Dapré yon tradision ansyin, jan sint Anbrouaz déja témouagné, té gin abitud tou pou yo konté douz atik nan Credo-a, pou ak chif Apot-yo, yo indiké yon fason sinbolik sé lafoua apostolik-la toutantié yo anbrasé (cf. symb. 8 : PL 17, 1158D).

192     Nan déroulman sièk-yo, pou bay yon répons dapré nésésité diféran épòk-yo, té gin pliziè Profésion oubyin Sinbòl lafoua : Sinbòl diféran ansyin Égliz apostolik-yo (cf. DS 1-64), Sinbòl « Quicumque »-a sa yo di sint Atanaz té fè-a (cf. DS 75-76), Déklarasion lafoua kèk Konsil (Tolèd : DS 525-541 ; Latran : DS 800-802 ; Lion : DS 851-861 ; Trant : DS 1862-1870) oubyin kèk Pap, tankou « Lafoua Damaz-la » (cf. DS 71-72) oubyin « Credo Pèp Bondié-a » [SPF] sa Pòl VI té fè-a (1968).

193     Yo pa kapab konsidéré okinn nan Sinbòl diféran étap lavi l’Égliz-la kòm dépasé oubyin initil. Yo édé nou rivé kinbé épi pénétré jodi-a lafoua ki té toujou la-a gras a diféran rézimé yo té fè-yo.

     Pami tout Sinbòl lafoua-yo, gin dé ki gin yon plas vrèman spésial nan lavi l’Égliz-la :

194     Sé Sinbòl Apot-yo, yo rélé-l konsa paské yo konsidéré-l ak rézon kòm yon rézimé ki fidèl pou lafoua Apot-yo. Sé ansyin Sinbòl batismal l’Égliz Ròm-nan. Li gin gran otorité poutèt : « Sa-a sé Sinbòl l’Égliz Ròm-nan kinbé, koté Piè prémié nan Apot-yo té chita épi la li té poté déklarasion ki an komin-an » (S. Ambroise, symb. 7 : PL 17, 1158D).

195     Sinbòl yo rélé Nisé-Konstantinòpl-la gin gran otorité paské li soti nan dé prémié Konsil Ékuménik-yo (325 épi 381). Jous jodi-a sé li-minm tout l’Égliz Oriantal épi Oksidantal-yo ginyin an komin.
¬ [242, 245, 465]

196     Nou pral ékspozé lafoua-a antan nou suiv Sinbòl Apot-yo, poutèt nou t-a kapab di sé « pi ansyin katéchism Romin »-an li yé. Min n-ap ékspozé-l antan nou konplété-l ak référans n-ap pran souvan nan Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la, paské anpil foua li éksprimé-l yon fason ki pi klè épi an détay.

197     Tankou nan jou Batèm-nou, lè yo té konfié tout lavi-nou « nan modèl ansègnman-an yo té transmèt nou-an » (Rm 6, 17), sé pou nou résévoua Sinbòl lafoua nou-an k-ap ba nou lavi. Résité « Credo »-a (« Mouin kouè ») sé antré nan kominion avèk Bondié Papa-a, Pitit-la ak Éspri-Sin-an, sé antré nan kominion tou avèk tout l’Égliz-la ki té transmèt nou lafoua-a épi sé anndan-l nou kouè-a :
¬ [1064]

« Sinbòl sa-a sé so spirituèl, […] sé méditasion kè-nou épi tankou yon santinèl ki toujou prézan, sètènman sé trézò kè-nou » (S. Ambroise, symb. 1 : PL 17, 1155C).
¬ [1274]

 

Gid

PRÉMIÉ CHAPIT
Mouin kouè nan Bondié Papa-a

198     Déklarasion lafoua nou-an kòmansé ak Bondié, paské Bondié sé li-minm ki « prémié, [ak] dènié » (Is 44, 6), kòmansman ak aboutisman tout bagay. « Credo »-a kòmansé ak Bondié Papa-a, paské Papa-a sé Prémié Pèrsòn divîn Trè Sint Trinité-a. Sinbòl nou-an kòmansé ak kréasion sièl-la ak tè-a, paské kréasion-an sé kòmansman ak fondman tout travay Bondié fè-yo.

ATIK 1
« Mouin kouè nan Bondié, Papa-a ki gin tout pouvoua, li kréyé sièl la ak tè-a »

PARAGRAF 1.  Mouin kouè nan Bondié

199      « Mouin kouè nan Bondié » : sa-a sé prémié afirmasion Déklarasion lafoua-a épi sé li ki pi fondamantal pasé tout. Tout Sinbòl-la ap palé osijè Bondié, épi lè sé osijè moun-nan l-ap palé oubyin osijè tè-a, li fè sa nan rélasion ak Bondié. Tout atik Profésion lafoua-a dépann dé prémié sa-a, minm jan kòmandman Bondié-yo ékspliké prémié kòmandman-an. Rès atik-yo ap fè nou konnin Bondié pi byin dapré jan li-minm li té révélé pròp tèt-li ofiamézi bay moun-yo. « Sa kòrèk donk pou fidèl-yo déklaré toudabò yo kouè nan Bondié » (Catech. R. 1, 2, 2).
¬ [2083]

I. « Mouin kouè gin yon sèl Bondié »

200     Sé avèk paròl sa-yo Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la kòmansé. Déklarasion sé yon sèl Bondié ki ginyin-an, sa ki anrasinin nan Révélasion Bondié nan Ansyin Alians-la, yo pa kapab séparé-l ak égzistans Bondié-a épitou li sètènman fondamantal. Bondié sé youn : sé yon sèl Bondié ki ginyin, pa gin lòt. « Sé poutèt sa lafoua krétyin-an kouè épi déklaré yon sèl Bondié dapré natu-a [fason li aji-a], substans-la [fason li égzisté-a], ésans-la [fason li yé-a] » (Catech. R. 1, 2, 8).
¬ [2085]

201     Bondié té révélé pròp tèt-li tankou Yon sèl-la bay Israèl, li chouazi-a, : « Kouté, Israèl : Granmèt-la Bondié nou-an sé yon sèl Granmèt la. Sé pou-ou rinmin Granmèt-la Bondié-ou la ak tout kè-ou ak tout nanm ou, ak tout fòs ou » (Dt 6, 4-5). Palintèmédiè Profèt-yo, Bondié rélé Israèl épi tout nasion-yo pou yo viré vîn jouinn li, li-minm sèl-la : « Tounin vîn jouinn mouin, épi n-a sové, nou tout limit tè-a, paské sé mouin minm Bondié, épi pa gin dòt. […] Dévan-m tout jénou ap plouayé, épi tout lang ap fè sèman. Konsa sé pou-l di, “sé nan Granmèt-la jistis mouin ak kòmandman-m yé” » (Is 45, 22-24 ; cf. Ph 2, 10-11).
¬ [2083] [2085]

202     Jézu li-minm konfirmé sé Bondié ki « sèl Granmèt-la » épi sé pou yo rinmin-l ak tout kè, ak tout nanm, ak tout éspri épi ak tout fòs (cf. Mc 12, 29-30). An minm tan li indiké li-minm minm sé « Granmèt-la » li yé (cf. Mc 12, 35-37). Sa-k spésial pou lafoua krétyin-an sé déklaré « Jézu sé Granmèt ». Sa pa kontrè ak lafoua nan Yon sèl Bondié-a. Kouè nan Éspri-Sin-an ki « Granmèt é ki bay lavi » pa mété okinn divizion nan Yon sèl Bondié-a :
¬ [446] [152]

« Nou kouè solidman épi nou déklaré sinpléman, gin yon sèl Bondié ki vré, ki la dépi tout tan, ki san limit épi san chanjman, ki dépasé konpréansion, ki gin tout pouvoua épi ki dépasé tout paròl, Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an : Toua Pèrsòn, min yon sèl ésans [sa li yé-a], yon sèl substans [fason li égzisté-a] oubyin natu [fason li aji-a] ki sinp nèt-alé » (Cc. Latran IV : DS 800).
¬ [42]

II. Bondié révélé Non-l

203     Bondié révélé pròp tèt-li bay pèp li-a Israèl, antan li fè-l konnin Non-l. Non-an éksprimé sa-l yé (ésans-li), idantité pèsonèl-li épi signifikasion lavi-l. Bondié gin yon Non. Sé pa yon puisans anonim li yé. Konfié Non-l nan sé bay lòt-yo konésans sa-l yé-a, sé tankou rinmèt pròp tèt-li, antan-l fè yo kapab rivé koté-l, pou yo kapab konnin-l yon fason ki pi intim épi pou yo rélé-l, sètadi pèsonèlman.
¬ [2143]

204     Bondié révélé pròp tèt-li bay pèp li-a ofiamézi épi anba diféran Non, min révélasion Non Bondié-a yo fè bay Moyiz nan téofani (maniféstasion divîn) touf rajé ki t-ap flanbé-a, nan kòmansman Égzòd-la épi Alians Sinayi-a, li parèt kòm révélasion fondamantal-la pou Ansyin ak Nouvo Alians-la.
¬ [63]

Bondié vivan-an

205     Bondié rélé Moyiz nan mitan touf rajé-a ki t-ap flanbé-a san-l pa fè sann-nan. Bondié di Moyiz : « Sé mouin minm Bondié papa-ou la, Bondié Abraam, Bondié Izaak ak Bondié Jakòb » (Ex 3, 6). Bondié sé Bondié papa-yo, sé li minm ki té rélé épi kondui Patriarch-yo nan pèlérinaj yo-a. Sé Bondié fidèl-la épi ki gin mizérikòd-la ki sonjé yo épi promès li té fè yo-a ; li vini pou-l libéré désandan yo anba ésklavaj-la. Antan-l dépasé tan-an ak éspas-la, sé Bondié ki kapab épi ki vlé fè sa, épi k-ap anplouayé tout pouvoua li ginyin-an pou désizion sa-a.
¬ [2575] [268]

« Mouin sé sa ki égzisté-a »

Moyiz di Bondié : « M-apral kot pitit Israèl-yo, m-ap di yo : “Bondié papa nou-yo voyé-m koté nou”. Si yo di-m : “Ki non-l ?” Ki sa pou-m di yo ? ». Bondié di Moyiz : « Mouin sé sa-m yé-a ». Li di : « Sé konsa ou-a di pitit Israèl-yo : “Sa ki égzisté-a voyé-m koté nou” ». […] Sé non sa-a m-ap gin pou tout tan, sé souvni-m sa pou jénérasion ak jénérasion » (Ex 3, 13-15).

206     Antan-l révélé Non-l ki kaché-a, YHWH, sètadi « Mouin sé sa ki égzisté-a » oubyin « Mouin sé sa-m yé-a » oubyin ankò « Mouin sé sa ki Mouin égzisté-a », li di kilès li-minm li yé épi ak ki Non pou yo rélé-l. Non Bondié sa-a sékrè minm jan Bondié sé yon mistè-a. Sètènman an minm tan sé yon Non ki révélé épi sé prèské kòm yon réfizé bay yon Non, épi sé poutèt sa li éksprimé trè byin sa li-minm li-minm li yé-a, antan-l dépasé alinfini tout sa nou kapab konprann oubyin di : li sé « Bondié ki kaché »-a (Is 45, 15), yo pa kapab di Non-l (cf. Jg 13, 18), époutan li-minm li sé Bondié ki vîn toupré moun-yo :
¬ [43]

207     Antan Bondié révélé Non-l nan, an minm tan li révélé fidélité-l la, sa-k dépi tout tan é pou tout tan-an, ki valab pou sa-k déja pasé (« Sé mouin minm Bondié papa-ou la », Ex 3, 6), minm jan ak pou sa k-ap vini (« M-ap avèk ou », Ex 3,12). Bondié ki révélé Non-l kòm « Mouin égzisté », révélé pròp tèt-li kòm Bondié ki toujou la-a ki prézan kot pèp li-a pou-l sové-l.

208     Dévan prézans Bondié ki atiré épi ki kaché, moun-nan dékouvri li-minm li toupiti. Dévan touf rajé k-ap flanbé-a, Moyiz rétiré sandal li-yo épi li mété yon voual sou vizaj-li anfas Bondié ki sin-an (cf. Ex 3, 5-6). Dévan gloua Bondié ki toua foua sin-an, Izayi déklaré : « Malè pou mouin, paské m-ap péri. Paské mouin sé yon moun ki gin po bouch mouin sal » (Is 6, 5). Dévan sign-yo Jézu t-ap fè ki sot nan Bondié, Piè déklaré : « Ralé kò-ou sot koté-m, paské sé yon péchè mouin yé, Granmèt » (Lc 5, 8). Min paské Bondié sin, li kapab padoné moun-nan ki dékouvri sé péchè li yé dévan-l : « Mouin pap kité kòlè-m éklaté, […] paské sé Bondié mouin yé, sé pa moun ; nan mitan-ou Sin-an » (Os 11, 9). Parèyman, apot Jan ap di : « Dévan-l n-a asiré kè-nou, si kè-nou fè nou répròch, Bondié pi gran pasé kè-nou, li konn tout bagay » (1 Jn 3, 19-20).
¬ [724] [448] [388]

209     Pèp Israèl pa prononsé Non Bondié poutèt réspè-a aléga sin li sin-an. Lè y-ap li Sint-Ékritu-a, yo ranplasé Non ki révélé-a ak tit Bondié-a « Granmèt » (Adonaï, an grèk Kyrios, Κύριος). Sé ak tit sa-a y-ap proklamé kondision Bondié Jézu ginyin-an : « Jézu sé Granmèt ».
¬ [446]

« Bondié tandrès ak pitié »

210     Apré péché Israèl-la, ki té viré do bay Bondié pou-l adoré ti toro ki fèt ak lò-a (cf. Ex 32), Bondié kouté intèsésion Moyiz épi aksépté pou-l maché nan mitan yon pèp ki pa fidèl, antan-l montré rinmin-l nan konsa (cf. Ex 33, 12-17). Lè Moyiz té mandé pou-l ouè gloua-l la, Bondié réponn : « M-ap fè tout byin-m [bèlté-m] pasé dévan fas ou, m-ap rélé non Granmèt-la [YHWH] dévan-ou » (Ex 33, 18-19). Épi Granmèt-la pasé dévan Moyiz, li déklaré : « Granmèt, Granmèt [YHWH, YHWH], Bondié ki gin mizérikòd, ki bon, ki gin pasians, ki gin anpil pitié, ki fidèl » (Ex 34, 5-6). Lè sa-a Moyiz déklaré Granmèt-la sé yon Bondié ki padoné (cf. Ex 34, 9).
¬ [2116, 2577]

211     Non Bondié-a « Mouin égzisté » oubyin « Li égzisté » éksprimé fidélité Bondié, li-minm ki malgré infidélité péché moun-yo épi chatiman sa mérité, « li kinbé mizérikòd-li pou mil ak mil jénérasion » (Ex 34, 7). Bondié révélé li « rich nan mizérikòd » (Ep 2, 4), antan li rivé jous li rinmèt pròp Pitit li-a. Antan Jézu bay lavi-l pou-l libéré nou anba péché-a, li révélé li-minm li poté Non Bondié-a : « Lè n-a lévé Pitit moun-nan anlè, lè sa-a n-a rékonèt “Mouin égzisté” » (Jn 8, 28).
¬ [604]

Sé Bondié sèl ki ÉGZISTÉ

212     Nan déroulman sièk-yo, lafoua Israèl-la pral déplouayé richès ki anndan révélasion Non Bondié-a épi l-ap kapab antré pi afon ladan yo. Sé yon sèl Bondié-a, andéyò-l pa gin dié (cf. Is 44, 6). Li dépasé inivè-a ak istoua-a. Sé li ki fè sièl-la ak tè-a : « Yo minm y-ap péri, ou minm minm ou-ap rété ; yo tout tankou yon rad y-ap viéyi […]. Ou minm minm ou rété minm jan-an, ané-ou yo pa fini » (Ps 102, 27-28). Nan li « pa gin chanjman ak lonbraj bagay k-ap pasé » (Jc 1, 17). Sé li ki « Sa-k égzisté-a » dépi tout tan é pou tout tan, épi konsa tou li toujou fidèl ak pròp tèt-li épi ak promès li fè-yo.
¬ [42] [469, 2086]

213     Sé poutèt sa, révélasion Non-an, sa yo pa kapab palé-a, « Mouin sé sa-k égzisté-a », gin vérité sa-a ladan-l : sé Bondié sèl ki ÉGZISTÉ. Sé nan sans sa-a déja traduksion Séptant-yo épi, apré-l, Tradision l’Égliz-la té konprann Non Bondié-a : Bondié sé plénitud Égzistans-la ak tout pèféksion, san kòmansman ni finisman. Pandan tout kréatu-yo résévoua sot nan min-l tout sa yo yé, tout sa yo ginyin, li-minm sèl li sé pròp égzistans-li épi sé apati li-minm li tout sa-l yé.
¬ [41]

III. Bondié, « Sa-a ki égzisté-a », sé Vérité ak Rinmin

214     Bondié, « Sa-a ki égzisté-a », té révélé pròp tèt-li bay Israèl tankou sa-a « ki gin anpil pitié, ki fidèl » (Ex 34, 6). Dé paròl sa-yo éksprimé an rézimé richès Non Bondié-a. Nan tout travay li fè-yo, Bondié montré byinvéyans-li, bonté-l, gras-li, rinmin-l ; min tou kijan li mérité pou yo fè-l konfians, kijan li kinbé fèm san rété, kijan li fidèl, kijan li vré. « M-ap fè louanj pou Non-ou poutèt mizérikòd ou ak vérité-ou » (Ps 138, 2 ; cf. Ps 85, 11). Li sé vérité-a « Bondié sé limiè, pa gin okinn ténèb nan li » (1 Jn 1, 5) ; li sé « rinmin », jan apot Jan anségné-a (1 Jn 4, 8).
¬ [1062]

Bondié sé Vérité

215      « Kòmansman paròl ou yo sé vérité, sé pou tout tan tout jijman jistis ou-yo » (Ps 119, 160). « Koulié-a, Granmèt Bondié, sé ou minm ki Bondié, paròl ou-yo vré » (2 S 7, 28) ; sé poutèt sa promès Bondié-yo toujou réalizé (cf. Dt 7, 9). Bondié sé vérité-a minm, paròl li-yo pa kapab tronpé. Sé sa-k fè yon moun kapab rinmèt tèt-li ak konfians anplin nan vérité ak fidélité paròl li-a nan tout bagay. Kòmansman péché-a ak tonbé moun-nan tonbé-a sé yon manti sa k-ap tanté-a (Tantatè-a) té bay pou minnin nan douté osijè paròl Bondié-a, osijè byinvéyans-li épi osijè fidélité-l.
¬ [2465] [1063, 156] [397]

216     Vérité Bondié-a sé sajès-li ki kòmandé tout domèn kréasion-an épi gouvènman inivè-a (cf. Sg 13, 1-9). Bondié ki té kréyé sièl-l ak tè-a pou kont-li (cf. Ps 115, 15), sé li-minm sèl ki kapab bay vrè konésans tout réalité kréasion-an nan rélasion yo ginyin avèk li-a (cf. Sg 7, 17-21).
¬ [295] [32]

217     Bondié sé vérité tou, lè li révélé pròp tèt-li : ansègnman ki vîn sot nan Bondié-a sé « Laloua vérité-a » (Ml 2, 6). Lè li voyé Pitit li-a « sou tè-a », sé pou-l « sèvi vérité-a témouin » (Jn 18, 37) : « Nou konnin Pitit Bondié-a vini, li ba nou intélijans, pou nou konnin-l, li-minm ki vré-a » (1 Jn 5, 20 ; cf. Jn 17, 3).
¬ [851] [2466]

Bondié sé Rinmin

218     Nan déroulman istoua li-a, Israèl té kapab dékouvri Bondié pa-t gin dòt motif pou-l té révélé pròp tèt-li ba li épi chouazi-l nan pami tout lòt pèp-yo pou-l té pou li pasé : rinmin gratis li-a (cf. Dt 4, 37 ; 7, 8 ; 10, 15). Palintèmédiè Profèt li-yo, Israèl konprann sé poutèt rinmin-an tou Bondié pa sispann sové-l (cf. Is 43, 1-7) épi padonnin infidélité-a ak péché-yo (cf. Os 2).
¬ [295]

219     Rinmin Bondié gin pou Israèl-la, yo konparé-l ak rinmin yon papa pou pitit-li (Os 11, 1). Rinmin sa-a pi fò pasé rinmin yon manman pou pitit li-yo (cf. Is 49, 14-15). Bondié rinmin pèp li-a plis pasé yon Épou rinmin madanm li chéri-a (cf. Is 62, 4-5) ; rinmin sa-a ap rivé ranpòté viktoua sou infidélité ki pi rèd-yo (cf. Ez 16 ; Os 11) ; l-ap rivé jous nan kado pi gin plis valè-a : « Bondié tèlman rinmin tè-a, li bay Pitit li-a, sèl Pitit li-a » (Jn 3, 16).
¬ [239] [796] [458]

220     Amou Bondié-a sé « pou tout tan » (Is 54, 8) : « Mòn yo ap baskilé réyèlman, épi ti rotè yo ap tranblé ; min mizérikòd mouin-an pap rékilé louin-ou » (Is 54, 10). « Mouin rinmin-ou ak yon rinmin k-ap diré tout tan ; sé pousa m-ap atiré-ou antan-m pran pitié » (Jr 31, 3).

221     Sin Jan alé pi louin toujou lè-l témouagné : « Bondié sé rinmin » (1 Jn 4, 8. 16) : Égzisté-a pou Bondié sé rinmin. Antan-l voyé sèl Pitit li-a épi Éspri rinmin-an lè tan-yo fîn bout, Bondié révélé sékrè-l ki pi intim-nan (cf. 1 Co 2, 7-16 ; Ep 3, 9-12) : li-minm dépi tout tan li sé yon échanj rinmin : Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an, épi li déstiné nou pou nou patisipé ladan-l.
¬ [733] [851] [257]

IV. Konsékans lafoua nan Yon sèl Bondié-a

222     Kouè nan Bondié, nan Yon sèl-la, rinmin-l ak tout sa-n yé, gin konsékans yo pa kapab méziré pou tout lavi-nou :

223     Sé konnin grandè ak majésté Bondié : « Min Bondié ki gran-an k-ap ranpòté viktoua sou sians nou-an » (Jb 36, 26). Sé poutèt sa sé Bondié yo doué « sèvi an prémié » (Ste Jeanne d’Arc, dictum).
¬ [400]

224     Sé viv nan aksion-d-gras : si Bondié sé yon sèl-la, tout sa nou yé ak tout sa nou ginyin sé nan li sa soti : « Sa-ou ginyin ou pa-t résévoua ? » (1 Co 4, 7). « Ki sa pou-m rinmèt Granmèt-la pou tou sa li rinmèt mouin ? » (Ps 116, 12).
¬ [2637]

225     Sé konnin kijan tout moun-yo fè youn épi kisa k-fè vrè dignité yo : yo tout fèt « dapré pòtré ak résanblans » Bondié (Gn 1, 26).
¬ [356, 360, 1700, 1934]

226     Sé sèvi byin ak réalité kréasion-an : lafoua nan yon sèl Bondié-a minnin nou sèvi ak tout sa ki pa li-minm nan mézi yo kondui nou al jouinn li, épi pou nou séparé nou ak yo nan mézi yo détaché nou ak li (cf. Mt 5, 29-30 ; 16, 24 ; 19, 23-24) :
¬ [339, 2402, 2415]

« Granmèt mouin, Bondié mouin, rétiré sot nan mouin ninpòt sa ki t-a anpéché-m al jouinn ou ! Granmèt mouin, Bondié mouin, ba mouin ninpòt sa k-ap minnin-m al jouinn ou ! Granmèt mouin, Bondié mouin, détaché-m sot nan mouin épi ban-m pou mouin toutantié pou ou sèl ! » (S. Nicolas de Flüe, prière).

227     Sé fè Bondié konfians nan tout sikonstans, minm nan kontrariété-yo. Yon priyè sint Térèz de Jézu éksprimé sa vrèman byin :
¬ [313, 2090]

« Pa kité anyin troublé-ou, pa kité anyin fè-ou pè,
tout bagay-yo ap pasé, Bondié pap chanjé,
pasians-la rivé jouinn tout bagay ;
moun ki gin Bondié pa manké anyin :
Bondié sèl sé tout ». (Poes. 9)
¬ [2830] [1723]

Rézimé

228     « Kouté, Israèl : Granmèt la Bondié nou-an sé yon sèl Granmèt la… » (Dt 6, 4 ; Mc 12, 29). « Sa-k pi gran nèt-la li nésésè pou sé yon sèl li yé, – sètadi pou-l pa gin parèy –. […] Bondié, si-l pa yon sèl-la, li pa égzisté » (Tertullien, Marc. 1, 3).

229     Lafoua nan Bondié kondui nou pou nou viré al jouinn Bondié sèlman tankou prémié sous-nou épi dènié aboutisman-nou, épi pou nou pa mété anyin anvan-l oubyin nan plas-li.

230     Antan Bondié révélé pròp tèt-li, mistè-l la toujou rété sa yo pa kapab palé-a : « Si ou t-a konprann, sé pa Bondié » (S. Augustin, serm. 52, 6, 16 : PL 38, 360).

231     Bondié lafoua nou-an révélé pròp tèt-li tankou Sa-a ki égzisté-a ; li fè yo konnin-l kòm « Sa-k gin anpil pitié-a, ki fidèl-la » (Ex 34, 6). Sa-l yé-a minm sé Vérité ak Rinmin.

 

Gid

PARAGRAF 2.  Papa-a

I. « O non Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an »

232     Krétyin-yo batizé « o non Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an » (Mt 28, 19). Anvan sa, yo réponn « Mouin kouè » nan toua késion yo pozé yo ki mandé yo pou yo déklaré lafoua yo nan Papa-a, nan Pitit-la ak nan Éspri-Sin-an : « Lafoua tout krétyin-yo fondé sou Trinité-a » (S. Césaire d’Arles, symb. : CCL 103, 48).
¬ [189, 1223]

233     Krétyin-yo batizé « nan non » (o singilié) Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an, pa « nan non-yo » (o plirièl) (cf. Profession de foi du pape Vigile en 552 : DS 415) paské sé yon sèl Bondié-a ki ginyin, Papa-a ki gin Tout Pouvoua-a, sèl Pitit li-a épi Éspri-Sin-an : Trè Sint Trinité-a.

234     Mistè Trè Sint Trinité-a, sé li ki mistè santral lafoua ak lavi krétyin-an. Sé mistè Bondié nan li-minm minm. Sé poutèt sa li sé sous tout lòt mistè lafoua-yo, limiè k-ap kléré yo. Sé ansègnman ki pi fondamantal épi ésansièl nan « yérarchi vérité » lafoua-yo (DCG 43). « Tout istoua salu-a (sové-a, salvasion-an) sé minm ak istoua métòd yon sèl Bondié tout bon vré-a, Papa-a, Pitit-la, Éspri-Sin-an, anplouayé pou-l révélé pròp tèt-li bay moun-yo épi rékonsilié moun ki viré do bay péché-a épi fè yo fè youn ak li » (DCG 47).
¬ [2157] [90] [1449]

235     Nan paragraf sa-a, yo pral ékspozé yon fason kout kijan mistè Sint Trinité-a té révélé (I), kijan l’Égliz-la té fòmulé doktrîn lafoua-a osijè mistè sa-a (II), kijan, anfin, Bondié Papa-a, palintèmédiè mision divîn Pitit-la ak Éspri-Sin-an, té réalizé « désizion byinvéyan » kréasion-l nan, Rédanmsion-l nan épi sanktifikasion-an (III).

236     Pèr l’Égliz-yo distingé ant Theologia (Téoloji-a) épi Oikonomia (Ékonomi-a : Prinsip déroulman projè-a), ak prémié mo-a yo vlé di mistè lavi intim Bondié-Trinité-a, ak dézièm mo-a minm tout travay Bondié-yo, sa sé avèk yo li révélé pròp tèt-li épi li kominiké lavi li-a. Palintèmédiè Oikonomia-a yo révélé nou Theologia-a ; min, okontrè, Theologia­-a kléré tout Oikonomia­-a. Travay Bondié-yo révélé kilès li yé nan li-minm minm ; épi, visvèsa, mistè sa li yé nan li-minm-nan kléré konpréansion tout travay li-yo. Sé konsa bagay yo yé analojikman pami moun-yo kòm moun. Moun-nan vîn manifésté nan aksion-l épi plis nou konnin yon moun pi byin, sé plis nou konprann aksion-l pi byin.
¬ [1066] [259]

237     Trinité-a sé mistè lafoua-a osans strikt, sètadi youn nan mistè ki kaché nan Bondié-yo, « sa yo pa kapab konnin yo, sof si Bondié révélé yo » (Cc. Vatican I : DS 3015). Bondié sètènman té kité kèk tras sa-l yé kòm Trinité nan travay kréasion-l nan épi nan Révélasion-l nan nan déroulman Ansyin Téstaman-an. Min intimité sa-l yé-a, kòm Sint Trinité-a, anvan Inkarnasion Pitit Bondié-a épi mision Éspri-Sin-an, sé té yon mistè ni rézon-an pou kont-li ni minm lafoua Israèl-la pa t-ap kapab rivé ladan-l.
¬ [50]

II. Osijè révélasion Bondié kòm Trinité

Papa-a révélé palintèmédiè Pitit-la

238     Invokasion Bondié kòm « Papa », nan anpil rélijion yo konnin sa. Anpil foua yo konsidéré divinité-a kòm « papa dié-yo ak moun-yo ». Nan Israèl, Bondié kòm Kréatè inivè-a sé Papa yo rélé-l (cf. Dt 32, 6 ; Ml 2, 10). Bondié sé Papa pi plis toujou poutèt Alians-la épi kado Laloua-a li fè pèp-la, sa li di osijè-l la : « Prémié pitit gason-m nan, sé Israèl » (Ex 4, 22). Yo rélé-l Papa roua Israèl-la tou (cf. 2 S 7, 14). Épi yon fason ki spésial anpil, li sé « Papa pòv-yo », òfélin-an ak vèv-la ki anba protéksion byinvéyans-li (cf. Ps 68, 6).
¬ [2443]

239     Langaj lafoua-a, antan li rélé Bondié ak non « Papa »-a, li indiké dé rézon prinsipal pou sa : Bondié sé prémié orijîn tout bagay épi otorité ki dépasé yo tout, an minm tan li sé bonté épi l-ap pran souin tout pitit li-yo ak atansion. Yo kapab éksprimé tandrès papa sa-a Bondié ginyin-an ak imaj matènité-a tou (cf. Is 66, 13 ; Ps 131, 2) ki plis indiké rété Bondié rété nan kréatu-l la épi intimité yo gin youn ak lòt-la. Konsa langaj lafoua-a gin sous nan ékspérians moun-nan fè kòm paran, yo minm ki nan yon fason sé prémié réprézantan Bondié pou moun-nan. Min ékspérians sa-a montré tou kijan moun-yo kòm paran kapab tronpé épi défòmé vizaj patènité-a ak matènité-a. Sé poutèt sa yo doué sonjé Bondié dépasé distinksion moun-nan dapré sèks-yo. Li pa ni gason ni fi, li sé Bondié. Li dépasé tou patènité ak matènité moun-nan (cf. Ps 27, 10), minm si li sé orijîn yo ak mézi yo (cf. Ep 3, 14 ; Is 49, 15) : Pa gin pèsonn ki papa tankou Bondié Papa-a.
¬ [370, 2779]

240     Jézu té révélé Bondié sé « Papa » nan yon sans yo pa-t janm tandé : li pa sèlman Papa poutèt li sé Kréatè, min li Papa dépi tout tan nan rélasion ak sèl Pitit li-a, ki pa Pitit dépi tout tan si sé pa an rélasion ak Papa-l la : « Pèsonn pa konnin Pitit-la, sof Papa-a ; ni pèsonn pa konnin Papa-a, sof Pitit-la ak moun Pitit-la vlé révélé sa » (Mt 11, 27).
¬ [2780] [441 - 445]

241     Sé poutèt sa, Apot-yo déklaré rékonèt Jézu kòm « Paròl-la » ki « nan kòmansman […] té kot Bondié, sé Bondié Paròl la té yé » (Jn 1, 1), kòm « pòtré Bondié yo pa kapab ouè-a » (Col 1, 15), épi kòm « klèté gloua li ak pòtré sa-l yé-a (substans-li) » (He 1, 3).

242     Apré yo, antan l’Égliz-la suiv Tradision apostolik-la nan prémié Konsil Ékuménik Nisé-a, ané 325, li té déklaré Pitit-la « sé minm Bondié ak Papa-a » (« consubstantiel au Père », minm égzistan-an ak Papa-a) (DS 125), sètadi sé yon sèl Bondié ak li. Dézièm Konsil Ékuménik Konstantinòpl-la, ki rasanblé nan ané 381, kinbé éksprésion sa-a nan fòmulasion Sinbòl Nisé-a épi déklaré li sé « sèl Pitit Bondié-a, li sé Pitit Papa-a dépi avan tout tan, Limiè ki sot nan Limiè, Bondié tout bon vré ki soti nan Bondié tout bon vré-a, li sé Pitit, min sé pa kréyé yo kréyé li, li sé minm Bondié ak Papa-a » (DS 150).
¬ [465]

Éspri-a révélé Papa-a ak Pitit-la

243     Anvan Pak li-a, Jézu anonsé mision « lòt Paraklè-a » (Défansè-a, Avo­ka-a, Konsolatè-a), Éspri-Sin-an. Éspri-a t-ap travay dépi nan kréasion-an (cf. Gn 1, 2), épi apré sa « li té palé palintèmédiè Profèt-yo » (« Sé li ki t-ap palé lè profèt-yo t-ap palé ») (Sinbòl Nisé-Konstantinòpl), koulié-a l-ap bò kot disip-yo épi nan yo (cf. Jn 14, 17), pou-l anségné yo (cf. Jn 14, 26) épi kondui yo « nan tout vérité-a » (Jn 16, 13). Konsa, Éspri-Sin-an révélé tankou yon lòt Pèrsòn divîn nan rélasion ak Jézu épi ak Papa-a.
¬ [683] [2780] [687]

244     Orijîn Éspri-a dépi tout tan-an révélé nan mision-l nan tan-an. Yo voyé Éspri-Sin-an kot Apot-yo ak kot l’Égliz-la alafoua sot kot Papa-a o Non Pitit-la épi sot kot Pitit-la pèsonèlman, apré li fîn tounin kot Papa-a (cf. Jn 14, 26 ; 15, 26 ; 16, 14). Mision Pèrsòn Éspri-a apré glorifikasion Jézu-a (cf. Jn 7, 39) révélé mistè Trè Sint Trinité-a anplin.
¬ [732]

245     Lafoua apostolik-la parapò a Éspri-Sin-an sé nan dézièm Konsil Ékuménik-la nan Konstantinòpl, ané 381, yo proklamé-l : Nou kouè « nan Éspri-Sin-an, li sé Granmèt é li bay lavi, li sot nan Papa-a » (DS 150). Nan fason sa-a, l’Égliz-la rékonèt Papa-a kòm « sous ak orijîn divinité-a toutantié » (Cc. Tolède VI en 638 : DS 490). Orijîn Éspri-Sin-an minm dépi anvan tout tan-an li pa san rapò ak pa Pitit-la. « Éspri-Sin-an tou, ki Touazièm Pèrsòn nan Trinité-a, nou kouè sé yon sèl Bondié-a li yé épi égal ak Bondié Papa-a ak Pitit-la, yon sèl substans [égzistans], yon sèl natu tou ; […] min ki pa ni Éspri Papa-a sèlman ni Pitit-la sèlman, min yo di an minm tan li sé Éspri Papa-a ak Pitit-la » (Cc. Tolède XI en 675 : DS 527). Sinbòl Konsil Konstantinòpl l’Égliz-la déklaré : « Yo adoré-l ansanm ak Papa-a ansanm ak Pitit-la é li jouinn minm louanj avèk yo » (DS 150).
¬ [152] [685]

246     Tradision Sinbòl latin-an déklaré Éspri-a soti « nan Papa-a ak nan Pitit-la tou (filioque) ». Konsil Florans-la, ané 1439, ékspliké : « Éspri-Sin-an […] gin ésans-li ak égzistans-li sot nan Papa-a an minm tan ak Pitit-la, li sot nan yo toulèdé dépi anvan tout tan kòm nan yon sèl prinsip épi ak yon sèl ‘spirasion’ […]. Épi poutèt tout sa ki pou Papa-a, Papa-a li-minm bay sèl Pitit li-a antan-l anfanté-l, sof pou-l t-a Papa-a, sa-k fè Éspri-a soti nan Pitit-la, Pitit-la ginyin-l apati Papa-a dépi anvan tout tan, li-minm ki anfanté-l tou dépi anvan tout tan » (DS 1300-1301).

247     Éksprésion Filioque-a pa-t nan Sinbòl yo té proklamé nan ané 381 Konstantinòpl-la. Min Pap sin Léon, antan-l té suiv ansyin tradision latin-an épi Aléksandri-a, déja nan ané 447 té déklaré-l dogmatikman (cf. DS 284) minm anvan Ròm té konnin épi té résévoua, nan ané 451, nan Konsil Kalsédouàn-nan, Sinbòl ané 381-an. Yo té admèt pou sèvi ak fòmul sa-a nan Sinbòl-la ofiamézi (ant VIIIèm ak XIèm sièk) nan litiji-a. Min introdiksion paròl Filioque-a nan Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la, sa litiji latin-an fè-a, jous jodi-a sé yon kòz diskision avèk l’Égliz òtodòks-yo.

248     Tradision oriantal-la éksprimé toudabò karaktè Papa-a kòm prémié orijîn parapò a Éspri-a. Antan-l déklaré Éspri-a « ki sot nan Papa-a » (Jn 15, 26), ki éksprimé li soti nan Papa-a palintèmédiè Pitit-la (cf. AG 2). Tradision oksidantal-la minm éksprimé toudabò kominion nan minm égzistans-la ant Papa-a ak Pitit la, antan-l di Éspri-a soti nan Papa-a ak nan Pitit-la tou (Filioque). Li di sa yon fason « akséptab épi rézonab » (Cc. Florence en 1439 : DS 1302), paské lòd Pèrsòn divîn-yo dépi anvan tout tan-an nan kominion minm égzistans-la inpliké Papa-a, poutèt li sé « sous san sous » (DS 1331), sé prémié orijîn Éspri-a, min tou, poutèt li sé Papa sèl Pitit-la, ansanm avèk li, li sé sèl sous-la koté Éspri-a soti, « tankou sot nan yon sèl prinsip-la » (Cc. Lyon II en 1274 : DS 850). Konplémantarité sa-a ki akséptab, si yo pa égzajéré-l, li pa déranjé idantité lafoua-a nan réalité minm mistè ki proklamé-a.

III. Trè Sint Trinité-a nan doktrîn lafoua-a

Fòmasion dògm Trinité-a

249     Dépi nan kòmansman, vérité ki révélé osijè Trè Sint Trinité-a té nan rasîn vivan lafoua l’Égliz-la, sitou palintèmédiè Batèm-nan. Li jouinn éksprésion-l nan règ lafoua batismal-la ki fòmulé nan prédikasion-an, katéchèz-la épi priyè l’Égliz-la. Fòmulasion sa-yo nou jouinn yo déja nan sa Apot-yo té ékri-yo, tankou salutasion sa-a témouagné-a, sa yo réprann nan litiji ékaristik-la : « Gras Granmèt-nou Jézu-Kri ak rinmin Bondié-a ak kominion Éspri-Sin-an, sé pou-l avèk nou tout » (2 Co 13, 13 ; cf. 1 Co 12, 4-6 ; Ep 4, 4-6).
¬ [683] [189]

250     Nan déroulman prémié sièk-yo, l’Égliz-la té fè éfò fòmulé yon fason ki pi éksplisit lafoua-l nan Trinité-a, soua pou-l kapab antré pi fon nan konpréansion pròp lafoua-l la, soua pou-l kapab défann li kont érè-yo ki t-ap défòmé-l yo. Sa-a sé ansyin Konsil-yo ki té fè-l avèk konkou travay téolojik Pèr l’Égliz-yo épi antan-l apuiyé sou konpréansion lafoua-a pèp krétyin-an té ginyin-an.
¬ [94]

251     Pou fòmulasion dògm Trinité-a, l’Égliz-la té oblijé dévlopé pròp tèminoloji pa-l ak konkou nosion ki té gin orijîn filozofik : « substans », « pèrsòn » oubyin « hypostasis », « rélasion » etc. Antan-l fè sa, li pa soumèt lafoua-a anba sajès moun, min li té bay mo sa-yo nouvo signifikasion yo pa-t tandé anvan, pou dépi lè sa-a yo té déstiné pou signifié mistè-a yo pa kapab palé-a ki « dépasé alinfini tout sa nou kapab konprann nan fason moun » (SPF 9).
¬ [170]

252     L’Égliz-la sèvi ak mo « substans »-la (sa yo tradui pafoua ak « ésans » tou oubyin « natu ») pou-l dézigné fason réalité égzistans Bondié-a fè youn, mo « pèrsòn »-nan minm oubyin « hypostase » pou indiké Papa-a, Pitit-la ak Éspri-Sin-an nan distinksion réyèl yo ginyin youn ak lòt, mo « rélasion »-an minm pou indiké distinksion-an chita nan rapò youn gin ak lòt-la.

Dògm Trè Sint Trinité-a

253     Trinité-a sé Youn. Nou pa déklaré rékonèt toua dié, min Yon sèl Bondié-a nan Toua Pèrsòn : « Trinité minm substans-la » (« la Trinité consubstantielle ») (Cc. Constantinople II en 553 : DS 421). Pèrsòn divîn-yo pa divizé sa Bondié yé-a pou yo chak gin moso, min yo chak sé Bondié toutantié : « paské […] sa Papa-a li-minm yé-a sé sa Pitit-la yé, sa Pitit-la li-minm yé-a sé sa Papa-a yé, sa Papa-a li-minm ak Pitit-la yé-a sé sa Éspri-Sin-an yé : sètadi Yon sèl Bondié dapré natu-a » (Cc. Tolède XI en 675 : DS 530). « Ninpòt nan Toua Pèrsòn-yo sé réalité sa-a, sètadi substans, ésans oubyin natu divîn-nan » (Cc. Latran IV en 1215 : DS 804).
¬ [2789] [590]

254     Pèrsòn divîn-yo youn distingé réyèlman ak lòt. « Nou adoré épi nou déklaré rékonèt : pa yon sèl Bondié ki t-a solitè konsa » (Fides Damasi : DS 71). « Papa-a », « Pitit-la », « Éspri-Sin-an » pa tou sinpléman non ki dézigné modalité réalité égzistans Bondié-a, paské youn réyèlman distingé ak lòt : « Paské sa-a ki Papa-a sé pa li-minm ki Pitit-la, ni sé pa Pitit-la li-minm ki Papa-a, ni sé pa Éspri-Sin-an li-minm ki soua Papa-a soua Pitit-la » (Cc. Tolède XI en 675 : DS 530). Youn distingé ak lòt poutèt rélasion orijîn-nan : « Papa-a sé sa ki anfanté-a, Pitit-la minm sa yo anfanté-a, épi Éspri-Sin-an sa-k soti-a (procède) » (Cc. Latran IV en 1215 : DS 804). Youn Bondié sé youn-nan (Divina Unitas) sé dapré Toua.
¬ [468, 689]

255     Pèrsòn divîn-yo youn rélatif ak lòt. Distinksion réyèl Pèrsòn-yo youn ak lòt, paské li pa divizé unité divîn-nan, sé nan rélasion-yo sèlman li yé koté youn rapòté ak lòt-yo : « Nan Non Pèrsòn-yo minm, an rélasion youn ak lòt, Papa-a rapòté a Pitit-la, Pitit-la a Papa-a, Éspri-Sin-an a Toulèdé : lè yo di Toua Pèrsòn-yo dapré rélasion-an, sé yon sèl natu-a oubyin substans-la yo kouè » (Cc. Tolède XI en 675 : DS 528). Pami yo sètènman « tout bagay […] sé youn, koté pa vîn gin opozision rélasion-an » (Cc. Florence en 1442 : DS 1330). « Poutèt youn yo youn-nan Papa-a totalman nan Pitit-la, totalman nan Éspri-Sin-an ; Pitit-la totalman nan Papa-a, totalman nan Éspri-Sin-an ; Éspri-Sin-an totalman nan Papa-a, totalman nan Pitit-la » (Cc. Florence en 1442 : DS 1331).
¬ [240]

256     Sin Grégoua de Nazianz, li-minm yo rélé tou « Téolojyin-an », transmèt rézimé lafoua trinitè sa-a bay katékumèn-yo nan Konstantinòpl :
¬ [236, 684]

« Anvan tout bagay, m-ap mandé-ou pou kinbé bon dépo-a, sa m-ap viv pou li-a, m-ap batay pou li-a, épi mouin souété m-ap kité lavi sa-a ansanm avèk li, sé avèk li mouin sipòté tout difikilté lavi-a épi mouin méprizé tout plézi-yo antan-m konsidéré yo kòm anyin ; mouin vlé di lafoua-a épi déklaré rékonèt Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an. Sé sa mouin rinmèt ba ou jodi-a ; lè avèk li m-ap plonjé-ou nan dlo k-ap lavé ou yo épi m-ap ralé-ou soti anlè. Mouin ba ou sa kòm konpàgn pou tout lavi-ou épi kòm patròn, yon sèl Bondié ak yon sèl Puisans, ki vini nan Toua ansanm, ki anbrasé Toua byin distingé, ki pa inégal ni nan substans ni nan natu, ki pa ogmanté oubyin diminué nan dégré pi ro oubyin pi ba […]. Si yo konsidéré yo-chak séparéman sé Bondié toutantié, yon sèl alinfini pou toua infini-yo […] ; si yo pansé yo an minm tan, Toua sa-yo ranvouayé nan Bondié […]. Apèn mouin pansé Youn-nan nan léspri-m, tousuit Toua-yo vlopé-m nan limiè. Apèn mouin kòmansé distingé Toua-yo, mouin déja rétounin nan Youn-nan » (or. 40, 41 : PG 36, 417).
¬ [84]

IV. Osijè sa Bondié fè-yo épi mision trinitè-yo

257      « Bèl limiè, Trinité ki sin-an, Toulétoua ki fè yon Sèl-la, ou minm ki anlè tout bagay ! » (LH, hymne "O lux beata Trinitas" de vêpres). Bondié sé kontantman dépi anvan tout tan, lavi ki pa kapab mouri, limiè ki pap bésé. Bondié sé rinmin : Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an. Bondié té vlé kominiké libréman gloua kontantman lavi li-a. Sé sa ki té « bon plézi-l » (Ep 1, 9) sa-l té désidé nan Pitit li-a li rinmin-an dépi anvan kréasion tè-a, épi sé pou sa « li té déstiné nou davans pou nou té vîn tounin pitit adoptif palintèmédiè Jézu-Kri pou li minm » (Ep 1, 4-5), sètadi, pou nou « vîn moulé nan pòtré Pitit li-a » (Rm 8, 29) palintèmédiè « éspri pitit adoptif-la » (Rm 8, 15). Désizion sa-a sé lagras « li té ba nou-an nan Kris Jézu dépi anvan sièk tan yo » (2 Tm 1, 9-10), ki soti dirèktéman nan rinmin Trinité-a pou nou-an. Li déplouayé nan travay kréasion-an épi, apré nou té tonbé-a, nan tout istoua salu-a, nan mision Pitit-la ak Éspri-a ki kontinué nan mision l’Égliz-la (cf. AG 2-9).
¬ [221] [758] [292] [850]

258     Tout Prinsip déroulman dapré Bondié-a (Économie divine) sé Toua Pèrsòn divîn-yo an komin ki fè-l. Réyèlman Trinité-a, minm jan sé yon sèl épi minm natu-a li yé-a, konsa tou sé yon sèl ak min opérasion-an li ginyin (cf. Cc Constantinople II en 553 : DS 421). « Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an sé pa toua sous kréatu-yo, min yon sèl sous-la » (Cc. Florence en 1442 : DS 1331). Poutan chak Pèrsòn divîn aji dapré karaktéristik pèsonèl-li nan travay an komin-an. Konsa l’Égliz-la, antan-l suiv Nouvo Téstaman-an (cf. 1 Co 8, 6), li déklaré rékonèt : « Yon sèl […] Bondié ak Papa koté tout bagay soti ; épi Yon sèl Granmèt Jézu-Kri, palintèmédiè-l tout bagay ; épi yon sèl Éspri-Sin-an, sé nan li tout bagay » (Cc. Constantinople II : DS 421). Sé sitou mision divîn Inkarnasion Pitit-la épi kado Éspri-Sin-an ki montré sa ki pròp pou chak Pèrsòn divîn-yo.
¬ [686]

259     Tout Prinsip déroulman dapré Bondié-a (Économie divine), sé yon travay ki komin épi pèsonèl alafoua, ki pèmèt konnin ni sa-k pròp pou Pèrsòn divîn-yo ni yon sèl natu yo-a. Tout lavi krétyin-an tou sé yon kominion ak chak Pèrsòn divîn-yo san okinn fòm séparasion. Moun ki glorifié Papa-a, li fè sa palintèmédiè Pitit-la nan Éspri-Sin-an ; moun ki suiv Kris-la, li fè sa paské Papa-a atiré-l (cf. Jn 6, 44) épi Éspri-a mété-l an mouvman (cf. Rm 8, 14).
¬ [236]

260     Dènié finalité tout Prinsip déroulman dapré Bondié-a (Économie divine) sé fè kréatu-yo antré nan pèféksion unité Trè Sint Trinité-a (youn Sint Trinité-a fè youn-nan) (cf. Jn 17, 21-23). Min déja kounié-a yo rélé nou pou Trè Sint Trinité-a abité nan nou. Granmèt la di réyèlman : « Si yon moun rinmin-m, l-ap kinbé paròl mouin, Papa-m ap rinmin-l, n-ap vîn jouinn li, n-ap abité lakay li » (Jn 14, 23) :
¬ [1050, 1721] [1997]

« Ou minm Bondié mouin, Trinité m-adoré-a, édé-m pou-m bliyé tèt-mouin nèt pou-l établi nan ou san-m pa boujé épi anpè kòmsi nanm-mouin t-a déja nan étènité-a ; pou anyin pa troublé lapè mouin-an ni fè-m soti nan ou, ou minm ki san chanjman pou mouin-an, min sé pou chak moman nan tan-an kondui-m pi fon nan mistè-ou la ! Mété lapè nan nanm-mouin ; fè-l tounin sièl ou, kay ou rinmin abité ladan-l épi koté ou répozé. Sé pou-m pa janm kité-ou pou kont ou la, sé pou-m avèk ou la, tout mouin-minm, antan-l m-ap véyé ak tout lafoua-m, antan tout mouin-minm ap adoré, antan-m lagé toutantié ba ou k-ap kréyé-m nan » (Prière de la Bienheureuse Élisabeth de la Trinité).
¬ [2565]

Rézimé

261     Mistè Trè Sint Trinité-a sé li ki mistè santral lafoua ak lavi krétyin-an. Sé Bondié sèl ki kapab fè nou konnin-l antan-l révélé tèt-li kòm Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an.

262     Inkarnasion Pitit Bondié-a révélé Bondié sé Papa dépi anvan tout tan, Pitit-la gin minm substans ak Papa-a, sètadi, nan li épi avèk li sé yon sèl ak minm Bondié-a li yé.

263     Mision Éspri-Sin-an, sa Papa-a voyé nan Non Pitit-la (cf. Jn 14, 26) épi Pitit-la voyé « sot kot Papa-a » (Jn 15, 26) sa révélé li sé yon sèl minm Bondié avèk yo. « Yo adoré-l ansanm ak Papa-a ansanm ak Pitit-la é li jouinn minm louanj avèk yo » (DS 150).

264     « Éspri-Sin-an soti nan Papa-a prinsipalman, épi nan Toulèdé ansanm antan Papa-a bay Pitit-la li san okinn intèval tan-an » (S. Augustin, Trin. 15, 26, 47).

265     Ak lagras Batèm-nan « o non Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an » (Mt 28, 19) yo rélé nou pou nou patisipé nan lavi Trè Sint Trinité-a, « isit-la sou tè-a nan fènoua lafoua-a épi apré lanmò-a nan limiè pou tout tan-an » (cf. SPF 9).

266     « Lafoua katolik-la minm sé sa : pou nou adoré Yon sèl Bondié nan Trinité-a épi Trinité-a nan Unité-a, san nou pa konfonn Pèrsòn-yo, san nou pa séparé substans-la : réyèlman Pèrsòn Papa-a sé youn, Pitit-la sé yon lòt, Éspri-Sin-an sé yon lòt ; min Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an sé yon sèl Bondié-a, ak minm gloua-a, ak minm majésté dépi anvan tout tan-an ansanm » (Symbolum "Quicumque" (DS 75).

267     Pèrsòn divîn-yo pa kapab séparé nan sa yo yé-a, yo pa kapab séparé tou nan sa y-ap fè. Min nan yon sèl opérasion divîn-nan yo chak manifésté sa-k pròp pou li nan Trinité-a, sitou nan mision divîn Inkarnasion Pitit-la épi kado Éspri-Sin-an.

 

Gid

PARAGRAF 3.  Ki gin tout pouvoua-a

268     Nan tout karaktéristik Bondié-yo (attributs divins) sé sèlman tout pouvoua Bondié-a yo mansioné nan Sinbòl-la : déklarasion sa-a gin yon gran inpòtans pou lavi-nou. Nou kouè tout pouvoua sa-a inivèsèl, paské Bondié ki kréyé tout bagay-yo (cf. Gn 1, 1 ; Jn 1, 3), li dirijé tout bagay épi li kapab fè tout bagay ; li sé rinmin anplin, paské Bondié sé Papa-nou (cf. Mt 6, 9) ; li voualé nan mistè, paské sé lafoua-a sèlman ki kapab ouè-l byin lè « sé nan féblès-la fòs-la bay randman » (« puisans-la réyèlman sé nan féblès li akonpli » (2 Co 12, 9 ; cf. 1 Co 1, 18).
¬ [222]

« Tout sa-l vlé, li fè-l » (Ps 115, 3)

269     Sint-Ékritu-yo déklaré anpil foua puisans Bondié-a inivèsèl. Yo rélé-l ak Non « chèf Jakòb-la » (« Puisan Jakòb-la ») (Gn 49, 24 ; Is 1, 24 e.a.), « Granmèt lamé-a », « ki fò, ki gin pouvoua nan batay » (Ps 24, 8-10). Sé pou sa Bondié toupuisan « nan sièl-la ak sou tè-a » (Ps 135, 6), paské sé li-minm ki fè yo. Anyin pa inposib pou li (cf. Jr 32, 17 ; Lc 1, 37) épi, dapré volonté-l, li désidé osijè sa-l fè-yo (cf. Jr 27, 5) ; sé li-minm ki Granmèt inivè-a, li établi lòd li-a ki rété anba min-l anplin épi ki obéyi-l ; li sé Granmèt istoua-a : li dirijé kè-yo épi événman-yo dapré volonté-l (cf. Est 4, 17b ; Pr 21, 1 ; Tb 13, 2) : « Pouvoua-ou ki gran anpil-la, li toujou prézan koté-ou, épi fòs bra-ou, kilès ki kapab rézisté-l ? » (Sg 11, 21).
¬ [303]

« Ou pran pitié minm pou tout moun, paské ou kapab tout bagay » (Sg 11, 23)

270     Bondié sé Papa-a ki gin tout pouvoua-a. Patènité-l épi puisans-li youn kléré lòt. Sètènman li montré tout puisans-li kòm papa nan fason li pran souin sa nou bézouin-yo (cf. Mt 6, 32) ; nan kondision pitit adoptif li ba nou-an (« m-ap pou nou kòm papa, épi nou minm n-ap pou mouin kòm pitit gason ak pitit fi; sé sa Granmèt ki gin tout pouvoua-a di » : 2 Co 6, 18) ; anfin ak mizérikòd san limit li-a, réyèlman li manifésté puisans-li nan pi ro dégré lè libréman li padoné péché-yo.
¬ [2777] [1441]

271     Tout pouvoua Bondié-a pa janm abitrè : « Nan Bondié sé minm bagay-la puisans-la épi ésans-la épi volonté-a épi intèlijans-la épi sajès-la épi jistis-la. Sé pousa pa kapab gin anyin nan puisans Bondié-a ki pa t-a kapab nan jistis pròp volonté-l la, épi nan sajès intèlijans li-a » (S. Thomas d’A., s. th. 1, 25, 5, ad 1).

Mistè sa-k sanblé inpuisans Bondié-a

272     Lafoua nan Bondié Papa-a ki gin tout pouvoua-a kapab sibi éprèv poutèt ékspérians mal-la ak soufrans-la. Gin dé lè t-a sanblé Bondié kapab pa la oubyin pa kapab anpéché mal-la. Sé poutèt sa Bondié Papa-a té révélé tout puisans li-a yon fason ki voualé an mistè nan rabèsman volontè épi nan réziréksion Pitit li-a, ki fè-l ranpòté viktoua sou mal-la. Konsa Kris-la ki klouré sou koua-a sé puisans Bondié épi sajès Bondié « paské sa-k fou pou Bondié ; li pi saj pasé moun-yo ; sa-k fèb-la pou Bondié, li pi fò pasé moun-yo » (1 Co 1, 24-25). Nan réziréksion épi égzaltasion Kris-la Papa-a té déplouayé « aktivité fòs pouvoua-l » épi li té montré « kijan pouvoua-l gran dépasé mézi nan nou minm ki kouè yo » (Ep 1, 19-22).
¬ [309] [412] [609] [648]

273     Sé lafoua-a sèlman ki kapab rété kolé nan chémin tout-puisans Bondié-a ki voualé an mistè. Lafoua sa-a jouinn gloua nan féblès li-yo pou-l atiré puisans Kris-la sou li (cf. 2 Co 12, 9 ; Ph 4, 13). Pi gran modèl lafoua sa-a sé Mari ki Vièj, li-minm ki té kouè-a « paské anyin pa inposib kot Bondié » (Lc 1, 37) épi ki té kapab déklaré grandè Granmèt-la : « paské li fè gran mèvèy pou mouin sa-a ki gin pouvoua-a, Non-l sin » (Lc 1, 49).
¬ [148]

274      « Okinn bagay pa kapab rann lafoua-nou ak éspérans-nou tèlman solid pasé si nou kinbé byin gravé nan nanm nou-yo pa gin anyin Bondié pa kapab fè ; ninpòt sa-k vîn apré réyèlman y-ap rivé kouè-l, minm si li t-a gran épi yon mèvèy, minm si li dépasé lòd ak modalité réalité-yo, l-ap fasil poutan pou rézon moun-nan konsanti san-l pa ézité ditou apré li fîn kapté lidé tout puisans Bondié-a » (Catech. R. 1, 2, 13).
¬ [1814, 1817] [2110]

Rézimé

275     Avèk Jòb, moun kòrèk-la, nou déklaré : « Mouin konnin ou kapab pou tout bagay, pa gin okinn pansé ki kaché pou ou » (Jb 42, 2).

276     L’Égliz-la, antan-l fidèl nan témouagnaj Ékritu-a, anpil foua li dirijé priyè-l bay « Bondié ki gin tout pouvoua-a ki égzisté anvan tout tan-an » (« Bondié ki gin tout pouvoua ki égzisté tout tan… »), antan-l kouè byin solid « pa gin anyin ki inposib pou Bondié » (Lc 1, 37 ; cf. Gn 18, 14 ; Mt 19, 26).

277     Bondié montré tout puisans li-a lè li konvèti nou sot nan péché nou-yo épi antan li fè nou rétounin zanmi avèk li palintèmédiè lagras-la (« Bondié, ki montré tout pouvoua ou antan-ou padonnin dènié dégré épi ou pran pitié… » MR, collecte du 26e dimanche).

278     Si yon moun pa t-a kouè nan tout puisans rinmin Bondié-a, kijan l-ap kapab kouè Bondié kréyé nou, Pitit-la rachté nou, Éspri-Sin-an sanktifié nou ?

 

Gid

PARAGRAF 4.  Kréatè-a

279     « Nan kòmansman, Bondié té kréyé sièl-la ak tè-a » (Gn 1, 1). Paròl solanèl sa-yo nan papòt Sint-Ékritu-yo. Sinbòl lafoua-a tounin pran paròl sa-yo antan-l déklaré rékonèt Bondié Papa-a ki gin tout pouvoua-a tankou « Kréatè sièl-la ak tè-a » (DS 30), « tout sa moun ouè ak tou sa moun pa ouè » (DS 150). Sé poutèt sa toudabò n-ap palé osijè Kréatè-a, apré sa osijè kréasion-l nan, épi alafin osijè tonbé nan péché-a, sa Pitit Bondié-a, Jézu-Kri, té vini pou-l libéré nou anba-l la.

280     Kréasion-an sé fondman parapò « tout inisiativ Bondié pou-l sové nou », « sé kòmansman istoua sové nous ové-a (salu-a) » (DCG 51) ki rivé bout nan Kris-la. Visvèsa, mistè Kris-la sé limiè désizif pou mistè kréasion-an ; li révélé finalité-a ki fè « nan kòmansman Bondié té kréyé sièl-la ak tè-a » (Gn 1, 1) : dépi nan kòmansman-an, intansion Bondié sé té gloua nouvo kréasion-an nan Kris-la (cf. Rm 8, 18-23).
¬ [288] [1043]

281     Sé sa-k fè léktu Véyé Pak-la, ki sélébrasion nouvo kréasion-an nan Kris-la, kòmansé ak istoua kréasion-an ; nan litiji Bizantin-an, nan vijil tout gran fèt Granmèt-la, sé toujou sa-a ki prémié léktu-a. Dapré témouagnaj ansyin-yo, sé minm chémin-an fòmasion katékumèn-yo suiv pou Batèm-nan (cf. Ethérie, pereg. 46 : PLS 1, 1089-1090 ; S. Augustin, catech. 3, 5).
¬ [1095]

I. Katéchèz osijè Kréasion-an

282     Katéchèz osijè Kréasion-an gin yon inpòtans kapital. Li an rapò ak fondman lavi moun-nan minm épi lavi krétyin-an : réyèlman lafoua krétyin-an déplouayé répons pou késion fondamantal moun-yo té pozé tèt-yo nan tout épòk-yo : « Koté nou soti ? » « Koté nou pralé ? » « Kisa ki orijîn-nou ? » « Kisa ki finalité-nou ? » « Koté tout sa ki égzisté soti épi koté-l pralé ? ». Dé késion sa-yo, sètadi orijîn-nan épi finalité-a, yo inséparab. Yo désizif pou signifikasion ak oriantasion lavi-nou ak konpòtman-nou.
¬ [1730]

283     Késion osijè orijîn inivè-a ak moun-nan sé objè pliziè réchèch siantifik ki anrichi konésans-nou nan pi ro pouin osijè laj ak dimansion inivè-a, osijè dévlopman fòm vivan-yo, osijè prémié lè moun-nan parèt-la. Dékouvèt sa-yo pousé nou pou nou admiré grandè Kréatè-a pi plis, nou rann li gras poutèt tout sa-l fè-yo, épi poutèt intèlijans ak sians li-minm li bay savan-yo ak moun k-ap fè réchèch-yo. Yo kapab di avèk Salomon : « Sé li minm réyèlman ki té ban mouin konésans ki pap bay manti osijè sa-k égzisté-yo, pou-m konnin sa-k fè tè-a kanpé fèm, épi aktivité éléman ki antré nan konpozision bagay ki égzisté-yo […] ; sa-k réalizé tout bagay-la réyèlman, li té aprann mouin Sajès-la » (Sg 7, 17-21).
¬ [159] [341]

284     Gran atansion yo bay réchèch sa-yo vîn ankourajé ak plis fòs apati yon késion ki nan yon lòt nivo, ki dépasé pròp domèn sians natirèl-yo. Késion-an sé pa tèlman pou konnin kilè oubyin kijan inivè-a té vîn fèt matérièlman ni kilè moun-nan té parèt, min pi plis pou dékouvri ki signifikasion orijîn sa-a ginyin : èské sé paraza li gouvèné, dapré yon déstin avèg, dapré yon nésésité anonim, oubyin apati yon égzistan transandan, intélijan épi bon, yo rélé Bondié. Épi si inivè-a soti nan sajès ak bonté Bondié, poukisa gin mal-la ? Koté-l soti ? Kilès ki résponsab pou li ? Èské n-ap libéré sot anba-l ?

285     Dépi nan kòmansman-l, lafoua krétyin-an té jouinn anfas li répons ki diféran parapò a sa-l bay-la pou késion orijîn bagay-yo. Konsa nan ansyin rélijion ak kilti-yo té gin pliziè mit (mythe = léjand) parapò a orijîn bagay-yo. Kèk filozòf té di tout bagay sé Bondié, inivè-a sé Bondié, oubyin chanjman inivè-a sé chanjman Bondié (pantéism) ; dòt minm té di inivè-a koulé sot nan Bondié dapré yon nésésité, antan-l pran sous nan sa épi l-ap tounin nan sa ; gin lòt ankò ki té déklaré gin dé prinsip ki égzisté dépi tout tan, Byin-an ak Mal-la, Limiè-a ak Ténèb-yo, k-ap goumin san rété (dualism, manichéism) ; dapré kèk nan konsépsion sa-yo, inivè-a (omouins inivè matérièl-la) pa bon, sé yon mal, yon produi ki sot nan yon dékadans, épi poutèt sa yo doué réjté-l épi dépasé-l (gnoz) ; dòt té admèt sé Bondié ki fè inivè­-a, min nan fason yon atizan fè yon òlòj épi pou apré-l fîn fè-l, li kité-l pou kont-li (déism) ; dòt anfin pa-t admèt okinn orijîn transandan pou inivè-a, min yo té ouè nan li yon sinp mouvman matiè-a ki té toujou égzisté (matérialism). Tout tantativ sa-yo témouagné pèmanans épi inivèsalité késion osijè orijîn bagay-yo. Réchèch sa-a sé karaktéristik moun-nan.
¬ [295] [28]

286     Intèlijans moun-nan sètènman gin kapasité pou-l jouinn yon répons pou késion osijè orijîn bagay-yo. Réyèlman li posib pou yo konnin ak asirans égzistans yon Bondié Kréatè, palintèmédiè sa-l fè-yo, gras a limiè rézon moun-nan (cf. DS 3026), minm si konésans sa-a anpil foua érè-a défòmé-l épi fè-l pa klè. Sé poutèt sa, lafoua-a bay rézon-an solidité épi li kléré-l pou-l konprann vérité sa-a yon fason ki douat. « Gras a lafoua-a nou konnin sé paròl Bondié-a ki té réglé sièk-yo, konsa sé nan sa nou pa kapab ouè sa nou ouè-yo fèt » (He 11, 3).
¬ [32] [37]

287     Vérité kréasion-an tèlman inpòtan pou tout lavi moun-nan sé sa-k fè Bondié, nan tandrès-li, té vlé révélé pèp li-a tout sa ki bon pou-l konnin osijè bagay sa-a. Anplis konésans natirèl ninpòt moun kapab ginyin osijè Kréatè-a (cf. Ac 17,24-29 ; Rm 1,19-20), Bondié té révélé mistè kréasion-an ofiamézi bay Israèl. Li-minm ki té chouazi Patriarch-yo, ki té kondui Israèl sot Éjip épi ki, antan-l té chouazi Israèl, té kréyé-l épi fòmé-l (cf. Is 43, 1), li té révélé pròp tèt-li tankou Sa-a tout pèp-yo sou tè-a sé pou li-a, épi poutèt sa tout inivè-a [sé pou li tou], tankou Sa-a ki « té fè sièl-la ak tè-a » (Ps 115, 15 ; 124, 8 ; 134, 3) pou kont-li.
¬ [107]

288     Konsa, révélasion kréasion-an pa kapab séparé ak révélasion épi réalizasion Alians Yon sèl Bondié-a ak pèp li-a. Kréasion-an révélé tankou prémié pa pou Alians sa-a, tankou prémié témouagnaj inivèsèl rinmin toupuisan Bondié-a (cf. Gn 15, 5 ; Jr 33, 19-26). Vérité kréasion-an éksprimé tou ak yon fòs k-ap grandi nan mésaj Profèt-yo (cf. Is 44, 24), nan priyè Psòm-yo (cf. Ps 104) épi nan litiji-a, nan réfléksion sajès (cf. Pr 8, 22-31) pèp-la yo chouazi-a.
¬ [280]

289     Pami tout paròl Sint-Ékritu-a osijè kréasion-an, toua prémié chapit Jénèz-la gin yon plas spésial. Sou plan litérè-a, tèks sa-yo kapab gin diféran sous. Ékrivin inspiré-yo té mété yo nan kòmansman Ékritu-a yon fason pou ak langaj solanèl yo-a yo té éksprimé vérité kréasion-an, orijîn-li ak finalité-l nan Bondié, lòd-li ak bonté-l, vokasion moun-nan épi anfin trajédi péché-a ak éspérans salu-a. Paròl sa-yo, lè yo li-yo anba limiè Kris-la, nan unité Sint-Ékritu-yo épi Tradision vivan l’Égliz-la, yo rété kòm  sous prinsipal pou katéchèz mistè « kòmansman-an » : kréasion-an, tonbé-a, promès salu-a.
¬ [390] [111]

II. Kréasion-an – travay Trè Sint Trinité-a

290      « Nan kòmansman, Bondié té kréyé sièl-la ak tè-a » (Gn 1, 1) : nan prémié paròl sa-yo nan Sint-Ékritu-a, yo déklaré toua bagay : Bondié ki la dépi anvan tout tan-an té bay yon kòmansman pou tout bagay-yo ki égzisté andéyò li-minm nan. Sé li-minm sèl ki Kréatè (vèb « kréyé »-a – an ébré bara – toujou gin Bondié kòm sijè). Tout sa ki égzisté-yo (sa yo éksprimé ak fòmul « sièl-la ak tè-a ») dépann dé li, li-minm ki ba yo égzistans-la.
¬ [326]

291      « Nan kòmansman sé té Paròl-la […] sé Bondié Paròl-la té yé. […] Tout bagay té fèt palintèmédiè-l, san li minm anyin pa-t fèt nan sa-k té fèt » (Jn 1, 1-3). Nouvo Téstaman-an révélé sé palintèmédiè Paròl li-a ki la dépi anvan tout tan-an, Pitit li rinmin-an, Bondié té kréyé tout bagay. « Sé nan li tout bagay kréyé nan sièl-la ak sou tè-a […]. Tout bagay sé pa pouvoua-l, sé nan li yo kréyé, li-minm li anvan tout bagay, tout bagay kanpé nan égzistans nan li » (Col 1, 16-17). Lafoua l’Égliz-la déklaré minm jan-an aksion Éspri-Sin-an k-ap kréyé-a : sé li nou déklaré « ki bay lavi » (Sinbòl Nisé-Konstantinòpl), li sé « Éspri Kréatè-a » (« Veni, Creator Spiritus », « Vini Éspri Kréatè »), li sé « Sous tout byin » (Liturgie byzantine, Tropaire des vêpres de Pentecôte).
¬ [241] [331] [703]

292     Aksion Pitit-la ak Éspri-a k-ap kréyé-a, ki fè youn yon fason inséparab ak aksion Papa-a, li trasé ak lign vag nan Ansyin Téstaman-an (cf. Ps 33, 6 ; 104, 30 ; Gn 1, 2-3), li révélé nan Nouvo Alians-la, yo déklaré-l byin klè nan règ lafoua l’Égliz-la : « Sé sèlman Bondié sa-a ou-ap jouinn […] : Papa sa-a, Bondié sa-a, Kréatè sa-a, Prodiktè sa-a, Fabrikatè sa-a, li-minm ki té fè bagay-yo palintèmédiè li-minm minm, sètadi palintèmédiè Paròl li-a ak Sajès li-a » (S. Irénée, hær. 2, 30, 9) ; « Pitit-la épi Éspri-a » sé tankou « min »-l (ibid., 4, 20, 1). Kréasion-an sé travay Trè Sint Trinité-a an komin.
¬ [699] [257]

III. « Inivè-a té kréyé pou gloua Bondié »

293     Sé yon vérité fondamantal Sint-Ékritu-a ak Tradision-an pa sispann anségné, « inivè-a kréyé pou gloua Bondié » (Cc. Vatican I : DS 3025). Sin Bonavantur ékspliké Bondié kréyé tout bagay « pa pou-l ogmanté pròp gloua-l, min pou-l manifésté gloua-a épi pou-l kominiké gloua-l la » (sent. 2, 1, 2, 2, 1). Bondié, réyèlman, pa gin dòt rézon pou-l kréyé si sé pa rinmin li-an ak bonté li-a : « Antan klé rinmin-an ouvri min-l yo réyèlman, kréatu-yo vîn soti » (S. Thomas d’A., sent. 2, prol.) Prémié Konsil Vatikan-an minm ékspliké :
¬ [337, 344] [1361]

« Nan bonté li-a épi ak puisans tout pouvoua li-a, pa pou-l ogmanté kontantman-l ni pou-l vîn gin pèfèksion min pou-l manifésté pèféksion-l nan palintèmédiè byin-yo li bay kréatu-yo, ak désizion lib nèt alé li té kréyé apati anyin ansanm ak kòmansman tan-an toulédé kréatu-yo, spirituèl épi kòporèl » (DS 3002).
¬ [759]

294     Gloua Bondié sé pou maniféstasion épi kominikasion bonté-l sa-a, ki fè-l té kréyé inivè-a, vîn tounin réalité. « Li té déstiné nou davans pou nou té vîn tounin pitit adoptif pa lintèmédiè Jézu-Kri pou li minm, dapré bon plézi volonté-l, pou louanj gloua gras li-a » (Ep 1, 5-6) : « Gloua Bondié réyèlman sé moun vivan-an, lavi moun-nan minm sé ouè Bondié. Si réyèlman sa-k égzisté palintèmédiè kréasion-an montré Bondié bay tout vivan-yo sou tè-a lavi, pi plis ankò sa yo manifésté palintèmédiè Paròl Papa-a ap bay sa-k ouè Bondié-yo lavi » (S. Irénée, hær. 4, 20, 7). Dènié finalité kréasion-an sé pou Bondié « ki kréyé tout bagay, tounin alafin “tout bagay nan tout moun” (1 Co 15, 28), antan-l ba nou gloua li-a ansanm ak kontantman anplin nou-an » (AG 2).
¬ [2809] [1722] [1992]

IV. Mistè kréasion-an

Bondié kréyé ak sajès épi rinmin

295     Nou kouè Bondié té kréyé inivè-a dapré sajès li-a (cf. Sg 9, 9). Kréasion-an pa rézilta kèk nésésité, yon déstin avèg oubyin yon aza. Nou kouè li soti nan lib volonté Bondié ki té vlé fè kréatu-yo patisipé nan égzistans-li, sajès-li ak bonté-li. « Ou té kréyé tout bagay, épi sé akòz volonté-ou yo té fèt, yo té kréyé » (Ap 4, 11). « Ala anpil travay ou yo anpil, Granmèt ! Yo tout sé ak sajès ou fè yo » (Ps 104, 24). « Granmèt-la bon pou tout moun, pitié li yo sou tou sa-l fè yo » (Ps 145, 9).
¬ [216, 1951]

Bondié kréyé « apati anyin »

296     Nou kouè Bondié pa bézouin okinn réalité ki t-a déja égzisté ni anyin pou édé-l kréyé (cf. Cc. Vatican I : DS 3022). Kréasion-an pa yon ékoulman nésésè ki sot nan substans divîn-nan (cf. Cc. Vatican I : DS 3023-3024). Bondié kréyé libréman « apati anyin » (DS 800 ; 3025) :
¬ [285]

« Kisa ki t-a gran minm, si Bondié t-a fè inivè-a apati yon matiè ki té la ? Atizan-an réyèlman, bò koté nou, avèk yon matiè li résévoua apati kèk moun, li fòmé tout sa-l vlé ak li. Puisans Bondié-a minm yo ouè-l paské apati anyin li fè ninpòt sa-l vlé » (S. Théophile d’Antioche, Autol. 2, 4 : PG 6, 1052).

297     Sint-Ékritu-a témouagné lafoua nan kréasion « apati anyin-an » tankou yon vérité ki plin promès ak éspérans. Konsa manman-an t-ap ankourajé sèt pitit li-yo al nan mati-a :
¬ [338]

« Mouin pa konnin kijan nou té parèt nan vant mouin, ni kijan mouin té ba nou éspri ak nanm ak lavi, ni sé pa mouin minm ki té konpozé manb nou chak ; min sé Sa-a ki kréyé tè-a, ki fòmé nésans moun, li minm ki invanté orijîn tout bagay, sé li minm tou avèk mizérikòd li k-ap rinmèt nou éspri-a ak lavi-a, minm jan koulié-a nou méprizé pròp tèt-nou poutèt laloua-l yo. […] Mouin mandé-ou, pitit, tanpri, pou-ou gadé nan diréksion sièl-la ak tè-a ak tout bagay ki nan yo, pou-ou konprann sé ak anyin Bondié té fè yo, ni ras moun » (2 M 7, 22-23. 28).

298     Paské Bondié kapab kréyé apati anyin, li kapab tou, palintèmédiè Éspri-Sin-an, bay péchè-yo lavi nanm-nan antan-l kréyé yon kè pròp nan yo (cf. Ps 51, 12), épi bay défin-yo lavi kò-a palintèmédiè réziréksion-an, li-minm « ki fè mò-yo viv-la, épi ki rélé sa-k pa égzisté-yo minm jan ak sa-k égzisté-yo » (Rm 4, 17). Épi poutèt palintèmédiè Paròl li-a li té kapab fè pou limiè-a kléré sot nan fènoua-yo (cf. Gn 1, 3), konsa tou li kapab bay sa-k pa konnin-l yo limiè lafoua-a (cf. 2 Co 4, 6).
¬ [1375] [992]

Bondié kréyé yon inivè ki byin òdoné épi ki bon

299     Si Bondié kréyé ak sajès, kréasion-an byin òdoné : « tout bagay, sé nan mézi ak kantité ak poua ou ranjé yo » (Sg 11, 20). Sé nan Paròl dépi anvan tout tan-an épi pou Paròl dépi anvan tout tan-an, ki « pòtré Bondié yo pa kapab ouè-a » (Col 1, 15) yo kréyé-l, li fèt pou moun-nan, li adrésé bay moun-nan ki pòtré Bondié (cf. Gn 1, 26), li-minm yo rélé pou yon rélasion pèsonèl ak Bondié. Intèlijans-nou, ki patisipé nan limiè intèlijans Bondié-a, kapab konprann sa Bondié ap di nou palintèmédiè kréasion-an (cf. Ps 19, 2-5), sètènman pa san yon gran éfò épi nan yon éspri umilité ak réspè dévan Kréatè-a ak travay li fè-a (cf. Jb 42, 3). Kréasion-an ki soti nan bonté divîn-nan patisipé nan bonté sa-a (« Bondié ouè sa té bon […] sa bon anpil » : Gn 1, 4. 10. 12. 18. 21. 31). Réyèlman Bondié té vlé kréasion-an tankou yon kado li kité pou moun-nan, tankou yon éritaj li déstiné épi li konfié-l. L’Égliz-la té doué pliziè foua défann bonté kréasion-an, ak bonté inivè matérièl-la ladan-l (cf. DS 286 ; 455-463 ; 800 ; 1333 ; 3002).
¬ [339] [41, 1147] [358] [2415]

Bondié dépasé kréasion-an épi li prézan ladan-l

300     Bondié pi gran alinfini pasé tout sa-l fè-yo (cf. Si 43, 28) : grandè-l « ro anlè sièl-yo » (Ps 8, 2), « yo pa kapab sondé grandè-l » (Ps 145, 3). Min paské li sé Kréatè-a ki anro nèt épi ki lib, prémié kòz tout sa ki égzisté-yo, li prézan nan dènié intimité kréatu-l yo : « Sé nan li nou viv, nou gin mouvman, nou égzisté » (Ac 17, 28). Dapré paròl sint Ogustin-yo, li-minm li « pi anndan pasé sa-k intim nan mouin épi li ro pasé sa-k pi ro nan mouin » (Conf. 3, 6, 11).
¬ [42, 223]

Bondié konsèvé épi soutni kréasion-l nan

301     Apré kréasion-an, Bondié pa abandoné kréatu-l la bay pròp tèt-li. Non sèlman li ba-l pou-l la épi pou-l égzisté, min tou li konsèvé-l nan « égzistans »-la nan chak moman, li pèmèt li aji épi li kondui-l nan aboutisman-l. Rékonèt dépandans total (absolu) sa-a parapò a Kréatè-a sé sous sajès ak libèté, kè kontan ak konfians :
¬ [1951, 396]

« Ou rinmin tout bagay ki égzisté, ou pa rayi anyin nan sa-ou fè yo, ou pa kapab rayi anyin nan sa-ou mét kanpé, nan sa-ou fè. Kijan yon bagay kapab diré si sé pa ou minm ki vlé ? Oubyin kijan li t-a kapab konsèvé égzistans li, si-ou pa-t rélé-l ? Ou pran pitié pou tout bagay, paské sé pou ou yo yé, Granmèt, ou minm ki rinmin nanm-yo » (Sg 11, 24-26).

V. Bondié réalizé projè li-a : divîn providans-la

302     Kréasion-an gin pròp bonté-l épi pròp pèféksion-l, min li pa soti totalman détaché sot nan min Kréatè-a. Li kréyé « sou rout toujou » (« in statu viæ ») nan diréksion yon dènié pèféksion li gin pou-l rivé jouinn jous kounié-a, sa Bondié déstiné-l pou li-a. Nou rélé divîn providans dispozision-yo Bondié pran pou minnin kréasion-l nan nan pèféksion sa-a.

« Tout sa Bondié kréyé, réyèlman, li protéjé-l ak providans-li épi li gouvèné-l, « li rivé sot nan yon bout tè-a al nan yon lòt bout avèk fòs, épi li ranjé tout bagay avèk dousè » (Sg 8, 1). « Tout bagay minm aklè épi yo louvri dévan jé-l » (He 4, 13), minm sa aksion lib kréatu-yo ap gin pou fè-yo » (Cc. Vatican I : DS 3003).

303     Sé tout Ékritu-a ki témouagné ak yon sèl nanm : souin divîn providans-la ap pran-an li konkrè épi li imédia, li pran souin tout bagay dépi réalité ki pi piti-yo jous nan gran événman istoua-a ak inivè-a. Liv sin-yo déklaré ak fòs kijan dominasion Bondié-a san kondision (abolu) nan déroulman événman-yo : « Bondié nou-an nan sièl-la, tou sa-l vlé, li fè-l » (Ps 115, 3) ; épi osijè Kris-la yo di : « sa-k louvri-a épi pèsonn pa fèmin-an, épi sa-k fèmin-an épi pèsonn pa louvri-a » (Ap 3, 7) ; « Anpil pansé nan kè yon moun, min désizion Granmèt-la kanpé » (Pr 19, 21).
¬ [269]

304     Konsa sa parèt Éspri-Sin-an, ki otè prinsipal Sint-Ékritu-a, anpil foua li atribué aksion bay Bondié san-l pa mansioné koz ségondè-yo. Sé pa yon « fason-d-palé » primitif ki gin nan sa, min yon fason ki profon pou raplé prémié plas Bondié-a épi dominasion san kondision-l nan sou istoua-a épi inivè-a (cf. Is 10, 5-15 ; 45, 5-7 ; Dt 32, 39 ; Si 11, 14) épitou pou konsa yo aprann nou gin konfians nan li. Priyè Psòm-yo sé yon gran lékòl pou konfians sa-a (cf. Ps 22 ; 32 ; 35 ; 103 ; 138 ; e.a.).
¬ [2568]

305     Jézu mandé yon abandon tankou pitit nan providans Papa-a ki nan sièl-yo, li-minm ki pran souin dènié ti sa pitit li-yo bézouin : « Konsa pa trakasé ap di: “Kisa n-ap manjé, oubyin kisa n-ap bouè, oubyin ak kisa n-ap abiyé ?” […] Papa-nou minm ki nan sièl-la, konnin nou bézouin tout bagay sa-yo. Chèché dabò péyi-roua Bondié-a ak jistis li-a; épi tout bagay sa-yo, y-ap ajouté yo pou nou » (Mt 6, 31-33 ; cf. 10, 29-31).
¬ [2115]

Providans-la épi kòz ségondè-yo

306     Bondié sé Granmèt anlè nèt sou désizion-l. Min pou-l réalizé-l, li sèvi ak konkou kréatu-yo tou. Sa sé pa yon sign féblès, min sé sign grandè ak bonté Bondié ki gin tout pouvoua-a. Bondié réyèlman pa sèlman bay kréatu-yo pou yo égzisté, min li ba yo dignité pou yo aji dapré yo-minm, pou yo koz épi prinsip pou lòt-yo épi pou konsa yo kolaboré nan akonpli projè-l la.
¬ [1884] [1951]

307     Bondié bay moun-yo pouvoua tou pou yo patisipé libréman nan providans li-a, antan-l konfié yo résponsabilité pou yo soumèt tè-a épi dominé-l (cf. Gn 1, 26-28). Konsa Bondié bay moun-yo pou sé kòz intélijan épi lib yo yé, pou yo konplété travay kréasion-an épi pou yo fè armoni-l fîn apouin pou byin pròp tèt-yo ak pou prochin yo. Moun-yo, ki kolaboré ak volonté Bondié-a anpil foua san yo pa konnin, kapab antré volontèman nan projè Bondié-a ak aksion yo, priyè yo, épi minm ak soufrans yo (cf. Col 1, 24). Konsa yo vîn tounin anplin « asosié Bondié » (1 Co 3, 9 ; 1 Th 3, 2) ak Rouayòm li-an (cf. Col 4, 11).
¬ [106, 373] [1954] [2427] [2738] [618, 1505]

308     Vérité sa-a yo pa kapab séparé-l ak lafoua nan Bondié Kréatè-a : Bondié aji nan tout aksion kréatu-l yo. Li sé prémié koz ki aji nan kòz ségondè-yo épi palintèmédiè yo : « Sèké ni travay pou nou vlé fè kichòy-la ni travay pou nou fè-l vré-a, sé Bondié ki réalizé-l nan nou, poutèt byin li vlé-a » (Ph 2, 13 ; cf. 1 Co 12, 6). Vérité sa-a, non sèlman li pa diminué dignité kréatu-a, min li lévé-l anlè. Sé apati puisans Bondié-a, sajès-li épi bonté-l kréatu-a vîn fèt apati anyin, li pa kapab fè anyin si li koupé séparé ak orijîn-li ; « kréatu-a réyèlman san Kréatè-a li pa égzisté » (GS 36, § 3) ; pi plis toujou li pa kapab rivé jouinn dènié finalité-l san sékou lagras-la (cf. Mt 19, 26 ; Jn 15, 5 ; Ph 4, 13).
¬ [970]

Providans-la épi skandal mal-la

309     Si Bondié Papa ki gin tout pouvoua, Kréatè yon inivè ki òdoné épi ki bon, li pran souin tout kréatu-l yo, poukisa gin mal-la ? Pou késion sa-a ki présé épi inévitab alafoua, ki fè soufri épi ki voualé an mistè alafoua, pa gin okinn répons rapid ki sifizan. Sé tout lafoua krétyin-an ki yon répons pou késion sa-a : bonté kréasion-an, trajédi péché-a, pasians rinmin Bondié-a ki pran dévan moun-nan ak Alians li-yo, Inkarnasion Pitit li-a pou rédanmsion-an, kado Éspri-a, rasanbléman l’Égliz-la, puisans sakréman-yo, vokasion pou lavi tout tan-an koté yo invité kréatu ki lib-yo davans pou yo bay konsantman yo, min minmsi sé davans li la, yo kapab ralé kò yo sot nan li, mistè ki térib. Pa gin okinn aspè nan mésaj krétyin-an ki pa yon répons, an pati, pou késion mal-la.
¬ [164, 385] [2805]

310     Poukisa Bondié pa-t kréyé yon inivè ki t-a tèlman apouin pa t-a gin okinn mal ki t-a kapab égzisté nan li ? Bondié, dapré puisans-li ki infini, t-a toujou kapab kréyé kichòy ki pi bon (cf. S. Thomas d’A., s. th. 1, 25, 6). Poutan, nan sajès ak bonté infini li-an ak libèté-l li té vlé kréyé inivè-a « sou rout toujou » (« in statu viae ») pou rivé nan dènié pèféksion-l. Nan projè Bondié-a, progrésion sa-a inpliké aparision kèk réalité ansanm ak disparision kèk lòt, sa-k pi apouin ansanm ak sa-k mouins apouin tou, konstriksion natirèl-yo ansanm ak déstriksion-yo tou. Konsa avèk byin fizik-la gin yon mal fizik tou ki la, joustan kréasion-an poko rivé jouinn pèféksion-l nan (cf. S. Thomas d’A., s. gent. 3, 71).
¬ [412] [1042 - 1050] [342]

311     Anj-yo ak moun-yo, kréatu intèlijan épi lib, yo doué maché pou rivé nan dènié finalité yo palintèmédiè yon choua lib épi yon rinmin préféransièl. Poutèt sa yo kapab pèdi rout. Éféktivman yo té fè péché. Konsa mal moral-la, ki pi grav san konparézon posib pasé mal fizik-la, té antré sou tè-a. Nan okinn fason, ni dirèktéman ni indirèktéman, Bondié pa kòz mal moral-la (cf. S. Augustin, lib. 1, 1, 1 : PL 32, 1221-1223 ; S. Thomas d’A., s. th. 1-2, 79, 1). Poutan li pèmèt li, antan li réspékté libèté kréatu-l la, épi, yon fason ki voualé ak mistè, li konnin kijan pou-l fè yon byin soti nan sa :
¬ [396] [1849]

« Réyèlman, Bondié ki gin tout pouvoua-a […], poutèt li bon nan pi ro dégré-a, pa t-ap pèmèt nan okinn fason pou t-a gin kèk mal nan sa-l fè-yo si-l pa-t toupuisan épi bon jous nan pouin pou-l fè byin soti minm nan mal-la tou » (S. Augustin, enchir. 11, 3).

312     Konsa, nan déroulman tan-an, yo kapab dékouvri Bondié ak providans li-a ki gin tout pouvoua-a kapab fè byin soti nan konsékans mal-la, minm mal moral-la, kréatu-l yo fè-a : « Sé pa nou minm ki té voyé-m isit-la; sé Bondié. […] Nou té kalkilé mal kont mouin ; min Bondié té fè sa vîn tounin byin, pou-l […] sové anpil pèp » (Gn 45, 8 ; 50, 20 ; cf. Tb 2, 12-18 vulg.). Apati mal moral ki té pi rèd lèzòm té rivé fè-a, apati réjté épi touyé yo té touyé Pitit Bondié-a, akòz péché tout moun-yo, Bondié, palintèmédiè débòdman lagras li-a (cf. Rm 5, 20), té fè pi gran byin-yo rivé : glorifikasion Kris-la épi Rédanmsion nou-an. Min sé pa poutèt sa mal-la tounin byin.
¬ [598 - 600] [1994]

313      « Pou moun-yo ki rinmin Bondié, tout bagay tounin an byin » (Rm 8, 28). Témouagnaj sin-yo pa sispann konfirmé vérité sa-a :
¬ [227]

Konsa, sint Katrîn de Sièn di sa-yo « ki skandalizé ak anpil inpasians » épi ki révòlté kont sa-k rivé yo : « Tout bagay sé apati rinmin-an yo bay-yo épi pou prévoua sové moun-nan, sé pa pou okinn lòt finalité » (dial. 4, 138).

Épi sin Toma Mòr, ti kras tan anvan yo matirizé-l, t-ap konsolé pitit fi li-a : « Pa gin anyin ki kapab rivé si Bondié pa vlé. Min kèlkésoua sa-l vlé-a, minm si sa kapab sanblé yon mal pou nou, poutan sé sa ki pi bon pou nou » (Margarita Roper, Epistula ad Aliciam Alington (moua out 1534).

Épi Madam Julienne de Norwich : « Mouin té aprann donk, ak gras Bondié-a, mouin doué rété kolé solid nan lafoua […] épi kouè ak kouraj tout kalité bagay-yo gin pou yo bon […]. Ou minm minm ou-ap ouè tout kalité bagay-yo gin pou yo bon » (« Thou shalt see thyself that all manner of thing shall be well » (rev. 13, 32).

314     Nou kouè byin solid, Bondié sé Granmèt inivè-a ak istoua-a. Min chémin providans li-a anpil foua nou pa konnin-l. Sé sèlman alafin, lè konésans nou gin an pati-a ap fini, lè n-a ouè Bondié « fas-a-fas » (1 Co 13, 12), n-ap konnin chémin-yo anplin, sa Bondié té pasé ladan yo-a, minm palintèmédiè trajédi mal-la ak péché-a, pou-l kondui kréasion-l nan jous nan répo Saba (cf. Gn 2, 2) définitif-la, sa-l té kréyé sièl-la ak tè-a pou li-a.
¬ [1040] [2550]

Rézimé

315     Nan kréasion inivè-a épi moun-nan, Bondié bay prémié témouagnaj inivèsèl sou rinmin-l nan ki gin tout pouvoua-a épi sou sajès li-a, prémié anons « bon plézi volonté-l »-la ki rivé bout nan nouvo kréasion-an nan Kris-la.

316     Minm si travay kréasion-an sé pou Papa-a an patikilié yo di-l, sé vérité lafoua-a tou Papa-a, Pitit-la ak Éspri-Sin-an sé yon sèl prinsip yo pa kapab divizé pou kréasion-an.

317     Sé Bondié sèl ki kréyé inivè-a libréman, dirèktéman, san anyin dòt pa édé-l.

318     Pa gin okinn kréatu ki gin pouvoua infini-an ki nésésè pou rivé « kréyé »-a osans pròp mo-a, sètadi, pou produi épi bay égzistans-la pou sa-k pa-t ginyin-l ditou (rélé « apati anyin » pou vîn égzisté) (cf. DS 3624).

319     Bondié kréyé inivè-a pou manifésté gloua-l épi kominiké-l (fè nou patisipé ladan-l). Gloua ki fè Bondié kréyé kréatu-l yo, sé pou yo patisipé nan vérité-l, bonté-l, épi bèlté-l.

320     Bondié ki kréyé tout inivè-a, konsèvé-l nan égzistans-la palintèmédiè Paròl-la, Pitit li-a ki poté « tout bagay ak paròl pouvoua-l la » (He 1, 3), épi palintèmédiè Éspri Kréatè-l la ki bay lavi-a.

321     Divîn Providans-la sé dispozision sa-yo ki fè Bondié ap kondui ak sajès épi rinmin tout kréatu-l yo jous nan dènié aboutisman yo.

322     Kris-la invité nou lagé tèt-nou tankou pitit nan min providans Papa-nou ki nan sièl-la (cf. Mt 6, 26-34), épi apot sin Piè répété : sé pou nou viv « antan nou rinmèt li tout tèt chajé-nou, paské sé li minm k-ap okipé nou » (1 P 5, 7 ; cf. Ps 55, 23).

323     Divîn providans-la aji tou palintèmédiè aksion kréatu-yo. Bondié bay moun-yo kapasité pou yo kolaboré libréman nan projè-l la.

324     Pèmèt Bondié pèmèt mal fizik-la ak mal moral-la sé yon mistè, Bondié kléré mistè sa-a palintèmédiè Pitit li-a, Jézu-Kri, ki mouri épi ki résisité pou-l ranpòté viktoua sou mal-la. Lafoua-a ba nou asirans Bondié pa t-a pèmèt mal-la si sé pa-t pou fè byin-an soti minm apati mal-la, nan chémin n-ap rivé konnin anplin sèlman nan lavi tout tan-an.

 

Gid

PARAGRAF 5.  Sièl-la ak tè-a

325     Sinbòl Apot-yo déklaré Bondié sé « Kréatè sièl-la ak tè-a » (« li kréyé sièl-la ak tè-a ») (DS 30), épi Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la ékspliké : « li fè tou sa moun ouè ak tou sa moun pa ouè » (« tout sa-k vizib épi invizib ») (DS 150).

326     Nan Sint-Ékritu-a, éksprésion « sièl-la ak tè-a » vlé di : tout sa ki égzisté, tout inivè kréasion-an. Li indiké rapò ki gin anndan kréasion-an tou ki fè sièl-la ak tè-a fè youn épi ki distingé yo : « Tè-a » sé domèn moun-yo (cf. Ps 115, 16). « Sièl-la » oubyin « sièl-yo » kapab dézigné firmaman-an (vout blé anro tèt nou-an) (cf. Ps 19, 2), min tou « koté » ki pròp pou Bondié-a : « Papa-nou ki nan sièl-yo » (Mt 5, 16 ; cf. Ps 115, 16) ; épi, an konsékans « sièl-la » tou ki gloua dènié tan-yo (éskatolojik).  Anfin mo « sièl-la » indiké « plas » kréatu spirituèl-yo – anj-yo – ki antouré Bondié.
¬ [290] [1023, 2794]

327     Déklarasion lafoua katriyèm Konsil Latran-an afirmé : Bondié « té kréyé apati anyin an minm tan ak kòmansman tan-an ni youn ni lòt kréatu-a, spirituèl-la épi kòporèl-la, sètadi anj-yo épi inivè matérièl-la : épi alafin moun-nan ki fòmé tankou sot nan éspri ak kò ansanm » (DS 800 ; cf. DS 3002 et SPF 8).
¬ [296]

I. Anj-yo

Égzistans anj-yo – yon vérité lafoua-a

328     Égzistans éspri-yo ki pa kòporèl, sa Sint-Ékritu-a rélé an jénéral anj-yo, sé yon vérité lafoua-a. Témouagnaj Ékritu-yo klè minm jan tout Tradision-an dakò byin klè sou sa tou.
¬ [150]

Kilès yo yé ?

329     Sint Ogustin di parapò a yo : « “Anj” […] sé non yon fonksion, pa yon natu. Si-ou mandé non natu sa-a, sé éspri ; si-ou mandé fonksion-an, sé anj : dapré sa-l yé, sé éspri, apati sa-l fè, sé anj li yé » (Psal. 103, 1, 15). Anj-yo dapré tout sa yo yé, sé sèvitè Bondié épi mésajé. Poutèt yo « toujou ap gadé fas Papa-m ki nan sièl yo » (Mt 18, 10), y-ap « réalizé paròl li-a lè yo tandé voua paròl li-a » (Ps 103, 20).

330     Nan mézi yo sé kréatu ki spirituèl nèt, yo gin intèlijans épi volonté : yo sé kréatu ki pèrsonèl (cf. Pie XII : DS 3801) épi ki pa kapab mouri (cf. Lc 20, 36). Yo dépasé tout kréatu vizib-yo nan pèféksion. Ékla gloua yo témouagné sa (cf. Dn 10, 9-12).

Kris-la « avèk tout anj li-yo »

331     Kris-la sé pouin santral tout domèn anj-yo. Yo sé anj-li : « Lè Pitit moun-nan ap rivé nan gloua li, épi tout anj-yo avèk li… » (Mt 25, 31). Yo pou li, paské sé palintèmédi­è-l épi nan li yo té kréyé yo : « Paské sé nan li tout bagay kréyé nan sièl-la ak sou tè-a, sa yo kapab ouè ak sa yo pa kapab ouè, soua trôn, soua pouvoua, soua gouvènman, soua otorité : tout bagay sé pa pouvoua-l, sé nan li yo kréyé » (Col 1, 16). Yo pou li, pi plis toujou, paské li fè yo tounin mésajé projè-l pou-l sové nou-an : « Èské yo tout sé pa éspri k-ap fè sèvis sakré, yo voyé nan sèvis akòz sa-k gin pou yo éritié sové-a ? » (He 1, 14).
¬ [291]

332     Yo la, prézan, dépi kréasion-an (cf. Jb 38, 7, koté yo rélé anj-yo « pitit Bondié ») épi nan tout déroulman istoua sové-a, antan y-ap anonsé sové-a louin oubyin pré épi antan y-ap sèvi réalizasion projè Bondié-a : yo fèmin paradi ki té sou tè-a (cf. Gn 3, 24), yo protéjé Lot (cf. Gn 19), yo sové Agar ak pitit li-a (cf. Gn 21, 17), yo kinbé min Abraam (cf. Gn 22, 11), sé palintèmédiè sèvis yo-a Laloua-a kominiké (cf. Ac 7, 53), yo kondui pèp Bondié-a (cf. Ex 23, 20-23), yo anonsé kèk nésans (cf. Jg 13) ak vokasion (cf. Jg 6, 11-24 ; Is 6, 6), yo asisté Profèt-yo (cf. 1 R 19, 5), sa sé pou nou kapab bay kèk égzanp. Anfin, Anj Gabrièl anonsé nésans Prékursè-a (Jan Batis) épi pa Jézu-a li-minm (cf. Lc 1, 11. 26).

333     Dépi Inkarnasion-an jous nan Asansion-an, anj-yo antouré lavi Paròl-la ki tounin chè-a ak adorasion épi sèvis. Lè Bondié « t-ap fè prémié Pitit li-a antré sou tè-a, li di: “Épi sé pou tout anj Bondié yo ap adoré-l” » (He 1, 6). Kantik louanj yo-a nan Nésans Kris-la pa janm sispann rézoné nan louanj l’Égliz-la : « Gloua […] pou Bondié » (Lc 2, 14). Yo protéjé Jézu lè-l ti bébé (cf. Mt 1, 20 ; 2, 13. 19), yo sèvi Jézu nan dézè-a (cf. Mc 1, 12 ; Mt 4, 11), yo ba-l rékonfò nan agoni-an (cf. Lc 22, 43), lè li té kapab sové anba min ènmi-yo palintèmédiè yo (cf. Mt 26, 53) tankou Israèl lontan (cf. 2 M 10, 29-30 ; 11, 8). Sé anj-yo tou k-ap « évanjélizé » (Lc 2, 10) antan yo anonsé Bòn Nouvèl Inkarnasion (cf. Lc 2, 8-14) épi Réziréksion Kris-la (cf. Mc 16, 5-7). Y-ap la lè Kris-la ap rétounin, sé yo k-ap anonsé-l (cf. Ac 1, 10-11), pou sèvis jijman li-a (cf. Mt 13, 41 ; 24, 31 ; Lc 12, 8-9).
¬ [559]

Anj-yo nan lavi l’Égliz-la

334     Apati sa, tout lavi l’Égliz-la profité ak sékou anj-yo ki kaché épi puisan (cf. Ac 5, 18-20 ; 8, 26-29 ; 10, 3-8 ; 12, 6-11 ; 27, 23-25).

335     Nan litiji li-a, l’Égliz-la fè youn ak anj-yo pou-l adoré Bondié toua foua sin-an (Cf Prex eucharistica, 27, SanctusMissale Romanum, editio typica (Typis Polyglottis Vaticanis 1970) p. 392) ; li mandé asistans yo (tankou nan priyè In Paradisum deducant te angeli... pou litiji défin-yo [OEx 50], oubyin tou nan « Imn chérubin-yo » nan litiji bizantin-an (Liturgie de S. Jean Chrysostome) ; li fété mémoua kèk anj yon fason spésial (Sin Michèl, Gabrièl, Rafaèl, Anj gadyin-yo).
¬ [1138]

336     Dépi nan kòmansman lavi moun-nan (cf. Mt 18, 10) jous li mouri (cf. Lc 16, 22), anj-yo ap véyé sou li (cf. Ps 34, 8 ; 91, 10-13) épi antouré-l ak intèsésion yo (cf. Jb 33, 23-24 ; Za 1, 12 ; Tb 12, 12). « Pa gin pèsonn ki nié chak fidèl gin yon anj bò koté-l kòm yon profésè épi yon pastè k-ap dirijé lavi-l » (S. Basile, Eun. 3, 1 : PG 29, 656B)Dépi kounié-a sou tè-a, lavi krétyin-an patisipé nan lafoua nan sint konpagni anj-yo ak moun-yo ki fè youn nan Bondié-a.
¬ [1020]

II. Domèn vizib-la

337     Sé Bondié li-minm ki té kréyé domèn vizib-la ak tout richès-li, divèsité-l épi lòd-li. Sint-Ékritu-a yon fason sinbolik prézanté travay Kréatè-a tankou yon suit sis jou « travay » Bondié fè, ki fini nan « répo » sétièm jou-a (Gn 1, 1 – 2, 4). Parapò a kréasion-an, tèks sakré-a anségné vérité Bondié té révélé pou nou kapab sové (cf. DV 11), vérité sa-yo k-ap pèmèt « rékonèt natu intim tout kréasion-an, valè-l épi oriantasion-l pou louanj Bondié » (LG 36) :
¬ [290] [293]

338     Pa gin anyin ki pa rédévab Bondié Kréatè-a égzistans li-a. Inivè-a té kòmansé, poutèt sé apati anyin li té vîn fèt palintèmédiè Paròl Bondié-a ; tout sa ki égzisté-yo, tout natu-a, tout istoua moun-nan pran rasîn nan prémié événman sa-a : sé jénèz-la réyèlman koté inivè-a vîn kanpé nan égzistans épi tan-an kòmansé (cf. S. Augustin, Gen. Man. 1, 2, 4 : PL 35, 175).
¬ [297]

339     Chak natu gin pròp bonté-l ak pèféksion-l. Osijè chak sa-l fè nan « sis jou » travay yo, yo di : « Épi Bondié ouè sa té bon ». « Apati kondision kréasion-an minm tout réalité inivè-a établi dapré pròp solidité-l, vérité-l, bonté-l épi pròp laloua-l ak lòd-li » (GS 36, § 2). Diféran kréatu-yo, présizéman paské yo vlé yo nan pròp égzistans yo-a, yo chak réflété, nan fason pa-l, yon réyon sajès infini ak bonté infini Bondié-a. Sé poutèt sa, moun-nan doué réspékté pròp bonté pa-l ak pa chak kréatu, pou-l évité sèvi ak bagay-yo yon fason dézòdoné ki t-a méprizé Kréatè-a épi ki t-a antréné mové konsékans pou moun-yo ak pou anvirònman yo.
¬ [2501] [299] [226]

340     Dépandans chak kréatu parapò a lòt-yo sé Bondié ki vlé-l. Solèy-la ak lalîn-nan, pié sèd-la ak ti flè-a, ègl-la ak ti zouazo-a : konsidérasion divèsité ak inégalité yo pa kapab konté ki gin antré yo, sé yon sign okinn kréatu pa kapab sifizan pou pròp tèt pa-l. Yo pa égzisté si sé pa antan youn dépann dé lòt-yo, pou youn kapab konplété lòt nan youn sèvi lòt.
¬ [1937]

341     Bèlté inivè-a. Lòd ak armoni inivè kréasion-an vîn soti nan divèsité réalité-yo épi nan rélasion youn gin ak lòt. Moun-nan dékouvri yo ofiamézi tankou laloua natu-a. Sa révéyé admirasion kay savan-yo. Bèl kréasion-an bèl-la réflété bèl Kréatè-a bèl alinfini-an. Sa doué inspiré réspè épi soumision intélijans ak volonté moun-nan.
¬ [283] [2500]

342     Yérarchi kréatu-yo, yo éksprimé-l gras a lòd « sis jou-yo » ki avansé sot nan sa-k gin mouins pèféksion al nan sa-k gin plis pèféksion. Bondié rinmin tout kréatu-l yo (cf. Ps 145, 9), li pran souin yo, minm ti zouazo-yo. Poutan Jézu di : « Nou vo pi plis pasé anpil zouazo » (Lc 12, 6-7), oubyin tou : « Konsa moun vo plis pasé mouton » (Mt 12, 12).
¬ [310]

343     Moun-nan sé aboutisman ki pi ro nan travay kréasion-an. Istoua sakré-a éksprimé sa antan-l distingé istoua kréasion moun-nan byin klè parapò a lòt kréatu-yo (cf. Gn 1, 26).
¬ [355]

344     Tout kréatu yo solidè youn ak lòt poutèt yo tout gin minm Kréatè-a, épi yo tout fèt pou gloua li :
¬ [293, 1939, 2416]

« Louanj pou ou, Granmèt mouin, ansanm ak tout kréatu-ou yo,
spésialman pou mésié frè Solèy,
ki fè jou-a épi ou kléré nou gras a li.
Épi li bèl, antan-l voyé réyon ki gin gran klèté ;
Ou minm ki anro nèt-la, li poté sign osijè-Ou…

Louanj pou ou, Granmèt mouin, poutèt sè Dlo,
ki tèlman itil épi ki gin umilité
épi ki gin valè épi ki byin réglé…
¬ [1218]

Louanj pou ou, Granmèt mouin, poutèt sè-nou Tè-a ki manman,
k-ap soutni nou épi gouvèné nou,
li produi divès frui
avèk flè bèl koulè épi zèb…

Louanj ak konpliman pou Granmèt mouin-an,
di-l mèsi épi sèvi li
ak anpil umilité »
(S. François d’Assise, cant.).

345     Saba-a – finisman travay « sis jou-yo ». Tèks sakré-a di : « Sétièm jou-a Bondié konplété travay li-a li té fè-a » épi konsa « sièl-la ak tè-a réalizé » ; épi sétièm jou-a « li répozé », « li béni » jou sa-a épi li « fè-l vîn sin » (Gn 2, 1-3). Paròl inspiré sa-yo rich ak ansègnman k-ap sové nou :
¬ [2168]

346     Nan kréasion-an Bondié mété fondman ak laloua ki rété stab (cf. He 4, 3-4), sé sou yo moun ki kouè-a ap kapab apuiyé ak konfians épi y-ap sign ak garanti fidélité Alians Bondié-a ki pap souké-a (cf. Jr 31, 35-37 ; 33, 19-26). Sou bò pa-l, moun-nan té doué rété fidèl sou fondman sa-a épi réspékté laloua-yo Kréatè-a inskri nan yo-a.
¬ [2169]

347     Kréasion-an fèt an konsidéran saba-a épi poutèt sa an konsidéran sèvis ak adorasion Bondié-a. Sèvis sa-a inskri nan lòd kréasion-an (cf. Gn 1, 14). « Pa mété okinn travay anvan Bondié », sé sa Règ sin Benoua-a di (reg. 43, 3), konsa li indiké lòd ki kòrèk pou préokipasion moun-yo.
¬ [1145 - 1152]

348     Saba-a nan kè Laloua Israèl-la. Kinbé kòmandman-yo sé korésponn ak sajès épi volonté Bondié-a ki éksprimé nan travay kréasion-l nan.
¬ [2172]

349     Uitièm jou-a. Min pou nou, gin yon nouvo jou ki lévé : jou réziréksion Kris-la. Sétièm jou-a sé konklizion prémié kréasion-an. Uitièm jou-a kòmansé nouvo kréasion-an. Konsa travay kréasion-an rivé abouti nan gran travay Rédanmsion-an. Prémié kréasion-an jouinn signifikasion-l ak aboutisman-l nan nouvo kréasion-an nan Kris-la, klèté nouvo kréasion sa-a dépasé klèté prémié-a (cf. MR, Vigile Pascale 24 : prière après la première lecture).
¬ [2174] [1046]

Rézimé

350     Anj-yo sé kréatu spirituèl k-ap bay Bondié gloua san rété épi k-ap sèvi projè li ginyin aléga lòt kréatu-yo pou-l sové yo-a : « Anj-yo kolaboré pou tout sa ki bon pou nou » (S. Thomas d’A., s. th. 1, 114, 3, ad 3).

351     Anj-yo kanpé alantou Kris-la Granmèt yo-a. Y-ap sèvi-l yon fason spésial nan réalizasion mision li ginyin aléga moun-yo pou sové yo.

352     L’Égliz-la vénéré anj-yo k-ap édé-l nan pèlérinaj tè-a épi k-ap protéjé tout moun ki égzisté.

353     Bondié té vlé divèsité kréatu-l yo épi li té vlé pròp bonté yo ginyin-an, dépandans youn dé lòt-la épi lòd yo-a. Tout kréatu matérièl-yo déstiné pou byin ras moun-nan. Moun-nan, épi palintèmédiè-l tout kréasion-an, fèt pou gloua Bondié.

354     Réspékté laloua ki inskri nan kréasion-an épi rapò ki sot nan natu réalité-yo, sé prinsip sajès-la ak fondman moralité-a.

 

Gid

PARAGRAF 6.  Moun-nan

355      « Bondié té kréyé moun-nan sou pòtré-l ; sou pòtré Bondié li kréyé-l, gason ak fi li kréyé yo » (Gn 1, 27). Moun-nan gin yon plas sé li-minm sèl ki ginyin-l nan kréasion-an : li dapré « pòtré Bondié » (I) ; nan pròp natu pa-l la li fè domèn spirituèl-la ak domèn matérièl-la fè youn (II) ; yo kréyé-l « gason ak fi » (III) ; Bondié mété-l pou-l zanmi avè-l (IV).
¬ [1700, 343]

I. « Dapré pòtré Bondié »

356     Nan pami tout kréatu vizib-yo sé moun-nan sèl ki kapab « konnin épi rinmin Kréatè-l la » (GS 12, § 3) ; « sou tè-a sé sèl kréatu Bondié té vlé-l poutèt li-minm minm » (GS 24, § 3) ; sé li minm sèl yo rélé pou-l patisipé nan lavi Bondié-a nan konésans ak rinmin. Sé pou finalité sa-a yo kréyé-l épi sé nan sa li gin rézon fondamantal dignité-l la :
¬ [1703, 2258] [225]

« Pou ki sa ou té mété moun-nan nan rotè kalité dignité sa-a ? Rinmin san pri koté ou té gadé kréatu-ou la nan ou-minm minm, ki fè ou té prizonié rinmin-l nan (philocaptus) ; réyèlman sé poutèt rinmin ou té kréyé-l, poutèt rinmin ou ba li égzistans, pou-l té kapab gouté Bonté-ou ki anlè nèt dépi anvan tout tan-an » (Ste. Catherine de Sienne, dial. 4, 13 : ed. G. Cavallini [Roma 1995] p. 43).
¬ [295]

357     Paské sé dapré pòtré Bondié li yé, moun-nan individuèlman gin dignité kòm yon pèrsòn : sé pa yon bagay kèlkonk, min yon moun. Li gin kapasité konnin pròp tèt-li, posédé pròp tèt-li épi bay pròp tèt-li libréman épitou antré an kominion ak lòt moun-yo, yo rélé-l palintèmédiè lagras-la pou Alians ak Kréatè-l la, pou répons lafoua ak rinmin li gin pou-l bay, sa pèsonn lòt moun pa kapab bay nan plas-li.
¬ [1935] [1877]

358     Bondié kréyé tout bagay pou moun-nan (cf. GS 12, § 1 ; 24, § 3 ; 39, § 1), moun-nan kréyé pou-l sèvi Bondié épi rinmin-l épi ofri-l tout kréasion-an :
¬ [299, 901]

« Kilès sa-a minm yo pral gin pou kréyé-a ki mérité tout konsidérasion sa-a ? Sé moun-nan, vivan sa-a  gran épi s’on mèvèy, li-minm ki kanpé dévan bò kot Bondié anvan tout lòt kréatu, sé pou li sièl-la ak tè-a ak lanmè-a ak tout lòt group kréatu-yo kréyé : moun-nan, li-minm Bondié tèlman té rinmin pou sové-l la ki fè li pa-t épagné pròp sèl Pitit li-a pou li : réyèlman li pa-t sispann mét tout bagay an mouvman pou-l fè-l monté anlè pou-l mété-l chita adouat-li » (S. Jean Chrysostome, serm. in Gen. 2, 1 : PG 54, 587D-588A).

359      « Réyèlman vré sé sèlman nan mistè Paròl-la ki pran chè-a mistè moun-nan vîn kléré tout bon » (GS 22, § 1) :
¬ [1701]

« Sin Apot-la [Pòl] rapòté nou jodi-a sé dé moun ki nan kòmansman ras moun-nan, sètadi Adan épi Kris-la. […] Li di prémié moun-nan, Adan, fèt kòm nanm vivan, dènié Adan-an kòm éspri ki bay lavi. Prémié-a sé dènié-a ki fè-l, sé nan dènié-a li té jouinn nanm pou-l viv. […] Dènié sa-a sé Adan ki té mété pòtré-l nan lòt-la lè li t-ap modlé-l la. Sé pou sa li té pran pèsonalité-l, li té résévoua non-l, pou sa-l té fè dapré pòtré-l la pa-t dépéri. Prémié Adan-an, dènié Adan-an : prémié-a gin kòmansman, dènié-a pa gin finisman, paské dènié-a sé li minm ki prémié tout bon vré, li-minm ki di : “Mouin sé prémié-a épi mouin sé dènié-a” » (S. Pierre Chrysologue, serm. 117, 1-2 : PL 52, 520B).
¬ [388, 411]

360     Poutèt yo gin minm orijîn-nan ras moun-nan fè youn. Paské Bondié « apati yon sèl moun li fè tout ras lézòm-nan abité sou tout fas tè-a » (Ac 17, 26 ; cf. Tb 8, 6) :
¬ [225, 404, 775, 831, 842]

« Vizion sa-a sé yon mèvèy ki fè nou kapab kontanplé épi ouè ras moun-nan sé nan yon sèl minm orijîn-nan apati Kréatè-a li soti […] ; konsa tou, nan yon sèl natu-a li konpozé apati yon kò ak yon nanm spirituèl ki pa kapab mouri ;  nan rivé gin yon sèl finalité imédia pou tout moun, poutèt fonksion yo ginyin ansanm-nan nan déroulman lavi sa-a koulié-a ; nan yon sèl koté pou yo rété-a, sètadi fas tè-a koté yo tout gin doua natirèl pou yo kapab joui richès li-yo pou yo rivé nouri pròp tèt-yo épi pou yo progrésé nan kouasans dévlopman yo ; anfin nan yon sèl finalité surnaturèl, Bondié li-minm, koté yo tout doué fè éfò pou yo rivé ansanm épi nan réalité ak mouayin pou rivé jouinn minm finalité sa-a ansanm yon lè […] konsa tou nan yon sèl minm Rédanmsion-an, sa Kris-la té réalizé pou tout moun-nan » (Pie XII, enc. "Summi pontificatus"; cf. NA 1).

361     Laloua sa-a « solidarité ak charité moun-yo youn pou lòt » (Ibid.), san-l pa mété akoté richès divèsité moun-yo, kilti-yo épi pèp-yo, ba nou asirans tout moun sé frè tout bon vré.
¬ [1939]

II. « Yon sèl dapré kò-a ak nanm-nan »

362     Moun-nan kòm moun, sé dapré pòtré Bondié li kréyé, kòm yon égzistan kòporèl épi spirituèl alafoua. Istoua biblik-la éksprimé réalité sa-a nan yon langaj sinbolik lè-l di : « Granmèt Bondié fòmé moun-nan ak labou tè-a, li souflé yon souf lavi nan fas-li, moun-nan vîn tounin yon nanm ki vivan » (Gn 2, 7). Donk Bondié té vlé moun-nan toutantié.
¬ [1146, 2332]

363     Nan Sint-Ékritu-a, anpil foua, mo nanm-nan vlé di lavi moun-nan (cf. Mt 16, 25-26 ; Jn 15, 13) oubyin tout pèrsòn moun-nan (cf. Ac 2, 41). Min li vlé di tou sa-k pi intim nèt nan moun-nan (cf. Mt 26, 38 ; Jn 12, 27) sa-k gin pi gran valè nan li (cf. Mt 10, 28 ; 2 M 6, 30), sa-k fè-l pi spésial­man pòtré Bondié : « nanm » vlé di prinsip spirituèl-la nan moun-nan.
¬ [1703]

364     moun-nan patisipé nan dignité « pòtré Bondié-a » ; li sé yon kò moun présizéman paské sé yon nanm ki ba-l lavi, épi moun-nan toutantié kòm moun déstiné okonplè pou-l tounin tanp Éspri-a nan kò Kris-la (cf. 1 Co 6, 19-20 ; 15, 44-45) :
¬ [1004]

« Antan kò-a ak nanm-nan fè youn, moun-nan ranmasé éléman inivè matérièl-la nan li-minm poutèt kondision kòporèl li-a minm, yon fason pou, palintèmédiè-l, éléman sa-yo rivé nan pi ro pouin yo épi yo lévé voua-yo pou yo fè louanj Kréatè-a libréman. Lavi kòporèl moun-nan donk yo pa doué méprizé-l, okontrè li doué konsidéré pròp kò-l mérité yo kinbé-l byin avèk onè poutèt sé Bondié ki kréyé-l épi l-ap résisité nan dènié jou-a » (GS 14, § 1).
¬ [2289]

365     Nanm-nan ak kò-a tèlman fè youn afon, sa fè yo doué konsidéré nanm-nan kòm « fòm » kò-a (cf. Cc. Vienne en 1312 : DS 902) ; sètadi sé poutèt nanm spirituèl-la kò-a ki fèt ak matiè-a sé yon kò moun épi li vivan ; éspri-a ak matiè-a nan moun-nan sé pa dé natu ki mét ansanm, min apati union yo-a sé yon sèl natu ki fèt.

366     L’Égliz-la anségné sé Bondié ki kréyé chak nanm spirituèl imédiatman (cf. Pie XII, enc. "Humani generis", 1950 : DS 3896 ; SPF 8) – sé pa paran-yo ki « produi »-l – ; l’Égliz-la aprann nou tou nanm-nan pa kapab mouri (cf. Cc. Latran V en 1513 : DS 1440) : li pa péri lè-l vîn séparé ak kò-a nan lanmò-a, épi yon lòt foua y-ap réyini-l ak kò-a nan réziréksion final-la.
¬ [1005] [997]

367     Pafoua nou jouinn yo distingé nanm-nan parapò a éspri-a. Tankou lè sin Pòl priyé pou « pou éspri-nou toutantié, ni nanm ni kò » konsèvé « san répròch nan Avènman Granmèt-la » (1 Th 5, 23). L’Égliz-la anségné distinksion sa-a pa introdui yon dualité nan nanm-nan (Cc. Constantinople IV en 870 : DS 657). « Éspri »-a vlé di moun-nan fèt pou yon finalité surnaturèl dépi nan kréasion-l (Cc. Vatican I : DS 3005 ; cf. GS 22, § 5), épi nanm-li yo kapab lévé-l anlè gratis nan kominion ak Bondié-a (cf. Pie XII, Enc. "Humani generis", 1950 : DS 3891).
¬ [2083]

368     Tradision spirituèl l’Égliz-la insisté tou sou kè-a, nan sans biblik-la ki vlé di « profondè intim » (« nan zantray » : Jr 31, 33) koté moun-nan désidé pròp tèt-li pou Bondié oubyin kont Bondié (cf. Dt 6, 5 ; 29, 3 ; Is 29, 13 ; Ez 36, 26 ; Mt 6, 21 ; Lc 8, 15 ; Rm 5, 5).
¬ [478, 582, 1431, 1764, 2517, 2562]

III. « Gason ak fi li kréyé-yo »
¬ [2331 - 2336]

Égalité ak diférans Bondié té vlé

369     Gason-an ak fi-a yo kréyé yo, sètadi Bondié té vlé yo : sou yon bò, nan yon égalité nèt alé kòm moun, sou yon lòt bò minm nan sa yo yé spésifikman kòm gason épi fi. « Égzisté kòm gason », « égzisté kòm fi » sé yon réalité ki bon, épi sé sa Bondié té vlé : gason-an ak fi-a gin yon dignité yo pa kapab pèdi ki vini sot nan Bondié Kréatè yo-a imédiatman pou yo (cf. Gn 2, 7. 22). Gason-an ak fi-a, ak minm dignité-a, yo « dapré pòtré Bondié ». Youn dapré « sé gason li yé-a » épi lòt-la dapré « sé fi li yé-a » yo réflété sajès ak bonté Kréatè-a.

370     Bondié pa dapré pòtré moun-nan. Li pa ni gason ni fi. Bondié sé yon éspri ki sinp nèt (pur esprit) koté pa gin plas pou diférans sèks-yo. Min gason-yo ak fi-yo réflété kichòy nan « pèfèksion » infini Bondié-a : kalité pèféksion yon manman (cf. Is 49, 14-15 ; 66, 13 ; Ps 130, 2-3) kalité pèféksion yon papa ak yon épou (cf. Os 11, 1-4 ; Jr 3, 4-19).
¬ [42, 239]

« Youn pou lòt » – « dé ki fè yon sèl »

371     Gason-an ak fi-a, yo kréyé yo ansanm, Bondié té vlé yo pou youn égzisté pou lòt-la. Paròl Bondié-a fè nou konprann sa nan diféran pasaj tèks sakré-a. « Li pa bon pou moun-nan sèl pou kont li ; m-ap fè yon èd pou li ki sanblé ak li » (Gn 2, 18). Okinn bèt-yo pa-t kapab « parèy » konsa ak moun-nan (Gn 2, 19-20). Bondié « fòmé » fi-a apati kòt-la li té pran nan gason-an épi li té minnin-l bay gason-an, antan-l fè gason-an pousé yon rèl admirasion, rinmin épi kominion : « Sa-a koulié-a sé zo ki soti nan zo-m yo, sé chè ki soti nan chè-m ! » (Gn 2, 23). Gason-an dékouvri fi-a tankou yon lòt « mouin-minm », yon moun tankou li.
¬ [1605]

372     Gason-an ak fi-a fèt « youn pou lòt » : sé pa kòmsi Bondié t-a fè-yo kòm « manké moso » épi « inkonplè » ; li té kréyé yo pou kominion pèrsòn yo, koté yo chak ap kapab yon « èd » pou lòt-la, paské an minm tan kòm moun yo égal (« zo ki soti nan zo-m… ») épi poutèt yo konplémantè youn pou lòt kòm gason ak fi (MD 7). Nan mariaj-la, Bondié mété yo ansanm pou yo fòmé tankou « yon sèl chè » (Gn 2, 24), pou yo kapab transmèt lavi moun-nan : « Dévlopé, vîn anpil, plin tè-a » (Gn 1, 28). Gason-an ak fi-a, kòm épou épi paran, yo kolaboré yon fason spésial nan travay Kréatè-a antan y-ap transmèt lavi moun-nan bay désandan yo (pitit yo) (cf. GS 50, § 1).
¬ [1652, 2366]

373     Nan projè Bondié-a, gason-an ak fi-a gin vokasion pou yo soumèt tè-a (cf. Gn 1, 28) tankou « administratè » Bondié. Dominasion sa-a pa doué yon arogans abitrè k-ap détrui. Dapré pòtré Kréatè-a, ki rinmin « tout sa ki égzisté-yo » (Sg 11, 24), yo rélé gason-an ak fi-a pou yo patisipé nan providans divîn-nan aléga lòt kréatu-yo. Résponsabilité Bondié konfié yo-a pou tè-a sé la li soti.
¬ [307] [2415]

IV. Moun-nan nan Paradi-a

374     Prémié moun-nan non sèlman yo té kréyé-l bon, min tou li té établi kòm zanmi Kréatè-l la épi an armoni ak pròp tèt-li é avèk kréasion-an ki antouré-l la, sé sèlman gloua nouvo kréasion-an nan Kris-la k-ap dépasé sa.
¬ [54]

375     Antan l’Égliz-la intèprété  yon fason otantik sinbòl langaj biblik-la anba limiè Nouvo Téstaman-an ak Tradision-an, li anségné prémié paran nou-yo, Adan ak Èv, té établi nan kondision lavi sin épi jistis orijinèl-la (Cc. Trente : DS 1511). Lagras lavi sin orijinèl sa-a sé té yon « patisipasion nan lavi Bondié-a » (LG 2).
¬ [1997]

376     Ak klèté lagras sa-a tout dimansion lavi moun-nan té ranfòsé. Nan mézi moun-nan t-a rété nan intimité Bondié-a, li pa t-ap ni mouri (cf. Gn 2, 17 ; 3, 19), ni soufri (cf. Gn 3, 16). Armoni moun-nan anndan-l, armoni ant gason-an ak fi-a (cf. Gn 2, 25), armoni anfin ant prémié mari ak madanm-nan épi tout kréasion-an sé sa ki té fòmé éta « jistis orijinèl-la », jan yo rélé-l la.
¬ [1008, 1502]

377      « Dominasion » tè-a Bondié té bay moun-nan dépi nan kòmansman-an, té réalizé toudabò nan moun-nan li-minm kòm métrizé pròp tèt-li (kontròl tèt-li). Moun-nan té intak épi òdoné nan tout li-minm, paské li té lib parapò a toua mové anvi-yo (cf. 1 Jn 2, 16) ki soumèt li anba plézi sansib-yo, konvouatiz byin tè-a épi mété pròp tèt-li dévan angiz li soumèt anba lòd rézon-an.
¬ [2514]

378     Sign rélasion familial moun-nan ak Bondié-a sèké Bondié té mété-l nan yon jadin (cf. Gn 2, 8). Li viv la « pou-l travay li, pou-l gadé-l » (Gn 2, 15) : travay-la pa yon chatiman (cf. Gn 3, 17-19), min sé kolaborasion gason-an ak fi-a avèk Bondié nan pèféksiònman kréasion vizib-la.
¬ [2415, 2427]

379     Tout armoni jistis orijinèl sa-a Bondié té prévoua nan projè-l la pou moun-nan, prémié paran nou-yo pral pèdi-l poutèt péché-a.

Rézimé

380     Bondié, « ou fè moun, pou li pòtré avèk ou. Ou mété tout bagay anro tè-a sou zòd li. Konsa, dépi li nan sèvis ou, li gin doua kòmandé tou sa ou fè-yo » (MR, prière eucharistique IV, 118).

381     Moun-nan té déstiné davans pou-l té réprodui pòtré Pitit Bondié-a ki tounin moun-nan – « li-minm ki pòtré Bondié yo pa kapab ouè-a » (Col 1, 15) – pou Kris-la té kapab prémié pitit nan pakèt frè ak sè-yo (cf. Ep 1, 3-6 ; Rm 8, 29).

382     Moun sé « yon sèl ak ni kò ni nanm » (GS 14, § 1). Ansègnman lafoua-a déklaré sé Bondié ki kréyé imédiatman nanm spirituèl-la é ki pa kapab mouri-a.

383     « Bondié pa-t kréyé moun-nan solitè : réyèlman dépi kòmansman-an “gason ak fi li té kréyé yo” (Gn 1, 27) ; sosiété yo fòmé ansanm-nan réalizé prémié kominion moun-yo kòm pèrsòn » (GS 12, § 4).

384     Révélasion-an fè nou konnin kondision lavi sin épi jistis orijinèl gason-an ak fi-a anvan péché-a : apati rélasion zanmi ak Bondié-a yo té gin kontantman nan paradi-a.

 

Gid

PARAGRAF 7.  Tonbé nou tonbé-a (Déchéans-la)

385     Bondié bon alinfini épi tout sa-l fè-yo bon. Poutan pèsonn moun pa chapé anba ékspérians soufrans-la, mal ki nan natu-a – ki sanblé makonnin ak limit ki pròp pou kréatu-a –, épi sitou késion mal moral-la. Koté mal-la soti ? « Mouin t-ap chèché koté mal-la soti épi mouin pa-t jouinn débouché ? » sé sa sint Ogustin di (conf. 7, 7, 11), épi réchèch sa-a li t-ap pasé mizè fè pèsonèlman-an pa t-ap jouinn débouché si sé pa-t lè-l té konvèti kot Bondié vivan-an. Paské « mistè péché-a » (2 Th 2, 7) pa vîn kléré si sé pa anba limiè mistè piété-a (santiman rélijié-a) (cf. 1 Tm 3, 16). Révélasion rinmin Bondié-a nan Kris-la manifésté an minm tan ékstansion mal-la ak débòdman gras-la (cf. Rm 5, 20). Sé poutèt sa nou doué konsidéré késion orijîn mal-la antan nou fiksé jé lafoua nou-an sou sèl li-minm Sa-a ki ranpòté viktoua sou li-a (cf. Lc 11, 21-22 ; Jn 16, 11 ; 1 Jn 3, 8).
¬ [309] [457] [1848] [539]

I. Koté péché-a té anpil-la, gras-la vîn pi plis toujou

Réalité péché-a

386     Péché-a la prézan nan istoua moun-nan : konsa sé pèdi tan pou t-a éséyé ignoré-l oubyin bay réalité sonb sa-a kèk lòt non. Pou yon moun kapab éséyé konprann kisa péché-a yé, li doué rékonèt toudabò profondè rapò ki ginyin ant moun-nan ak Bondié, paské andéyò rélasion sa-a yo pap dékouvri vrè idantité mal péché-a ki yon réjté Bondié épi kanpé kont li, minm si-l kontinué pézé lou nan istoua ak lavi moun-nan.
¬ [1847]

387     Réalité péché-a épi an patikilié péché orijinèl-la sé sèlman anba limiè Révélasion Bondié-a li vîn kléré. San konésans li ba nou osijè Bondié-a, nou pap kapab rékonèt péchè-a yon fason klè, épi n-ap gin tantasion pou ékspliké-l sèlman tankou yon défo k-ap grandi, tankou yon féblès psikolojik, yon érè, yon défisians ki konsékans obligatoua strikti sosial-yo etc. Sé sèlman lè yo konnin projè Bondié osijè moun-nan yo konprann péché-a sé yon sèvi mal ak libèté Bondié bay pèrsòn li kréyé-yo (anj épi moun) pou yo kapab rinmin-l épi rinmin youn lòt.
¬ [1848] [1739]

Péché orijinèl-la – yon vérité ki ésansièl pou lafoua-a

388     Ak progrè Révélasion-an réalité péché-a tou vîn jouinn limiè. Minm si pèp Bondié-a nan Ansyin Téstaman-an té rivé konnin soufrans kondision moun-nan anba limiè istoua déchéans-la yo rakonté nan Jénèz-la, li pa-t kapab rivé nan dènié signifikasion istoua sa-a si-l pa-t vîn manifésté anba limiè lanmò ak réziréksion Jézu-Kri-a (cf. Rm 5, 12-21). Li nésésè pou konnin Kris-la kòm sous lagras-la pou rékonèt Adan kòm sous péché-a. Éspri Paraklè-a, sa Kris-la ki résisité-a voyé-a, li vini pou-l konvink « tè-a osijè péché-a » (Jn 16, 8) antan-l révélé kilès ki Rédanmtè-l.
¬ [431] [208] [359] [729]

389     Yo t-a kapab di doktrîn péché orijinèl-la sé tankou « révè » Bòn Nouvèl sa-a : Jézu sé Sovè tout moun-yo, tout moun té bézouin sové épi Kris-la ofri tout moun bénéfis sové-a. L’Égliz-la ki gin konpréansion Kris-la (cf. 1 Co 2, 16) konnin yo pa kapab manyin révélasion péché orijinèl-la san yo pa blésé mistè Kris-la.
¬ [422]

Pou nou kapab li istoua déchéans-la

390     Istoua fason moun-nan tonbé-a (Gn 3) sèvi ak yon langaj ki fèt ak imaj, min li déklaré yon événman fondamantal, yon bagay ki rivé nan kòmansman istoua moun-nan (cf. GS 13, § 1). Révélasion-an ba nou asirans lafoua-a osijè péché orijinèl-la, sa prémié paran nou-yo té fè-a, ki maké tout istoua moun-nan (cf. Cc. Trente : DS 1513 ; Pie XII : DS 3897 ; Paul VI, discours 11 juillet 1966).
¬ [289]

II. Fason anj-yo tonbé-a

391     Dèyè choua dézobéyisans prémié paran nou-yo té fè-a gin yon voua k-ap sédui ki kontrè ak Bondié (cf. Gn 3, 4-5), poutèt anvié li anvié sò yo, li fè yo tonbé nan lanmò (cf. Sg 2, 24). Sint-Ékritu-a épi Tradision l’Égliz-la ouè nan réalité sa-a yon anj ki tonbé, yo rélé Satan oubyin Djab (cf. Jn 8, 44 ; Ap 12, 9). L’Égliz-la anségné anvan sa li té yon bon anj Bondié té fè. « Djab-la ak lòt démon-yo Bondié kréyé yo ak yon natu ki bon, min yo minm pou kont-yo yo vîn pa bon » (Cc. Latran IV en 1215 : DS 800).
¬ [2538]

392     Sint-Ékritu-a palé osijè péché anj sa-yo (cf. 2 P 2, 4). « Tonbé yo té tonbé-a » sé chouazi kréatu spirituèl sa-yo té chouazi libréman pou yo réjté Bondié ak Rouayòm li-an radikalman épi san rétou (yon fason irévokab). Nou jouinn yon tras rébélion sa-a nan paròl sa k-ap tanté-a té di prémié paran nou-yo : « N-ap vîn tankou Bondié » (Gn 3, 5). « Sé dépi nan kòmansman djab-la fè péché » (1 Jn 3, 8), « li sé mantè épi li sé papa manti » (Jn 8, 44).
¬ [1850] [2482]

393     Sé karaktè san rétou (irévokab) choua anj-yo ki fè péché yo-a pa ka jouinn padon, sé pa yon défo nan mizérikòd infini Bondié-a. « Apré yo tonbé-a pa gin okinn pénitans pou yo, minm jan pa ginyin pou moun-nan apré lanmò-a » (S. Jean Damascène, f. o. 2, 4 : PG 94, 877C).
¬ [1033 - 1037] [1022]

394     Sint-Ékritu-a témouagné mové infliyans sa Jézu rélé « sa-k t-ap touyé moun dépi nan kòmansman-an » (Jn 8, 44), épi ki té minm éséyé fè Jézu dévié parapò a mision li té résévoua nan min Papa-a (cf. Mt 4, 1-11). « Sé pou sa Pitit Bondié-a parèt pou-l détrui travay djab-la » (1 Jn 3, 8). Travay ki té pi térib nan sa-l té fè-yo, poutèt konsékans li té ginyin, sé manti li té bay pou-l tronpé moun-nan pou fè-l rivé dézobéyi Bondié-a.
¬ [538 - 540] [550] [2846 - 2849]

395     Min puisans Satan pa infini. Sé sèlman yon kréatu li yé, li puisan paské li sé yon éspri sinpléman, min sé toujou yon kréatu li yé : li pa kapab anpéché Rouayòm Bondié-a bati. Minm si Satan ap aji sou tè-a poutèt li rayi Bondié épi Rouayòm li-an nan Jézu-Kri, épi minmsi aksion-l nan lakòz gro domaj – sou plan spirituèl épi indirèktéman sou plan fizik tou – pou chak moun épi pou sosiété-a, divîn providans-la, k-ap dirijé istoua moun-nan ak inivè-a avèk fòs épi dousè, pèmèt aksion sa-a. Pèmision Bondié-a pou aktivité djab-la sé yon gran mistè, « Nou konnin pou moun-yo ki rinmin Bondié, tout bagay sèvi pou byin yo » (Rm 8, 28).
¬ [309] [1673] [412] [2850 - 2854]

III. Péché orijinèl-la

Éprèv libèté-a

396     Bondié kréyé moun-nan dapré pòtré-l épi li trété-l kòm zanmi-l. Moun-nan, kréatu spirituèl, pa-t kapab viv nan rapò zanmi sa-a si sé pa antan li té aksépté soumèt yon fason lib bay Bondié. Sé sa yo éksprimé ak intèdiksion yo té bay moun-nan pou-l pa-t manjé nan pié-boua konésans byin ak mal-la, « paské jou ou-ap manjé ladan-l, ou-ap mouri byin mouri » (Gn 2, 17). « Pié-boua sians byin ak mal-la » (Gn 2, 17) fè konprann yon fason sinbolik limit moun-nan pa doué franchi kòm kréatu, limit li doué rékonèt épi réspékté ak konfians. Moun-nan dépann dé Kréatè-a ; li anba laloua kréasion-an épi règ moral-yo ki réglé fason l-ap sèvi ak libèté-a.
¬ [1730, 311] [301]

Prémié péché moun-nan

397     Moun-nan, lè Djab-la tanté-l la, li kité konfians-la mouri nan kè-l aléga Kréatè-l la (cf. Gn 3, 1-11) épi antan li sèvi mal ak libèté-l la, li dézobéyi kòmandman Bondié-a. Sé sa-k té prémié péché moun-nan (cf. Rm 5, 19). Tout péché apré sa ap yon dézobéyisans parapò a Bondié épi yon manké konfians nan bonté-l la.
¬ [1707, 2541] [1850] [215]

398     Nan péché sa-a, moun-nan préféré pròp tèt-li pasé Bondié, épi nan sa minm li méprizé Bondié : li chouazi pròp tèt-li kont Bondié, kont égzijans kondision kréatu-l la épi apati sa kont pròp byin-l nan. Moun-nan, ki té établi nan yon kondision lavi sin, té déstiné pou Bondié té « divinizé »-l (fè-l tounin Bondié) anplin nan gloua-a. Poutèt atirans Djab-la, li té vlé « vîn tankou Bondié » (cf. Gn 3, 5), min « san Bondié, épi anvan Bondié, épi pa dapré Bondié » (S. Maxime le Confesseur, ambig. : PG 91, 1156C).
¬ [2084] [2113]

399     Sint-Ékritu-a montré konsékans trajik prémié dézobéyisans sa-a. La minm, Adan ak Èv pèdi lavi sin orijinèl-la (cf. Rm 3, 23). Yo vîn pè Bondié (cf. Gn 3, 9-10) antan yo vîn gin yon fo lidé sou li, yo té ouè-l kòm yon Bondié ki jalou pou privilèj li-yo (cf. Gn 3, 5).

400     Armoni koté yo té établi-a poutèt jistis orijinèl-la té vîn détrui ; kontròl fakulté spirituèl nanm-nan sou kò-a vîn défèt (cf. Gn 3, 7) ; union ant gason-an ak fi-a vîn anba tansion (cf. Gn 3, 11-13) ; mové anvi ak dominasion pral maké rélasion yo-a (cf. Gn 3, 16). Armoni ak kréasion-an pral kasé : kréasion vizib-la vîn pa rékonèt moun-nan épi konbat li (cf. Gn 3, 17. 19). Poutèt moun-nan, kréasion-an vîn anba ésklavaj dékonpo­zision-an (Rm 8, 21). Anfin konsékans yo té anonsé éksplisitman pou ka dézobéyisans-la (cf. Gn 2, 17) vîn réalizé : moun-nan ap tounin nan pousiè-a koté yo té pran-l nan (Gn 3, 19). Lanmò antré nan istoua moun-nan (cf. Rm 5, 12).
¬ [1607] [2514] [602, 1008]

401     Apré prémié péché sa-a, yon véritab « invazion » péché ranpli tè-a : Kayin touyé frè-l Abèl (cf. Gn 4, 3-15) ; yon dépravasion inivèsèl suiv péché-a kòm konsékans (cf. Gn 6, 5. 12 ; Rm 1, 18-32) ; minm nan istoua Israèl-la péché manifésté anpil foua sitou kòm infidélité aléga Bondié Alians-la épi kòm transgrésion Laloua Moyiz-la ; minm apré Rédanmsion Kris-la, pami krétyin-yo, péché-a manifésté nan anpil fason (cf. 1 Co 1-6 ; Ap 2-3). Sint-Ékritu-a épi Tradision l’Égliz-la pa sispann raplé prézans épi karaktè inivèsèl péché-a nan istoua moun-yo :
¬ [1865, 2259] [1799]

« Sa divîn Révélasion-an fè nou konnin-an li konfòm ak ékspérians-la li-minm. Réyèlman moun-nan, antan-l égzaminé kè-l, li dékouvri li gin panchan pou mal-la épi li plonjé nan anpil mové bagay ki pa kapab soti nan Kréatè-l la, li-minm ki bon. Anpil foua li réfizé rékonèt Bondié kòm sous-li (prinsip-li), konsa li détrui oriantasion-l nan dènié finalité-l la, ansanm ak tout sa-k t-ap òdoné rélasion-l yo soua aléga pròp tèt-li, soua aléga lòt moun-yo épi aléga tout réalité kréasion-an » (GS 13, § 1).

Konsékans péché Adan-an pou tout moun

402     Tout moun inpliké nan péché Adan-an. Sin Pòl déklaré sa : « Akoz dézobéyisans yon sèl moun-nan, tout foul moun-yo té vîn gin péché » (Rm 5, 19), sètadi tout moun-yo : « Minm jan akoz yon sèl moun péché té antré sou tè sa-a, épi avèk péché-a lanmò-a, sé konsa lanmò pasé nan tout moun, paské tout moun fè péché-a… » (Rm 5, 12). Anfas karaktè inivèsèl péché-a ak lanmò-a, Apot-la mété karaktè inivèsèl sové-a (salu-a) nan Kris-la : « Minm jan palintèmédiè fot yon sèl moun-nan, tout moun té pasé anba kondanasion, konsa tou palintèmédiè jistis yon sèl moun-nan [Kris-la], tout moun vîn kòrèk pou lavi-a » (Rm 5, 18).
¬ [430, 605]

403     Antan l’Égliz-la suiv sin Pòl, li toujou anségné malè san mézi-a k-ap pézé sou moun-nan, épi panchan yo ginyin pou mal-la ak lanmò-a, yo pa kapab konprann yo si sé pa dapré konéksion ak péché Adan-an ki fè sé nou tout li transmèt péché-l la, sa ki afékté nou tout dépi nou fèt-la épi ki « lanmò nanm-nan » (cf. Cc. Trente : DS 1512). Poutèt asirans lafoua sa-a, l’Égliz-la bay Batèm-nan pou padon péché-yo minm pou timoun ki pa-t fè péché pèsonèlman (cf. Cc. Trente : DS 1514).
¬ [2606] [1250]

404     Kòman péché Adan-an fè tounin péché tout désandan-l yo ? Tout ras moun-nan nan Adan sé « tankou yon sèl kò yon sèl moun » (S. Thomas d’A., mal. 4, 1). Poutèt « ras moun-nan fè yon sèl-la » tout moun-yo inpliké nan péché Adan-an, minm jan tout moun inpliké nan jistis Kris-la. Transmision péché orijinèl-la minm sé yon mistè nou pa kapab konprann nèt.  Min gras a Révélasion-an nou konnin Adan té résévoua lavi sin ak jistis orijinèl-la pa pou pròp tèt-li sèlman, min pou tout natu moun-nan : antan yo sédé bay sa k-ap tanté-a, Adan ak Èv té fè yon péché pèsonèl, min péché sa-a maké natu moun-nan, sa yo pral transmèt nan yon kondision déchéans (cf. Cc. Trente : DS 1511-1512). Sé yon péché yo transmèt bay tout moun palintèmédiè yon propagasion (tankou bouturaj), sètadi palintèmédiè transmision yon natu moun ki manké lavi sin ak jistis orijinèl-la. Sé poutèt sa sé dapré analoji-a yo rélé péché orijinèl-la yon « péché » : sé yon péché yo « atrap » tankou yon kontaminasion, sé pa yon péché yo fè, sé yon éta (kondision) sé pa yon aksion (akt).
¬ [360] [50]

405     Péché orijinèl-la, minm si chak moun ginyin-l an patikilié (cf. Cc. Trente : DS 1513), li pa gin karaktè yon péché koupab pèsonèl nan okinn désandan Adan. Li sé privasion lavi sin ak jistis orijinèl-la, min natu moun-nan pa gaté totalman : li blésé nan pròp fòs natirèl li-yo, li anba dominasion ignorans, soufrans ak lanmò épi li gin panchan pou péché-a (panchan sa-a pou mal-la, yo rélé-l « concupiscence », « mové anvi »). Batèm-nan, antan-l bay lavi lagras Kris-la, détrui péché orijinèl-la épi konvèti moun-nan vîn jouinn Bondié, min konsékans-yo pou natu-a ki frajil épi ki gin panchan pou mal-la, yo toujou rété nan moun-nan épi sa mandé-l pou-l minnin konba spirituèl-la.
¬ [2515] [1264]

406     Ansègnman l’Égliz-la osijè transmision péché orijinèl-la, té vîn présizé sitou nan sinkièm sièk-la, an patikilié anba élan konsidérasion sint Ogustin té fè kont pélajianism-nan, épi nan sèzièm sièk kont Réfòm protéstan-yo. Pélaj té pansé moun-nan té kapab minnin yon lavi ki bon moralman ak fòs volonté lib li-a, san-l pa bézouin sékou lagras-la ; konsa fot koupab Adan-an, li té rédui-l fè-l tounin sèlman yon mové égzanp. Okontrè, prémié moun ki té fè réfòm protéstan-yo té anségné moun-nan pèvèti radikalman poutèt péché orijinèl-la épi libèté-l té anéanti ; yo té pansé éritaj péché-a chak moun résévoua-a sé té minm bagay ak tandans pou mal-la (concupiscence, mové anvi), sa yo pa kapab dépasé-a. Konpréansion l’Égliz-a osijè sa-k révélé sou péché orijinèl-la li té éksprimé-l yon fason spésial nan dézièm Konsil Oranj-la nan ané 529 (cf. DS 371-372) épi nan Konsil Trant-la nan ané 1546 (cf. DS 1510-1516).

Yon konba ki rèd...

407     Doktrîn osijè péché orijinèl-la – ki makonnin ak sa osijè Rédanmsion palintèmédiè Kris-la – pèmèt nou gadé ak yon disènman ki klè kondision moun-nan épi aksion-l sou tè-a. Palintèmédiè péché prémié paran-yo Djab-la vîn gin yon kontròl sou moun-nan, minm si moun-nan rété lib. Péché orijinèl-la poté ansanm ak li « ésklavaj anba pouvoua sa-a ki, apré sa, té “posédé pouvoua lanmò-a, sètadi Djab-la” » (Cc. Trente : DS 1511 ; cf. He 2, 14). Lè yo pa konnin moun-nan gin yon natu ki blésé, ki gin panchan pou mal-la, sa minnin nan érè ki grav nan domèn édikasion-an, réalité politik-la, aksion sosial-la (cf. CA 25) épi konpòtman moral-la.
¬ [2015] [2852] [1888]

408     Konsékans péché orijinèl-la ak tout péché pèsonèl moun-yo, sa fè tè-a, nan tout aspè-l, gin yon kondision ki sot nan péché, sa sin Jan té indiké ak éksprésion « péché tè-a » (Jn 1, 29). Ak éksprésion sa-a tou, yo indiké infliyans négatif kondision kominotè-yo épi strikti sosial-yo, ki frui péché moun-yo, ginyin sou chak moun (cf. RP 16).
¬ [1865]

409     Kondision sa-a trajik pou tè-a ki « instalé toutantié nan mové-a » (1 Jn 5, 19 ; cf. 1 P 5, 8) ki fè lavi moun-nan tounin yon konba :
¬ [2516]

« Tout istoua moun-yo réyèlman gin yon konba térib kont pouvoua ténèb-yo k-ap travèsé-l, li kòmansé dépi nan orijîn tè-a épi dapré sa Granmèt-la di, l-ap kontinué jous nan dènié jou-a. Antan-l angajé nan batay sa-a, pou moun-nan rété kolé sou byin-an, sé san rété pou-l lité, épi sé pa san gran éfò, antan lagras Bondié ap édé-l, li rivé vîn fè youn anndan li-minm » (GS 37, § 2).

IV. « Ou pa lagé-l anba pouvoua lanmò »

410     Apré moun-nan fîn tonbé-a, Bondié pa abandoné-l. Okontrè, Bondié rélé-l (cf. Gn 3, 9) épi li anonsé-l yon fason voualé an mistè viktoua-a sou mal-la épi rélèvman sot nan déchéans-la (tonbé-a) (cf. Gn 3, 15). Yo rélé pasaj sa-a nan Jénèz-la « Protévanjil-la » (« Prémié Évanjil-la ») paské sé prémié anons Mési Rédanmtè-a, anons yon konba ant sèpan-an ak Madam-nan épi viktoua final yon désandan Madam-nan.
¬ [55, 705, 1609, 2568] [675]

411     Tradision krétyin-an ouè nan anons sa-a « nouvo Adan-an » (cf. 1 Co 15, 21-22. 45) li-minm ki poutèt obéyisans li-a « jous nan lanmò […] sou koua-a » (Ph 2, 8) li réparé ak plis débòdman dézobéyans Adan-an (cf. Rm 5, 19-20). Dayè, anpil Pèr ak Savan sakré (Doktè) l’Égliz-la rékonèt nan Madam yo anonsé nan « Protévanjil-la » Mari, Manman Kris-la, tankou « nouvo Èv »-la. Sé li-minm ki an prémié, épi yon fason spésial, té joui viktoua Kris-la ranpòté sou péché-a : li té prézèvé indèm anba tout tach péché orijinèl-la (cf. Pie IX : DS 2803) épi pandan tout lavi-l sou tè-a, poutèt yon gras spésial Bondié fè-l, li pa-t fè okinn éspès péché (cf. Cc. Trente : DS 1573).
¬ [359, 615] [491]

412     Min poukisa Bondié pa-t anpéché prémié moun-nan fè péché ? Sin Léon legran réponn : « palintèmédiè lagras Kris-la, sa yo pa kapab palé-a, nou vîn gin byin ki pi gran pasé sa nou té pèdi palintèmédiè anvié Djab-la té anvié nou-an » (serm. 73, 4 : PL 54, 396). Épi sin Toma d’Akin : « Pa gin anyin minm ki anpéché pou apré péché-a kichòy ki pi gran vîn fèt pou natu moun-nan : Bondié réyèlman pèmèt mal-la fèt pou-l kapab fè kichòy ki pi bon soti nan sa. Sé pousa yo di nan Rm 5,20 : “Koté fot-la minm t-ap débòdé-a, gras-la débòdé pi plis”. Épi nan bénédiksion Sièrj Paskal-la yo di : “Ala chans pou fot sa-a ki té mérité gin kalité gran Rédanmtè sa-a !” » (S. Thomas d’A., s. th. 3, 1, 3, ad 3 ; Exsultet­-la chanté paròl sa-yo sin Toma rapòté la-a).
¬ [310, 395] [272] [1994]

Rézimé

413     « Bondié pa-t fè lanmò, ni li pa kontan poutèt vivan-yo k-ap pèdi-a […]. Min sé anvi Djab-la ki fè lanmò-a antré sou fas tè-a » (Sg 1, 13 ; 2, 24).

414     Satan oubyin Djab-la épi tout lòt démon-yo sé anj ki tonbé paské yo té rénonsé libréman sèvi Bondié ak projè li-a. Choua yo fè kont Bondié-a li définitif. Y-ap éséyé asosié moun-nan nan rébélion yo-a kont Bondié-a.

415     « Sé nan jistis-la Bondié té établi-l, min moun-nan, poutèt Malin-an konvink li, dépi nan kòmansman istoua-a, li té sèvi mal ak libèté-l la, antan li lévé pròp tèt-li kont Bondié épi antan li anvi rivé jouinn finalité-l andéyò Bondié » (GS 13, § 1).

416     Adan, poutèt li sé prémié moun-nan, palintèmédiè péché-l la, li pèdi lavi sin ak jistis orijinèl-la sa-l té résévoua nan min Bondié-a, pa sèlman pou li-minm min pou tout moun-yo.

417     Adan ak Èv transmèt bay désandans-yo yon natu moun ki blésé palintèmédiè prémié péché-a, épi sé pousa li pa gin lavi sin ak jistis-la. Privasion sa-a yo rélé-l « péché orijinèl »-la.

418     Kòm konsékans péché orijinèl-la, natu moun-nan afébli nan fòs li-yo, li anba dominasion ignorans-la, soufrans-la épi lanmò-a, épitou li gin panchan pou péché-a (sé panchan sa-a yo rélé « concupiscence »-la, mové anvi-a).

419     « Sé poutèt sa, antan nou suiv Konsil Trant-la, nou kinbé sé ansanm ak natu moun-nan péché orijinèl-la transmèt “ak yon propagasion, pa ak yon imitasion”, épi “li rété patikilié pou chak moun” » (SPF 16).

420     Viktoua Kris-la ranpòté sou péché-a ba nou byin ki pi bon pasé sa péché-a té ouété nan min nou-an : « Koté fot-la minm t-ap débòdé-a, gras-la débòdé pi plis » (Rm 5, 20).

421     « Fidèl krétyin-yo kouè sé paramou Kréatè-a té kréyé épi konsèvé tè-a ki vîn anba ésklavaj péché-a, min Kris-la yo klouré sou koua-a épi ki résisité-a, antan-l kasé pouvoua Malin-an, li libéré tè-a… » (GS 2, § 2).

 

Gid