Mercredi15Mai7ème Semaine de Pâques White
[Sainte Denise
Mémoire Facultative]
[Dédicace de la Cathédrale de Jacmel (Pr. D. H.)
Mémoire Facultative]

HPremier quartier
"Femme, voici ton fils ! - Voici ta mère!" ~ Mèsi Bondié pou sékou Manman Notre-Dame !

 

KATÉCHISM L'ÉGLIZ KATOLIK-LA
PRÉMIÉ PATI
DÉZIÈM SÉKSION

Gid

DÉZIÈM CHAPIT
Mouin kouè nan Jézu-Kri,
sèl Pitit Bondié-a

Bòn Nouvèl-la : Bondié voyé Pitit li-a

422      « Lè tan-an rivé bout li, Bondié voyé Pitit li-a ki fèt sot nan madanm-nan, ki fèt anba laloua-a, pou sa-yo ki té anba laloua-a, li té kapab rachté yo, pou nou té kapab vîn tounin pitit adoptif » (Ga 4, 4-5). Min Évanjil Jézu-Kri Pitit Bondié (Mc 1, 1) : Bondié té vizité pèp li-a (cf. Lc 1, 68), il akonpli promès ki té fèt bay Abraam ak ras li-a (cf. Lc 1, 55). Li té fè sa antan-l dépasé tout sa yo t-ap tann : li voyé Pitit li-a li rinmin-an (Mc 1, 11).
¬ [389] [2763]

423     Nou kouè épi nou déklaré Jézu moun Nazarèt, Juif ki pran nésans nan yon pitit fi Israèl nan Bétléèm, sou tan roua Éròd legran épi anprè Sézar Ogus I, métié-l sé té chapantié, li mouri klouré sou koua Jéruzalèm, sou Pons Pilat ki té administratè, lè anprè Tibèr t-ap régné, li sé Pitit Bondié dépi anvan tout tan ki vîn tounin moun, « sé nan Bondié li té soti » (Jn 13, 3), li « désann sot nan sièl-la » (Jn 3, 13 ; 6, 33), li vini nan chè-a (1 Jn 4, 2), paské « Paròl-la vîn tounin chè, li abité nan nou ; nou ouè gloua-li, gloua tankou Sèl Pitit-la ki sot nan Papa-a, plin gras ak vérité. […] Nan sa-l plin-an, nou tout nou résévoua, épi gras sou gras » (Jn 1, 14. 16).

424     Antan lagras Éspri-Sin-an mété nou an mouvman épi Papa-a ap rédi nou, nou kouè épi nou déklaré parapò a Jézu : « Ou sé Kris, Pitit Bondié vivan-an » (Mt 16, 16). Sé sou ròch lafoua sa-a, sa Piè té déklaré-a, Kris-la bati l’Égliz li-a (cf. Mt 16, 18 ; S. Léon le Grand, serm. 4, 3 : PL 54, 151 ; 51, 1 : PL 54, 309B ; 62, 2 : PL 350C-351A ; 83, 3 : PL 54, 432A).
¬ [683] [552]

« Anonsé richès Kris-la yo pa kapab sondé-yo » (Ep 3, 8)

425     Transmèt lafoua krétyin-an sé toudabò anonsé Jézu-Kri pou minnin moun-yo nan lafoua nan li. Dépi nan kòmansman, prémié disip-yo t-ap boulé ak dézi anonsé Kris-la : « Nou pa kapab pa di sa nou ouè ak sa nou tandé » (Ac 4, 20). Yo invité moun-yo nan tout tan-yo pou yo antré nan kè kontan kominion yo-a avèk Kris-la :
¬ [850, 858]

« Sa nou té tandé-a, sa nou té ouè ak jé nou-yo, sa nou té konsidéré-a, sa min nou té touché-a osijè paròl lavi-a, ‒ épi lavi-a té manifésté, nou té ouè, nou sèvi témouin, nou anonsé nou lavi tout tan-an, ki té dévan Papa-a épi ki té parèt pou nou-an ‒. Sa nou té ouè-a épi nou té tandé-a, nou anonsé-l ba nou tou, pou nou minm nou gin kominion avèk nou. Kominion pa nou-an minm li avèk Papa-a épi avèk Pitit li-a, Jézu-Kri. Épi bagay sa-yo nou ékri yo nou minm pou kè kontan nou-an vîn an plin » (1 Jn 1, 1-4).

Nan kè katéchèz-la : Kris-la

426      « Tousuit donk yo doué déklaré nan fon rézondèt katéchèz-la minm sé yon pèrsòn yo jouinn ésansièlman : Jézu-Kri moun Nazarèt-la, “Sèl Pitit Papa-a anfanté-a” […] ; ki té soufri épi mouri pou nou ; épitou ki té résisité, l-ap viv tout tan avèk nou. […] Transmèt katéchèz-la […] sé minm bagay li yé ak dévoualé nan Pèrsòn Kris-la tout projè Bondié-a dépi anvan tout tan-an […] ; sé minm bagay ak fè éfò pou konprann sans aksion ak paròl Kris-la épitou sign-yo li té fè-yo » (CT 5). Rézondèt katéchèz-la : « Sé pou fè moun-nan […] rivé nan kominion avèk li [avèk Jézu-Kri] […] ; li-minm sèl réyèlman kapab kondui yon moun pou-l rivé nan rinmin Papa-a nan Éspri-a épi pou-l patitisé nan lavi Trè Sint Trinité-a » (ibid.).
¬ [1698] [513] [260]

427      « Yo doué déklaré donk nan katéchèz-la sé ansègnman Kris-la, Paròl ki tounin chè-a épi Pitit Bondié-a yo transmèt, min tout lòt bagay-yo sé nan mézi yo an rapò ak li ; sé Kris-la sèlman ki anségné, minm si lòt ap anségné nan mézi yo sé mésajé-l oubyin intèprèt li épi nan mézi Kris-la ap palé palintèmédiè bouch yo. […] Yo t-a doué donk kapab rapòté paròl voualé an mistè Kris-la té di-a bay tout anségnan katéchèz : “Ansègnman-m nan pa ansègnman pa-m min ansègnman Sa-a ki voyé-m nan” (Jn 7, 16) » (ibid., 6).
¬ [2146] [876]

428     Sé poutèt sa, moun yo rélé pou-l anonsé bòn nouvèl Kris-la doué chèché toudabò « sians Jézu-Kri ki dépasé tout bagay-la » ; sé pou li « fè tout bagay yo pasé kòm domaj », pou-l « kapab jouinn avantaj » li « nan Kris-la », pou-l « konnin li-minm avèk fòs Réziréksion-l nan », pou-l « asosié avèk soufrans li-yo », pou-l « sanblé ak lanmò-l » pou-l « kapab rivé résisité sot nan pami mò-yo » (Ph 3, 8-11).

429     Sé apati konésans aféksion rinmin sa-a pou Kris-la, dézi pou anonsé-l la vîn soti, pou « évanjélizé », épi kondui lòt-yo nan « konsantman » lafoua nan Jézu-Kri-a. Min an minm tan, yo ouè gin nésésité pou konnin lafoua sa-a toujou pi byin. Pou rivé nan sa, dapré lòd Sinbòl lafoua-a, toudabò yo pral prézanté prinsipal tit Jézu-yo : Kris, Pitit Bondié, Granmèt (atik 2). Apré sa Sinbòl-la déklaré prinsipal mistè lavi Kris-la : Inkarnasion-l nan (atik 3), Pak li-a (atik 4 é 5), épi anfin glorifikasion-l nan (atik 6 é 7).
¬ [831]

 

Gid

ATIK 2
« Mouin kouè nan Jézu-Kri, sèl Pitit Bondié-a. Li sé Granmèt nou-an »

I. Jézu

430     Jézu vlé di an ébré : « Bondié sové ». Nan Anonsiasion-an, Anj Gabrièl té ba li non Jézu-a kòm Non pròp ki éksprimé an minm tan idantité-l ak mision-l (cf. Lc 1, 31). Paské pèsonn pa « kapab padonnin péché, si sé pa Bondié sèl » (Mc 2, 7), sé li-minm nan Jézu, Pitit li-a dépi anvan tout tan, ki té tounin moun, « k-ap sové pèp li-a sot nan péché-l yo » (Mt 1, 21). Konsa Bondié rémété tout istoua sové l-ap sové (salu li-a pou) moun-yo anba yon sèl tèt.
¬ [210] [402]

431     Nan istoua sové-a (salu-a) Bondié pa-t kontanté-l pou-l libéré Israèl « sot nan kay ésklavaj-la » (Dt 5, 6) antan-l fè-l soti Éjip. Min li té sové-l tou anba péché-l la. Paské péché-a sé toujou ofansé Bondié (cf. Ps 51, 6), sé li-minm sèl ki kapab padonnin-l (absoudre) (cf. Ps 51, 12). Sé poutèt sa, antan Israèl ap pran konsians pi plis kijan péché-a inivèsèl, li pap kapab chèché sové (salu) ankò si sé pa nan rélé Non Bondié Rédanmtè-a (cf. Ps 79, 9).
¬ [1850, 1331] [388]

432     Non Jézu-a vlé di sé Non Bondié-a minm ki prézan nan Pèrsòn Pitit li-a (cf. Ac 5, 41 ; 3 Jn 7) ki tounin moun pou Rédanmsion inivèsèl épi définitif anba péché-yo. Jézu sé Non Bondié-a, li-minm sèl ki kapab poté sové-a (salu-a) (cf. Jn 3, 5 ; Ac 2, 21) épi dépi lè sa-a tout moun kapab rélé-l paské palintèmédiè Inkarnasion-an li vîn fè youn ak tout moun-yo (cf. Rm 10, 6-13) yon fason pou « pa gin okinn lòt non anba sièl-la yo bay lézòm, ki pèmèt nou sové » (Ac 4, 12 ; cf. Ac 9, 14 ; Jc 2, 7).
¬ [589, 2666] [389] [161]

433     Sé yon sèl foua nan ané-a gran-prèt-la té kapab prononsé Non Bondié Sovè-a pou padon péché Israèl-yo, lè li té aspèjé “propitiatoire” (kouvèti arch-d-alians-la kòm mouayin pou jouinn padon) Sin-dè-Sin-an ak san sakrifis-la (cf. Lv 16, 15-16 ; Si 50, 20 ; He 9, 7). “Propisiatoua”-a (mouayin padon-an) sé koté prézans Bondié té yé (cf. Ex 25, 22 ; Lv 16, 2 ; Nb 7, 89 ; He 9, 5). Lè sin Pòl di osijè Jézu : « li-minm Bondié té ékspozé davans kòm mouayin padon (propisiatoua) gras a lafoua nan san-l » (Rm 3, 25), li té vlé di nan sa Jézu té yé kòm moun, « sé Bondié ki té nan Kris-la, l-ap rékonsilié tè-a avèk li » (2 Co 5, 19).
¬ [615]

434     Réziréksion Jézu-a bay Non Bondié « Sovè »-a gloua (cf. Jn 12, 28) paské dépi lè sa-a sé Non Jézu ki manifésté anplin puisans anlè nèt Non « ki anlè tout non »-an (Ph 2, 9-10). Mové léspri-yo pè Non-l (cf. Ac 16, 16-18 ; 19, 13-16) épi sé nan Non-l disip Jézu-yo fè mirak (cf. Mc 16, 17), paské tout sa yo mandé Papa-a nan Non-l, li ba yo-l (Jn 15, 16).
¬ [2812] [2614]

435     Non Jézu nan kè tout priyè krétyin. Tout priyè litijik-yo fini ak fòmul : « pa pouvoau Jézu-Kri Granmèt-nou ». Priyè « Ave Maria »-a rivé nan pouint tèt-li ak paròl : « é Jézu frui zantray ou béni ». Priyè kè-a an Orian, sa yo rélé « priyè Jézu »-a, di : « Jézu-Kri, Pitit Bondié, Granmèt, pran pitié pou mouin péchè ». Anpil krétyin mouri antan sé sèlman paròl « Jézu »-a yo gin nan bouch yo, tankou sint Jàn d’Ark (cf. P. Doncoeur et Y. Lanhers, La réhabilitation de Jeanne la Pucelle, p. 39. 45. 56).
¬ [2667 - 2668] [2676]

II. Kris

436     Kris soti nan traduksion grèk paròl ébré « Mashiah » (Mési) ki vlé di « sa yo bay onksion-an ». Li vîn tounin non pròp Jézu sèlman paské li indiké Jézu té akonpli mision Bondié ba li-a alapèféksion. Nan Israèl réyèlman sé nan Non Bondié yo té fè onksion luil sou moun yo t-ap konsakré pou yon mision ki soti nan Bondié. Sé konsa sa té yé pou roua-yo (cf. 1 S 9, 16 ; 10, 1 ; 16, 1. 12-13 ; 1 R 1, 39), prèt-yo (cf. Ex 29, 7 ; Lv 8, 12) épi, pafoua, pou Profèt-yo (cf. 1 R 19, 16). Sé konsa sa té doué yé, nan fason ki pi ro-a, pou Mési-a sa Bondié t-ap voyé pou établi Rouayòm li-an yon fason définitif-la (cf. Ps 2, 2 ; Ac 4, 26-27). Mési-a té doué résévoua onksion-an palintèmédiè Éspri Granmèt-la (cf. Is 11, 2) tankou roua épi an minm tan prèt (cf. Za 4, 14 ; 6, 13) min tou tankou Profèt (cf. Is 61, 1 ; Lc 4, 16-21). Jézu akonpli éspérans mésianik Israèl-la nan toua fonksion-l yo kòm prèt, profèt épi roua.
¬ [690, 695] [711 - 716, 783]

437     Anj-la té anonsé gadyin mouton-yo Nésans Jézu kòm Mési sa-a yo té promèt Israèl-la : « Yon Sovè fèt pou nou jodi-a, sé Kris Granmèt-la, nan vil David-la » (Lc 2, 11). Dépi nan kòmansman li sé « sa-a Papa-a fè sin-an épi li voyé sou tè-a » (Jn 10, 36), li « sin » (Lc 1, 35) dépi-l fòmé nan vant Mari ki vièj. Bondié té rélé Jozèf pou-l résévoua Mari madanm-li ki té ansint paské « sa-a ki pran nésans nan li-a sot nan Éspri-Sin-an » (Mt 1, 21), pou Jézu, « li-minm yo rélé Kris-la » (Mt 1, 16), té pran nésans apati madanm Jozèf-la nan ras David-la koté Mési-a té gin pou-l soti-a (Mt 1, 16 ; cf. Rm 1, 3 ; 2 Tm 2, 8 ; Ap 22, 16).
¬ [525, 486]

438     Konsékrasion mésianik Jézu-a manifésté sé Bondié ki voyé-l. « Sé poutèt sa sé sa minm Non-an vlé di : nan Non Kris-la réyèlman souzantandi gin sa-a ki bay onksion-an épi sa-a ki résévoua onksion-an, épi onksion-an minm yo ba li-a ; épi sé Papa-a ki bay onksion-an, sé Pitit-la minm ki résévoua onksion-an nan Éspri-a ki Onksion-an » (S. Irénée, hær. 3, 18, 3). Konsékrasion mésianik li-a dépi anvan tout tan-an li révélé nan tan lavi-l sou tè-a lè Jan té batizé-l la, lè « Bondié té sakré-l ak Éspri Sin-an ak fòs » (Ac 10, 38) « pou-l té kapab parèt klè nan Israèl » (Jn 1, 31) kòm Mési li-a. Sa-l té fè-yo ak sa-l té di-yo pèmèt konnin-l kòm « Sin Bondié-a » (Mc 1, 24 ; Jn 6, 69 ; Ac 3, 14).
¬ [727] [535]

439     Anpil Juif épi minm kèk moun lòt nasion-yo ki té patisipé nan éspérans Juif-yo, té rékonèt nan Jézu lign fondamantal Mési-a « pitit David-la » Bondié té promèt Israèl-la (cf. Mt 2, 2 ; 9, 27 ; 12, 23 ; 15, 22 ; 20, 30 ; 21, 9. 15). Jézu aksépté tit Mési-a, sa-l té gin doua pou li-a (cf. Jn 4, 25-26 ; 11, 27), min sé pa-t san prékosion, paské anpil moun nan épòk li-a té konprann li dapré yon lidé ki trò nan fason moun (cf. Mt 22, 41-46), ésansièlman kòm yon réalité politik (cf. Jn 6, 15 ; Lc 24, 21).
¬ [528 - 529, 547]

440     Jézu aksépté  déklarasion lafoua Piè-a ki té rékonèt li kòm Mési, antan-l anonsé soufrans Pitit moun-nan pral rivé (cf. Mt 16, 16-23). Li té dévoualé sa-k vrèman anndan kondision roua mésianik li-a an minm tan nan idantité transandan Pitit moun-nan « ki désann sot nan sièl-la » (Jn 3, 13 ; cf. Jn 6, 62 ; Dn 7, 13) épi nan mision rédanmsion Sèvitè k-ap soufri-a : « Pitit moun-nan pa-t vini pou-l fè yo sèvi-l, min pou-l sèvi épi pou-l rinmèt lavi-l kòm rédanmsion pou pakèt moun-yo » (Mt 20, 28 ; cf. Is 53, 10-12). Sé poutèt sa vrè sans kondision roua li-a pap manifésté si sé pa anro koua-a (cf. Jn 19, 19-22 ; Lc 23, 39-43). Sé sèlman apré Réziréksion-an Piè ap kapab proklamé kondision roua mésianik Jézu-a dévan pèp Bondié-a : « Sètènman sé pou tout kay Israèl-la konn sa, Bondié fè-l Granmèt ak Kris, Jézu sa-a nou té klouré sou koua-a » (Ac 2, 36).
¬ [552] [550] [443]

III. Sèl Pitit Bondié-a

441     Pitit Bondié, nan Ansyin Téstaman-an sé tit yo bay anj-yo (cf. Dt 32, 8 ; Jb 1, 6), yo bay pèp yo Chouazi-a (cf. Ex 4, 22 ; Os 11, 1 ; Jr 3, 19 ; Si 36, 11 ; Sg 18, 13), yo bay pitit Israèl-yo (cf. Dt 14, 1 ; Os 2, 1) épi yo bay roua-l yo (cf. 2 S 7, 14 ; Ps 82, 6). Lè sa-a li vlé di yon kondision pitit adoptif ki établi rélasion intimité spésial ant Bondié ak kréatu-l la. Lè yo rélé Roua-Mési yo promèt-la « pitit Bondié » (cf. 1 Ch 17, 13 ; Ps 2, 7), sa pa vlé di obligatouaman, dapré sans litéral tèks sa-yo, li t-a plis pasé sa moun yé-a. Sa-k té konn bay Jézu non sa-a kòm Mési Israèl-la (cf. Mt 27, 54) pétèt yo pa-t vlé di anyin plis pasé sa (cf. Lc 23, 47).

442     Sa pa vo pou Piè lè-l déklaré Jézu kòm « Kris-la, Pitit Bondié vivan-an » (Mt 16, 16) paské Jézu réponn li solanèlman : « Sé pa ni chè ni san ki révélé-ou sa, min Papa-m ki nan sièl-la » (Mt 16, 17). Nan minm fason-an, parapò a konvèsion-l sou rout Damas-la Pòl pral di : « Min Bondié ki té mété-m apa dépi nan vant manman-m nan, épi ki té rélé-m an konsidérasion gras li-a, lè-l désidé révélé Pitit li-a nan mouin, pou-m anonsé-l bay nasion yo… » (Ga 1, 15-16). « Tout-suit, li kòmansé préché nan sinagòg-yo : Jézu, sé Pitit Bondié » (Ac 9, 20). Sa-a dépi nan kòmansman-an (cf. 1 Th 1, 10) sé pral pouin santral lafoua apostolik-la (cf. Jn 20, 31) sa Piè té déklaré an prémié-a kòm fondman l’Égliz-la (cf. Mt 16, 18).
¬ [552] [424]

443     Si Piè té kapab rékonèt karaktè transandan kondision pitit Bondié Jézu té ginyin kòm Mési-a, sa té rivé paské Jézu li-minm té indiké sa byin klè. Dévan Sanédrin-an, lè sa-k t-ap akizé-l yo té mandé-l : « Konsa ou sé Pitit Bondié ? », Jézu té réponn : « Nou di-l, sé sa mouin yé » (Lc 22, 70 ; cf. Mt 26, 64 ; Mc 14, 61). Déja lontan anvan, Jézu té dézigné pròp tèt-li kòm « Pitit » ki konnin Papa-a (cf. Mt 11, 27 ; 21, 37-38), ki diféran parapò a « sèvitè-yo » sa Bondié té voyé anvan bay pèp li-a (cf. Mt 21, 34-36), li pi ro pasé anj-yo minm (cf. Mt 24, 36). Li té distingé kondision pitit li ginyin-an parapò a kondision disip li-yo antan-l pa janm di « Papa-nou » (cf. Mt 5, 48 ; 6, 8 ; 7, 21 ; Lc 11, 13) sof pou-l té ba yo lòd : « Min kijan pou nou2 priyé : Papa-nou1 » (Mt 6, 9) ; épi li té insisté sou distinksion ant : « Papa-m ak Papa nou2-an » (Jn 20, 17).
¬ [2786]

444     Évanjil-yo rapòté nan dé moman solanèl, nan Batèm ak nan Transfigirasion-an Kris-la, voua Papa-a té dézigné-l kòm « Pitit li-a li rinmin-an » (cf. Mt 3, 17 ; 17, 5). Jézu prézanté pròp tèt-li kòm Sèl Pitit Bondié anfanté-a (Jn 3, 16) épi ak tit sa-a li déklaré li té déja égzisté dépi anvan tout tan (cf. Jn 10, 36). Li mandé lafoua « nan non sèl Pitit Bondié anfanté-a » (Jn 3, 18). Déklarasion [lafoua] krétyin sa-a déja parèt lè santurion-an té di dévan Jézu sou koua-a : « Réyèlman mésié sa-a sé Pitit Bondié li té yé » (Mc 15, 39). Sé sèlman nan mistè Paskal-la moun ki kouè-a kapab bay tit « Pitit Bondié »-a dènié signifikasion-l.
¬ [536, 534]

445     Sé apré Réziréksion-l, kondision pitit Bondié-l la ap parèt nan puisans sa-l yé kòm moun ki antré nan gloua-a : « Li minm ki té établi davans kòm Pitit Bondié nan pouvoua-a dapré Éspri k-ap fè moun vîn sin-an, gras a réziréksion sot nan pami mò-yo » (Rm 1, 4 ; cf. Ac 13, 33). Apot-yo té kapab déklaré : « Nou ouè gloua li, gloua tankou Sèl Pitit ki sot nan Papa-a, plin gras ak vérité » (Jn 1, 14).
¬ [653]

IV. Granmèt

446     Nan traduksion grèk liv Ansyin Téstaman-yo, Non yo pa kapab prononsé-a YHWH sa Bondié té révélé pròp tèt-li avèk li-a bay Moyiz-la (cf. Ex 3, 14), yo tradui-l ak mo Kyrios-la (« Granmèt »). Granmèt dépi lè sa-a té non yo té plis sèvi avèk li pou dézigné sa Bondié Israèl-la yé kòm Bondié-a. Nouvo Téstaman-an anplouayé tit sa-a nan sans ki pi fò-a pou Papa-a épitou an minm tan, épi sa-a sé yon nouvoté, pou Jézu, antan konsa yo rékonèt li kòm Bondié (cf. 1 Co 2, 8).
¬ [209]

447     Jézu li-minm, yon fason voualé, bay pròp tèt-li tit sa-a, lè li t-ap diskité osijè sa Psòm 110-la vlé di-a ak Farizyin-yo (cf. Mt 22, 41-46 ; cf. tou Ac 2, 34-36 ; He 1, 13), min tou yon fason éksplisit antan-l t-ap palé ak Apot yo (cf. Jn 13, 13). Pandan tout déroulman lavi piblik li-a aksion-l yo ki dominé natu-a, maladi-yo, démon-yo, lanmò-a ak péché-a t-ap démontré pouvoua Bondié-l la.
¬ [548]

448     Trè souvan nan Évanjil-yo moun-yo adrésé Jézu antan yo rélé-l « Granmèt ». Tit sa-a témouagné vénérasion ak konfians moun-yo ki t-ap proché kot Jézu antan yo t-ap tann sékou ak gérizon nan min-l (cf. Mt 8, 2 ; 14, 30 ; 15, 22 ; e.a.). Anba élan Éspri-Sin-an, sa éksprimé rékonésans mistè Jézu kòm Bondié-a (cf. Lc 1, 43 ; 2, 11). Nan rankont ak Jézu résisité-a li tounin yon adorasion : « Granmèt mouin ak Bondié mouin ! » (Jn 20, 28). Lè sa-a li gin yon signifikasion rinmin ak aféksion k-ap spésial pou tradision krétyin-an : « Sé Granmèt-la ! » (Jn 21, 7).
¬ [208, 683] [641]

449     Prémié déklarasion lafoua l’Égliz-la, lè yo bay Jézu tit Granmèt ki pou Bondié-a, y-ap afirmé dépi nan kòmansman (cf. Ac 2, 34-36) pouvoua-a, onè-a ak gloua-a yo doué bay Bondié Papa-a, yo doué bay Jézu yo tou (cf. Rm 9, 5 ; Tt 2, 13 ; Ap 5, 13) paské li « nan kondision Bondié » (Ph 2, 6) épi paské Papa-a té manifésté dominasion sa-a Jézu ginyin-an antan-l résisité-l sot pami mò-yo épi antan-l lévé-l anlè nan gloua li-a (cf. Rm 10, 9 ; 1 Co 12, 3 ; Ph 2, 11).
¬ [461] [653]

450     Dépi nan kòmansman istoua krétyin-an, afirmasion dominasion Jézu-a sou tè-a épi sou istoua-a (cf. Ap 11, 15) té vlé di tou rékonèt moun-nan pa doué soumèt libèté pèsonèl li-a yon fason total (absolu) bay okinn pouvoua sou tè-a, min sèlman bay Bondié Papa-a ak Granmèt Jézu-Kri : Sézar pa « Granmèt-la » (cf. Mc 12, 17 ; Ac 5, 29). L’Égliz-la « kouè klé-a, pouin santral-la épi finalité tout istoua moun-nan y-ap jouinn li nan Granmèt li-a ak Mèt li-a » (GS 10, § 2 ; cf. 45, § 2).
¬ [668, 672] [2242]

451     Priyè krétyin-an maké ak tit « Granmèt »-la, soua nan invitasion pou priyè-a « Granmèt-la avèk nou tout » soua nan konklizion priyè-a « pa pouvoua Jézu-Kri Granmèt nou-an » oubyin ankò nan rèl ki plin ak konfians épi éspérans-la : « Maran atha » (Granmèt-la ap vini !) oubyin « Marana tha » (Vini, Granmèt !) (1 Co 16, 22) : « Amèn, vini, Granmèt Jézu ! » (Ap 22, 20).
¬ [2664 - 2665] [2817]

Rézimé

452     Non Jézu-a vlé di « Bondié k-ap sové ». Ti bébé ki pran nésans nan Mari ki Vièj-la y-ap rélé-l « Jézu » : « paské sé li minm k-ap sové pèp li-a sot nan péché-l yo » (Mt 1, 21). « Pa gin okinn lòt non anba sièl-la yo bay lézòm, ki pèmèt nou sové » (Ac 4, 12).

453     Non Kris-la vlé di « sa-k résévoua onksion-an », « Mési-a ». Jézu sé Kris-la paské « Bondié té sakré-l ak Éspri Sin-an ak fòs » (Ac 10, 38). Sé li-minm « ki té gin pou vini-an » (Lc 7, 19), sa éspérans Israèl-la t-ap tann-nan (Ac 28, 20).

454     Non Pitit Bondié-a vlé di rélasion san parèy-la épi dépi anvan tout tan-an Jézu-Kri gin ak Bondié Papa-l la. Sé li minm ki sèl Pitit Papa-a (cf. Jn 1, 14. 18 ; 3, 16. 18) épi li-minm li sé Bondié (cf. Jn 1, 1). Kouè Jézu sé Pitit Bondi­é-a nésésè pou yon moun kapab krétyin (cf. Ac 8, 37 ; 1 Jn 2, 23).

455     Non Granmèt-la vlé di dominasion kòm Bondié. Déklaré oubyin invoké Jézu kòm Granmèt sé kouè nan kondision Bondié-l la : « Pèsonn pa kapab di : “Granmèt Jézu”, si sé pa nan Éspri Sin-an » (1 Co 12, 3).

 

Gid

DÉZIÈM CHAPIT
Mouin kouè nan Jézu-Kri,
sèl Pitit Bondié-a

ATIK 3
Jézu-Kri, « sé pa pouvoua Éspri-Sin-an
kò li vîn fèt nan vant Mari ki Vièj »

PARAGRAF 1.  Pitit Bondié-a tounin moun

I. Pou kisa Paròl-la vîn tounin chè

456     Avèk Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la nou réponn antan nou déklaré : « Sé poutèt tout moun, sé pou-l vîn sové nou li désann sot nan sièl, sé pa pouvoua Léspri Sin-an kò-li vîn fèt nan vant Mari ki Vièj, é li tounin yon moun » (DS 150).

457     Paròl-la vîn tounin chè pou-l sové nou antan-l rékonsilié nou ak Bondié : Bondié « té rinmin nou, li té voyé Pitit li-a kòm padon [propitiatio] pou péché nou-yo » (1 Jn 4, 10). « Nou minm nou ouè, nou sèvi témouin Papa-a voyé Pitit li-a kòm sovè tè-a » (1 Jn 4, 14). « Nou konnin li-minm li té parèt pou-l té ouété péché-a, épi pa gin péché nan li » (1 Jn 3, 5) :
¬ [607]

« Natu nou-an ki t-ap soufri anba maladi-a té réyèlman bézouin yon médsin. Moun ki té tonbé-a té bézouin sa-a ki pou t-a lévé-l la. Sa-k té glisé tonbé sot nan patisipasion byin-an té bézouin sa-a ki pou té minnin tounin nan byin-an. Sa-k té fèmin nan ténèb-yo té bézouin prézans limiè-a. Kaptif-la t-ap chèché yon rédanmtè, prizonié-a yon sékou, sa-k té krazé anba jouk ésklavaj-la yon libératè. Èské sé pa sa-k piti-yo épi ki pa-t mérité-yo ki pousé Bondié, pou-l désann vîn vizité natu moun-nan, lè kondision moun-nan té anba malè ak mizè toujou ? » (S. Grégoire de Nysse, or. catech. 15 : PG 45, 48B).

458     Paròl-la vîn tounin chè pou nou rivé konnin rinmin Bondié-a : « Nan sa-a charité Bondié-a parèt nan nou : sèké Bondié voyé sèl Pitit li-a sou tè-a, pou nou viv gras a li » (1 Jn 4, 9). « Bondié tèlman rinmin tè-a, li bay Pitit li-a, sèl Pitit li-a, pou tout moun ki kouè nan li pa péri, min pou-l gin lavi tout tan-an » (Jn 3, 16).
¬ [219]

459     Paròl-la vîn tounin chè pou-l kapab modèl lavi sin-an pou nou : « Pran jouk mouin sou nou, pran léson nan min-m… » (Mt 11, 29). « Mouin sé chémin-an, vérité-a ak lavi-a. Pèsonn pa vîn kot Papa-a, sof si-l pasé palintèmédiè-m » (Jn 14, 6). Épi Papa-a, sou mòn Transfigirasion-an bay lòd : « Kouté-l » (Mc 9, 7 ; cf. Dt 6, 4-5). Sé li-minm tout bon vré ki modèl Béatitud-yo épi règ nouvo Laloua-a : Sé pou nou youn rinmin lòt « minm jan mouin rinmin nou-an » (Jn 15, 12). Rinmin sa-a mandé pou bay pròp tèt-ou éféktivman pou suiv li (cf. Mc 8, 34).
¬ [520, 823] [2012] [1717, 1965]

460     Paròl-la vîn tounin chè pou-l fè nou « patisipé nan natu Bondié-a » (2 P 1, 4) : « Sé poutèt sa Paròl Bondié-a vîn moun, épi sa-k Pitit Bondié-a vîn tounin Pitit moun, pou moun-nan, antan-l mélanjé ak Paròl Bondié-a épi li résévoua adopsion-an, li vîn tounin pitit Bondié » (S. Irénée, hær. 3, 19, 1). « Paské li-minm li vîn tounin moun, pou nou kapab vîn tankou Bondié » (S. Athanase, inc. 54, 3 : PG 25, 192B). « Sèl Pitit Bondié-a antan-l té vlé fè nou patisipé nan kondision Bondié-l la, li pran natu nou-an, pou antan-l tounin moun-nan, moun-yo vîn tounin tankou Bondié » (S. Thomas d’A., opusc. 57 in festo Corp. Chr. 1).
¬ [1265, 1391] [1988]

II. Inkarnasion-an

461     L’Égliz-la, antan-l répran éksprésion sin Jan-an (« Paròl-la vîn tounin chè » : Jn 1, 14), li rélé « Inkarnasion » sa-k rivé lè Pitit Bondié-a pran natu moun-nan pou-l akonpli salu nou-an nan natu sa-a. Nan yon imn koté sin Pòl témouagné sa, l’Égliz-la chanté mistè Inkarnasion-an :
¬ [653, 661] [449]

« Sé pou nou gin nan nou minm santiman sa-yo ki té nan Kris Jézu-a : Li-minm, malgré li té nan kondision Bondié, égal li égal avèk Bondié-a, li pa-t konsidéré sa tankou yon bagay li kinbé pou pròp tèt pa-l, min li vidé pròp tèt-li antan-l pran kondision ésklav, li vîn tankou tout moun, épi dapré konpòtman-l yo ouè li sé yon moun. Li rabésé pròp tèt-li, antan li obéyi jous nan lanmò, lanmò lakoua-a minm ! » (Ph 2, 5-8 ; cf. LH, cantique des Vêpres du samedi).

462     Lèt pou Ébré-yo palé osijè minm mistè-a :

« Sé pousa lè l-ap antré sou tè-a, li di : “Sakrifis ak kado, ou pa-t vlé sa, sé yon kò ou té paré pou mouin ; sakrifis yo boulé pou péché, sa pa-t fè-ou plézi, lè sa-a atò mouin di : Min m-ap vini, […] Bondié, pou-m fè volonté-ou” » (He 10, 5-7, k-ap sité Ps 40, 7-9 LXX).

463     Lafoua nan véritab Inkarnasion Pitit Bondié-a sé sign distinktif lafoua krétyin-an : « Nan sa yo rékonèt Éspri Bondié-a : tout éspri ki rékonèt Jézu-Kri vini nan chè-a, sé nan Bondié li soti » (1 Jn 4, 2). Sa-a sé konviksion l’Égliz-la ak kè kontan dépi nan kòmansman-l, lè li chanté : « Mistè santiman rélijié-a, li gran vré ; li té manifésté nan chè-a » (1 Tm 3, 16).
¬ [90]

III. Bondié tout bon vré épi moun tout bon vré

464     Événman ki pa gin parèy-la épi ki fèt yon sèl foua pou tout-la, Inkarnasion Pitit Bondié-a, sa pa vlé di Jézu-Kri té an pati Bondié épi an pati moun, ni non plis li t-a yon konfizion mélanj ki t-a fèt ant moun ak Bondié. Li té vrèman tounin Moun, antan-l vrèman rété Bondié. Jézu-Kri sé Bondié tout bon vré épi Moun tout bon vré. L’Égliz-la té doué défann vérité lafoua sa-a épi klarifié-l nan déroulman prémié sièk-yo dévan érézi-yo ki t-ap gaté-l.
¬ [88]

465     Prémié érézi-yo pa-t tèlman nié kondision Bondié Kris-la min pito vrè kondision moun li-an (docétisme gnostique, dosétism gnostik). Dépi nan tan Apot yo, lafoua krétyin-an té insisté sou véritab Inkarnasion Pitit Bondié-a, ki té vini nan chè-a (cf. 1 Jn 4, 2-3 ; 2 Jn 7). Min apati touazièm sièk-la, l’Égliz-la nan yon Konsil ki té réyini Antiòch, té doué afirmé kont Pòl Samosat, Jézu-Kri sé Pitit Bondié li yé dapré natu-a, pa dapré adopsion-an. Prémié Konsil Ékuménik Nisé-a, ané 325, nan Sinbòl li-a déklaré li sé Pitit Bondié « li sé pitit, min sé pa kréyé yo kréyé li, li sé minm Bondié ak Papa-a » (sé sa homoousion vlé di an grèk – DS 125) épi li kondané Arius ki t-ap di « Pitit Bondié-a soti nan apati anyin » (DS 130) épi « sé apati yon lòt substans oubyin ésans » diféran ak Papa-a li égzisté (DS 126).
¬ [242]

466     Érézi néstoryin-yo té ouè nan Kris-la pèrsòn yon moun ki fè youn ak Pèrsòn divîn Pitit Bondié-a. Kont sa, sin Siril Aléksandri épi touazièm Konsil Ékuménik ki té réyini Éfèz-la nan ané 431 té déklaré « Paròl-la, ki uni tèt-li dapré ipostaz-la (nan Pèrsòn-li) ak yon chè ki animé ak yon nanm rasionèl, […] té vîn tounin moun » (DS 250). Sa Kris-la yé kòm moun pa gin lòt sipò-sijè pasé Pèrsòn divîn Pitit Bondié-a ki té pran [natu moun-nan] épi fè-l tounin pa-l dépi lè-l fòmé nan vant-la (dépi konsépsion-l). Sé poutèt sa, Konsil Éfèz-la nan ané 431 té déklaré Mari té vrèman vré tounin Manman Bondié poutèt fòmé Pitit Bondié-a vîn fòmé nan vant-li kòm moun : « Li anfanté Bondié […], pa paské sé nan sint Vièj-la natu Paròl épi divinité-l minm t-a sòti kòm nan prinsip-li, min paské kò sakré sa-a ki té apouin ak yon nanm intèlijan-an li té ralé-l pran-l nan li, poutèt sa Paròl Bondié-a, ki fè youn ak li (ak kò sakré-a) dapré ipostaz-la (dapré Pèrsòn divîn-nan), yo di-l pran nésans dapré chè-a » (DS 251).
¬ [495]

467     Monofizit-yo té di natu moun-nan kòm moun té sispann égzisté nan Kris-la lè Pèrsòn divîn Pitit Bondié-a té pran-l nan. Antan-l l-ap konbat érézi sa-a, katriyèm Konsil Ékuménik-la, nan Kalsédouàn, nan ané 451, té déklaré :

« Sé poutèt sa, antan n-ap suiv sin Pèr-yo, nou dakò ak yon sèl voua pou nou anségné sé pou yo déklaré yon sèl épi minm Pitit-la, Granmèt-nou Jézu-Kri, li-minm-nan ki nan pèféksion divinité-a, li-minm-nan ki nan pèféksion sa moun yé-a, Bondié tout bon vré épi Moun tout bon vré, li-minm-nan apati nanm rasionèl-la épi kò-a, ki minm substans ak Papa-a dapré divinité-a épi minm substans ak nou dapré sa-k fè-l moun-nan, “ nan tout bagay minm jan avèk nou, sof péché-a” (He 4, 15) ; li pran nésans nan Papa-a dépi anvan tout tan dapré divinité-a, min nan dènié jou-yo, minm li-minm-nan poutèt nou épi pou sové nou [li pran nésans] nan Mari ki Vièj, Manman Bondié-a, dapré sa-k fè-l moun-nan.

Sé pou yo rékonèt yon sèl épi minm Kris-la, Granmèt-la, li sèl ki anfanté kòm Pitit-la, nan dé natu, san konfizion, san chanjman, san divizion, san séparasion, diférans natu-yo pa siprimé poutèt union-an, minm pi plis toujou sa-k pròp pou toulèdé natu-yo sovgadé, épi yo réyini nan yon sèl Pèrsòn-nan ki yon sèl égzistans-la (dapré ipostaz-la) » (DS 301-302).

468     Apré Konsil Kalsédouàn-nan, gin kèk moun ki té fè natu Kris-la kòm moun-nan tounin prèské yon sipò-sijè pèrson-nan. Sinkièm Konsil Ékuménik-la, nan Konstantinòpl nan ané 553, té déklaré kont yo : gin « yon sèl subsistans pou li [oubyin Pèrsòn] […], sé Granmèt (nou-an) Jézu-Kri, Youn nan Sint Trinité-a » (DS 424). Tout bagay donk nan sa Kris-la yé kòm moun, yo doué rapòté yo bay Pèrsòn divîn li-a tankou pròp sipò-sijè-l (cf. déjà Cc. Ephèse : DS 255), non sèlman mirak-yo, min tou soufrans-yo (cf. DS 424) épi minm lanmò-a : nou déklaré « Granmèt nou Jézu-Kri, ki krisifié nan chè-a, sé Bondié tout bon vré, épi Granmèt gloua-a, épi Youn nan Sint Trinité-a » (DS 432).
¬ [254] [616]

469     Konsa, l’Égliz-la déklaré yon fason yo pa kapab séparé Jézu sé Bondié tout bon vré épi sé Moun tout bon vré. Sé Pitit Bondié-a tout bon vré ki vîn tounin moun, frè nou-an, épi-l fè sa san-l pa sispann Bondié, Granmèt nou-an :
¬ [212]

« Sa-l té yé rété, sa-l pa-t yé-a li pran-l », jan litiji Romèn-nan chanté-a (LH, In Solemnitate Sanctae Dei Genetricis Mariae, antiphona ad "Benedictus"; cf. S. Léon le Grand, serm. 21, 2 : PL 54, 192A). Épi litiji sin Jan Krizostòm-nan proklamé épi chanté : « Ou minm Sèl Pitit ki pran nésans-la épi Paròl Bondié-a, ki pa kapab mouri-a, pou sové nou, ou té aksépté inkarné nan sint Manman Bondié-a ki toujou Vièj Mari, ou minm ki vîn tounin moun san-ou pa chanjé épi yo krisifié. Ou minm Kris Bondié, ki ranpòté viktoua sou lanmò-a ak lanmò-ou la, ki Youn nan Sint Trinité-a, ki jouinn gloua avèk Papa-a ak Éspri-Sin-an, sové nou ! » (Tropaire "O monoghenis").

IV. Kòman Pitit Bondié-a fè tounin moun ?

470     Poutèt nan mistè inion Inkarnasion-an, natu moun-nan « yo pran-l, yo pa éliminé-l » (GS 22, § 2), sa té minnin l’Égliz-la nan déroulman sièk-yo pou-l déklaré réalité total nanm Kris-la kòm moun avèk opérasion intèlijans-li épi volonté-l épitou kò moun li-an. Min tou, minm jan-an, chak foua, li té doué raplé natu Kris-la kòm moun té an pròp pou Pèrsòn divîn Pitit Bondié-a ki té pran-l nan. Ninpòt sa Kris-la yé épi ninpòt sa-l fè nan natu moun-nan, sa soti « nan Youn nan Trinité-a ». Sé poutèt sa Pitit Bondié-a kominiké pròp mòd égistans pèrsonèl li-a nan Trinité-a bay natu moun li-an. Konsa Kris-la, ni nan nanm-li ni nan kò-l, li éksprimé nan fason moun konpòtman ki pròp pou Bondié Trinité-a (cf. Jn 14, 9-10) :
¬ [516] [626]

« Pitit Bondié-a […] té fè travay ak min-l kòm moun, li té pansé ak intèlijans moun, li té aji ak volonté moun, li té rinmin ak kè moun. Li pran nésans nan Mari ki Vièj, li vîn tounin youn nan nou tout bon, sanblé ak nou nan tout bagay sof péché-a » (GS 22, § 2).
¬ [2599]

Nanm Kris-la épi konésans-li kòm moun

471    Apolinèr, moun Laodisé, té di nan Kris-la Paròl-la té pran plas nanm-nan oubyin léspri-a. Kont érè sa-a, l’Égliz-la té déklaré Pitit dépi anvan tout tan-an té pran yon nanm rasionèl tou kòm moun (cf. DS 149).
¬ [363]

472     Nanm moun sa-a, sa Pitit Bondié-a pran-an, li té posédé vrè konésans kòm moun. Konésans sa-a konsa pa t-a kapab san limit : sé nan kondision istorik éspas ak tan égzistans li-a li t-ap égzèsé-l. Sé poutèt sa, Pitit Bondié-a antan-l fè pròp tèt-li tounin moun, li té kapab aksépté pou-l avansé « nan sajès, nan laj ak nan gras » (Lc 2, 52) épitou poutèt sa li té doué chèché osijè sa yo aprann dapré ékspérians-la nan kondision moun-nan (cf. Mc 6, 38 ; Mc 8, 27 ; Jn 11, 34 ; etc.). Sa té korésponn ak réalité vidé li té vlé vidé pròp tèt li-a nan « kondision ésklav »-la (Ph 2,7).

473     Min, an minm tan, vrè konésans moun sa-a té éksprimé lavi divîn Pèrsòn Pitit Bondié-a (cf. S. Grégoire le Grand, ep. 10, 39 : DS 475 : PL 77, 1097B). « Pitit Bondié-a té konn tout bagay ; épi palintèmédiè li-minm, sa-l té pran kòm moun-nan ; pa dapré natu-a, min poutèt li té fè youn ak Paròl-la. […] Natu moun-nan ki té fè youn ak Paròl-la, té konnin tout bagay épi sa-k té sot nan Bondié-yo li té fè ouè yo poutèt majésté-a nan li-minm » (S. Maxime le Confesseur, qu. dub. 66 : PG 90, 840A). Sé té konsa toudabò pou konésans intim épi imédia Pitit Bondié-a ki tounin moun-nan té ginyin osijè Papa-l (cf. Mc 14, 36 ; Mt 11, 27 ; Jn 1, 18 ; 8, 55 ; etc.). Minm nan konésans-li kòm moun, Pitit-la té montré kijan li pénétré kòm Bondié nan sékrè pansé kè moun-yo (cf. Mc 2, 8 ; Jn 2, 25 ; 6, 61 ; etc.).
¬ [240]

474     Poutèt li té fè youn ak Sajès Bondié-a nan Pèrsòn Paròl-la ki pran chè-a, konésans Kris-la kòm moun té joui anplin sians projè dépi anvan tout tan-yo, sa-l té vîn révélé-yo (cf. Mc 8, 31 ; 9, 31 ; 10, 33-34 ; 14, 18-20. 26-30). Sa-l rékonèt li pa konnin nan domèn sa-a (cf. Mc 13, 32), li déklaré lòt koté li pa gin mision pou-l révélé-l (cf. Ac 1, 7).

Volonté Kris-la kòm moun

475     Parèyman, nan sizièm Konsil Ékuménik-la (Cc. Constantinople III en 681), l’Égliz-la té déklaré Kris-la posédé dé volonté ak dé opérasion natirèl, youn kòm Bondié, youn kòm moun, yo pa opozé minm yo kolaboré, yon fason pou Paròl-la ki vîn tounin chè-a nan obéyisans pou Papa-a li té vlé ak volonté moun-nan ninpòt sa li-minm ak Papa-a épi Éspri-Sin-an té désidé kòm Bondié pou sové nou-an (cf. DS 556-559). L’Égliz-la rékonèt « volonté-l kòm moun té suiv épi li pa-t rézisté ni opozé ak volonté-l kòm Bondié ki gin tout pouvoua-a, okontrè li soumèt ba li » (DS 556).
¬ [2008] [2824]

Vrè kò Kris-la

476     Paské Paròl-la vîn tounin chè antan-l pran véritab kondision moun-nan, kò Kris-la té délimité (cf. Cc. Latran en 649 : DS 504). Sé sa-k fè yo té kapab « trasé pòtré » vizaj Jézu (Ga 3, 2). Nan sizièm Konsil Ékuménik-la (Cc. Nicée II en 787 : DS 600-603) l’Égliz-la rékonèt tankou bagay ki léjitim pou yo réprézanté-l palintèmédiè sint imaj-yo.
¬ [1159 - 1162] [2129 - 2132]

477     An minm tan, l’Égliz-la té toujou rékonèt : nan kò Jézu, Bondié ki « invizib-la nan li-minm, té vîn vizib nan sa nou yé-a » (MR, Préface de Noël). Réyèlman vré, karaktéristik individuèl kò Kris-la éksprimé Pèrsòn divîn Pitit Bondié-a. Li té fè lign kò li té ginyin kòm moun-nan tounin lign pròp pèsonalité-l yon fason pou lè yo trasé pòtré-l sou kèk imaj sakré li kapab résévoua vénérasion, paské fidèl k-ap vénéré imaj-la, « li adoré sa-a ki égzisté-a yo trasé pòtré-l ladan-l nan » (Cc. Nicée II : DS 601).

Kè Paròl-la ki vîn tounin chè-a

478     Nan lavi li, nan agoni-l la épi nan soufrans li-a, Jézu té konnin épi té rinmin nou tout épi nou chak épi li rinmèt pròp tèt-li pou chak moun nan nou : Pitit Bondié-a « té rinmin-m, épi li té rinmèt pròp tèt-li pou mouin » (Ga 2, 20). Li té rinmin nou tout ak yon kè moun. Sé poutèt sa, kè sakré Jézu-a ki transpèsé akòz péché nou-yo épi pou nou kapab sové (cf. Jn 19, 34), « yo konsidéré-l kòm prinsipal indikasion épi sinbòl […] rinmin sa-a Rédanmtè-a ki Bondié té rinmin Papa-a dépi anvan tout tan-an épi tout moun-yo san rété » (Pie XII, Enc. "Haurietis aquas" : DS 3924 ; cf. DS 3812).
¬ [487] [368] [2669] [766]

RÉZIMÉ

479     Nan tan Bondié té établi-a, sèl Pitit Papa-a, Paròl dépi anvan tout tan-an épi pòtré égzistans Papa-a, té vîn tounin chè : li-minm, san-l pa pèdi natu Bondié-a, li pran natu moun-nan.

480     Jézu-Kri sé Bondié tout bon vré é sé Moun tout bon vré nan yon sèl Pèrsòn divîn li-an ; sé poutèt sa li sé sèl médiatè-a ant Bondié ak moun-yo.

481     Jézu-Kri gin dé natu, kòm Bondié épi kòm moun, san konfizion, min ki fè youn nan yon sèl Pèrsòn Pitit Bondié-a.

482     Kris-la, kòm li vrèman Bondié épi vrèman Moun, li gin yon intèlijans ak yon volonté moun ki byin dakò alapèféksion épi ki soumèt bay intèlijans ak volonté Bondié-l la, sa-l ginyin an komin ak Papa-a épi ak Éspri-Sin-an.

483     Inkarnasion-an réyèlman sé mèvèy mistè natu Bondié-a ak natu moun-nan ki fè youn nan yon sèl Pèrsòn Paròl-la.

 

Gid

PARAGRAF 2.  « … sé pa pouvoua Éspri-Sin-an kò li vîn fèt nan vant Mari ki Vièj »

I. Li vîn fèt nan vant pa pouvoua Éspri-Sin-an…

484     « Tan-an ki rivé bout la », « Tan-an ki fîn plin-an » (cf. Ga 4, 4), sètadi akonplisman promès-yo ak préparasion yo-a, li kòmansé ak Anons yo fè Mari-a. Mari jouinn invitasion pou-l poté anndan-l Sa-a « tout plénitud natu Bondié-a » pral « abité nan li dapré fason kò »-a, [« nan li minm, ak tout kò-l, tou sa Bondié yé-a » ap « abité »] (Col 2, 9). Répons ki sot nan Bondié pou késion-l nan : « Kijan pou sa fèt, paské lèzòm mouin pa konnin ? » (Lc 1, 34) sé palintèmédiè pouvoua Éspri-Sin-an yo bay li : « Éspri-Sin-an ap vini nan ou » (Lc 1, 35).
¬ [461] [721]

485     Mision Éspri-Sin-an toujou fè youn ak mision Pitit-la épi sé pou sa yo dispozé-l (cf. Jn 16, 14-15). Éspri-Sin-an ki « Granmèt é ki bay lavi » (DS 150), yo voyé-l pou-l fè vant Mari ki Vièj vîn sin épi pou-l fè-l donnin dapré Bondié, antan Pitit Papa-a dépi anvan tout tan-an li fè-l poté-l anndan-l nan natu moun l-ap pran apati natu moun Mari-a.
¬ [689, 723]

486     Sèl Pitit Papa-a, antan-l vîn fèt kòm moun, nan vant Vièj Mari, li sé « Kris », sètadi Éspri-Sin-an ba li onksion-an (cf. Mt 1, 20 ; Lc 1, 35), dépi kòmansman égzistans li kòm moun, minm si sé ofiamézi maniféstasion-l ap réalizé : pou gadyin mouton-yo (cf. Lc 2, 8-20), pou maj-yo (cf. Mt 2, 1-12), pou Jan-Batis (cf. Jn 1, 31-34), pou disip-yo (cf. Jn 2, 11). Sé poutèt sa, tout lavi Jézu-Kri manifésté « kijan Bondié té sakré-l ak Éspri-Sin-an ak fòs » (Ac 10, 38).
¬ [963]

II. ... li pran nésans sot nan Mari ki Vièj

487     Sa lafoua katolik-la kouè osijè Mari, fondé sou sa-l kouè osijè Kris-la, min an rétou sa-l anségné osijè Mari kléré lafoua-l nan Kris-la.

Prédéstinasion Mari

488      « Bondié voyé Pitit li-a » (Ga 4, 4), min, pou-l préparé yon kò pou li (cf. He 10, 5), li té vlé yon kréatu kolaboré libréman. Pou sa, dépi anvan tout tan, Bondié té chouazi pou Maman Pitit li-a yon piti fi Israèl, yon jèn fi juif moun Nazarèt nan Galilé, « yon vièj, ki té fiansé avèk yon mésié yo té rélé Jozèf, nan kay David, non vièj-la sé té Mari » (Lc 1, 26-27) :

« Papa mizérikòd-yo té vlé, pou akséptasion Manman ki prédéstiné-a té vini anvan Inkarnasion-an, pou konsa, minm jan yon fi té minnin nan lanmò-a, sé yon fi tou ki poté konkou pou lavi-a » (LG 56 ; cf. 61).

489     Nan déroulman tout Ansyin Alians-la, mision Mari-a té préparé nan mision médam ki sin-yo. Sètènman nan kòmansman-an sé Èv : li-minm, malgré dézobéyisans li-a, li té résévoua Promès yon désandans k-ap ranpòté viktoua sou Malin-an (cf. Gn 3, 15) épi Promès pou-l vîn manman tout vivan-yo (cf. Gn 3, 20). Nan fòs Promès sa-a, Sara, malgré gran laj li-a, li poté yon pitit nan vant (cf. Gn 18, 10-14 ; 21, 1-2). Kont tout sa moun t-a éspéré, Bondié chouazi sa yo té konsidéré kòm inkapab épi fèb (cf. 1 Co 1, 27) pou-l montré fidélité-l aléga Promès li-a : Àn, manman Samuèl (cf. 1 S 1), Débora, Rut, Judit, Éstèr épi anpil lòt médam. Mari « gin prémié plas nan pami sa-k piti-yo épi pòv Granmèt-la, k-ap éspéré épi ki résévoua sové-a ak konfians sot nan min-l. Min tan-yo vîn akonpli avè-l, Pitit fi Siyon ki pi ro-a, apré yo tann Promès-la pandan lontan, épi nouvo Prinsip déroulman projè-a (Économie) vîn établi » (LG 55).
¬ [722] [410] [145] [64]

Imakilé Konsépsion

490     Pou-l kapab Manman Sovè-a, Mari « té résévoua nan min Bondié kado ki alarotè kalité fonksion sa-a » (LG 56). Anj Gabrièl, nan moman Anonsiasion-an, salué-l kòm « plin lagras » (Lc 1, 28). Réyèlman vré sa té nésésè pou lagras Bondié-a té dirijé-l tou douat pou-l t-a kapab bay konsantman lib lafoua-l la nan anons vokasion-l nan.
¬ [2676, 2853] [2001]

491     Nan déroulman sièk-yo, l’Égliz-la vîn pran konsians Mari, sa Bondié « plin lagras »-la (Lc 1, 28), sé dépi lè-l fèt nan vant li rachté. Dògm Imakilé Konsépsion-an, sa Souvérin Pontif-la Pi IX té proklamé nan ané 1854, déklaré sa :
¬ [411]

« Trè sint Vièj Mari nan prémié moman li fèt nan vant, ak yon gras épi yon privilèj spésial Bondié ki gin tout pouvoua-a, an konsidéran mérit Kris Jézu Sovè ras lèzòm-nan, té prézèvé intak parapò a tout déchéans péché orijinèl-la » (DS 2803).

492     Klèté « kalité sin li té sin-an yon fason totalman spésial-la », sa-k « anrichi-l dépi prémié moman li fèt nan vant-la » (LG 56) soti toutantié nan Kris-la : « an konsidérasion mérit Pitit li-a li rachté nan fason ki pi ro-a » (LG 53). Plis pasé tout lòt moun yo kréyé, Papa-a « béni-l […] nan tout bénédiksion Éspri-a nan sièl-la nan Kris-la » (Ep 1, 3). Li « té chouazi »-l « nan li anvan tè-a té fèt » pou-l té sin, san tach (imakilé) « dévan fas li nan rinmin-an » (cf. Ep 1, 4).
¬ [2011] [1077]

493     Nan tradision oriantal-la, Pèr-yo rélé Manman Bondié-a « sa-k sin toutantié-a » (« la Toute Sainte », Panaghia), épi yo sélébré-l kòm « prézèvé parapò a tout déchéans péché-a, tankou sé Éspri-Sin-an ki modlé-l épi fòmé-l kòm nouvo kréatu-a » (LG 56). Palintèmédiè lagras Bondié-a, Mari té rété pandan tout lavi-l pròp parapò a tout péché pèrsonèl.

« Sé pou sa fèt pou mouin dapré paròl ou-a… »

494     Lè yo anonsé Mari l-ap gin pou-l anfanté « Pitit Sa-a ki anro nèt-la » pa pouvoua Éspri-Sin-an, san-l pa konnin gason (cf. Lc 1, 28-37), Mari réponn avèk « obéyisans lafoua-a » (Rm 1, 5), antan-l konnin anyin pa inposib kot Bondié : « Min sèvant Granmèt-la ; sé pou sa fèt pou mouin dapré paròl ou-a » (Lc 1, 37-38). Konsa, antan Mari bay paròl Bondié-a konsantman-l, li vîn tounin Manman Jézu épi antan-l anbrasé ak tout kè-l volonté Bondié ki sové nou-an, san okinn péché pa kinbé-l, Mari dévoué tout li-minm bay Pèrsòn Pitit li-a ak sa Pitit-la té gin pou-l fè-a, pou antan-l dépann dé Pitit-la épi avèk Pitit-la li sèvi mistè Rédanmsion-an pa pouvoua gras Bondié-a » (cf. LG 56) :
¬ [2617, 148] [968]

Dapré sa sint Iréné di-a : « Réyèlman, antan-l obéyi, li vîn tounin kòz sové pou pròp tèt-li épi pou tout ras moun-nan » (Hær. 3, 22, 4). Sé pousa, ansanm avèk li, anpil ansyin Pèr-yo té rinmin di nan prèch yo : « Kòd dézobéyisans Èv té maré-a li vîn lagé gras a obéyisans Mari-a ; sa Èv ki vièj té maré poutèt li pa-t kouè-a, Mari ki Vièj lagé-l poutèt lafoua-a » (cf. ibid.) ; épi antan yo établi konparézon-an avèk Èv, yo rélé Mari « Manman vivan-yo », antan yo déklaré anpil foua : « lanmò poutèt Èv, lavi poutèt Mari » (LG 56).
¬ [726]

Matènité divîn Mari-a

495     Nan Évanjil-yo, yo rélé Mari « Manman Jézu » (Jn 2, 1 ; 19, 25 ; cf. Mt 13, 55), déja anvan Nésans Pitit li-a, anba élan Éspri-a Élizabèt aklamé-l « Manman Granmèt mouin-an » (Lc 1, 43). Réyèlman vré, sa-a li-minm li poté nan vant pa pouvoua Éspri-Sin-an kòm moun-nan épi ki vrèman vîn tounin Pitit-li dapré chè-a, sé pa yon lòt pasé Pitit Papa-a dépi anvan tout tan-an, Dézièm Pèrsòn Trè Sint Trinité-a. L’Égliz-la déklaré Mari sé vrèman Manman Bondié (Theotokos) (cf. DS 251).
¬ [466, 2677]

Virjinité Mari

496     Dépi nan prémié fòmul lafoua-yo (cf. DS 10-64), l’Égliz-la té déklaré sé sèlman pa pouvoua Sint-Éspri-a Jézu té fòmé nan vant Mari ki Vièj, antan yo insisté sou aspè kòporèl événman-an tou : Jézu « san sémans gason […] pa pouvoua Sint-Épri-a » li té fòmé nan vant (Cc. Latran en 649 : DS 503). Pèr-yo ouè nan konsépsion virjinal-la yon sign sé vrèman Pitit Bondié-a ki vini nan kondision moun-nan minm jan ak nou :

Konsa sint Ignas d’Antiòch (kòmansman dézièm sièk-la) : « Nou kinbé […] ak yon lafoua anplin épi ki fèm antan nou kouè nan Granmèt nou-an ki vrèman soti nan ras David dapré chè-a (cf. Rm 1, 3), Pitit Bondié dapré volonté ak puisans Bondié (cf. Jn 1, 13), ki vrèman pran nésans sot nan vièj-la ; ki vrèman fiksé ak klou pou nou nan chè-a sou Pons Pilat […]. Li té vrèman soufri minm jan li té vrèman résisité » (Smyrn. 1-2).

497     Sa Évanjil-yo rakonté (cf. Mt 1, 18-25 ; Lc 1, 26-38) fè konprann konsépsion virjinal-la tankou yon aksion Bondié ki dépasé tout konpréansion épi tout posibilité moun t-a ginyin (cf. Lc 1, 34) : « Sèké sa-a ki pran nésans nan li-a, sé nan Éspri-Sin-an li soti », sé sa anj-la di Jozèf osijè Mari épouz li-a (Mt 1, 20). La-a l’Égliz-la ouè akonplisman Promès Bondié té fè palintèmédiè profèt Izayi-a : « Min Vièj-la ap ansint, l-ap anfanté yon ti gason » (Is 7, 14, dapré traduksion grèk-la Mt 1, 23).

498     Kèk foua, poutèt silans évanjil sin Mark épi lèt Nouvo Téstaman-an, té gin dout osijè konsépsion virjinal nan Mari-a. Yo té minm kapab mandé èské la-a sé pa kèk léjand oubyin konstriksion téolojik san dimansion istorik. Pou sa yo doué réponn : lafoua nan konsépsion virjinal Jézu-a té jouinn yon opozision rèd, dérizion oubyin inkonpréansion sou bò Juif ak payin ki pa kouè-yo (cf. S. Justin, dial. 66, 67 ; Origène, Cels. 1, 32. 69 ; e.a.) : li pa-t soti nan mitoloji payin-yo oubyin nan kèk adaptasion parapò a lidé nan épòk-la. Signifikasion événman sa-a sé sèlman nan lafoua yo kapab rivé ladan-l, sa ki égzaminé-l nan « konéksion mistè-yo youn ak lòt »-la (DS 3016), nan anbrasé mistè Kris-la dépi Inkarnasion li-an jous nan Pak li-a. Déja sint Ignas d’Antiòch témouagné konéksion sa-a : « Chèf tè sa-a pa-t konnin virjinité Mari épi anfantman-l nan, ni lanmò Granmèt-la non plis : toua mistè ki rélé byin fò, ki réalizé nan silans Bondié » (Eph. 19, 1 ; cf. 1 Co 2, 8).
¬ [50] [2717]

Mari – « toujou Vièj »

499     Méditasion lafoua li-a ki alé pi afon nan matènité virjinal-la minnin l’Égliz-la déklaré virjinité Mari-a réyèl épi pou tout tan (cf. DS 427) minm nan anfantman Pitit Bondié-a ki tounin moun-nan (cf. DS 291 ; 294 ; 442 ; 503 ; 571 ; 1880). Réyèlman vré Nésans Kris-la « pa diminué intégrité virjinal [Manman]-l min li konsakré-l » (LG 57). Litiji l’Égliz-la sélébré Mari kòm Aeiparthenos, « toujou vièj » (cf. LG 52).

500     Pou sa, pafoua, objéksion-an sèké Sint-Ékritu-a mansioné frè ak sè Jézu (cf. Mc 3, 31-35 ; 6, 3 ; 1 Co 9, 5 ; Ga 1, 19). L’Égliz-la té toujou konprann pasaj sa-yo sé pa osijè lòt pitit Mari ki Vièj : réyèlman Jak épi Jozèf, « frè » Jézu ((Mt 13, 55), sé pitit yon Mari ki disip Jézu (cf. Mt 27, 56) yo dézignin-l yon fason ki inpòtan kòm « lòt Mari-a » (Mt 28, 1). Sé pròch paran yo yé dapré yon éksprésion yo byin konnin nan Ansyin Téstaman-an (cf. Gn 13, 8 ; 14, 16 ; 29, 15 ; etc.).

501     Jézu sé sèl Pitit Mari. Min matènité spirituèl Mari-a (cf. Jn 19, 26-27 ; Ap 12, 17) louvri sou tout moun-yo Jézu té vîn sové-a : « Réyèlman, li anfanté yon Pitit, sa Bondié mété kòm “prémié pitit nan pami tout foul frè yo” (Rm 8, 29), sètadi fidèl-yo, sa l-ap kolaboré ak rinmin yon manman pou nésans yo épi pou édikasion yo » (LG 63).
¬ [969] [970]

Matènité virjinal Mari-a nan projè Bondié-a

502     Jan lafoua-a gadé-a, an rapò ak Révélasion-an toutantié, kapab dékouvri rézon kaché ki fè Bondié, nan projè li té ginyin pou-l sové nou-an, té vlé pou Pitit li-a pran nésans nan yon Vièj. Rézon sa-yo ranvouayé alafoua nan Pèrsòn Kris-la épi mision rédanmsion li-an ak nan akséptasion mision sa-a sou bò Mari an favè tout moun-yo :
¬ [90]

503     Virjinité Mari manifésté inisiativ absolu Bondié nan Inkarnasion-an. Jézu pa gin dòt Papa pasé Bondié (cf. Lc 2, 48-49). « Li pa janm étranjé parapò a Papa-a poutèt natu moun-nan li pran-an. […] Yon sèl-la épi minm-nan sé Pitit Bondié ak moun-nan. Natirèlman Pitit Papa-a dapré divinité-a, natirèlman Pitit Mari kòm moun ; min Pitit Papa-a osans pròp nan toulèdé » (Cc. Frioul en 796 : DS 619).
¬ [422]

504     Jézu vîn fèt pa pouvoua Éspri-Sin-an nan vant Mari ki Vièj, paské li sé nouvo Adan-an (cf. 1 Co 15, 45) ki inogiré nouvo kréasion-an : « Prémié moun-nan sòti nan pousiè-a, dézièm moun-nan sòt nan sièl » (1 Co 15, 47). Dépi Kris-la fèt nan vant, sa-l yé kòm moun-nan ranpli ak Éspri-Sin-an paské « Bondié pa bay Éspri-a avèk mézi » (Jn 3, 34). « Nan sa-l plin-an », ki pròp pou li-minm ki tèt natu moun-nan ki rachté-a (cf. Col 1, 18), « nou […] résévoua gras sou gras » (Jn 1, 16).
¬ [359]

505     Jézu, nouvo Adan-an, ak konsépsion virjinal li-a, inogiré nouvo nésans pitit adopsion-yo nan Éspri-Sin-an palintèmédiè lafoua-a. « Kijan pou sa fèt ? » (Lc 1, 34 ; cf. Jn 3, 9). Patisipé nan lavi Bondié-a sa pa soti « nan san-yo, ni nan volonté chè-a, ni nan volonté gason, min li fèt sot nan Bondié » (Jn 1, 13). Aksépté lavi sa-a sé kichòy virjinal, paské sé Éspri-Sin-an ki bay moun-nan li toutantié. Konpréansion vokasion moun-nan parapò a Bondié kòm yon mariaj (cf. 2 Co 11, 2) li akonpli totalman nan matènité virjinal Mari-a.
¬ [1265]

506     Mari Vièj paské virjinité-l la sé sign lafoua-l ki pa falsifié (dévouayé) ak okinn dout (LG 63) épi don total li fè bay volonté Bondié-a (cf. 1 Co 7, 34-35). Sé lafoua li-a ki pèmèt li vîn Manman Sovè-a. « Gin plis kontantman donk pou Mari pou-l résévoua Kris-la nan lafoua pasé pou-l té fòmé Kris-la nan chè-a » (S. Augustin, virg. 3 : PL 40, 398).
¬ [148, 1814]

507     Mari Vièj épi Manman, an minm tan, paské li sé modèl épi réalizasion l’Égliz-la ki pi apouin (cf. LG 63) : « L’Égliz-la […] li-minm tou vîn tounin Manman palintèmédiè Paròl Bondié-a li résévoua ak lafoua : ak prédikasion-an épi Batèm-nan li anfanté pitit ki vîn fèt pa pouvoua Éspri-Sin-an épi ki pran nésans sot nan Bondié pou nouvo lavi ki pap mouri-a. Konsa li vièj tou, paské li konsèvé lafoua li toutantié épi pròp bay Épou-a » (LG 64).
¬ [967] [149]

Rézimé

508     Nan désandans Èv-la Bondié chouazi Mari ki Vièj pou-l té Manman Pitit li-a. « Plin lagras », li sé « pi bon frui Rédanmsion-an » (SC 103) : dépi prémié moman li fèt nan vant li prézèvé intak parapò a déchéans péché orijinèl-la épi nan tout déroulman lavi-l li rété pròp parapò a tout péché pèsonèl.

509     Mari sé « Manman Bondié » tout bon vré poutèt li sé Manman Pitit Bondié dépi anvan tout tan-an, ki tounin moun é ki Bondié li-minm.

510     Mari rété Vièj antan Pitit li-a vîn fèt nan li, Vièj antan-l anfanté-l, Vièj antan-l poté-l, Vièj antan-l nouri-l, Vièj san rété » (S. Augustin, serm. 186, 1 : PL 38, 999) : nan sa-l yé toutantié li sé « sèvant Granmèt-la » (Lc 1, 38).

511     Mari ki Vièj té kolaboré « ak lafoua ki lib épi obéyisans nan sové moun-nan » (LG 56). Li té bay konsantman-l « nan plas natu moun-nan toutantié » (S. Thomas d’A., s. th. 3, 30, 1). Ak obéyisans li-a, li vîn tounin nouvo Èv-la, Manman vivan-yo.

 

Gid

PARAGRAF 3.  Mistè lavi Kris-la

512     Parapò a lavi Kris-la, Sinbòl lafoua-a palé sèlman osijè mistè Inkarna­sion-an (konsépsion épi nésans) épi Pak-la (soufrans, krisifiksion, lanmò, antèman, désant nan lanfè-yo, réziréksion épi asansion). Li pa di anyin éksplisitman osijè mistè lavi kaché épi piblik Jézu-a ; min atik lafoua-a ki rapòté Inkarnasion Jézu ak Pak-la, yo kléré tout lavi Kris-la sou tè-a. « Tou sa Jézu té kòmansé fè ak sa-l té aprann, jous nan jou, lè-l té […] monté » (Ac 1, 1-2) sé anba limiè mistè Nésans-la épi Pak-la pou yo konsidéré yo.
¬ [1163]

513     Katéchèz-la, dapré sikonstans-yo, ap déplouayé tout richès mistè Jézu yo. Isit-la sa sifi pou indiké kèk éléman ki komin pou tout mistè lavi Kris-la (I), pou déligné apré sa prinsipal mistè lavi kaché-a (II) épi piblik (III) Jézu-a.
¬ [426, 561]

I. Tout lavi Kris-la sé mistè

514     Anpil bagay ki intérésé kiriozité moun parapò a Jézu, yo pa nan Évanjil-yo. Osijè lavi-l nan Nazarèt yo prèské pa di anyin, épitou yon gran pati nan lavi piblik li-a yo pa rakonté-l (cf. Jn 20, 30). Sa-k té ékri nan Évanjil-yo, yo rakonté-l « pou nou kouè Jézu sé Kris Pitit Bondié, épi pou antan nou kouè-a, nou gin lavi o non-l » (Jn 20, 31).

515     Sé moun-yo ki té pami prémié sa-k té gin lafoua-a ki té ékri Évanjil-yo (cf. Mc 1, 1 ; Jn 21, 24) épi ki té vlé fè lòt-yo patisipé ladan-l. Kòm yo té konnin nan lafoua kilès Jézu yé, yo té kapab ouè épi fè ouè tras mistè li-a nan tout lavi-l sou tè-a. Dépi nan toual ki vlopé-l nan Nésans li-a (cf. Lc 2, 7) jous nan vinèg Soufrans-la (cf. Mt 27, 48) épi dra Réziréksion-l nan (cf. Jn 20, 7), tout bagay nan lavi Jézu sé sign mistè li-a. Palintèmédiè aksion-l yo, palintèmédiè mirak li-yo, palintèmédiè paròl li-yo, yo révélé « nan li-minm » tout plénitud « sa Bondié-a » abité nan li « dapré kò-a » (Col 2, 9). Konsa, sa-l yé kòm moun parèt tankou « sakréman », sètadi, sign épi instriman divinité-l épi salu li-minm li ofri-a : sa yo té kapab ouè nan lavi-l sou tè-a, t-ap kondui nan mistè invizib sa-l yé kòm Pitit Bondié-a épi nan mision rédanmsion-l nan.
¬ [126] [609, 774] [477]

Lign ki komin pou mistè Jézu-yo

516     Tout lavi Jézu sé Révélasion Papa-a : paròl li-yo épi aksion-l yo, silans-yo ak soufrans-yo, fason-l yé épi fason-l palé. Jézu kapab di : « Moun ki ouè-m, li ouè Papa-a tou » (Jn 14, 9) ; épi Papa-a : « Sa-a sé Pitit mouin-an, sa-m rinmin-an : kouté-l » (Lc 9, 35). Lè Granmèt nou-an té tounin moun pou-l fè volonté Papa-a (cf. He 10, 5-7), minm lign ki pi piti nan mistè-l yo manifésté charité Bondié-a pou nou (1 Jn 4, 9).
¬ [65] [2708]

517     Tout lavi Kris-la sé yon mistè Rédanmsion. Rédanmsion-an vîn jouinn nou an prémié palintèmédiè san ki koulé sou koua-a (cf. Ep 1, 7 ; Col 1, 13-14 ; 1 P 1, 18-19), min mistè sa-a travay nan tout lavi Kris-la : déja nan Inkarnasion-l nan, koté antan-l désidé vîn pòv, li anrichi nou ak kondision pòv li-a (cf. 2 Co 8, 9) ; nan lavi kaché-l la koté antan-l soumèt (cf. Lc 2, 51), li réparé dézobéyisans nou-an ; nan paròl li-a ki purifié (pròpté) sa-k tandé-l yo (cf. Jn 15, 3) ; nan gérizon-l yo ak égzòsism li-yo koté « li-minm minm li té pran féblès nou-yo, li té poté maladi nou-yo » (Mt 8, 17 ; cf. Is 53, 4) ; nan Réziréksion-l nan, koté li jistifié nou (cf. Rm 4, 25).
¬ [606, 1115]

518     Tout lavi Kris-la sé yon mistè Rékonsidéré tout bagay apati tèt-la. Kèlkésoua sa Jézu té fè, té di épi té soufri, té gin kòm finalité pou rétabli moun-nan ki tonbé-a nan prémié vokasion-l nan :

« Lè li té inkarné épi li tounin moun, li réprann dépi nan tèt nan li-minm longè ékspozé istoua moun-yo, antan-l ba nou sové li sové nou-an an rézimé, pou sa nou té pèdi nan Adan-an, sètadi égzisté dapré pòtré ak résanblans Bondié-a, nou vîn résévoua-l nan Kris Jézu » (S. Irénée, hær. 3, 18, 1). « Dayè sé pousa li pasé nan tout laj lavi-a, antan-l rétounin bay yo tout sa-k pou minnin al nan kominion ak Bondié-a » (ibid. 3, 18, 7 ; cf. 2, 22, 4).

Kominion-nou avèk mistè Jézu-yo

519     Tout richès Kris-la sé tout moun yo bay-yo épi yo fè byin pou tout moun (RH 11). Kris-la pa-t minnin lavi-l pou pròp tèt pa-l, min pou nou, dépi Inkarnasion-an « poutèt tout moun, pou-l vîn sové nou » (DS 150) jous nan lanmò li-a « pou péché nou-yo » (1 Co 15, 3) épi Réziréksion li-an « pou nou vîn kòrèk-la », « pou jistifikasion nou-an » (Rm 4, 25). Jous koulié-a sé li-minm ki avoka-nou « bò kot Papa-a » (1 Jn 2, 1), « antan-l vivan tout tan pou-l priyé pou nou » (He 7, 25). Ak tout sa-l té viv épi li té soufri nan lavi-a poutèt nou yon sèl foua pou tout tan, li rété prézan pou tout tan « dévan fas Bondié pou nou » (He 9, 24).
¬ [793, 602] [1085]

520     Nan tout lavi-l, Jézu prézanté-l kòm modèl-nou (cf. Rm 15, 5 ; Ph 2, 5) : sé li ki « moun ki apouin nèt-la » (homme parfait) (GS 38) k-ap invité nou pou nou vîn tounin disip-li épi pou nou suiv li : ak rabèsman-l nan, li ba nou yon égzanp pou nou imité (cf. Jn 13, 15), ak priyè-l la, li ralé nou nan priyè-a (cf. Lc 11, 1), ak kondision pòv li-a, li rélé nou pou nou résévoua libréman mank mouayin-an ak pèsékision-yo (cf. Mt 5, 11-12).
¬ [459, 359] [2607]

521     Tout sa Kris-la té viv li fè-l pou nou kapab minnin lavi-nou nan li épi pou-l kapab minnin lavi-l nan nou. « Pitit Bondié-a, palintèmédiè Inkarnasion-l nan, té vîn fè youn nan yon fason ak tout moun » (GS 22, § 2). Yo rélé nou pou nou fè youn avè-l ; kòm manb nan kò li-a, li fè yon fason pou nou kominié nan sa-l té viv nan chè li-a pou nou épi kòm modèl-nou :
¬ [2715] [1391]

« Nou doué kontinué épi akonpli nan nou kondision ak mistè Jézu-yo épitou nou doué priyé-l souvan […] pou-l fîn réalizé-l épi akonpli-l nan nou ak nan tout l’Égliz li-a. […] Paské Pitit Bondié-a gin nan nanm-li pou-l kominiké épi élaji nan yon sètin fason épi kontinué mistè-l yo nan nou ak nan tout l’Égliz li-a, […] soua nan lagras-yo li établi pou-l ba nou-yo, soua nan rézilta li vlé réalizé nan nou palintèmédiè minm mistè sa-yo. Sé nan fason sa-a li vlé réalizé yo nan nou » (S. Jean Eudes, Le royaume de Jésus, 3, 4 : Oeuvres complètes, v. 1 [Vannes 1905] p. 310-311).

II. Mistè anfans ak lavi kaché Jézu-a

Préparasion-yo

522     Avènman Pitit Bondié-a sou tè-a sé yon événman ki tèlman gran dépasé mézi, Bondié té vlé préparé-l pandan sièk tan. Rit ak sakrifis, figi ak sinbòl « Prémié Téstaman-an » (cf. He 9, 15), li fè yo tout vîn réyini ansanm nan Kris-la : li anonsé-l nan bouch Profèt-yo ki té vîn youn apré lòt nan Israèl. Dayè li révéyé nan kè moun nasion-yo yon atant voualé Avènman li-an.
¬ [711, 762]

523     Sin Jan Batis sé sa k-ap kouri imédiatman dévan (précurseur) Granmèt-la (cf. Ac 13, 24) yo voyé-l pou-l préparé rout-la (cf. Mt 3, 3). Li minm, « profèt Sa-a ki anro nèt-la » (Lc 1, 76), li dépasé tout Profèt-yo (cf. Lc 7, 26), sé li ki dènié-a nan yo (cf. Mt 11,13), li inogiré Évanjil-la (cf. Ac 1, 22 ; Lc 16, 16) ; li salué Avènman Kris-la dépi nan vant manman-l (cf. Lc 1, 41) épi li gin kontantman poutèt li sé « zanmi mésié k-ap marié-a » (Jn 3, 29) ki indiké-l kòm « Mouton Bondié-a, ki ouété péché tè-a » (Jn 1, 29). Antan-l vini anvan Jézu « nan éspri ak pouvoua Éli » (Lc 1, 17), li rann li témouagnaj ak prédikasion-l, ak batèm konvèsion-an épi finalman ak mati li sibi-a (cf. Mc 6, 17-29).
¬ [712, 720]

524     Chak ané, antan l-ap sélébré litiji Avan-an (Avènman-an), l’Égliz-la aktualizé fason sa-a pou tann Mési-a (li fè-l vîn prézan antan-l réviv li) : antan yo kominié nan préparasion ki té long pou prémié Avènman Sovè-a, fidèl-yo rénouvlé dézi byin cho pou dézièm Avènman-an (cf. Ap 22, 17). Palintèmédiè sélébrasion nésans ak mati Prékursè-a, l’Égliz-la fè youn ak sa-l té anvi-a : « Li minm sé pou-l grandi, mouin minm minm sé pou-m vîn pi piti » (Jn 3, 30).
¬ [1171]

Mistè Nésans Granmèt-la (Noèl)

525     Jézu té fèt nan yon koté yo séré pay pou bèt manjé, nan yon fanmi ki té pòv (cf. Lc 2, 6-7) ; sé gadyin mouton tou sinp ki té prémié témouin événman-an. Nan povrété sa-a gloua sièl-la manifésté (cf. Lc 2, 8-20). L’Égliz-la pa sispann chanté gloua nuit sa-a :
¬ [437] [2443]

« Jodi-a Vièj-la anfanté Sa-a ki anlè tout sa-k égzisté,
épi tè-a ofri yon gròt bay sa yo pa kapab rivé koté-l la.
Anj-yo ak gadyin mouton-yo ba li gloua,
maj-yo ak étoual-la fè rout ansanm :
paské li pran nésans pou nou
Ti Bébé, Bondié dépi anvan tout tan-an ! »
(Kontakion de Romanos le Mélode)

526      « Vîn tounin tankou ti moun piti-yo » parapò a Bondié sé kondision pou antré nan Rouayòm-nan (cf. Mt 18, 3-4) ; pousa sé pou bésé tèt-ou (cf. Mt 23, 12), vîn toupiti ; plis toujou, li nésésè pou « fèt ankò » (Jn 3, 7), « fèt sot nan Bondié » (Jn 1, 13) pou « vîn tounin pitit Bondié » (Jn 1, 12). Mistè Noèl-la (Nésans Granmèt-la) akonpli nan nou lè « Kris-la fòmé nan nou » (Ga 4, 19). Noèl sé mistè « mèvèy échanj-la » :

« Ala li ékstraòdinè sa nou troké-a ! Kréatè ras moun-nan antan li pran yon kò animé, li té aksépté pran nésans nan Vièj-la ; épi antan sé san sémans li soti kòm moun, li té fè nou kado divinité-l la » (LH, antienne de l’octave de Noël).
¬ [460]

Mistè anfans Jézu

527     Sikonsizion Jézu-a, uit jou apré Nésans li-a (cf. Lc 2, 21), sé sign li antré fè pati désandans Abraam-nan, nan pèp Alians-la, li soumèt anba Laloua-a (cf. Ga 4, 4), li déstiné pou kult Israèl-la, l-ap patisipé ladan-l pandan tout lavi-l. Sign sa-a anonsé davans « sikonsizion Kris-la » ki Batèm-nan (cf. Col 2, 11-13).
¬ [580] [1214]

528     Épifani-an sé maniféstasion Jézu kòm Mési Israèl-la, Pitit Bondié épi Sovè tè-a. Ansanm avèk batèm Jézu nan Joudin-an épi nòs Kana-a (cf. LH, antienne du Magnificat des secondes vêpres de l’Épiphanie), l-ap sélébré adorasion Jézu-a, sa « maj-yo » té fè-a, yo-minm ki té soti olévan (Mt 2, 1). Nan « maj » sa-yo ki réprézanté rélijion payin-yo toutalantou yo, Évanjil-la ouè prémis nasion-yo ki résévoua Bòn Nouvèl sové yo sové-a palintèmédiè Inkarnasion-an. Rivé maj-yo rivé Jéruzalèm-nan pou adoré roua Juif-yo (Mt 2, 2) montré yo t-ap chèché nan Israèl, anba limiè mésianik étoual David-la (cf. Nb 24, 17 ; Ap 22, 16), sa-a ki t-apral roua nasion-yo (cf. Nb 24, 17-19). Rivé yo rivé-a vlé di payin-yo jouinn Jézu épi yo pap kapab adoré-l kòm Pitit Bondié épi Sovè tè-a si yo pa viré nan diréksion Juif-yo (cf. Jn 4, 22) pou yo résévoua Promès mésianik-la nan min yo jan-l yé nan Ansyin Téstaman-an (cf. Mt 2, 4-6). Épifani-an montré tout nasion-yo antré nan fanmi Patriarch-yo (S. Léon le Grand, serm. 33, 3 : PL 54, 242) épi vîn gin « dignité ki konfòm ak Israèl-la » (MR, Vigile Pascale 26 : prière après la troisième lecture).
¬ [439] [711 - 716, 122]

529     Prézantasion Jézu nan Tanp-la (cf. Lc 2, 22-39) montré-l kòm Prémié Pitit ki pou Granmèt-la kòm posésion-l (cf. Ex 13, 12-13). Avèk Siméon épi Àn, sé tout sa Israèl t-ap tann-nan ki vîn rankontré Sovè-l (sé konsa tradision bizantin-an rélé événman sa-a). Yo rékonèt Jézu kòm Mési-a yo t-ap tann dépi tèlman lontan, « limiè pou révélasion nasion-yo » épi « gloua Israèl », min tou « sign kontradiksion ». Soufrans épé-a yo prédi Mari-a, anonsé lòt ofrann-nan, koua-a, k-ap apouin nèt épi san parèy-la, k-ap bay salu-a Bondié « té paré dévan fas tout pèp-yo ».
¬ [583] [439] [614]

530     Chapé al nan Éjip-la épi masak inosan-yo (cf. Mt 2, 13-18) montré opozision fènoua-yo kont limiè-a : « Li vîn lakay li, moun lakay li pa-t résévoua-l » (Jn 1, 11). Tout lavi Kris-la ap maké ak pèsékision. Moun ki pou li-yo, yo patisipé ladan-l avèk li (cf. Jn 15, 20). Tounin sot Éjip-la (cf. Mt 2, 15) raplé Égzòd-la (cf. Os 11, 1) épi prézanté Jézu kòm libératè définitif-la.
¬ [574]

Mistè lavi kaché Jézu-a

531     Pandan pi gran pati lavi-l, Jézu patisipé nan kondision lavi majorité moun-yo té ginyin : lavi chak jou-a san aparans grandè, lavi ak travay min-yo, lavi rélijié yon Juif ki soumèt anba Laloua Bondié-a (cf. Ga 4, 4), lavi nan kominoté-a. Pandan tout périòd sa-a, yo révélé nou Jézu té soumèt vizavi paran-l yo épi li « t-ap fè progrè nan sajès ak nan laj ak nan gras dévan Bondié ak lézòm » (Lc 2, 51-52).
¬ [2427]

532     Obéyisans Jézu aléga Manman-l ak papa légal li-a té akonpli katriyèm kòmandman-an alapèféksion. Sa-a sé pòtré tanporèl obéyisans li ginyin kòm Pitit aléga Papa-l ki nan sièl-la. Jan Jézu soumèt chak jou bay Jozèf ak Mari-a ap anonsé épi antisipé priyè nan jadin-an : « Sèlman sé pa volonté pa-m… » (Lc 22, 42). Obéyisans Kris-la nan sikonstans kaché lavi chak jou-a té déja inogiré travay rémété sou pié sa dézobéyisans Adan-an té détrui-a (cf. Rm 5, 19).
¬ [2214 - 2220] [612]

533     Lavi kaché Nazarèt-la pèmèt tout moun gin kominion ak Jézu nan chémin lavi ki pi òdinè-a chak jou :

« Kay Nazarèt-la sé yon ékòl koté nou kòmansé konprann lavi Kris-la : sètadi ékòl Évanjil-la. […] Sé silans réyèlman yo aprann la toudabò. Nou t-a souété pi gran konsidérasion pou silans-la réviv nan nou, sètadi bèl dispozision éspri sa-a ki nésésè-a […]. An plis isit la-a nou kapté yon mòd lavi nan fanmi. Sé pou Nazarèt aprann nou kisa fanmi-an yé, ki kalité kominion nan rinmin-an, bèlté-l ki sérié épi sinp, karaktè sakré li ginyin épi yo pa doué déréspékté […]. Anfin, isit la-a nou konnin aprantisaj travay-la. O ! Nazarèt sa-a, kay Pitit chapantié-a, isit la-a nou t-a souété konprann épi sélébré laloua travay moun-nan ginyin-an ki rèd anpil sé vré min ki sèvi rédanmsion […] ;  isit la-a tou nou vlé salué tout travayè sou tè-a épi montré yo gran modèl yo-a, frè yo-a ki Bondié » (Paul VI, discours 5 janvier 1964 à Nazareth ).
¬ [2717] [2204] [2427]

534     Jouinn yo tounin jouinn Jézu nan Tanp-la (cf. Lc 2, 41-52) sé sèl événman ki kasé silans Évanjil-yo osijè ané kaché Jézu-yo. La-a Jézu pèmèt déviné konsékrasion total li-a pou mision-l nan ki soti nan mistè sa-l yé kòm Pitit Bondié-a : « Èské nou pa-t konnin sé nan afè Papa-m mouin gin pou-m rété ». Mari ak Jozèf « pa-t konprann » paròl sa-a, min yo résévoua-l nan lafoua, épi Mari « t-ap konsèvé tout paròl sa yo nan kè-l », pandan tout déroulman ané-yo koté Jézu té rété kaché nan silans lavi òdinè-a.
¬ [583, 2599] [964]

III. Mistè lavi piblik Jézu-a

Batèm Jézu

535     Kòmansman (cf. Lc 3, 23) lavi piblik Jézu-a sé batèm li-an Jan té fè nan Joudin-an (cf. Ac 1, 22). Jan t-ap « préché yon batèm pénitans, pou padon péché-yo » (Lc 3, 3). Yon foul péchè, piblikin épi sòlda (cf. Lc 3, 10-14), Farizyin épi Saduséyin (cf. Mt 3, 7) épi libètîn (prostitué) (cf. Mt 21, 32) vini pou fè-l batizé yo. « Lè sa-a Jézu vini ». Jan-Batis ézité, Jézu insisté : li résévoua batèm-nan. Lè sa-a Éspri-Sin-an, sou fòm yon kolonb, vîn anlè Jézu, épi yon voua proklamé sot nan sièl-la : « Sa-a sé Pitit mouin-an mouin rinmin-an, nan li mouin jouinn plézi-m » (Mt 3, 13-17). Sé maniféstasion Jézu (« épifani ») kòm Mési Israèl-la épi Pitit Bondié.
¬ [719 - 720] [701] [438]

536     Batèm Jézu-a, sou bò pa-l, sé aksépté épi kòmansé mision-l nan kòm Sèvitè k-ap soufri. Li kité yo konté-l pami péchè-yo (cf. Is 53, 12) ; déja li sé « Mouton Bondié-a, ki ouété péché tè-a » (Jn 1, 29) ; déja, li antisipé « batèm » lanmò-l la nan san-an (cf. Mc 10, 38 ; Lc 12, 50). Li déja vini pou-l « réalizé tout jistis » (Mt 3, 15), sètadi, pou-l soumèt totalman bay volonté Papa-a : paramou li aksépté batèm lanmò sa-a pou padon péché nou-yo (cf. Mt 26, 39). Akséptasion sa-a sé répons li bay voua Papa-a ki mété tout bon plézi-l nan Pitit li-a (cf. Lc 3, 22 ; Is 42, 1). Éspri-a, sa Jézu posédé anplin-an dépi li fòmé nan vant-la, vini pou-l « rété » sou li (Jn 1, 32-33 ; cf. Is 11, 2). Sé Jézu ki pra-l sous Éspri-a pou tout moun. Nan batèm li-an, « sièl-yo louvri pou li » (Mt 3, 16), sa péché Adan-an té fèmin-an ; épi dlo-yo vîn sin antan Jézu ak Éspri-a désann, kòm prémié mouvman nouvo kréasion-an.
¬ [606] [1224] [444] [727] [739]

537     Palintèmédiè Batèm-nan, krétyin-an vîn sanblé sakramantèlman ak Jézu, li-minm ki antisipé nan batèm li-an Lanmò-l ak Réziréksion-l ; krétyin-an doué antré nan mistè soumision rabèsman ak pénitans sa-a, désann nan dlo-a ak Jézu pou-l monté avèk li, épitou fèt yon lòt foua nan dlo ak Éspri pou-l tounin pitit Papa-a rinmin nan Pitit li-a épi « maché nan nouvo lavi-a » (Rm 6, 4) :
¬ [1262]

« Poutèt sa, an nou antéré ansanm ak Kris-la palintèmédiè Batèm-nan, pou nou résisité ansanm avèk li ; an nou désann ansanm avèk li, pou, an minm tan, yo lévé nou anlè ; an nou monté ansanm avèk li, pou, an minm tan tou, yo ba nou gloua-a » (S. Grégoire de Naz., or. 40, 9 : PG 36, 369B).
¬ [628]

Sé konsa sa fèt « pou apati sa-k té réalizé nan Kris-la nou vîn konnin apré bingn dlo-a, Sint-Éspri-a volé vîn nan nou sot nan pòt sièl-yo, li vidé onksion gloua sièl-la nan nou, voua Papa-a fè nou tounin pitit adoptif » (S. Hilaire, Mat. 2 : PL 9, 927).

Tantasion Jézu-yo

538     Évanjil-yo palé osijè yon tan Jézu té pou kont-li nan dézè-a apré Jan fîn batizé-l la : « Éspri-a pousé-l nan dézè-a » épi li rété la karant jou san-l pa manjé ; li viv ak bèt sovaj-yo épi anj-yo t-ap sèvi-l (cf. Mc 1, 12-13). Alafin tan sa-a, Satan tanté-l toua foua antan-l chèché késioné dispozision li gin kòm pitit aléga Bondié-a. Jézu répousé atak sa-yo ki réprann nan tèt tantasion Adan nan paradi-a épi Israèl nan dézè-a, épi Djab-la pati sot koté-l « jous pou tan-an » (Lc 4, 13).
¬ [394] [518]

539     Évanjélis-yo indiké sans kaché événman salu sa-a. Jézu sé nouvo Adan-an, ki rété fidèl koté prémié-a té sikonbé nan tantasion-an. Jézu akonpli vokasion Israèl-la : kontrèman a sa-yo ki té provoké Bondié lontan pandan karantan nan dézè-a (cf. Ps 95, 10), Kris-la révélé okontrè kòm Sèvitè ki obéyi volonté Bondié-a anplin. Nan sa Jézu ranpòté viktoua sou Djab-la : li « maré moun ki gin fòs-la » épi li raché nan min-l yon lòt foua sa-l té pran-an (Mc 3, 27). Viktoua Jézu sou Tantatè-a nan dézè-a ap antisipé viktoua nan soufrans-la, obéyisans li-a nan pi ro dégré poutèt rinmin li ginyin kòm pitit aléga Papa-a.
¬ [397] [609]

540     Tantasion Jézu-a manifésté nan ki fason Pitit Bondié-a sé Mési-a, kontrèman a sa Satan ap propozé-l la épi moun-yo (cf. Mt 16, 21-23) souété ba li-a. Sé poutèt sa Kris-la ranpòté viktoua sou Tantatè-a pou nou : « Sèké nou pa gin yon prèt an chèf ki pa kapab soufri féblès-nou avèk nou, yo éséyé-l nan tout bagay minm jan avèk nou, sof péché-a » (He 4, 15). Chak ané pandan karant jou Gran Karèm-nan, l’Égliz-la fè youn ak mistè Jézu nan dézè-a.
¬ [2119] [519, 2849] [1438]

« Péyi-roua Bondié-a proché »

541      « Apré yo fîn rinmèt Jan, Jézu rivé nan Galilé antan l-ap préché bòn nouvèl Bondié-a, antan l-ap di : “Tan-an rivé bout, péyi-roua Bondié-a proché : fè pénitans épi kouè nan Bòn Nouvèl-la” » (Mc 1, 15). « Sé konsa Kris-la, pou-l akonpli volonté Papa-a, té inogiré Rouayòm sièl-yo sou tè-a » (LG 3). Min, volonté Papa-a sé « lévé moun-yo anlè pou yo patisipé nan lavi Bondié-a » (LG 2). Li fè sa antan-l rasanblé moun-yo alantou Pitit li-a Jézu-Kri. Rasanbléman sa-a sé l’Égliz-la ki « sémans, jèm épi kòmansman » Rouayòm Bondié-a sou tè-a » (LG 5).
¬ [2816] [763] [669, 768, 865]

542     Kris-la ki nan kè rasanbléman moun-yo nan « fanmi Bondié » sa-a. Li konvoké yo alantou-l palintèmédiè paròl li-a, palintèmédiè sign li-yo ki manifésté Rouayòm Bondié-a, palintèmédiè mision disip li-yo. Li réalizé Avènman Règn li-a prinsipalman palintèmédiè gran mistè Pak li-a : palintèmédiè Lanmò-l sou koua-a épi Réziréksion-l nan : « Mouin minm minm, lè y-ap lévé-m sot sou tè-a, m-ap rédi tout bagay vîn jouinn mouin » (Jn 12, 32). Yo rélé tout moun pou yo vîn fè youn konsa ak Kris-la (cf. LG 3).
¬ [2233]

Anons Rouayòm Bondié-a

543     Sé tout moun  yo rélé vîn antré nan Rouayòm-nan. Ringn mésianik sa-a, yo anonsé-l toudabò bay pitit Israèl-yo (cf. Mt 10, 5-7), li fèt pou nan tout nasion moun-yo résévoua-l (cf. Mt 8, 11 ; 28, 19). Pou rivé antré ladan-l, li nésésè pou résévoua paròl Jézu-a :
¬ [764]

« Yo konparé paròl Granmèt-la réyèlman ak yon sémans yo jété nan yon jadin : moun ki tandé-l ak lafoua épi ki antré nan ti bann mouton Kris-la, yo résévoua rouayòm-nan ; apré, ak pròp fòs-li, sémans-la jèmin épi grandi jous tan rékòlt-la ap rivé (LG 5).

544     Péyi-roua-a sé pou pòv-yo ak sa-k piti-yo, sètadi, pou sa-yo ki résévoua-l ak yon kè rabésé. Yo voyé Jézu « poté bòn nouvèl-la bay pòv-yo » (Lc 4, 18 ; cf. 7, 22). Li déklaré ala kontantman pou yo « paské sé pou yo péyi-roua sièl-yo yé » (Mt 5, 3) ; sé « bay ti moun piti-yo » Papa-a té aksépté révélé sa-k rété kaché pou savan-yo ak sa-k gin ladrès-yo (cf. Mt 11, 25). Jézu patisipé nan lavi pòv-yo dépi krèch-la jous sou koua-a ; li fè ékspérians grangou (cf. Mc 2, 23-26 ; Mt 21, 18), souaf (cf. Jn 4, 6-7 ; 19, 28) manké mouayin (cf. Lc 9, 58). Pi plis minm : li idantifié pròp tèt-li ak tout kalité pòv-yo épi li fè rinmin aktif aléga yo tounin yon kondision pou antré nan Rouayòm li-an (cf. Mt 25, 31-46).
¬ [709] [2443, 2546]

545     Jézu invité péchè-yo sou tab Péyi-Roua-a : « Mouin pa vîn rélé moun ki kòrèk-yo, min péchè-yo » (Mc 2, 17 ; cf. 1 Tm 1, 15). Li invité yo konvèti sinon li pap posib pou yo antré nan Rouayòm-la, min li montré yo, ak paròl ak aksion, mizérikòd san limit Papa-l la pou yo (cf. Lc 15, 11-32) épi grandè « kè kontan [ki gin] nan sièl-la pou yon péchè ki fè pénitans » (Lc 15, 7). L-ap démontré rinmin sa-a nan fason ki pi ro-a ak sakrifis pròp lavi li-a « pou padon péché-yo » (Mt 26, 28).
¬ [1443, 388, 1846] [1439]

546     Jézu rélé pou yo antré nan Rouayòm-nan ak parabòl-yo ki yon lign karaktéristik ansègnman-l nan (cf. Mc 4, 33-34). Palintèmédiè yo, li invité nan résépsion fèt Rouayòm-nan (cf. Mt 22, 1-14), min li égzijé tou yon choua radikal : pou rivé gin Rouayòm-nan li nésésè pou bay tout bagay (cf. Mt 13, 44-45) ; paròl-yo pa asé, sé aksion yo mandé (cf. Mt 21, 28-32). Parabòl-yo sé tankou yon glas pou moun-nan : èské li résévoua paròl-la sèlman tankou yon tè di oubyin tankou yon bon tè (cf. Mt 13, 3-9) ? Kisa-l fè ak talan li résévoua-yo (cf. Mt 25, 14-30) ? Jézu ak prézans Rouayòm-nan sou tè sa-a sé sékrè ki nan kè parabòl-yo. Li nésésè pou yo antré nan Péyi-Roua-a, sètadi, vîn tounin disip Kris-la pou rivé konnin « mistè péyi-roua sièl-yo » (Mt 13, 11). Pou moun ki rété « déyò »-yo (Mc 4, 11), tout bagay rété énigmatik (tankou dévinèt yo pa konprann) (cf. Mt 13, 10-15).
¬ [2613] [542]

Sign Rouayòm Bondié-a

547     Paròl Jézu di-yo akonpagné avèk anpil « mèvèy, prodij ak sign » (Ac 2, 22) ki montré Rouayòm-nan prézan nan li. Yo témouagné Jézu sé Mési-a yo té anonsé davans-la (cf. Lc 7, 18-23).
¬ [670] [439]

548     Sign Jézu fè-yo témouagné sé Papa-a ki voyé-l (cf. Jn 5, 36 ; 10, 25). Yo invité kouè nan li (cf. Jn 10, 38). Moun ki adrésé-l ak lafoua, li ba yo sa yo mandé-a (cf. Mc 5, 25-34 ; 10, 52 ; etc.). Lè sa-a mirak-yo fòtifié lafoua nan li-minm k-ap fè travay Papa-l la : yo témouagné li sé Pitit Bondié-a (cf. Jn 10, 31-38). Min yo té kapab okazion « skandal » tou (Mt 11, 6). Intansion sign-yo sé pa pou satisfè kiriozité oubyin anvi maji. Malgré mirak li-yo ki tèlman évidan, gin moun k-ap réjté Jézu (cf. Jn 11, 47-48) ; yo minm akizé-l pou sa, kòmsi sé pa pouvoua démon-yo l-ap aji (cf. Mc 3, 22).
¬ [156] [2616] [574] [447]

549     Antan-l libéré kèk moun anba sa-k mal sou tè-a : grangou (cf. Jn 6, 5-15), injistis (cf. Lc 19, 8), maladi ak lanmò (cf. Mt 11, 5), Jézu té réalizé sign mésianik. Min li pa-t vini pou-l ouété tout mal isit sou tè-a (cf. Lc 12, 13. 14 ; Jn 18, 36), min pou-l libéré moun-nan anba ésklavaj ki pi térib-la, péché-a (cf. Jn 8, 34-36), k-ap antravé yo nan vokasion yo kòm pitit Bondié épi ki kòz tout sa k-ap fè moun-yo ésklav.
¬ [1503] [440]

550     Avènman Rouayòm Bondié-a sé déstriksion rouayòm Satan-an (cf. Mt 12, 26) : « Min, si sé nan Éspri Bondié mouin chasé démon-yo, donk péyi-roua Bondié-a rivé sou nou » (Mt 12, 28). Égzòsism Jézu fè-yo libéré moun-yo sot anba dominasion démon-yo (cf. Lc 8, 26-39). Yo antisipé gran viktoua Jézu sou « chèf tè sa-a » (Jn 12, 31). Sé pa pouvoua koua Kris-la Rouayòm Bondié-a établi définitivman : « Bondié té kòmandé kòm roua antan-l sou boua-a » (Hymne "Vexilla Regis").
¬ [394] [1673] [440, 2816]

« Klé Péyi-Roua sièl-yo »

551     Dépi kòmansman lavi piblik li-a, Jézu té chouazi douz mésié pou yo té avèk li épi patisipé nan mision-l nan (cf. Mc 3, 13-19) ; Li ba yo pòsion nan otorité-l la « épi li voyé yo préché péyi-roua Bondié-a, épi géri malad yo » (Lc 9, 2). Yo rété asosié pou tout tan nan Rouayòm Kris-la, paské sé palintèmédiè yo l-ap dirijé l’Égliz-la :
¬ [858] [765]

« Mouin-minm mouin préparé péyi-roua-a pou nou, tankou Papa-m té préparé-l pou mouin, pou nou manjé, pou nou bouè sou tab mouin nan péyi-roua-m nan, épi pou nou chita sou trôn-yo, antan n-ap jijé douz fanmi Israèl-yo » (Lc 22, 29-30).

552     Nan group (kolèj) Douz-yo, Simon Piè gin prémié plas (cf. Mc 3, 16 ; 9, 2 ; Lc 24, 34 ; 1 Co 15, 5). Jézu konfié-l yon mision li pa bay lòt-yo. Pa pouvoua yon révélasion ki soti nan Papa-a, Piè té déklaré : « Ou sé Kris, Pitit Bondié vivan-an ». Lè sa-a Granmèt nou-an té déklaré-l : « Ou sé Piè, sou ròch sa-a m-ap bati Égliz mouin-an, pòt lanfè-yo pap ranpòté viktoua kont li » (Mt 16, 18). Kris-la, « Ròch vivan-an » (1 P 2, 4), bay l’Égliz li-a li bati sou Piè-a asirans viktoua sou puisans lanmò-yo. Poutèt lafoua-a li té déklaré-a, Piè rété kòm blòk-ròch l’Égliz-la ki pap souké. Li té résévoua mision pou-l kinbé lafoua sa-a pou-l pa janm fébli, épi pou-l konfirmé frè-l yo ladan-l (cf. Lc 22, 32).
¬ [880, 153, 442] [424]

553     Jézu konfié bay Piè yon otorité spésifik : « M-ap ba-ou klé péyi-roua sièl-yo ; tou sa ou-ap maré sou tè-a, l-ap maré nan sièl-yo, tou sa ou-ap lagé sou tè-a, l-ap lagé nan sièl-yo tou » (Mt 16, 19). « Pouvoua klé-yo » dézigné otorité pou gouvèné kay Bondié-a, ki l’Égliz-la. Jézu, « Bon gadyin-an » (Jn 10, 11) té konfirmé fonksion sa-a apré Réziréksion-l nan : « Okipé mouton-m yo » (Jn 21, 15-17). Pouvoua pou « maré épi lagé » vlé di otorité pou padonin péché-yo, pou bay jijman doktrinal épi pran désizion disiplîn nan l’Égliz-la. Jézu konfié otorité sa-a bay l’Égliz-la palintèmédiè ministè Apot-yo (cf. Mt 18, 18) épi patikilièman bay Piè, sé li minm sèl li konfié klé Rouayòm-nan éksplisitman.
¬ [381] [1445] [641, 881]

Yon avangou Rouayòm-nan : Transfigirasion-an

554     Dépi jou Piè té déklaré Jézu sé Kris-la, Pitit Bondié vivan-an, Mèt-la té « kòmansé montré disip li-yo li té gin pou-l al Jéruzalèm, pou-l soufri anpil nan min ansyin-yo ak skrib-yo, ak chèf prèt-yo, pou yo touyé-l épi pou-l résisité sou touazièm jou-a » (Mt 16, 21) : Piè réfizé anons sa-a (cf. Mt 16, 22-23), lòt-yo pa pi konprann pasé sa (cf. Mt 17, 23 ; Lc 9, 45). Sé nan kontèks sa-a yo mété événman sékrè Transfigirasion Jézu-a (cf. Mt 17, 1-8 par. ; 2 P 1, 16-18), sou yon mòn ki ro, dévan toua témouin li té chouazi : Piè, Jak épi Jan. Figi ak rad Jézu vîn kléré kon limiè. Moyiz ak Éli parèt antan y-ap palé ak li osijè « dépa-l la, sa-l t-ap réalizé Jéruzalèm-nan » (Lc 9, 31). Yon nuaj kouvri yo épi yon voua sot nan sièl-la di : « Sa-a sé Pitit mouin-an, sa-m rinmin-an : kouté-l »  (Lc 9, 35).
¬ [697, 2600] [444]

555     Pandan yon moman Jézu fè ouè gloua li ginyin kòm Bondié-a, konsa li konfirmé sa Piè té déklaré-a. Li montré tou pou-l « antré nan gloua-l la » (Lc 24, 26), li doué travèsé palintèmédiè koua-a nan Jéruzalèm. Moyiz ak Éli té ouè gloua Bondié sou mòn-nan ; Laloua-a ak Profèt-yo té anonsé soufrans Mési-a davans (cf. Lc 24, 27). Soufrans Jézu-a, Papa-a té vlé-l vrèman : Pitit-la aji tankou Sèvitè Bondié-a (cf. Is 42, 1). Nuaj-la indiké prézans Éspri-Sin-an : « Tout Trinité-a parèt, Papa-a nan voua-a, Pitit-la nan moun-nan, Éspri-Sin-an nan nuaj kléré-a » (S. Thomas d’A., s. th. 3, 45, 4, ad 2) :
¬ [2576, 2583] [257]

« Ou transfigiré sou mòn-nan, épi nan mézi yo té kapab, disip-yo té kontanplé gloua-ou la, Kris Bondié, pou lè y-a ouè-ou klouré sou koua-a, yo konprann soufrans ou-a sé ou ki vlé-l épi pou yo préché bay tè-a sé ou ki réyon klèté Papa-a tout bon » (Liturgie byzantine, Kontakion de la fête de la Transfiguration).

556     Nan papòt lavi piblik-la : batèm-nan ; nan papòt Pak-la : Transfigi­rasion-an. Palintèmédiè batèm Jézu-a « mistè prémié nouvo nésans-la té déklaré » : Batèm-nou ; Transfigirasion-an « sé sakréman dézièm nouvo nésans-la » : pròp réziréksion nou-an (S. Thomas d’A., s. th. 3, 45, 4, ad 2). Déjà kounié-a nou patisipé nan réziréksion Granmèt-la palintèmédiè Éspri-Sin-an ki aji nan sakréman Kò Kris-la. Transfigirasion-an ba nou yon avangou Avènman Kris-la nan gloua-a « li minm k-ap réfè kò féblès nou-an pou-l fè-l sanblé ak kò gloua li-a » (Ph 3, 21). Min li raplé nou tou « nou gin pou nou pasé anpil tray pou nou antré nan péyi-roua Bondié-a » (Ac 14, 22) :
¬ [1003]

« Sa-a, Piè po-t ko konprann li, lè-l té anvi viv ak Kris-la sou mòn-nan (cf. Lc 9, 33). Li té rézèvé sa pou ou Piè, apré lanmò-a. Kounié-a minm li di : Désann travay sou tè-a, sèvi sou tè-a, pou yo méprizé-ou épi klouré-ou sou koua sou tè-a. Lavi-a désann, pou yo touyé-l ; pin-an désann, pou-l grangou ; chémin-an désann, pou-l bouké sou rout-la ; sous-la désann, pou-l souaf : épi ou-minm ou réfizé soufri nan travay ? » (S. Augustin, serm. 78, 6 : PL 38, 492-493).

Jézu monté Jéruzalèm

557      « Lè jou yo té rivé pou yo pran Jézu, li-minm li té maré mîn-li pou-l té alé Jéruzalèm » (Lc 9, 51 ; cf. Jn 13, 1). Ak désizion sa-a li té vlé di li té paré pou-l monté Jéruzalèm pou-l al mouri la. Toua foua li té anonsé soufrans li-a ak Réziréksion-l nan (cf. Mc 8, 31-33 ; 9, 31-32 ; 10, 32-34). Antan-l pran diréksion Jéruzalèm, li di : « Sé pa nòmal pou yon profèt péri andéyò Jéruzalèm » (Lc 13, 33).

558     Jézu raplé lanmò Profèt-yo yo té touyé Jéruzalèm (cf. Mt 23, 37a). Poutan li insisté pou-l rélé Jéruzalèm vîn rasanblé alantou-l : « Konbyin foua mouin té vlé rasanblé pitit ou-yo, minm jan yon poul rasanblé ti poulèt li-yo anba zèl. Épi nou pa-t vlé ! » (Mt 23, 37b). Lè-l té ouè Jéruzalèm, li kriyé sou li épi yon lòt foua li éksprimé sa kè-l anvi : « Si ou té konnin ou minm tou, épi jodi-a minm, sa k-ap ba-ou lapè ! Min koulié-a li kaché pou jé-ou yo » (Lc 19, 41-42).

Antré mésianik Jézu-a nan Jéruzalèm

559     Kijan Jéruzalèm pral résévoua Mési li-a ? Jézu ki té toujou ralé kò-l anba éfò popilè ki t-ap fèt pou fè-l roua (cf. Jn 6, 15), li té chouazi tan-an épi li té préparé détay antré mésianik li-a nan vil « David papa-l la » (Lc 1, 32 ; cf. Mt 21, 1-11). Yo aklamé-l kòm pitit David, kòm sa-a k-ap poté salu-a (Hosanna vlé di « sové nou non ! », « ba nou salu-a ! »). Koulié-a minm « Roua gloua-a » (Ps 24, 7-10) « antan-l chita sou yon bourik » (Za 9, 9) li antré nan vil li-a : li pa soumèt Pitit Fi Siyon-an, pòtré l’Égliz li-a, antan-l kòmandé ak riz oubyin violans, min ak umilité ki rann témouagnaj bay vérité-a (cf. Jn 18, 37). Sé poutèt sa, jou sa-a, moun ki té nan Rouayòm li-a sé té ti moun-yo (cf. Mt 21, 15-16 ; Ps 8, 3) épi « pòv Bondié-yo » ki t-ap aklamé-l, minm jan anj-yo té anonsé-l bay gadyin mouton-yo (cf. Lc 19, 38 ; 2, 14). Aklamasion yo-a : « Konpliman pou sa-a k-ap vini o non Granmèt-la » (Ps 118, 26), l’Égliz-la réprann li nan « Sanctus » litiji ékaristi-a pou kòmansé mémorial Pak Granmèt-la.
¬ [333] [1352]

560     Antré Jézu antré nan Jéruzalèm-nan manifésté Avènman Rouayòm-nan, sa Roua-Mési-a pral akonpli palintèmédiè Pak Lanmò ak Réziréksion-l nan. Litiji l’Égliz-la, antan-l sélébré sa nan Dimanch ramo-yo, ouvri gran Sémèn Sint-la.
¬ [550, 2816] [1169]

Rézimé

561     Antan yo konsidéré sa byin « tout lavi Kris-la parèt kòm yon ansègnman san rété : sètadi silans li-yo, sign-yo, priyè-yo, rinmin pou moun-yo, atansion spésial pou sa-k piti-yo épi pòv-yo, Sakrifis koua-a pou rédanmsion moun-yo li aksépté anplin, anfin Réziréksion-an minm, sé réalizasion paròl li-a épi akonplisman Révélasion-l nan » (CT 9).

562     Disip Kris-la doué konfòmé yo avèk li joustan li-minm li vîn fòmé nan yo (cf. Ga 4, 19). « Sé poutèt sa li pran nou nan mistè lavi-l yo, nou pran minm fòm ak li, nou mouri ak li épi nou résisité ak li, joustan n-a kòmandé kòm roua ansanm avèk li » (LG 7).

563     Kit sé gadyin mouton kit sé maj, moun-nan pa kapab rivé jouinn Bondié sou tè sa-a, si sé pa antan li ajénou dévan krèch Bétléèm-nan épi li adoré-l ki kaché nan féblès yon ti bébé.

564     Palintèmédiè soumision-l bay Mari ak Jozèf épitou palintèmédiè longè ané li fè ap travay sinpléman nan Nazarèt, Jézu ba nou égzanp viv sin nan lavi fanmi-an chak jou épi nan travay.

565     Dépi kòmansman lavi piblik li-a apati Batèm li-an, Jézu sé « Sèvitè »-a ki konsakré totalman pou travay Rédanmsion-an ki ankonpli nan « batèm » soufrans li-a.

566     Tantasion nan dézè-a montré Jézu kòm Mési nan rabésman ki trionfé sou Satan palintèmédiè rété li rété kolé totalman sou projè sové Papa-l té vlé sové nou-an.

567     Kris-la inogiré Rouayòm sièl-yo sou tè-a. « Rouayòm sa-a minm kléré pou moun-yo nan paròl, travay épi prézans Kris-la » (LG 5). L’Égliz-la sé sémans (jèm) épi kòmansman Rouayòm sa-a. Yo rinmèt klé-l yo bay Piè.

568     Transfigirasion Kris-la gin kòm finalité pou-l fòtifié lafoua Apot-yo parapò a soufrans-la : monté sou yon « mòn ki byin ro »-a ap préparé monté sou Kalvè-a. Kris-la, Tèt l’Égliz-la manifésté sa ki anndan kò li-a épi k-ap réflété nan sakréman-yo : « éspérans gloua-a » (Col 1, 27) (cf. S. Léon le Grand, serm. 51, 3 : PL 54, 310C).

569     Jézu té monté volontèman Jéruzalèm, minm si-l té konnin poutèt kontradiksion péchè-yo li t-apral mouri la ak yon lanmò violan » (cf. He 12, 3).

570     Antré Jézu nan Jéruzalèm-nan manifésté Avènman Rouayòm-nan, sa Roua-Mési-a, timoun-yo ak pòv nan kè-yo té résévoua nan vil li-a, pral akonpli-a palintèmédiè Pak Lanmò ak Réziréksion-l nan.

 

Gid

ATIK 4
Jézu-Kri ki « soufri sou ringn Pons Pilat, yo klouré-l sou koua-a, li mouri
é yo antéré li »

571     Mistè Paskal koua-a épi réziréksion Kris-la sé nan pouin santral Bòn Nouvèl-la li yé, sa Apot-yo épi, apré yo, l’Égliz-la doué anonsé tè-a. Projè Bondié pou-l sové nou-an akonpli « yon sèl foua pou tout » (He 9, 26) palintèmédiè lanmò Pitit li-a Jézu-Kri pou rédanmsion-an.
¬ [1067]

572     L’Égliz-la rété fidèl nan intèprétasion tout sa-k Ékri-yo Jézu li-minm té bay anvan épi apré Pak li-a : « Èské sé pa bagay sa-yo Kris-la té gin pou-l té soufri, épi antré nan gloua-l la ? » (Lc 24, 26-27. 44-45). Soufrans Jézu-a pran fòm istorik-li poutèt « ansyin-yo ak chèf prèt-yo ak skrib-yo » (Mc 8, 31) té réjté-l épi té rinmèt li « nan min nasion-yo pou yo pasé-l nan jouèt, pou yo bat li, pou yo klouré-l sou koua » (Mt 20, 19).
¬ [599]

573     Sé poutèt sa, lafoua-a kapab éséyé égzaminé sikonstans lanmò Jézu-a, sa Évanjil-yo transmèt avèk fidélité (cf. DV 19) épi ak ékléraj lòt sous istorik, pou-l kapab konprann sans Rédanmsion-an pi byin.
¬ [158]

PARAGRAF 1.  Jézu ak Israèl

574     Dépi kòmansman ministè piblik Jézu-a, patizan Farizyin-yo ak Érodyin-yo, avèk prèt-yo épi skrib-yo, té mété yo dakò pou yo éliminé-l (cf. Mc 3, 6). Poutèt kèk aksion li té fè (poutèt li chasé démon-yo, cf. Mt 12, 24 ; li padoné péché-yo, cf. Mc 2, 7 ; li fè gérizon jou saba-a, cf. Mc 3, 1-6 ; li bay pròp intèprétasion pa-l osijè sa-k pròp dapré laloua-a, cf. Mc 7, 14-23 ; li frékanté piblikin-yo ak péchè piblik-yo, cf. Mc 2, 14-17) kèk moun ki té gin mové intansion té pansé gin lè sé djab ki posédé Jézu (cf. Mc 3, 22 ; Jn 8, 48 ; 10, 20). Yo akizé-l di l-ap blasfémé (cf. Mc 2, 7 ; Jn 5, 18 ; 10, 33) épi di-l sé fo-profèt (cf. Jn 7, 12 ; 7, 52), sètadi yo akizé-l pou krim kont rélijion-an sa Laloua-a té pini ak lanmò sou fòm lapidasion (cf. Jn 8, 59 ; 10, 31).
¬ [530] [591]

575     Sé poutèt sa, anpil aksion ak paròl Jézu té « sign k-ap sèvi kontradiksion » (Lc 2, 34) pou otorité rélijié-yo nan Jéruzalèm, yo-minm évanjil sin Jan-an rélé souvan « Juif-yo » (cf. Jn 1, 19 ; 2, 18 ; 5, 10 ; 7, 13 ; 9, 22 ; 18, 12 ; 19, 38 ; 20, 19), pi plis pasé pou komin pèp Bondié-a (cf. Jn 7, 48-49). Sètènman, rélasion-l avèk Farizyin-yo pa-t sèlman polémik. Kèk nan Farizyin-yo avèti-l osijè danjé ki té pandié sou tèt li-a (cf. Lc 13, 31). Jézu fè louanj kèk nan yo, tankou skrib-la nan Mc 12, 34 épi li manjé pliziè foua lakay Farizyin-yo (cf. Lc 7, 36 ; 14, 1). Jézu konfirmé doktrîn ki té komin pou group rélijié élit sa-a nan pèp Bondié-a : réziréksion mò-yo (cf. Mt 22, 23-34 ; Lc 20, 39), fòm piété-yo (fè lacharité, priyé épi jéné, cf. Mt 6, 18) épi abitud palé ak Bondié tankou Papa-a, ak karaktè santral kòmandman rinmin Bondié épi prochin-an (cf. Mc 12, 28-34).
¬ [993]

576     Nan jé pliziè moun nan Israèl, sanblé Jézu t-ap aji kont institision ésansièl pèp yo chouazi-a :
– kont soumision bay Laloua-a nan intégralité komandman ki ékri-yo épi, pou Farizyin-yo, nan intèprétasion tradision oral-la ;
– kont karaktè santral Tanp Jéruzalèm-nan kòm koté ki sin koté Bondié abité yon fason spésial ;
– kont lafoua nan yon sèl Bondié-a, li-minm okinn moun pa kapab vîn patisipé nan gloua li-a.

I. Jézu épi Laloua-a

577     Jézu té bay yon avètisman solanèl lè-l té kòmansé prèch sou mòn-nan koté li té prézanté Laloua Bondié té bay sou Sinayi-a nan Prémié Alians-la anba limiè lagras Nouvo Alians-la :
¬ [1965]

« Pa sipozé mouin vini pou-m défèt Laloua-a oubyin Profèt-yo ; mouin pa vini pou-m défèt, min pou-m akonpli. Amèn mouin di nou vré, joustan sièl-la ak tè-a pasé, yon iota oubyin yon trè pap pasé sot nan Laloua-a, joustan tout bagay fèt. Moun nan minm k-ap défèt youn nan pi piti kòmandman sa-yo épi k-ap aprann moun yo fè minm jan, sé pi piti y-ap rélé-l nan péyi-roua sièl-yo ; min moun k-ap fè yo épi k-ap anségné yo, sa-a sé gran y-ap rélé-l nan péyi-roua sièl-yo » (Mt 5, 17-19).
¬ [1967]

578     Jézu, Mési Israèl-la, donk li pi gran nan Rouayòm sièl-yo, té doué akonpli Laloua-a antan, dapré pròp paròl li-yo, li égzékité-l toutantié jous nan pi piti kòmandman-l yo. Pi plis toujou, sé li-minm sèl ki té kapab fè sa alapèféksion (cf. Jn 8, 46). Juif-yo, dapré pròp déklarasion yo, pa-t janm kapab akonpli Laloua-a intégralman san yo pa manké nan kòmandman ki pi piti-a (cf. Jn 7, 19 ; Ac 13, 38-41 ; 15, 10). Sé poutèt sa, chak ané, nan fèt Ékspiasion-an (Padon-an), pitit Israèl-yo té mandé Bondié padon pou transgrésé yo té transgrésé Laloua-a. Réyèlman vré, Laloua-a sé yon sèl totalité li yé épi, jan sin Jak fè sonjé-a, « réyèlman, ninpòt moun ki obsèvé tout laloua-a min ki manké nan yon sèl pouin, li vîn koupab pou tout » (Jc 2, 10 ; cf. Ga 3, 10 ; 5, 3).
¬ [1953]

579     Prinsip intégrité sa-a nan obsèvans Laloua-a, pa sèlman dapré lèt ki ékri-a, min dapré léspri-l tou, Farizyin-yo té aprésié sa anpil. Antan yo té mété-l dévan Israèl, yo té kondui anpil Juif nan tan Jézu nan yon atachman rélijié ékstrèm (cf. Rm 10, 2). Atachman sa-a, si-l pa-t vlé fonn nan diskision « ipokrit » sou diféran ka-yo (cf. Mt 15, 3-7 ; Lc 11, 39-54), nésésèman li t-ap préparé pèp-la pou intèvansion Bondié-a, sa yo pa-t janm tandé, ki t-ap fè Laloua-a vîn apouin nèt-la nan yon sèl Moun Kòrèk-la (le Juste) ki t-ap fè-l nan plas tout péchè-yo (cf. Is 53, 11 ; He 9, 15).

580     Laloua-a pa t-ap kapab akonpli nèt si sé pa-t nan Léjislatè ki sot nan Bondié-a ki fèt anba Laloua-a nan Pèrsòn Pitit-la (cf. Ga 4, 4). Nan Jézu, Laloua-a pa parèt sé sou tab ròch li ékri ankò, min « nan zantray » ak « nan kè » (Jr 31, 33) Sèvitè-a, li-minm, poutèt « sé nan vérité-a l-ap fè jijman-an soti » (Is 42, 3), li vîn tounin « Alians pèp-la » (Is 42, 6). Jézu akonpli Laloua-a jous li pran « madichon laloua-a » (Ga 3, 13) sou pròp tèt-li, sa moun-yo té ginyin poutèt yo « pa rété nan tou sa-k ékri nan liv laloua-a pou yo fè-yo » (Ga 3, 10) paské lanmò Kris-la « vîn rivé pou rédanmsion péché-yo ki té nan Prémié Téstaman-an » (He 9, 15).
¬ [527]

581     Nan jé Juif-yo ak chèf spirituèl yo Jézu té parèt tankou yon « rabbi » (cf. Jn 11, 38 ; 3, 2 ; Mt 22, 23-24. 34-36). Li-minm, anpil foua, li diskité dapré fason rabin-yo té intèprété Laloua-a (cf. Mt 12, 5 ; 9, 12 ; Mc 2, 23– 27 ; Lc 6, 6-9 ; Jn 7, 22-23). Min, an minm tan, Jézu t-ap gin frapman nésésèman ak doktè Laloua-yo paské li pa-t rété nan limit yo-a lè li t-ap bay intèprétasion pa-l la ; « sèké li t-ap ba yo ansègnman tankou moun ki gin otorité, sé pa tankou skrib pa-yo » (Mt 7, 28-29). Nan li-minm, sé minm Paròl Bondié-a ki té sonnin sou Sinayi pou bay Moyiz Laloua ki ékri-a, sé li-minm ankò ki fè yo tandé-l sou mòn Béatitud-yo (cf. Mt 5, 1). Paròl sa-a pa aboli Laloua-a, min li akonpli-l, antan-l bay dènié intèprétasion-l dapré Bondié : « Nou té tandé ankò yo té di ansyin-yo […]. Mouin minm mouin di nou » (Mt 5, 33-34). Ak minm otorité Bondié sa-a li réjté kèk « abitid tradision moun-yo » (Mc 7, 8) kay Farizyin-yo ki « anilé (chiré) Paròl Bondié-a » (Mc 7, 13).
¬ [2054]

582     Antan-l avansé pi louin, Jézu akonpli Laloua-a osijè manjé ki pròp-yo, ki té tèlman inpòtan nan lavi chak jou Juif-yo, antan-l bay signifikasion « pédagojik » li té ginyin-an (cf. Ga 3, 24) ak yon intèprétasion ki sot nan Bondié : « Tou sa-k déyò ki antré nan moun-nan pa kapab sal li, […]  — antan konsa li pròpté tout manjé. Li t-ap di : “Sé sa-k soti nan moun-nan, sé sa-k sal moun-nan. Sèké sé anndan-an, nan kè moun-nan mové pansé ap soti” » (Mc 7, 18-21). Antan-l transmèt ak otorité Bondié-a intèprétasion définitif Laloua-a, Jézu trouvé-l an konfli ak kèk doktè Laloua-a ki pa-t résévoua intèprétasion-l nan, minm si sign Bondié ki t-ap akonpagné-l yo té konfirmé-l (cf. Jn 5, 36 ; 10, 25. 37-38 ; 12, 37). Sa vo an patikilié pou késion saba-a : anpil foua, sé avèk agiman rabin-yo (cf. Mc 2, 25-27 ; Jn 7, 22-24), Jézu fè sonjé répo saba-a pa troublé poutèt sèvis Bondié-a (cf. Mt 12, 5 ; Nb 28, 9) oubyin sèvis prochin-an (cf. Lc 13, 15-16 ; 14, 3-4) sa li t-ap bay gérizon-yo.
¬ [368] [548] [2173]

II. Jézu épi Tanp-la

583     Minm jan ak Profèt-yo anvan-l, Jézu montré yon réspè profon aléga Tanp Jéruzalèm-nan. Sé la Jozèf ak Mari té prézanté-l karant jou apré Nésans-li (cf. Lc 2, 22-39). Nan laj douzan li désidé rété nan Tanp-la pou-l fè paran-l yo sonjé li doué nan afè Papa-l (cf. Lc 2, 46-49). Chak ané li té monté la omouins pou fèt Pak-la pandan tan lavi kaché-l la (cf. Lc 2, 41) ; ministè piblik li-a té suiv ritm pélérinaj nan Jéruzalèm pou gran fèt Juif-yo (cf. Jn 2, 13-14 ; 5, 1. 14 ; 7, 1. 10. 14 ; 8, 2 ; 10, 22-23).
¬ [529] [534]

584     Jézu monté nan Tanp-la tankou koté ki byin plasé pou-l rankontré Bondié. Tanp-la pou li, sé koté Papa-l rété, kay priyè, épi li indigné poutèt lakou déyò-a té vîn tounin yon plas machann (cf. Mt 21, 13). Si-l mété machann-yo déyò nan Tanp-la, li fè sa poutèt atachman rinmin-l aléga Papa-l : « Pa fè kay Papa-m nan vîn tounin kay komès. Disip-yo minm vîn sonjé yo té ékri : “Dévouman kay ou ap fîn manjé-m” (Ps 69, 10) » (Jn 2, 16-17). Apré Réziréksion-l, Apot-yo ap kinbé yon réspè rélijié pou Tanp-la (cf. Ac 2, 46 ; 3, 1 ; 5, 20. 21 ; etc.).
¬ [2599]

585     Jézu minm, nan papòt soufrans li-a, té anonsé déstriksion bèl konstriksion sa-a, pap rété ròch sou ròch ladan-l (cf. Mt 24, 1-2). Nan sa gin yon anons dènié tan-yo k-ap ouvri avèk Pak li-a (cf. Mt 24, 3 ; Lc 13, 35). Min fo-témouin-yo té kapab rapòté profési sa-a yon fason défòmé lè yo t-ap intèrojé-l dévan gran prèt-la (cf. Mc 14, 57-58) épi yo té rétounin-l sa kòm jouman lè-l té klouré sou koua-a (cf. Mt 27, 39-40).

586     Nan okinn fason, Jézu pa-t kontrè ak Tanp-la (cf. Mt 8, 4 ; 23, 21 ; Lc 17, 14 ; Jn 4, 22) koté li bay ansègnman ésansièl li-yo (cf. Jn 18, 20), Jézu té vlé péyé inpo Tanp-la antan-l asosié Piè avèk li (cf. Mt 17, 24-27), li minm li té fèk mété kòm fondman pou l’Égliz li-a ki té gin pou vini (cf. Mt 16, 18). Pi plis toujou, li idantifié pròp tèt-li ak Tanp-la antan-l montré li sé koté Bondié rété pami moun-yo définitivman (cf. Jn 2, 21 ; Mt 12, 6). Sé pou sa, touyé yo touyé-l nan kò-a (cf. Jn 2, 18-22) ap anonsé davans déstriksion Tanp-la k-apral manifésté kòmansman yon nouvo étap nan istoua salu-a : « Lè-a rivé, sé pa ni sou mòn sa-a, ni Jéruzalèm n-ap adoré Papa-a » (Jn 4, 21 ; cf. Jn 4, 23-24 ; Mt 27, 51 ; He 9, 11 ; Ap 21, 22).
¬ [797] [1179]

III. Jézu épi lafoua Israèl nan Yon sèl Bondié ki Sovè-a

587     Si Laloua-a ak Tanp Jéruzalèm-nan té kapab okazion « kontradiksion » (cf. Lc 2, 34) sou bò Jézu pou ototrité rélijié Israèl-yo, fonksion-l nan Rédanmsion péché-yo, travay Bondié sèl kapab fè osans pròp, sé yon véritab ròch skandal sa té yé pou yo (cf. Lc 20, 17-18 ; Ps 118, 22).

588     Jézu skandalizé Farizyin-yo antan-l manjé ak piblikin-yo épi péchè-yo (cf. Lc 5, 30) an zanmi intim minm jan-l fè avèk yo-a (cf. Lc 7, 36 ; 11, 37 ; 14, 1). Kont moun nan pami yo « ki té mét konfians nan pròp tèt yo kòmsi yo té kòrèk, épi ki t-ap méprizé lòt-yo » (Lc 18, 9 ; cf. Jn 7, 49 ; 9, 34), Jézu té déklaré : « Mouin pa vîn rélé moun ki kòrèk-yo, min sé péchè-yo mouin vîn rélé pou yo fè pénitans » (Lc 5, 32). Li té minm rivé pi louin, antan-l déklaré dévan Farizyin-yo, poutèt péché-a inivèsèl (cf. Jn 8, 33-36), moun ki prétann yo pa bézouin sové, sé pròp tèt-yo yo fè vîn avèg (cf. Jn 9, 40-41).
¬ [545]

589     Skandal prinsipal Jézu té bay-la sèké fason li t-ap aji ak mizérikòd ak péchè-yo li idantifié-l ak fason Bondié li-minm aji aléga yo (cf. Mt 9, 13 ; Os 6, 6). Li avansé jous li fè konprann antan-l patisipé nan tab péchè-yo (cf. Lc 15, 1-2), l-ap admèt yo nan résépsion mésianik-la (cf. Lc 15, 23-32). Min sé sitou antan-l padoné péché-yo Jézu mété otorité rélijié Israèl-yo dévan yon dilèm. Èské sé pa kòrèktéman yo di nan sézisman yo-a : « Kilès ki kapab padonnin péché, si sé pa Bondié sèl ? » (Mc 2, 7) ? Antan Jézu padonnin péché-yo sé soua l-ap blasfémé paské sé yon moun ki fè tèt-li égal ak Bondié (cf. Jn 5, 18 ; 10, 33), oubyin l-ap di lavérité épi nan li Pèrsonèlman Non Bondié-a vîn prézan épi li révélé-l (cf. Jn 17, 6. 26).
¬ [431, 1441] [432]

590     Sé sèlman si gin idantité ak Bondié nan Pèrsòn Jézu-a l-ap kapab jistifié yon égzijans total (absolu) konsa : « Sa-k pa avèk mouin, sé kont mouin li yé » (Mt 12, 30) ; minm jan-an tou, lè-l di osijè pròp tèt-li li « plis pasé Jonas […] plis pasé Salomon » (Mt 12, 41-42), « pi gran pasé Tanp-la » (Mt 12, 6) ; lè li fè sonjé antan-l rapòté-l pou pròp tèt-li David té rélé Mési-a Granmèt-li (cf. Mt 12, 36. 37) ; lè li déklaré : « Anvan Abraam té kòmansé égzisté, mouin la » (Jn 8, 58) ; épitou : « Mouin minm ak Papa-a nou fè yon sèl » (Jn 10, 30).
¬ [253]

591     Jézu té mandé otorité rélijié Jéruzalèm-yo pou yo té kouè nan li poutèt travay Papa-l li t-ap fè-a (cf. Jn 10, 36-38). Min yon akt lafoua konsa té doué pasé nan yon mouri an sékrè parapò a pròp tèt-yo pou yon nouvo nésans sot anro-a (Jn 3, 3) avèk atirans lagras Bondié-a (cf. Jn 6, 44). Kalité égzijans konvèsion sa-a dévan yon akonplisman promès-yo ki tèlman bay sézisman (cf. Is 53, 1) pèmèt konprann érè trajik Sanédrin-an pral fè lè-l konsidéré Jézu mérité lanmò poutèt blasfèm-nan (cf. Mc 3, 6 ; Mt 26, 64-66). Manm [Sanédrin-an] aji konsa an minm tan poutèt ignorans (cf. Lc 23, 34 ; Ac 3, 17-18), poutèt yo vîn avèg (cf. Mc 3, 5 ; Rm 11, 25) nan réfizé kouè-a (cf. Rm 11, 20).
¬ [526] [574]

Rézimé

592     Jézu pa-t aboli Laloua Sinayi-a min li té akonpli-l (cf. Mt 5, 17-19) avèk yon kalité pèféksion (cf. Jn 8, 46) pou-l révélé dènié signifikasion li ginyin (cf. Mt 5, 33) épi pou-l rachté transgrésion yo fè kont li (cf. He 9, 15).

593     Jézu té réspékté Tanp-la antan-l monté ladan-l nan fèt pélérinaj Juif-yo, épi li té rinmin koté sa-a Bondié té abité pami moun-yo ak yon rinmin jalou. Tanp-la préfigiré mistè li-a. Li anonsé y-ap détrui-l, min tankou maniféstasion pròp lanmò pa-l la épi kòmansman antré nan yon nouvo étap istoua salu-a koté Kò li-a pral Tanp définitif-la.

594     Jézu fè kèk aksion, tankou padon péché-yo, ki té manifésté-l kòm Bondié Sovè-a (cf. Jn 5, 16-18). Kèk Juif ki pa-t rékonèt nan li Bondié ki vîn tounin moun (cf. Jn 1, 14), té ouè nan li yon moun k-ap fè tèt-li tounin Bondié (cf. Jn 10, 33), épi yo té jijé-l kòm blasfématè.

 

Gid

PARAGRAF 2.  Jézu mouri krisifié

I. Prosè Jézu-a

Divizion pami otorité Juif-yo osijè Jézu

595      Pami otorité rélijié Jéruzalèm-yo non sèlman té gin Nikodèm Farizyin-an (cf. Jn 7, 52) oubyin Jozèf Arimati, notab-la, ki té disip Jézu an kachèt (cf. Jn 19, 38-39), min pandan lontan té gin diskision ki t-ap lévé osijè-l (cf. Jn 9, 16-17 ; 10, 19-21) yon fason pou lavèy soufrans li-a, sin Jan té kapab di : « Gin anpil nan chèf-yo ki té kouè nan li », minm si sé yon fason ki pa fîn apouin (Jn 12, 42). Sa pa étoné pèsonn si yo konsidéré tousuit apré Pantkot-la « anpil foul prèt t-ap obéyi lafoua-a » (Ac 6, 7) épi té gin « kèk nan ti group Farizyin-yo ki té gin lafoua » (Ac 15, 5) jouskaské sin Jak té kapab di sin Pòl : « Gadé, frè, konbyin milié yo yé nan Juif-yo ki vîn kouè épi yo tout yo cho pou laloua-a » (Ac 21, 20).

596     Otorité rélijié Jéruzalèm-yo pa-t dakò youn ak lòt osijè mòd konpòt­man yo t-a doué ginyin parapò a Jézu (cf. Jn 9, 16 ; 10, 19). Farizyin-yo té ménasé y-ap mété andéyò kominoté-a moun ki t-a suiv li-yo (cf. Jn 9, 22). Pou sa-k té krinn : « Tout moun ap kouè nan li épi Romin-yo ap vini, y-ap détrui ni koté nou yé-a, ni nasion nou-an » (Jn 11, 48), gran prèt-la Kayif antan-l profétizé té propozé : « Sa pi bon pou nou pou yon sèl moun mouri poutèt pèp-la, pasé pou tout nasion-an péri » (Jn 11, 49-50). Sanédrin-an, lè-l fîn déklaré Jézu mérité lanmò (Mt 26, 66) kòm blasfématè, min kòm li té pèdi doua pou-l kondané amò-a (cf. Jn 18, 31), li rinmèt Jézu bay Romin-an antan-l akizé l-ap fè révòlt politik (cf. Lc 23, 2) sé sa k-ap minnin konparé-l ak Barabas yo akizé poutèt « révòlt » (Lc 23, 19). Sé ménas politik gran prèt-yo pral fè sou Pilat pou-l kondané Jézu ak pèn kapital-la (cf. Jn 19, 12. 15. 21).
¬ [1753]

Sé pa tout Juif-yo koléktivman ki résponsab lanmò Jézu

597     An konsidéran konpléksité istoua prosè Jézu-a, ki manifésté nan sa évanjil-yo rakonté, épi kèlkésoua péché pèsonèl aktè prosè-a (Juda, Sanédrin-an, Pilat), bagay Bondié sèl konnin, yo pa kapab bay tout Juif Jéruzalèm-yo résponsabilité-a, malgré rèl foul-la yo t-ap manipulé-a (cf. Mc 15, 11) oubyin répròch jénéral ki nan ankourajman pou konvèsion-an apré Pantkot-la (cf. Ac 2, 23. 36 ; 3, 13-14 ; 4, 10 ; 5, 30 ; 7, 52 ; 10, 39 ; 13, 27-28 ; 1 Th 2, 14-15). Antan Jézu li-minm té padonnin sou koua-a (cf. Lc 23, 34) épi Piè apré-l, yo té konsidéré « ignorans » (« nou pa-t konnin » Ac 3, 17) Juif Jéruzalèm-yo épitou chèf yo. Mouins ankò yo pa gin doua pran rèl pèp-la : « Sé pou san-l sou nou ak sou pitit nou-yo » (Mt 27, 25) ki indiké yon fòmul ratifikasion (cf. Ac 5, 28 ; 18, 6), pou élaji résponsabilité-a bay lòt Juif nan éspas-la ak nan tan-an :
¬ [1735]

Nan minm fason-an, l’Égliz-la té déklaré nan Konsil Vatikan II-a : « Sa yo té fè nan soufrans li-a yo pa kapab mété yo sou kont tout Juif ki té vivan-yo san distinksion, ni sou kont Juif kounié-a. […] Juif-yo […] yo pa doué prézanté yo ni kòm moun Bondié réjté ni kòm moun Bondié madichonnin, kòm si sa t-a konsékans ki soti nan Liv sakré-yo » (NA 4).
¬ [839]

Sé tout péchè-yo ki té fè Kris-la soufri

598     L’Égliz-la nan Majistè lafoua-l la épi nan témouagnaj sin-l yo pa janm bliyé kalité vérité-a : « tout doulè Kris-la té travèsé yo, sé péchè-yo ki té lakòz yo épi instriman yo » (Catech. R. 1, 5, 11 ; cf. He 12, 3). An konsidéran kijan péché nou-yo touché Kris-la li-minm (cf. Mt 25, 45 ; Ac 9, 4-5), l’Égliz-la pa ézité mété sou kont krétyin-yo pi gran résponsabilité-a nan soufrans Jézu-a, résponsabilité sa-a yo-minm yo té lagé-l trò souvan sou do Juif-yo sèlman :

« Fot sa-a sé tout moun ki kontinué ap tonbé byin souvan nan péché-yo ki doué pasé nan jijman pou li. Réyèlman, kòm sé péché nou-yo ki té pousé Kris Granmèt-la al sibi toumant lakoua-a, sètènman moun k-ap tounin plonjé nan dézòd-yo ak nan sa-k mal-yo, sé yo ki rékòmansé klouré Pitit Bondié-a sou koua sou bò pa-yo épi y-ap dézonoré-l (cf. He 6,6). Mal sa-a minm yo kapab ouè li pi grav nan nou pasé sa-k té nan Juif-yo, paské yo-minm, jan Apot-la témouagné-a, “si yo té konnin-l, yo pa t-a janm klouré Granmèt gloua-a sou koua-a” (1 Co 2, 8) ; min nou-minm n-ap déklaré nou konnin-l, époutan nan sa nou fè n-ap nié-l, konsa yo ouè sé tankou n-ap fè-l violans ak pròp min-nou » (Catech. R. 1, 5, 11).

« Épitou démon-yo pa-t klouré-l sou koua-a, min ou minm ou té klouré-l avèk yo épi jous kounié-a ou-ap klouré-l sou koua-a antan-ou pran plézi nan vis-yo ak péché-yo » (S. François d’Assise, admon. 5, 3).
¬ [1851]

II. Lanmò Kris-la pou rachté nou dapré projè Bondié pou-l sové nou-an

« Yo rinmèt Jézu dapré plan Bondié té fiksé ak prévouayans li »

599     Violans lanmò Jézu-a pa-t rézilta yon konkou sikonstans ki pot malè paraza. Li fè pati mistè désizion Bondié-a, jan sin Piè ékspliké Juif Jéruzalèm-yo dépi prémié prèch li-a jou Pantkot-la : Li-minm yo té rinmèt li « dapré plan Bondié té fiksé ak prévouayans li » (Ac 2, 23). Langaj biblik sa-a pa vlé di sa-yo ki té rinmèt Jézu-yo (Ac 3, 13) sé sèlman égzékitan pasif yo té yé pou yon téat Bondié té déja ékri davans.
¬ [517]

600     Tout moman tan-an prézan aktuèlman pou Bondié. Sé poutèt sa désizion « prédéstinasion »-l nan établi dépi anvan tout tan, antan-l ginyin ladan-l répons lib chak moun ap bay lagras li-a : « Réyèlman nan vil sa-a Éròd ak Pons Pilat ak nasion-yo ak pèp Israèl-la, yo rasanblé kont Pitit ou Jézu ki sin-an, li minm ou té sakré-a, pou yo fè sa min-ou ak plan-ou té réglé davans pou-l fèt-la » (Ac 4, 27-28). Bondié pèmèt aksion ki soti nan avèg yo avèg-la (cf. Mt 26, 54 ; Jn 18, 36 ; 19, 11) pou-l kapab akonpli projè salu li-a (cf. Ac 3, 17-18).
¬ [312]

« Li té mouri pou péché nou-yo, dapré sa-k ékri-yo »

601     Projè sa-a Bondié ginyin pou-l sové nou ak lanmò « Sèvitè ki kòrèk-la » (Is 53, 11 ; cf. Ac 3, 14) té anonsé davans nan Sint-Ékritu-a kòm yon mistè Rédanmsion inivèsèl, sètadi, Rédanmsion k-ap libéré moun-yo sot nan ésklavaj péché-a (cf. Is 53, 11-12 ; Jn 8, 34-36). Sin Pòl, nan yon déklarasion lafoua-a li di li té « résévoua-a » (1 Co 15, 3) fè konnin « Kris-la mouri pou péché nou-yo, dapré sa-k Ékri-yo » (ibidem ; cf. tou Ac 3, 18 ; 7, 52 ; 13, 29 ; 26, 22-23). Lanmò Kris-la ki rachté nou-an akonpli an patikilié profési Sèvitè k-ap soufri-a (cf. Is 53, 7-8 et Ac 8, 32-35). Sé Jézu minm ki té prézanté sans lavi-l ak lanmò-l anba limiè Sèvitè k-ap soufri-a (cf. Mt 20, 28). Apré Réziréksion-l, li té bay disip Émayus-yo intèprétasion Ékritu sa-a (cf. Lc 24, 25-27), apré sa li té bay Apot-yo li tou (cf. Lc 24, 44-45).
¬ [352] [713]

« Bondié té fè-l vîn tounin péché pou nou »

602     An konsékans, sin Piè kapab éksprimé konsa lafoua apostolik-la nan projè salu Bondié-a : « Nou rachté sot nan konduit papa nou-yo té transmèt nou-an […] ak san ki gin anpil valè-a, tankou san Mouton ki san tach-la Kris-la, san sa-a ki pa sal-la, li-minm Bondié té prévoua dépi anvan tè-a fèt-la, min li montré-l nan dènié tan-yo poutèt nou » (1 P 1, 18-20). Péché moun-yo ki konsékans péché orijinèl-la, lanmò-a sé chatiman yo (cf. Rm 5, 12 ; 1 Co 15, 56). Antan-l voyé pròp Pitit li-a nan kondision ésklav-la (cf. Ph 2, 7), sètadi nan kondision moun-nan ki tonbé épi ki déstiné pou lanmò-a akoz péché-a (cf. Rm 8, 3), « li minm ki pa-t konnin péché-a, [Bondié] fè-l vîn tounin péché pou nou, pou nou té kapab vîn tounin jistis Bondié nan li » (2 Co 5, 21).
¬ [400] [519]

603     Jézu pa-t sibi kondanasion kòmsi li-minm li té fè péché (cf. Jn 8, 46). Min nan amou k-ap rachté-a sa-k té toujou fè-l fè youn ak Papa-a (cf. Jn 8, 29), li pran nou nan pèdi péché nou-yo té fè nou pèdi rout parapò a Bondié yon fason pou nan non-nou li té kapab di sou koua-a : « Bondié mouin, Bondié mouin, pouki sa ou lagé-m nan ? » (Mc 15, 34 ; Ps 22, 1). Kòm li fè-l fè youn ak péchè-yo konsa, Bondié « pa-t ménajé pròp Pitit li-a, min li rinmèt li pou nou tout » (Rm 8, 32) pou « nou vîn rékonsilié ak Bondié nan lanmò Pitit li-a » (Rm 5, 10).

Bondié gin inisiativ rinmin k-ap rachté tout moun-nan

604     Antan-l rinmèt Pitit li-a pou péché nou-yo, Bondié manifésté projè li-a osijè nou sé yon projè byinvéyans rinmin ki vîn anvan tout mérit sou bò koté pa-nou : « Nan sa-a charité-a yé : sé pa kòmsi sé nou ki té rinmin Bondié, min sé li-minm ki té rinmin nou, li voyé Pitit li-a kòm padon pou péché nou-yo » (1 Jn 4, 10 ; cf. 4, 19). « Min Bondié montré jan-l rinmin nou, paské, malgré sé péchè nou té yé, Kris-la mouri pou nou » (Rm 5, 8).
¬ [211, 2009] [1825]

605     Rinmin sa-a pa gin éksépsion. Jézu raplé sa alafin parabòl mouton-an ki té pèdi-a : « Sé konsa, sé pa volonté Papa-nou ki nan sièl-la, pou youn nan ti piti sa-yo péri » (Mt 18, 14). Li asiré l-ap « rinmèt lavi-l kòm rédanmsion pou pakèt moun-yo » (Mt 20, 28). Dènié éksprésion sa-a pa yon réstriksion : li mété ansanm sa moun-nan yé-a anfas yon sèl Pèrsòn Rédanmtè-a ki bay pròp tèt-li pou-l sové-l (cf. Rm 5, 18-19). L’Égliz-la, antan l-ap suiv Apot-yo (cf. 2 Co 5, 15 ; 1 Jn 2, 2), anségné Kris-la té mouri pou tout moun-yo san éksépsion : « Pa gin okinn moun, pa-t gin okinn é pap gin okinn moun [Kris-la] pa-t mouri pou li » (Cc. Quiercy en 853 : DS 624).
¬ [402] [634, 2793]

III. Kris-la ofri pròp tèt-li bay Papa-l pou péché nou-yo

Tout lavi Kris-la sé yon ofrann bay Papa-a

606     Pitit Bondié-a ki désann sot nan sièl-la, pa pou-l fè volonté pa-l min volonté sa-a ki voyé-l la (Jn 6, 38), « lè l-ap antré sou tè-a, li di : […] Min m-ap vini […] Bondié, pou-m fè volonté-ou ; […] sé nan volonté sa-a nou vîn sin gras a kado kò Jézu-Kri ki ofri tèt-li yon foua pou tout » (He 10, 5-10). Dépi prémié moman Inkarnasion-l nan, Pitit-la anbrasé projè salu Bondié-a nan mision rédanmsion-l nan : « Manjé-m sé fè volonté sa-a ki voyé-m nan, pou-m réalizé travay li » (Jn 4, 34). Sakrifis Jézu-a « sé padon pou [péché] tout tè-a » (1 Jn 2, 2), éksprésion kominion rinmin li-an ak Papa-a : « Sé pousa Papa-a rinmin-m nan, paské mouin dépozé nanm mouin » (Jn 10, 17). « Min sé pou tè-a konnin mouin rinmin Papa-a, épi sé dapré kòmandman Papa-a ban mouin-an, sé konsa mouin aji » (Jn 14, 31).
¬ [517] [536]

607     Anvi sa-a li ginyin-an pou-l anbrasé projè rinmin Papa-a k-ap rachté nou-an sé nanm tout lavi Jézu (cf. Lc 12, 50 ; 22, 15 ; Mt 16, 21-23) paské soufrans rédanmsion-an sé rézon Inkarnasion-l nan : « Papa, sové-m sot nan lè sa-a. Min sé pousa mouin vîn nan lè sa-a » (Jn 12, 27). « Kalis la Papa-a ban mouin-an, èské mouin pap bouè-l ? » (Jn 18, 11). Épi ankò sou koua-a anvan tout bagay « fîn réalizé » (Jn 19, 30), li di : : « Mouin souaf » (Jn 19, 28).
¬ [457]

« Mouton ki poté péché tè-a »

608     Apré-l té fîn aksépté bay Jézu batèm nan pami péchè-yo (cf. Lc 3, 21 ; Mt 3, 14-15), Jan-Batis té ouè épi montré Mouton Bondié-a, sa-a ki ouété péché tè-a (cf. Jn 1, 29. 36). Konsa li manifésté Jézu sé an minm tan Sèvitè k-ap soufri-a ki rété an silans antan y-ap minnin-l nan labatoua-a (cf. Is 53, 7 ; Jr 11, 19) épi ki poté péché pakèt moun-yo (cf. Is 53, 12), épi Mouton fèt Pak-la, sinbòl Rédanmsion Israèl nan prémié Pak-la (cf. Ex 12, 3-14 ; Jn 19, 36 ; 1 Co 5, 7). Tout lavi Kris-la éksprimé mision li-an : sèvi épi bay lavi-l pou Rédanmsion anpil moun (cf. Mc 10, 45).
¬ [523] [517]

Sé libréman Jézu anbrasé rinmin Papa-a k-ap rachté nou-an

609     Antan Jézu anbrasé nan kè-l kòm moun rinmin Papa-a pou moun-yo, « sé jouskalafin li rinmin yo » (Jn 13, 1) paské « pèsonn pa rinmin pi plis pasé moun ki bay lavi-l pou zanmi-l nan » (Jn 15, 13). Konsa nan soufrans-la ak nan lanmò-a sa-l yé kòm moun vîn tounin instriman lib épi ki apouin nèt pou rinmin Bondié-a ki vlé sové moun-yo (cf. He 2, 10. 17-18 ; 4, 15 ; 5, 7-9). Réyèlman vré sé libréman li aksépté soufrans li-a ak lanmò li-a poutèt li rinmin Papa-l épi moun-yo Papa-a vlé sové-a : « Pèsonn pa pran [nanm mouin] sot nan min-m, min mouin dépozé-l ak pròp fòs mouin » (Jn 10, 18). Sé pousa Pitit Bondié-a gin yon libèté nan pi ro dégré lè li avansé dévan lanmò-a (cf. Jn 18, 4-6 ; Mt 26, 53).
¬ [478] [515] [272, 539]

Nan Soupé-a Jézu antisipé ofrann lib l-ap fè ak lavi li-a

610     Jézu éksprimé nan fason ki pi ro-a ofrann lib l-ap fè-a nan fèt-la koté li té manjé ak douz Apot-yo (cf. Mt 26, 20), « nannuit yo té rinmèt li-a » (1 Co 11, 23). Jézu, lavèy soufrans li-a, lè li té lib toujou, li fè dènié Soupé-a ak Apot li-yo tounin mémorial ofrann volontè li fè bay Papa-a (cf. 1 Co 5, 7) pou sové moun-yo : « Sa-a sé Kò-m, yo bay pou nou-an » (Lc 22, 19). « Sa-a sé San-m pou nouvo kontra-a, ki vidé pou nou pou padon péché-yo » (Mt 26, 28).
¬ [766] [1337]

611     Ékaristi-a li té établi nan moman sa-a sé « pou nou fè sonjé » (1 Co 11, 25) sakrifis li-a. Jézu mété Apot-yo nan pròp ofrann li-a épi li mandé yo pou yo fè-l san rété (cf. Lc 22, 19). Konsa Jézu établi Apot li-yo prèt Nouvo Téstaman-an : « Mouin konsakré tèt mouin pou yo, pou yo minm tou yo kapab sanktifié nan vérité-a » (Jn 17, 19 ; cf. Cc. Trente : DS 1752 ; 1764).
¬ [1364] [1341, 1566]

Agoni-an nan Jétsémani

612     Kalis Nouvo Téstaman-an, sa Jézu té antisipé nan Soupé-a antan-l ofri pròp tèt li-a (cf. Lc 22, 20), li pral résévoua-l apré nan min Papa-a nan agoni li-an nan Jétsémani (cf. Mt 26, 42) « antan li obéyi jous nan lanmò » (Ph 2, 8 ; cf. He 5, 7-8). Jézu priyé : « Papa mouin, si sa posib, fè kalis sa-a pasé louin-m… » (Mt 26, 39). Konsa li éksprimé tranbléman lanmò-a réprézanté pou sa-l yé kòm moun-nan. Réyèlman vré, natu moun-nan, minm jan ak pa nou-an, fèt pou lavi tout tan-an ; an plis, kontrèman ak pa nou-an, li pa gin okinn péché ditou (cf. He 4, 15) ki kòz lanmò-a (cf. Rm 5, 12) ; min sitou natu sa-a yo pran-l nan Pèrsòn divîn « Chèf lavi-a » (Ac 3, 15), « Vivan-an » (Ap 1, 17 ; cf. Jn 1, 4 ; 5, 26). Antan li aksépté ak volonté moun li-an pou-l fè volonté Papa-a (cf. Mt 26, 42), li aksépté Lanmò li-a kòm yon rédanmsion pou poté « péché nou yo nan kò-l sou boua-a » (1 P 2, 24).
¬ [532, 2600] [1009]

Lanmò Kris-la sé sèl sakrifis san parèy épi définitif

613     Lanmò Kris-la sé an minm tan sakrifis Paskal-la ki akonpli Rédanmsion définitif moun-yo (cf. 1 Co 5, 7 ; Jn 8, 34-36) palintèmédiè Mouton-an ki poté péché tè-a (cf. Jn 1, 29 ; 1 P 1, 19) épi sakrifis Nouvo Téstaman-an (cf. 1 Co 11, 25) ki mété moun-nan nan kominion avèk Bondié yon lòt foua (cf. Ex 24, 8) antan-l rékonsilié-l palintèmédiè san-l ki vidé poutèt pakèt moun-yo pou padon péché-yo (cf. Mt 26, 28 ; Lv 16, 15-16).
¬ [1366] [2009]

614     Sakrifis Kris sa-a sé yon sèl-la, li akonpli épi dépasé tout sakrifis-yo (cf. He 10, 10). Sé toudabò yon kado Bondié Papa-a : Papa-a rinmèt Pitit li-a épi li rékonsilié nou avèk li-minm (cf. 1 Jn 4, 10). Sé an minm tan ofrann Pitit Bondié-a ki vîn tounin moun-nan k-ap ofri lavi-l (cf. Jn 10, 17-18) libréman épi paramou (cf. Jn 15, 13) bay Papa-l pa pouvoua Éspri-Sin-an (cf. He 9, 14) pou-l réparé dézobéyisans nou-an.
¬ [529, 1330] [2100]

Jézu mété obéyisans li-a nan plas dézobéyisans nou-an

615      « Minm jan akoz dézobéyisans yon sèl moun-nan, tout foul moun-yo té vîn gin péché, konsa tou akoz obéyisans yon sèl-la, foul moun-yo vîn kòrèk » (Rm 5, 19). Ak obéyisans li-a jous nan lanmò-a, Jézu akonpli ranplasman Sèvitè k-ap soufri-a ki « bay lavi-l pou péché-a », antan « li t-ap poté péché anpil moun yo », k-ap rann anpil moun kòrèk antan « l-ap poté péché yo li-minm minm » (Is 53, 10-12). Jézu té réparé fot nou-yo épi li té bay Papa- satisfaksion pou péché nou-yo (cf. Cc. Trente : DS 1529).
¬ [1850] [433] [411]

Sou lakoua-a, Jézu réalizé sakrifis li-a

616     Rinmin sa-a jouskalafin (Jn 13, 1) sé li minm ki bay sakrifis Kris-la valè Rédanmsion épi réparasion, ékspiasion épi satisfaksion. Sé nou tout li té konnin épi li té rinmin nan ofrann lavi li-a (cf. Ga 2, 20 ; Ep 5, 2. 25). « Rinmin Kris-la ap boulé nou réyèlman ; antan nou konsidéré si yon sèl mouri pou tout moun sèké tout moun mouri » (2 Co 5, 14). Pa gin okinn moun, minm si-l t-a sin anpil anpil, ki t-a kapab pran péché tout moun sou do-l épi ofri pròp tèt-li an sakrifis pou tout moun. Égzistans Pèrsòn divîn Pitit-la nan Kris-la, ki dépasé épi an minm tan anbrasé tout moun-yo kòm moun, épi ki fè-l tounin Tèt tout tout ras lèzòm-nan, sé sa-k fè sakrifis li-a kapab rédanmsion pou tout moun.
¬ [478] [468] [519]

617      « Ak soufrans li-a ki sin anpil la sou boua lakoua-a li mérité jistifikasion-an pou nou » : sé sa Konsil Trant-la anségné (DS 1529), antan-l souligné karaktè san parèy sakrifis Kris-la kòm « koz sové nou sové tout tan-an » (He 5, 9). L’Égliz-la minm bay koua-a réspè antan-l chanté : « Salu, koua, sèl éspoua ! » (Hymne "Vexilla Regis").
¬ [1992] [1235]

Patisipasion-nou nan sakrifis Kris-la

618     Koua-a sé sèl sakrifis Kris-la li minm ki sèl médiatè-a ant Bondié ak lézòm (1 Tm 2, 5). Min paské nan Pèrsòn divîn li-an ki inkarné-a « li té fè-l youn ak tout moun yon sètin fason » (GS 22, § 2), li ofri bay tout moun « posibilité pou, nan fason Bondié konnin, […] yo asosié nan mistè Paskal-la » (GS 22, § 5). Li rélé disip li-yo pou yo pran koua yo-a épi suiv li (Mt 16, 24) « paské Kris-la tou té soufri pou nou, antan li kité yon modèl pou nou, pou nou suiv tras li-yo » (1 P 2, 21). Réyèlman li vlé asosié nan sakrifis rédanmsion-an sa yo ki bénéfisié-l an prémié-a (cf. Mc 10, 39 ; Jn 21, 18-19 ; Col 1, 24). Li akonpli sa nan fason ki pi ro-a pou Manman-l pèsonèlman, ki té asosié yon fason ki pi intim pasé tout lòt moun nan mistè soufrans rédanmsion li-an (cf. Lc 2, 35) :
¬ [1368, 1460] [307, 2100] [964]

« Sé li-minm sèl ki véritab néchèl paradi-a, andéyò koua-a pa gin okinn lòt pou monté nan sièl-la » (Ste. Rose de Lima, vita).

Rézimé

619     « Kris la mouri pou péché nou yo, dapré sa-k ékri yo » (1 Co 15, 3).

620     Sové nou sové-a koulé soti nan inisiativ rinmin Bondié-a pou nou paské « sé li minm ki té rinmin nou, li voyé Pitit li-a kòm padon pou péché nou-yo » (1 Jn 4, 10). « Sèké sé Bondié ki té nan Kris-la, l-ap rékonsilié tè-a avèk li » (2 Co 5, 19).

621     Jézu té ofri tèt-li libréman pou sové nou. Li-minm li indiké kado sa-a épi li réalizé-l davans lè-l t-ap fè dènié Soupé-a : « Sa-a sé Kò-m, yo bay pou nou-an » (Lc 22, 19).

622     Sé sa ki Rédanmsion Kris-la : li minm li « vini […] pou-l rinmèt lavi-l kòm rédanmsion pou pakèt moun-yo » (Mt 20, 28), sètadi, « Moun pa-l yo […] sé jouskalafin li rinmin yo » (Jn 13, 1) pou yo rachté sot nan konduit papa yo té transmèt-la (1 P 1, 18).

623     Poutèt obéyisans-li ki plin rinmin aléga Papa-a, « jous nan lanmò, lanmò lakoua-a minm » (Ph 2, 8), Jézu akonpli mision ékspiasion (cf. Is 53, 10) Sèvitè k-ap soufri-a k-ap rann anpil moun kòrèk, épi k-ap poté péché yo li-minm minm (Is 53, 11 ; cf. Rm 5, 19).

 

Gid

PARAGRAF 3.  Yo antéré Jézu-Kri

624     Jézu, « akoz gras Bondié-a » « té gouté lanmò pou tout moun » (He 2, 9). Nan projè pou-l sové nou-an Bondié té dispozé non sèlman pou Pitit li-a « mouri pou péché nou-yo » (1 Co 15, 3) min tou pou-l « gouté lanmò-a », sètadi pou-l konnin kondision moun ki mouri-a, éta séparasion ant nanm-li ak kò li-a pandan tan ki alé dépi nan moman koté li rann souf-li sou koua-a jous nan moman koté li résisité-a. Kondision sa-a pou Kris ki mouri-a sé mistè tonb-lan épi désann nan lanfè-yo. Sé mistè Samdi Sin-an koté Kris-la ki dépozé nan tonbo-a (cf. Jn 19, 42) manifésté gran répo saba Bondié-a (cf. He 4, 7-9) apré akonplisman (cf. Jn 19, 30) sové moun-yo sové-a ki mété lapè sou tout tè-a (cf. Col 1, 18-20).
¬ [1005, 362] [349]

Kris-la nan tonbo-a ak kò li

625     Rété Kris-la rété nan tonbo-a rataché réyèlman kondision Kris-la ki kapab soufri anvan Pak-la avèk kondision gloua Résisité li ginyin koulié-a. Minm Pèrsòn « Vivan-an » kapab di : « Mouin té mouri, min m-ap viv pou tout tan gin tan » (Ap 1, 18) :

« Sa-a minm sé mistè dispozision (dispensatio) Bondié osijè lanmò ak Réziréksion [Pitit-la] sot nan pami mò-yo, pou ak lanmò-a nanm-nan té séparé ak kò-a, épi li pa-t anpéché konsékans natirèl ki nésésè-a ; min yon lòt foua li fè tout bagay tounin youn vîn jouinn lòt nan li palintèmédiè Réziréksion-an, pou-l tounin koté yo toulèdé vîn rankontré, sètadi lanmò-a ak lavi-a : pou li-minm, nan li, li rétabli natu-a lanmò-a divizé-a, li-minm tou li tounin prinsip réyinion pou sa-yo ki té divizé-yo » (S. Grégoire de Nysse, or. catech. 16 : PG 45, 52B).

626     Kòm « Chèf lavi-a » yo té touyé-a (Ac 3, 15) sé li-minm minm tou ki « Vivan-an, li résisité » (Lc 24, 5-6), sa nésésè pou Pèrsòn Pitit Bondié-a té kontinué kinbé nanm-li épi kò-li ki té séparé youn dé lòt palintèmédiè lanmò-a :
¬ [470, 650]

« Minmsi poutèt Kris-la kòm moun té sibi lanmò-a, épi nanm-li ki sin-an té séparé parapò a kò-li ki san tach-la, poutan sa-l yé kòm Bondié-a pa-t séparé nan okinn fason ak ni youn ni lòt, ni ak nanm-nan, ni ak kò-a : ni non plis pou Pèrsòn-nan ki yon sèl-la t-a divizé an dé poutèt sa. Kòm ni kò-a ni nanm-nan ansanm dépi kòmansman-an sé nan Pèrsòn Paròl-la yo té gin égzistans ; konsa tou minmsi yo séparé nan lanmò-a youn ak lòt, poutan toulèdé té toujou nan yon sèl Pèrsòn Paròl-la koté yo té gin subsistans-la [yo té égzisté-a] » (S. Jean Damascène, f. o. 3, 27 : PG 94, 1098A).

« Ou pap bay sin-ou nan pou-l ouè dékonpozision »

627     Lanmò Kris-la té yon lanmò tout bon vré, paské li mété pouin final nan égzistans-li kòm moun sou tè-a. Min poutèt fason Pèrsòn Pitit-la kontinué fè youn ak kò-l, sa-a pa-t tounin yon kadav tankou lòt-yo, paské « li pa-t kapab rét anba pouvoua (lanmò-a) » (Ac 2, 24) épi sé poutèt sa « puisans Bondié té prézèvé kò Kris-la anba dékonpozision-an » (S. Thomas d’A., s. th. 3, 51, 3). Osijè Kris-la yo té kapab di an minm tan : « Yo ouété-l sot sou tè vivan-yo » (Is 53, 8) ; épi : « Chè-mouin répozé nan éspérans, paské ou pap kité nanm mouin nan Adès-la, ni ou pap bay sin-ou nan pou-l ouè dékonpozision » (Ac 2, 26-27 ; cf. Ps 16, 9-10). Réziréksion Jézu « sou touazièm jou-a » (1 Co 15, 4 ; Lc 24, 46 ; cf. Mt 12, 40 ; Jon 2, 1 ; Os 6, 2) té sign réalité sa-a, paské yo té pansé dékonpozision-an kòmansé manifésté apati katriyèm jou-a (cf. Jn 11, 39).
¬ [1009] [1683]

« Nou antéré réyèlman ansanm avèk Kris-la… »

628     Batèm-nan ki fèt antan yo plonjé moun-nan kòm sign orijinal épi anplin, signifié yon fason ki éfikas kijan krétyin-an désann nan tonbo-a pou-l mouri aléga péché-a avèk Kris-la pou-l orianté nan nouvo lavi-a : « Nou antéré réyèlman ansanm avèk li nan lanmò-a gras a batèm-nan, pou minm jan Kris-la résisité sot nan pami mò-yo gras a gloua Papa-a, konsa tou nou minm n-ap maché nan nouvo lavi-a » (Rm 6, 4 ; cf. Col 2, 12 ; Ep 5, 26).
¬ [537] [1215]

Rézimé

629     Kris-la té gouté lanmò pou tout moun (cf. He 2, 9). Sé tout bon vré Pitit Bondié-a ki tounin moun-nan, sé li-minm ki té mouri épi yo té antéré-a.

630     Pandan tan Kris-la rété nan tonbo-a, Pèrsòn divîn li-an kontinué kinbé nan li ni nanm-li ni kò-l, ki séparé poutan youn ak lòt palintèmédiè lanmò-a. Sé poutèt sa, kò Kris-la ki té mouri-a « pa-t ouè dékonpozision-an » (Ac 12, 37).

 

Gid

ATIK 5
« Jézu-Kri désann koté mò-yo té yé-a,
sou touazièm jou li lévé byin vivan
sot nan pami mò-yo »

631     Jézu « té désann nan réjion ki anba tè-a. Sa-a ki désann-nan, sé li minm tou ki té monté anlè tout sièl-yo » (Ep 4, 9-10). Sinbòl Apot-yo déklaré nan minm atik-la ni désann Kris-la désann nan lanfè-a ni Réziréksion-l sot nan pami mò-yo touazièm jou-a, paské nan Pak li-a sot nan bafon lanmò-a li fè lavi-a jayi :

« Kris-la Pitit ou-a,
li minm, antan-l tounin sot anba tè-a,
l-ap kléré ras moun-nan nan lapè,
épi li vivan, épi li roua, pou tout tan gin tan. Amèn ».
(MR, Vigile Pascale 18 : Exsultet)

PARAGRAF 1.  Kris-la désann anba tè-yo [koté mò-yo té yé-a] [al nan lanfè]

632     Lè Nouvo Téstaman-an déklaré anpil foua Jézu « résisité sot nan pami mò-yo » (Ac 3, 15 ; Rm 8, 11 ; 1 Co 15, 20), sa sipozé anvan Réziréksion-an li té rété koté mò-yo té yé-a (cf. He 13, 20). Sé prémié signifikasion prèch Apot-yo té bay désant Jézu nan lanfè-a : Jézu té konnin lanmò tankou tout moun épi ak nanm-li li t-al jouinn yo koté mò-yo té yé-a. Min li-minm li désann la kòm Sovè, antan-l proklamé Bòn Nouvèl-la bay éspri-yo ki té prizonié la-a (cf. 1 P 3, 18-19).

633     Koté mò-yo té rété-a koté Kris-la ki mouri té désann-nan, Sint-Ékritu-a rélé-l lanfè, Shéòl oubyin Adès (ιδης = ᾅδης) (cf. Ph 2, 10 ; Ac 2, 24 ; Ap 1, 18 ; Ep 4, 9) paské sa-yo ki la-a, yo pa ouè Bondié (cf. Ps 6, 6 ; 88, 11-13). Sé té kondision tout mò-yo éféktivman, sa-k kòrèk ak sa-k pa kòrèk, antan y-ap tann Rédanmtè-a (cf. Ps 89, 49 ; 1 S 28, 19 ; Ez 32, 17-32) sa pa vlé di sé minm sò-a yo té ginyin, jan Jézu montré sa nan parabòl pòv Lazar-la yo résévoua « nan léstomak Abraam » (cf. Lc 16, 22-26). « Sé présizéman nanm sin sa-yo ki t-ap tann Sovè-a nan léstomak Abraam, Kris Granmèt-la té désann nan lanfè pou libéré yo-a » (Catech. R. 1, 6, 3). Jézu pa-t désann nan lanfè pou-l libéré sa-k kondané-yo (cf. Cc. Rome de 745 : DS 587) ni non plis pou-l détrui lanfè kondanasion-an (cf. DS 1011 ; 1077) min pou-l libéré moun kòrèk-yo ki té viv anvan-l yo (cf. Cc. Tolède IV en 625 : DS 485 ; Mt 27, 52-53).
¬ [1033]

634      « Bòn nouvèl-la té anonsé bay mò-yo tou… » (1 P 4, 6). Désann Jézu désann nan lanfè-a sé akonplisman, joustan li anplin, anons évanjil ki sové nou-an. Sé dènié faz mision mésianik Jézu-a, ki konsantré nan tan-an, min ki gran san mézi nan signifikasion réyèl-li pou fè travay rédanmsion-an rivé jouinn tout moun nan tout tan ak tout koté, paské tout moun ki sové-yo, yo patisipé nan Rédanmsion-an.
¬ [605]

635     Sé poutèt sa Kris-la désann nan profondè lanmò-a (cf. Mt 12, 24 ; Rm 10, 7 ; Ep 4, 9) pou « mò-yo tandé voua Pitit Bondié-a, moun ki tandé-yo, y-ap viv » (Jn 5, 25). Jézu, « Chèf lavi-a » (Ac 3, 15), « gras a lanmò-a, li té kapab détrui sa-a ki té gin pouvoua lanmò-a, sa vlé di Djab-la ; pou-l té kapab libéré sa-yo ki t-ap pasé tray pandan tout lavi-a poutèt ésklavaj kè soté lanmò-a » (He 2, 14-15). Apati lè sa-a, Kris-la ki résisité-a « gin klé lanmò-a ak anba tè-a » (Ap 1, 18) épi « o non Jézu sa-a, tout jénou fèt pou plouayé nan sièl-la, sou tè-a ak anba tè-yo » (Ph 2, 10).

« Jodi-a sé gran silans sou tè-a ; gran silans, épi sé dézè ; gran silans, paské Roua-a ap dòmi ; tè-a pè, li rét trankil, paské Bondié ap dòmi nan kò-a, l-al révéyé moun-yo k-ap dòmi dépi sièk tan-yo. […] Sètènman l-al chèché prémié zansèt-la tankou yon mouton ki té pèdi. Li té vlé al vizité moun-yo ki té chita nan fènoua-yo ak lonbraj lanmò-a ; Adan ki ésklav-la ansanm ak Èv ki ésklav-la, Bondié alé ansanm ak Pitit li-a pou-l délivré yo sot nan soufrans yo. […] Sé mouin minm Bondié-ou la, ki vîn tounin pitit-ou poutèt ou. […] Lévé, ou minm k-ap dòmi-a ; sèké sé pa pou sa mouin té fè-ou, pou-ou té rét fèmin nan bafon-an antan ou pèdi batay-la. Lévé sot nan pami mò-yo ; sé mouin minm ki lavi moun ki té mouri-yo » (Ancienne homélie pour le Samedi Saint : PG 43, 440A. 452C. 461).

Rézimé

636     Lè sinbòl-la di : « Jézu té désann koté mò-yo té yé-a », li déklaré Jézu té mouri tout bon vré épi palintèmédiè Lanmò li-a li té ranpòté viktoua sou lanmò-a poutèt nou épi sou Djab-la « sa-a ki té gin pouvoua lanmò-a » (He 2, 14).

637     Lè Kris-la mouri, nanm-li ki fè youn ak Pèrsòn divîn li-an, désann nan koté mò-yo rété-a. Li ouvri pòt sièl-yo pou moun kòrèk ki té viv anvan-l yo.

 

Gid

PARAGRAF 2.  Sou touazièm jou li lévé byin vivan
sot nan pami mò-yo

638     « Nou minm nou anonsé nou réalizasion promès-la yo té fè bay papa nou-yo ; Bondié réalizé-l pou pitit nou-yo antan-l fè Jézu résisité » (Ac 13, 32-33). Réziréksion Jézu-a sé vérité ki pi ro nèt pou lafoua-nou nan Kris-la, prémié kominoté krétyin-an té kouè-l épi viv li kòm vérité santral, yo transmèt li nan Tradision-an kòm vérité fondamantal, yo établi-l nan dokiman Nouvo Téstaman-an, yo préché-l, ansanm ak koua-a, kòm pati ésansièl mistè Paskal-la :
¬ [90] [651] [991]

« Kris-la résisité sot nan pami mò-yo.
Palintèmédiè lanmò-l la li ranpòté viktoua sou lanmò,
moun ki mouri-yo li-minm li ba yo lavi »
(Liturgie byzantine, Tropaire de Pâques)

I. Yon événman istorik épi ki dépasé istoua-a (ki transandan)

639     Mistè réziréksion Kris-la sé yon événman réyèl ki té gin maniféstasion istorik yo konstaté, jan Nouvo Téstaman-an témouagné-a. Déja sin Pòl té kapab ékri Korintyin-yo nan ané 56 konsa : « Réyèlman mouin té transmèt nou toudabò sa mouin minm mouin té résévoua-a : Kris-la mouri pou péché nou-yo, dapré sa-k ékri-yo, yo antéré-l, li résisité sou touazièm jou-a, dapré sa-k ékri-yo, li parèt dévan Séfas, apré sa dévan Douz-yo » (1 Co 15, 3-4). La-a apot-la ap palé osijè tradision vivan Réziréksion-an sa-l té aprann apré konvèsion-l nan bò pòt Damas-yo (cf. Ac 9, 3-18).

Tonbo vid-la

640      « Pouki sa n-ap chèché vivan-an avèk mò-yo ? Li pa isit-la, li résisité » (Lc 24, 5-6). Anndan événman Pak-yo, prémié éléman nou jouinn sé tonbo vid-la. Li minm pou kont-li sé pa yon prèv dirèk. Absans kò Kris-la nan tonbo-a t-a kapab jouinn lòt éksplikasion (cf. Jn 20, 13 ; Mt 28, 11-15). Malgré sa, tonbo vid-la té yon sign ésansièl pou tout moun. Lè disip-yo té jouinn li konsa, sé yon prémié pa sa té yé pou yo rivé rékonèt événman Réziréksion-an minm. Sé té ka-a toudabò pou sint médam-yo (cf. Lc 24, 3. 22-23), apré sa pou Piè (cf. Lc 24, 12). « Disip-la, sa Jézu té rinmin-an » (Jn 20, 2) déklaré antan-l antré nan tonbo-a épi antan-l dékouvri « bann toual-yo ki pozé plat » (Jn 20, 6) « li ouè, li kouè » (Jn 20, 8). Sa sipozé li té konstaté nan kondision tonbo vid-la (cf. Jn 20, 5-7) absans kò Jézu-a sé pa-t yon bagay moun té kapab fè épi Jézu pa-t tounin tou sinpléman nan lavi sou tè-a tankou sa té yé nan ka Lazar-la (cf. Jn 11, 44).
¬ [999]

Aparision Résisité-a

641     Mari moun Magdala ak sint médam-yo ki té vini pou yo fîn fè onksion kò Jézu-a (cf. Mc 16, 1 ; Lc 24, 1) ki té antéré alavavit poutèt Saba-a ki t-ap rivé nan asouè gran Vandrédi-a (cf. Jn 19, 31. 42), sé yo minm an prémié ki té rankontré Résisité-a (cf. Mt 28, 9-10 ; Jn 20, 11-18). Konsa sé médam-yo ki té prémié anonsé réziréksion Kris-la bay Apot li-yo (cf. Lc 24, 9-10). Apré sa, Jézu ap parèt dévan yo, toudabò Piè, apré sa Douz-yo (cf. 1 Co 15, 5). Piè donk, yo rélé pou-l rafèmi lafoua frè-l yo (cf. Lc 22, 31-32), ouè Résisité-a anvan yo épi sé sou témouagnaj li-a kominoté-a déklaré : « Granmèt-la té résisité vrèman épi li té parèt dévan Simon » (Lc 24, 34. 36).
¬ [553] [448]

642     Ninpòt sa ki rivé nan jou Pak-yo, oblijé chak Apot-yo – épi Piè an patikilié – pou yo konstrui nouvo épòk-la ki kòmansé nan matin Pak-la. Kòm témouin Résisité-a, sé yo ki ròch fondasion Égliz li-a an pèmanans. Lafoua prémié kominoté krétyin-yo té bati sou témouagnaj moun byin détèminé sa-yo krétyin-yo té konnin épi ki t-ap viv ak yo toujou pou laplipa.Yo minm ki « vîn sèvi témouin réziréksion Kris-la » (cf. Ac 1, 22) sé toudabò Piè ak Douz-yo, min pa yo-minm sèlman : Pòl palé osijè plis pasé sink-san moun Jézu té parèt dévan-yo an minm tan, an plis Jak ak tout Apot-yo (cf. 1 Co 15, 4-8).
¬ [659, 881] [860]

643     Dévan témouagnaj sa-yo, li inposib pou intèprété réziréksion Kris-la andéyò plan fizik-la, épi pou pa rékonèt-li kòm yon événman istorik. Apati sa-k pasé-yo, konsékans-la sèké lafoua disip-yo té sibi yon éprèv radikal nan soufrans ak Lanmò Mèt yo-a sou koua-a, sa li-minm li té anonsé davans (cf. Lc 22, 31-32). Boulvèsman nanm soufrans-la té provoké-a té tèlman gran sa fè disip-yo (omouins kèk nan yo) pa-t kouè nouvèl Réziréksion-an tousuit. Évanjil-yo byin louin pou yo t-a montré nou yon kominoté k-ap sibi yon égzaltasion mistik ; yo prézanté nou disip-yo ki krazé (« yo kanpé tou tris » : Lc 24, 17) épi yo paniké (cf. Jn 20, 19). Sé poutèt sa, sint médam-yo ki tounin sot nan tonbo-a, yo pa-t kouè yo épi paròl yo-a « pou yo minm té tankou kozé ki pa gin sans » (Lc 24, 11 ; cf. Mc 16, 11. 13). Lè Jézu parèt dévan Onz-yo nan asouè Pak-la, « li réproché yo mank lafoua yo ak kè yo ki du, paské yo pa-t kouè sa-yo ki té ouè-l résisité-a » (Mc 16, 14).

644     Minm lè disip-yo vîn trouvé yo dévan réalité Jézu ki résisité-a, y-ap douté ankò (cf. Lc 24, 38) ; tèlman bagay-la té parèt inposib pou yo : yo té pansé sé yon éspri yo té ouè (cf. Lc 24, 39). « Yo pa-t ko kouè, yo té sézi ak kontantman » (Lc 24, 41). Toma ap pasé minm éprèv dout sa-a (cf. Jn 20, 24-27) épi alokazion dènié aparision nan Galilé-a, sa Matié rakonté-a, kèk nan yo « pa-t fîn kouè nèt » (Mt 28, 17). Sé poutèt sa, ipotèz ki t-a vlé pou Réziréksion-an t-a tankou yon « produi » lafoua (oubyin krédulité) Apot-yo, pa gin okinn fondman. Okontrè minm, lafoua-yo nan Réziréksion-an vîn soti – anba aksion lagras Bondié-a – apati ékspérians dirèk réalité Jézu ki résisité-a.

Kondision moun Kris-la ki résisité-a

645     Jézu résisité antré an rélasion dirèk ak disip li-yo palintèmédiè touché yo touché-l (cf. Lc 24, 39 ; Jn 20, 27) épi manjé li manjé ak yo (cf. Lc 24, 30. 41-43 ; Jn 21, 9. 13-15). Konsa li invité yo pou yo rékonèt sé pa yon éspri li yé (cf. Lc 24, 39) min sitou pou yo konstaté kò résisité-a li prézanté dévan yo avèk li-a sé minm kò-a ki sibi toumant-la épi yo té krisifié-a, paské li poté mak soufrans li-a toujou (cf. Lc 24, 40 ; Jn 20, 20. 27). Véritab kò sa-a ki réyèl posédé an minm tan nouvo karaktéristik ki pròp pou kò glorifié-a : li pa limité nan éspas-la ak tan-an ankò, min li kapab prézan libréman koté li vlé ak lè li vlé (cf. Mt 28, 9. 16-17 ; Lc 24, 15. 36 ; Jn 20, 14. 19. 26 ; 21, 4) paské sa-l yé kòm moun-nan, tè-a pa kapab kinbé-l épi li fè pati domèn Bondié Papa-a (cf. Jn 20, 17). Sé poutèt sa tou, Jézu résisité té gin libèté nan pi ro dégré pou-l parèt jan-l vlé : anba aparans yon kiltivatè (cf. Jn 20, 14-15) oubyin « li té gin yon lòt aparans » (Mc 16, 12) diféran ak sa disip-yo té abitué ouè-a, présizéman pou-l révéyé lafoua yo (cf. Jn 20, 14. 16 ; 21, 4. 7).
¬ [999]

646     Réziréksion Kris-la pa-t yon rétounin nan lavi sou tè-a, jan sa té yé pou réziréksion li-minm li té fè anvan Pak-la : pitit fi Jayir-la, jénòm Nayim-nan, Lazar. Réalité sa-yo sé événman mirak yo té yé, min moun-yo mirak-la té fèt pou yo-a, té tounin nan lavi « òdinè » sou tè-a pa pouvoua Jézu. Gin yon lè y-ap mouri yon lòt foua. Réziréksion Kris-la sé yon bagay ki ésansièlman diféran. Nan kò-l ki résisité-a li travèsé sot nan kondision lanmò al nan yon lòt lavi pi louin pasé tan-an ak éspas-la. Nan Réziréksion-an, kò Jézu vîn plin ak puisans Éspri-Sin-an ; li patisipé nan lavi Bondié-a dapré kondision gloua li-a, sé sa-k fè Pòl té kapab di osijè Kris-la, li sé yon moun sièl-la (« kò nan sièl-yo ») (cf. 1 Co 15, 35-50).
¬ [934] [549]

Réziréksion-an kòm événman transandan

647     Imn anons paskal-la « Exsultet », chanté : « Ala kontantman vrèman pou nuit sa-a, li-minm sèl té mérité konnin tan-an ak lè-a koté Kris-la té résisité sot anba tè-a » (MR, Vigile Pascale). Réyèlman vré, pèsonn pa-t témouin ak jé-l événman Réziréksion-an minm épi okinn Évanjélist pa dékri-l. Pèsonn pa kapab di kijan sa té rivé fizikman. Sa li yé nan ésans ki pi intim-li, yon pasaj nan yon lòt lavi, sink sans-yo pa-t kapab kapté-l ditou. Réziréksion-an, yon événmann istorik yo té kapab konstaté palintèmédiè sign tonbo-a ki vid-la ak réalité rankont Apot-yo ak Kris-la ki résisité-a, sa pa anpéché li sé yon événman ki transandé istoua-a épi ki dépasé-l, sé sa-k fè li rété nan kè mistè lafoua-a. Sé poutèt sa, Kris-la ki résisité-a pa manifésté-l bay tè-a (cf. Jn 14, 22) min bay disip li-yo, « bay sa-k té monté ansanm avèk li yo sot Galilé-a al Jéruzalèm, yo minm koulié-a k-ap sèvi-l témouin dévan pèp-la » (Ac 13, 31).
¬ [1000]

II. Réziréksion-an – travay Trè Sint Trinité-a

648     Réziréksion Kris-la sé yon réalité lafoua-a nan mézi li sé yon intèvansion Bondié ki transandé ni kréasion-an ni istoua-a. Nan li, Toua Pèrsòn divîn-yo travay an minm tan épi chak manifésté pròp orijinalité pa-l. Li fèt pa pouvoua Papa-a ki « lévé » (cf. Ac 2, 24) Kris-la, Pitit li-a, épi nan fason sa-a sa-l yé kòm moun – avèk kò-li – li introdui-l nan Trinité-a yon fason ki alapèféksion. Jézu vîn révélé définitivman kòm « Pitit Bondié nan pouvoua dapré Éspri ki fè vîn sin-an, apati réziréksion mò-yo » (Rm 1, 3-4). Sin Pòl insisté sou maniféstasion puisans Bondié-a (cf. Rm 6, 4 ; 2 Co 13, 4 ; Ph 3, 10 ; Ep 1, 19-22 ; He 7, 16) palintèmédiè travay Éspri-a ki bay kò Jézu ki mouri-a lavi épi ki rélé-l nan kondision gloua Granmèt-la.
¬ [258] [989] [663] [445] [272]

649     Pitit-la minm, réalizé pròp Réziréksion-l pa pouvoua puisans-li kòm Bondié. Jézu anonsé Pitit moun-nan doué soufri anpil, mouri épi apré sa résisité (nan sans aktif vèb-la cf. Mc 8, 31 ; 9, 9-31 ; 10, 34). Lòt koté, li-minm li déklaré éksplisitman : « Mouin dépozé nanm mouin pou mouin kapab pran-l yon lòt foua ankò. […] Mouin gin pouvoua dépozé li, épi mouin gin pouvoua pran-l yon lòt foua ankò » (Jn 10, 17-18). « Nou kouè Jézu mouri épi li résisité » (1 Th 4, 14).

650     Pèr l’Égliz-yo kontanplé Réziréksion-an apati Pèrsòn divîn Kris-la ki rété fè youn ni ak nanm-li ni ak kò-li antan lanmò-a té séparé yo. « Poutèt natu Bondié-a ki yon sèl-la, ki rété prézan nan toulèdé pati moun-nan égalman, sa-k té divizé épi séparé, yo tounin vîn ansanm épi fè youn. Épitou konsa lanmò sé konsékans divizion pati ki té fè youn-yo, Réziréksion-an minm sé réyinion apati sa-k té divizé-yo » (S. Grégoire de Nysse, res. 1 : PG 46, 617B) ; cf. aussi DS 325 ; 359 ; 369 ; 539).
¬ [626] [1005]

III. Signifikasion épi inpòtans Réziréksion-an pou sové nou

651      « Si Kris-la pa résisité, prèch nou-an vid, lafoua nou-an vid tou » (1 Co 15, 14). Réziréksion-an toudabò sé konfirmasion tout sa Kris-la té fè épi té anségné. Tout vérité-yo, minm sa éspri moun-nan pap janm kapab rivé ladan yo-a, jouinn jistifikasion yo, si Kris-la antan-l résisité bay prèv otorité Bondié li ginyin-an jan-l té promèt-la.
¬ [129] [274]

652     Réziréksion Kris-la sé akonplisman promès Ansyin Téstaman-yo (cf. Lc 24, 26-27. 44-48) ak sa Jézu li-minm té di di pandan lavi-l sou tè-a (cf. Mt 28, 6 ; Mc 16, 7 ; Lc 24, 6-7). Éksprésion « dapré sa-k ékri-yo » (cf. 1 Co 15, 3-4 ak Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la) indiké réziréksion Kris-la akonpli promès sa-yo.
¬ [994] [601]

653     Réziréksion-an konfirmé vérité divinité Jézu-a. Li té di : « Lè n-a lévé Pitit moun nan anlè, lè sa-a n-a rékonèt Mouin minm mouin égzisté » (Jn 8, 28). Réziréksion sa-k  té krisifié-a démontré vrèman li sé « Mouin égzisté »-a, Pitit Bondié épi Bondié li-minm. Sin Pòl té kapab déklaré Juif-yo : « Nou minm nou anonsé nou réalizasion promès-la yo té fè bay papa nou-yo ; Bondié réalizé-l pou pitit nou-yo antan-l fè Jézu résisité, jan sa ékri nan Psòm dézièm-nan : “Ou sé Pitit mouin ; jodi-a mouin anfanté-ou” » (Ac 13, 32. 34 ; cf. Ps 2, 7). Réziréksion Kris-la fè youn byin séré ak mistè Inkarnasion Pitit Bondié-a. Sé li ki akonplisman-l dapré projè Bondié dépi anvan tout tan-an.
¬ [445] [461, 422]

654     Gin dé aspè nan mistè Paskal-la : li-minm palintèmédiè Lanmò li-a li libéré nou anba péché-a, palintèmédiè Réziréksion-l nan li louvri rout pou nou pou nouvo lavi-a. Sé toudabò jistifikasion-an, ki fè nou tounin nan lagras Bondié-a (cf. Rm 4, 25) « pou minm jan Kris-la résisité sot nan pami mò-yo […], konsa tou nou minm n-ap maché nan nouvo lavi-a » (Rm 6, 4). Sé viktoua anba lanmò péché-a épi nouvo patisipasion nan lagras-la (cf. Ep 2, 4-5 ; 1 P 1, 3). Li akonpli adopsion kòm pitit-la, paské  moun-yo vîn tounin frè Kris-la jan Jézu li-minm rélé disip li-yo apré Réziréksion-l nan : « Alé, anonsé frè-m yo » (Mt 28, 10 ; Jn 20, 17). Frè, pa dapré natu-a, min dapré kado lagras-la, paské filiasion adoptif sa-a bay yon patisipasion réyèl nan lavi sèl Pitit-la, ki révélé anplin nan Réziréksion-l nan.
¬ [1987] [1996]

655     Anfin, Réziréksion Kris-la – épi Kris résisité-a li-minm – sé kòmansman ak sous réziréksion nou-an k-ap vini-an : « Kris-la résisité sot nan pami mò-yo, prémié frui nan pami sa-k t-ap dòmi-yo. […] Minm jan tout moun té mouri nan Adan-an, sé konsa tout moun ap gin lavi nan Kris-la » (1 Co 15, 20-22). Antan n-ap tann akonplisman sa-a, Kris résisité ap viv nan kè fidèl li-yo. Nan li krétyin-yo gouté « puisans tan k-ap vini-an » (He 6, 5) épi lavi yo Kris-la ralé-l mété-l anndan lavi Bondié-a (cf. Col 3, 1-3) « pou moun k-ap viv-yo, sé pa pou yo minm y-ap viv ankò, min pou sa-a ki mouri épi ki résisité pou yo-a » (2 Co 5, 15).
¬ [989] [1002]

Rézimé

656     Lafoua nan Réziréksion-an gin kòm objè an minm tan yon événman ki konfirmé ak témouagnaj istorik disip-yo ki té réyèlman rankontré Résisité-a, épi yon fason kaché li transandan puiské sa Kris-la yé kòm moun antré nan gloua Bondié-a.

657     Tonbo vid-la épi dra-yo ki pozé plat sé sign nan yo minm ki montré kò Kris-la té chapé anba kòd lanmò ak dékonpozision-an pa pouvoua Bondié. Yo préparé disip-yo pou yo rankontré Résisité-a.

658     Kris-la, « prémié pitit nan pami mò-yo » (Col 1, 18), sé kòmansman pròp réziréksion-nou, déja kounié-a gras a jistifikasion nanm nou-yo (cf. Rm 6, 4), épi apré gras a lavi l-ap bay kò nou-yo (cf. Rm 8, 11).

 

Gid

ATIK 6
Jézu « monté nan sièl-la é li chita adouat Papa-a ki gin tout pouvoua-a »

659     « Granmèt Jézu, lè-l fîn di yo sa, li monté nan sièl-la, li chita adouat Bondié » (Mc 16, 19). Kò Kris-la té glorifié dépi moman Réziréksion-l nan, jan nouvo kapasité surnaturèl-yo démontré sa, kapasité li pral joui san rété dépi lè sa-a (cf. Lc 24, 31 ; Jn 20, 19. 26). Min pandan karant jou koté li té manjé nan familiarité avèk disip li-yo épi li té bouè (cf. Ac 10, 41) épi li té instrui yo osijè Rouayòm-nan (cf. Ac 1, 3), gloua li-a té rété voualé toujou anba aparans yon lavi moun òdinè (cf. Mc 16, 12 ; Lc 24, 15 ; Jn 20, 14-15 ; 21, 4). Dènié aparision Jézu ap fini lè sa-l yé kòm moun antré san rétou nan gloua Bondié-a, nuaj-la indiké sa (cf. Ac 1, 9 ; cf. tou Lc 9, 34-35 ; Ex 13, 22) épi sièl-la tou (cf. Lc 24, 51) koté li déja chita adouat Bondié (cf. Mc 16, 19 ; Ac 2, 33 ; 7, 56 ; cf. tou Ps 110, 1). Li-minm, yon fason ki vrèman éksépsionèl épi san parèy, pral manifésté-l bay Pòl « tankou yon pitit ki fèt anvan tèm » (1 Co 15, 8) tankou nan yon dènié aparision ki fè Pòl tounin Apot (cf. 1 Co 9, 1 ; Ga 1, 16).
¬ [645] [66] [697] [642]

660     Karaktè gloua Résisité-a ki voualé pandan tan sa-a parèt nan mistè paròl li di Mari Madlèn yo : « Mouin pa ko monté kot Papa-m. Min al kot frè-m yo, di yo : “M-ap monté kot Papa-m ak Papa nou-an, Bondié-m nan ak Bondié nou-an” » (Jn 20, 17). Sa indiké yon diférans ant gloua Kris-la ki résisité-a épi gloua Kris-la ki lévé anlè adouat Papa-a. Événman Asansion-an ki an minm tan istorik épi transandan indiké pasaj sot nan youn al nan lòt-la.

661     Dènié étap sa-a fè youn byin séré ak prémié-a, sètadi, désann sot nan sièl-yo, sa Inkarnasion-an té réalizé-a. Li-minm sèlman ki « soti nan Papa-a » kapab « alé kay Papa-a » : Kris-la (cf. Jn 16, 28). « Pèsonn pa monté nan sièl-la sof sa-a ki désann sot nan sièl-la, Pitit moun-nan » (Jn 3, 13 ; cf. Ep 4, 8-10). Si sé sou pròp fòs natirèl-li natu moun-nan apuiyé, li pa gin mouayin antré « Kay Papa-a » (Jn 14, 2), nan lavi ak kontantman anplin Bondié-a. Sé Kris-la sèl ki té kapab ouvri pòt-la pou moun-nan, « pou-l té ba nou konfians nou minm manb li-yo, nou t-ap suiv li, koté li-minm, Tèt-nou ak prémié Kòmansman nou-an déja rivé-a » (MR, Préface de l’Ascension)
¬ [792]

662      « Mouin minm minm, lè y-ap lévé-m sot sou tè-a, m-ap rédi tout bagay vîn jouinn mouin » (Jn 12, 32). Lévé yo lévé-l sou koua-a indiké épi anonsé Asansion nan sièl-la. Sé kòmansman-l li yé. Jézu-Kri, sèl Prèt Nouvo Alians pou tout tan-an, « pa-t antré nan yon tanp ki fèt ak min moun, […], min sé nan sièl-la minm li antré pou-l parèt koulié-a dévan fas Bondié pou nou » (He 9, 24). Nan sièl-la san rété Kris-la ap égzèsé sasèrdòs li-a, « antan-l vivan tout tan pou-l priyé pou  moun yo ki proché kot Bondié pa lintèmédiè-l » (He 7, 25). « Kòm prèt an chèf byin ki gin pou vini-yo » (He 9, 11), li sé pouin santral épi aktè prinsipal litiji ki onoré Papa-a nan sièl-yo (cf. Ap 4, 6-11).
¬ [1545] [1137]

663     Apati lè sa-a, Kris-la, chita adouat Papa-a : « Ak paròl ‘adouat Papa-a’ nou vlé di onè ak gloua Bondié-a, koté kòm Pitit Bondié, kòm sa-k gin minm substans (égzistans, natu) ak Bondié Papa-a, koté-l té yé anvan tout tan-an, alafin, antan-l tounin chè, li chita dapré modalité kò-a tou nan minm gloua san parèy-la koté chè li-a monté-a » (S. Jean Damascène, f. o. 4, 2 : PG 94, 1104C).
¬ [648]

664     Chita adouat Papa-a vlé di inogirasion Rouayòm Mési-a, akonplisman vizion profèt Danièl-la osijè Pitit moun-nan : « Yo ba-l pouvoua ak konsidérasion ak péyi-roua, épi tout pèp, ras ak lang ap sèvi-l. Pouvoua-l sé pouvoua tout tan, ki pap disparèt ; péyi-roua-l, sé péyi-roua ki pap détrui » (Dn 7, 14). Apati moman sa-a, Apot-yo vîn tounin témouin « Rouayòm ki pap gin finisman-an » (« é li va roua pou tout tan ») (Sinbòl Nisé-Konstantinòpl-la).
¬ [541]

Rézimé

665     Asansion Kris-la sé sign sa Jézu yé kòm moun-nan antré définitivman nan domèn sièl Bondié-a, l-ap gin pou-l vini sot la yon lòt foua (cf. Ac 1, 11), min antrétan sa kaché-l paparò a jé moun-yo (cf. Col 3, 3).

666     Jézu-Kri, Tèt l’Égliz-la, pran dévan nou nan Rouayòm gloua Papa-l la, pou nou-minm, manb kò li-a, nou viv nan éspérans yon lè n-ap avèk li pou tout tan.

667     Antan Jézu-Kri antré yon sèl foua pou tout tan nan sanktuè sièl-la, l-ap intèsédé pou nou san rété kòm médiatè k-ap vidé Éspri-Sin-an nan nou san rété.

 

Gid

ATIK 7
« Li gin pou-l rétounin pou-l jijé ni moun k-ap viv, ni moun ki mouri »

I. « Li gin pou-l rétounin avèk tout pouvoua-li »

Kris-la déja ap kòmandé kòm roua palintèmédiè l’Égliz-la…

668     « Sé pou sa réyèlman Kris-la mouri, li résisité, pou-l kòmandé ni moun ki mouri-yo ni moun ki vivan-yo » (Rm 14, 9). Asansion Kris-la nan sièl-la vlé di : nan sa-l yé kòm moun-nan li patisipé nan puisans ak otorité Bondié-a minm. Jézu-Kri sé Granmèt : li gin tout pouvoua nan sièl-yo ak sou tè-a. Li minm li « anlè tout péyi-roua, pouvoua, otorité ak kòmandman », paské Papa-a « mété tout bagay anba pié-l » (Ep 1, 20-22). Kris-la sé Granmèt tout inivè-a (cf. Ep 4, 10 ; 1 Co 15, 24. 27-28) ak istoua-a. Nan li, istoua moun-nan épi tout kréasion-an tou vîn « rétounin gin tèt » yo-a (récapitulation) (Ep 1, 10), pouint yo-a ki pi ro-a ki transandan-an.
¬ [450] [518]

669     Kòm Granmèt, Kris-la sé Tèt l’Égliz-la tou ki kò-li (cf. Ep 1, 22). Yo lévé-l nan sièl-la épi yo ba li gloua-a, antan konsa li akonpli mision-l nan anplin, li rété nan l’Égliz li-a sou tè-a. Rédanmsion-l nan sé sous otorité Kris-la ap égzèsé nan l’Égliz-la pa pouvoua Éspri-Sin-an (cf. Ep 4, 11-13). « Rouayòm Kris-la déja prézan an mistè », nan l’Égliz-la ki « kòmansman épi jèm Rouayòm sa-a sou tè-a » (LG 3 ; 5).
¬ [792, 1088] [541]

670     Dépi apati Asansion-an, projè Bondié-a antré nan akonplisman-l. Déja nou nan « dènié lè-a » (1 Jn 2, 18 ; cf. 1 P 4, 7). « Déja réyèlman finisman sièk-yo rivé sou nou épi rénouvèlman tè-a établi san tounin dèyè épitou li antisipé yon sètin fason nan réalité sièk sa-a : réyèlman l’Égliz-la déja sou tè-a maké ak yon véritab lavi ki sin minmsi li poko fîn apouin » (LG 48). Rouayòm Kris-la déja ap manifésté prézans-li palintèmédiè sign mirak-yo (cf. Mc 16, 17-18) ki akonpagné anons li-a palintèmédiè l’Égliz-la (cf. Mc 16, 20).
¬ [1042] [825] [547]

... an atandan tout bagay soumèt dévan-l

671     Poutan, minm si Rouayòm Kris-la déja prézan nan l’Égliz li-a, li poko rivé bout « avèk gran pouvoua ak gran gloua » (Lc 21, 27 ; cf. Mt 25, 31) palintèmédiè Avènman Roua-a sou tè-a. Rouayòm-nan toujou nan konba ak mové puisans-yo (cf. 2 Th 2, 7) minm si viktoua-a déja ranpòté sou yo nan rasîn palintèmédiè Pak Kris-la. Joustan tout bagay va soumèt anba-l (cf. 1 Co 15, 28), « joustan […] nouvo sièl-la épi nouvo tè-a, koté jistis-la abité-a, rivé, l’Égliz-la ki an pélérinaj, ap poté nan sakréman-l yo ak institision-l yo, ki fè pati tan sa-a, figi sièk sa-a k-ap pasé-a épi li-minm l-ap viv nan mitan kréatu sa-yo k-ap jémi épi k-ap anfanté jous kounié-a épi k-ap tann révélasion pitit Bondié-yo » (LG 48). Sé poutèt sa, krétyin-yo priyé, sitou nan Ékaristi-a (cf. 1 Co 11, 26), pou Kris-la kapab présé rétounin (cf. 2 P 3, 11-12) antan li di-l : « Vini, Granmèt » (1 Co 16, 22 ; Ap 22, 17. 20).
¬ [1043] [769, 773]

672     Kris-la anvan Asansion-l nan té déklaré sé pa-t ko lè pou établi Rouayòm mésianik-la Israèl t-ap tann-nan (cf. Ac 1, 6-7) ki t-a doué poté bay moun-yo, dapré Profèt-yo (cf. Is 11, 1-9), lòd définitif jistis-la, rinmin-an ak lapè-a. Tan prézan-an, dapré Granmèt-la, sé tan Éspri-a ak témouagnaj-la (cf. Ac 1, 8), min tou sé tan ki toujou maké ak « nésésité ki la koulié-a » (1 Co 7, 26) li maké tou ak éprèv mal-la (cf. Ep 5, 16) ki pa épagné l’Égliz-la (cf. 1 P 4, 17) épi ki inogiré konba dènié jou-yo (cf. 1 Jn 2, 18 ; 4, 3 ; 1 Tm 4, 1). Sé yon tan pou tann épi véyé (cf. Mt 25, 1. 13 ; Mc 13, 33-37).
¬ [732] [2612]

Avènman Kris-la nan gloua-a, éspérans Israèl-la

673     Apré Asansion-an, Avènman Kris-la nan gloua-a prèt pou rivé (cf. Ap 22, 20) minm si « nou pa bézouin konnin ni tan ni moman Papa-a chouazi ak pròp volonté li » (Ac 1, 7 ; cf. Mc 13, 32). Événman éskatolojik sa-a [ki konsèné dènié tan-an] kapab akonpli nan ninpòt ki moman (cf. Mt 24, 44 ; 1 Th 5, 2) minm si « yo kinbé-l », ni li-minm ni éprèv final ki pou vîn anvan-l nan (cf. 2 Th 2, 3-12).
¬ [1040, 1048]

674     Avènman Mési-a nan gloua-a ki gin pou rivé nan ninpòt moman istoua-a, dépann (cf. Rm 11, 31) dé rékonésans li bò kot « tout Israèl » (Rm 11, 26 ; Mt 23, 39) ki gin yon pati nan li ki vîn « avèg » (Rm 11, 25) nan « infidélité-a » (réfizé kouè-a) (Rm 11, 20) aléga Jézu. Sin Piè di Juif-yo Jéruzalèm aprè Pantkot-la : « Konsa sé pou nou fè pénitans, sé pou nou chanjé konduit, pou péché nou-yo éfasé ; pou lè tan fréchè-yo rivé vîn sot nan fas Granmèt-la, li voyé sa-a yo té préché nou-an, Jézu-Kri, li-minm sièl-la gin pou-l kinbé jous nan tan y-ap rémété tout bagay nan plas yo-a, sa Bondié té palé nan bouch sin Profèt li-yo dépi lontan-an » (Ac 3, 19-21). Épi sin Pòl fè éko : « Sèké si pati yo pati-a, sa sèvi pou rékonsiliasion tè-a : lè y-ap tounin-an minm, ki sa l-ap yé, si sé pa lavi k-ap soti nan pami mò-yo ? » (Rm 11, 15). Lè Juif-yo ap antré « anplin » (Rm 11, 12) nan sové Mési-a sové nou-an, apré payin-yo antré « anplin » (Rm 11, 25 ; cf. Lc 21, 24), sa ap bay Pèp Bondié-a pou-l réalizé « Kris-la anplin » (Ep 4, 13), sé la « Bondié ap tout bagay nan tout moun » (1 Co 15, 28).
¬ [840] [58]

Dènié éprèv l’Égliz-la

675     Anvan Avènman Kris-la, l’Égliz-la doué sibi éprèv final-la k-ap sékoué lafoua anpil moun ki kouè (cf. Lc 18, 8 ; Mt 24, 12). Pèsékision ki akonpagné pélérinaj-li sou tè-a (cf. Lc 21, 12 ; Jn 15, 19-20) ap dévoualé « mistè péché-a » anba fòm yon rélijion k-ap tronpé moun-yo antan-l fè sanblan poté yon solision problèm-yo antan yo péyé sa nan rénié vérité-a. Tronpri rélijié sa-a k-ap pi ro-a sé sa Anti-Kris-la ap fè-a, sètadi, yon mòd fo-mésianism koté moun-nan pral bay pròp tèt-li gloua nan plas Bondié ak Mési-l la ki té vini nan chè-a (cf. 2 Th 2, 4-12 ; 1 Th 5, 2-3 ; 2 Jn 7 ; 1 Jn 2, 18. 22).
¬ [769]

676     Tronpri anti-Kris sa-a déja fè ouè tras li sou tè-a chak foua y-ap éséyé akonpli éspérans mésianik-la nan istoua-a, alòské li pa kapab réalizé si sé pa pi louin pasé istoua-a nan jijman éskatolijik-la (jijman dènié-a) : l’Égliz-la té réjté mòd falsifikasion sa-a ki gin pou vini-an, sa yo rélé milénarism, minm anba fòm ki sanblé adousi,  (cf. DS 3839), sitou anba fòm yon politik mésianik k-ap suiv sièk-la épi ki « pèvèti intrinsèkman » (cf. Pie XI, enc. "Divini Redemptoris" ki t-ap kondané « fo-mistik »-la k-ap « fè sanblan rachté pòv-yo » ; GS 20-21).
¬ [2425]

677     L’Égliz-la pap antré nan gloua Rouayòm-nan si sé pa palintèmédiè dènié Pak sa-a, koté l-ap suiv Granmèt li-a nan lanmò-l la ak nan Réziréksion-l nan (cf. Ap 19, 1-9). Sé poutèt sa, Rouayòm-nan pap akonpli palintèmédiè yon trionf istorik l’Égliz-la (cf. Ap 13, 8) dapré avansman yon progrè, min palintèmédiè viktoua Bondié sou dènié frap mal-la (cf. Ap 20, 7-10) k-ap fè Épouz li-a désann sot nan sièl-la (cf. Ap 21, 2-4). Trionf Bondié sou révòlt mal-la ap pran fòm nan dènié Jijman-an (cf. Ap 20, 12) apré dènié boulvèsman kosmik inivè sa-a k-ap pasé-a (cf. 2 P 3, 12-13).
¬ [1340] [2853]

II. « Pou-l jijé ni moun k-ap viv ni moun ki mouri »
¬ [1038 - 1041]

678     Apré Profèt-yo (cf. Dn 7, 10 ; Jl 3-4 ; Ml 3, 19) ak Jan-Batis (cf. Mt 3, 7-12), Jézu anonsé nan prèch li-a Jijman dènié jou-a. Lè sa-a konpòtman lavi chak moun ap parèt nan limiè (cf. Mc 12, 38-40) épi sékrè kè-yo (cf. Lc 12, 1-3 ; Jn 3, 20-21 ; Rm 2, 16 ; 1 Co 4, 5). Lè sa-a y-ap kondané sa-k réfizé kouè-a ki konsidéré kòm anyin lagras Bondié té ofri-l la (cf. Mt 11, 20-24 ; 12, 41-42). Dispozision parapò a prochin-an ap révélé si moun-yo aksépté oubyin réjté lagras ak rinmin Bondié-a (cf. Mt 5, 22 ; 7, 1-5). Jézu ap di nan dènié jou-a : « Chak foua nou té fè sa pou youn nan pi piti nan frè-m sa yo, sé pou mouin minm nou té fè-l » (Mt 25, 40).
¬ [1470]

679     Kris-la sé Granmèt lavi pou tout tan-an. Jijman définitif osijè travay ak kè moun-yo sé li-minm ki gin doua sa-a anplin poutèt li sé Rédanmtè tè-a. Li vîn gin doua sa-a gras a koua-l la. Papa-a tou « rinmèt Pitit-la tout jijman-an » (Jn 5, 22 ; cf. Jn 5, 27 ; Mt 25, 31 ; Ac 10, 42 ; 17, 31 ; 2 Tm 4, 1). Pitit-la minm pa-t vini pou-l jijé, min pou-l sové (cf. Jn 3, 17) épi pou-l bay lavi ki nan li-a (cf. Jn 5, 26). Palintèmédiè réjè lagras-la nan lavi sa-a, chak moun déja jijé pròp tèt-li (cf. Jn 3, 18 ; 12, 48), li résévoua dapré travay li-yo (cf. 1 Co 3, 12-15) épitou li kapab minm kondané pou tout tan antan-l réjté Éspri rinmin-an (cf. Mt 12, 32 ; He 6, 4-6 ; 10, 26-31).
¬ [1021]

Rézimé

680     Kris Granmèt-la déja ap kòmandé kòm Roua palintèmédiè l’Égliz-la, min tout bagay-yo sou tè sa-a poko soumèt ba li. Trionf Rouayòm Kris-la pap rivé san yon dènié frap puisans mal-yo.

681     Nan jou Jijman-an, alafin mond sa-a, Kris-la ap vini nan gloua pou-l akonpli trionf définitif byin-an sou mal-la, ki t-ap grandi ansanm nan déroulman istoua-a tankou fol-avouàn-nan ak bon blé-a.

682     Kris-la ki nan gloua-a, antan l-ap vini nan finisman tan-yo pou-l jijé ni moun k-ap viv ni moun ki mouri-yo, ap révélé dispozision sékrè kè-yo épi l-ap bay chak moun dapré travay yo épi dapré fason yo té aksépté oubyin réjté lagras-la.

 

Gid

TOUAZIÈM CHAPIT
Mouin kouè nan Éspri-Sin-an

683     « Pèsonn pa kapab di : “Granmèt Jézu” si sé pa nan Éspri Sin-an » (1 Co 12, 3). « Bondié voyé Éspri Pitit li-a nan kè nou, l-ap rélé : « Aba, Papa ! » (Ga 4, 6). Konésans lafoua sa-a pa posib si sé pa nan Éspri-Sin-an. Pou yon moun vîn an kominion avèk Kris-la, li nésésè pou toudabò Éspri-Sin-an touché-l. Li-minm li pran dévan nou épi li révéyé lafoua-a nan nou. Palintèmédiè Batèm nou-an, prémié sakréman lafoua-a, lavi-a ki gin sous-li nan Papa-a épi yo ofri nou nan Pitit-la, vîn kominiké yon fason intim épi pèsonèl nan l’Égliz-la gras a Éspri-Sin-an :
¬ [424, 2670] [152]

Batèm-nan « ba nou lagras nouvo nésans-la nan Bondié Papa-a palintèmédiè Pitit li-a nan Éspri-Sin-an. Paské moun ki poté Éspri Bondié-a, yo kondui yo koté Paròl-la, sètadi, Pitit-la ; min Pitit-la prézanté yo bay Papa-a épi Papa-a ba yo pou yo pa dékonpozé. Sé poutèt sa, san Éspri-a li pa posib pou ouè Pitit Bondié-a, épi san Pitit-la pèsonn pa kapab proché kot Papa-a, paské konésans Papa-a sé Pitit-la épi konésans Pitit Bondié-a fèt palintèmédiè Éspri-Sin-an » (S. Irénée, dem. 7).
¬ [249]

684     Éspri-Sin-an, ak lagras li-a, sé li ki vîn an prémié nan révéyé lafoua-nou épi nan nouvo lavi-a sètadi « konnin ou minm, sèl Bondié tout bon vré a, épi sa-a ou voyé-a, Jézu-Kri  (Jn 17, 3). Poutan sé li-minm ki vini an dènié nan révélasion Pèrsòn Trè Sint Trinité-a. Sin Grégoua de Nazianz, « Téolojyin-an », ékspliké progrésion sa-a palintèmédiè pédagoji Bondié ki « désann nan nivo nou » :
¬ [236]

« Ansyin Téstaman-an té préché Papa-a klèman, Pitit-la yon fason pi nan fènoua. Nouvo-a minm montré nou Pitit-la byin klè épi divinité Éspri-a li té indiké-l anba yon fason ki fènoua. Koulié-a minm Éspri-a li-minm prézanté ba nou, li déklaré pròp tèt-li byin klè. Réyèlman sa pa-t asiré pou antan yo poko déklaré rékonèt divinité Papa-a, yo t-a préché Pitit-la aklè : ni lè  yo po-t ko admèt divinité Pitit-la, pou yo t-a ajouté Éspri-Sin-a tankou yon chaj pi lou pou fè-n poté-l, si nou t-a kapab palé konsa : […] sé pito antan l-ap avansé an silans épi […] l-ap monté, épi « sot nan klèté al nan klèté » ak progrésion épi ak kouasans, limiè Trinité-a t-a kléré ak ékla » (S. Grégoire de Naz., or. theol. 5, 26 : PG 36, 161C).

685     Kouè nan Éspri-Sin-an donk sé déklaré rékonèt Éspri-Sin-an sé youn nan Pèrsòn Trè Sint Trinité-a, ki gin minm substans (égzistans, natu) ak Papa-a épi ak Pitit-la, « yo adoré-l ansanm ak Papa-a ansanm ak Pitit-la é li jouinn minm louanj avèk yo » (Symbole de Nicée-Constantinople). Sé poutèt sa, yo té pozé késion osijè mistè Bondié Éspri-Sin-an nan « téoloji trinitè-a ». Isit-la minm y-ap palé osijè Éspri-Sin-an sèlman nan sa-k konsèné « Dispozision » Bondié-a (« Économie divine »).
¬ [236]

686     Éspri-Sin-an ap travay ansanm ak Papa-a ak Pitit-la dépi nan kòmansman jous nan finisman projè pou sové nou-an. Min sé sèlman « nan dènié tan-yo » ki inogiré apati Inkarnasion Pitit-la ki rachté nou-an, yo révélé-l épi yo bay li, yo konnin-l épi yo résévoua-l kòm Pèrsòn. Lè sa-a projè Bondié-a, ki akonpli nan Kris-la, « Prémié pitit » épi Tèt nouvo kréasion-an, ap kapab pran yon kò nan ras moun-nan palintèmédiè vidé yo vidé Éspri-a : l’Égliz-la, kominion sin-yo, padon péché-yo, réziréksion chè-a, lavi pou tout tan-an.
¬ [258]

 

Gid

ATIK 8
« Mouin kouè nan Léspri-Sin-an »

687     « Bagay Bondié-yo, pèsonn pa konnin yo, sof Éspri Bondié-a » (1 Co 2, 11). Kounié-a réyèlman vré, Éspri-a ki révélé Bondié-a pèmèt nou konnin Kris-la, Paròl li-a ki vivan-an, min li pa éksprimé pròp tèt-li. « Sé li ki t-ap palé lè Profèt-yo t-ap palé » (DS 150), li pèmèt nou tandé Paròl Papa-a. Min li-minm nou pa tandé-l. Nou pa konnin-l si sé pa nan mouvman koté li révélé nou Paròl-la épi li dispozé nou pou nou résévoua-l nan lafoua-a. Éspri vérité-a ki « dévoualé » nou Kris-la, « sé pa dapré li-minm l-ap palé » (Jn 16, 13). Kalité fason pou kaché sa-a, ki pròp pou Bondié, fè konprann poukisa « tè-a pa kapab résévoua-l, paské li pa ouè-l, ni li pa konnin-l » (Jn 14, 17), alòské sa-yo ki kouè nan Kris-la yo konnin Éspri-a paské li rété avèk yo.
¬ [243]

688     L’Égliz-la, ki kominion vivan nan lafoua Apot-yo l-ap transmèt-la, sé koté nou vîn gin konésans Éspri-Sin-an :
– nan Sint-Ékritu-yo li inspiré-a ;
– nan Tradision-an, sa Pèr l’Égliz-yo sé témouin-l ki toujou aktuèl ;
– nan Majistè l’Égliz-la, li-minm l-ap asisté ;
– nan litiji sakréman-yo, palintèmédiè paròl ak sinbòl li-yo, koté Éspri-Sin-an mété nan kominion ak Kris-la ;
– nan priyè-a, koté li-minm l-ap intèsédé pou nou ;
– nan karism-yo ak ministè-yo, palintèmédiè yo l-ap bati l’Égliz-la ;
– nan sign lavi apostolik-la épi misionè-a ;
– nan témouagnaj sin-yo, koté li-minm li manifésté jan-l sin épi l-ap kontinué travay pou sové nou-an.

I. Mision Pitit-la ak Éspri-a ansanm

689     Sa-a Papa-a voyé nan kè nou-yo, Éspri Pitit li-a (cf. Ga 4, 6) réyèlman vré sé Bondié. Li-minm ki gin minm substans (minm natu) ak Papa-a ak Pitit-la, li inséparab avèk yo ni nan lavi intim Trinité-a ni nan kado rinmin-l nan an favè tè-a.  Min lafoua l’Égliz-la, antan-l adoré Trè Sint Trinité-a ki bay lavi-a, ki minm substans-la épi ki pa kapab divizé-a, li déklaré distinksion Pèrsòn-yo tou. Lè Papa-a voyé Paròl li-a, li toujou voyé Éspri li-a : sé yon mision ansanm koté Pitit-la ak Éspri-Sin-an distingé min inséparab. Sètènman sé Kris-la ki parèt, li-minm ki Pòtré vizib Bondié invizib-la, min sé Éspri-Sin-an ki révélé-l.
¬ [245] [254] [485]

690     Jézu sé Kris, « sa-k gin onksion-an », paské Éspri-a sé Onksion-l, épi tout sa ki rivé apati Inkarnasion-an sé nan plénitud sa-a li koulé soti (cf. Jn 3, 34). Lè alafin Kris-la glorifié (cf. Jn 7, 39), li kapab, li-minm tou, kot Papa-a, voyé Éspri-a nan sa-yo ki kouè nan li : li-minm li kominiké yo gloua li-a (cf. Jn 17, 22), sètadi Éspri-Sin-an k-ap glorifié-l la (cf. Jn 16, 14). Apati lè sa-a, mision ansanm-nan pral élaji nan pitit Papa-a adopté-yo nan kò Pitit li-a : mision Éspri adopsion-an sé fè yo fè youn ak Kris-la épi fè yo viv nan li.
¬ [436] [788]

« Signifikasion onksion-an minm […] sèké nou pa pansé gin okinn distans ant Pitit-la ak Sint-Épri-a ; réyèlman minm jan ant po kò-a épi luil onksion-an pa gin okinn intèmédiè ni rézon-an ni sans-yo konnin, konsa union Pitit-la ak Sint-Éspri-a pa kapab séparé, sé sa ki fè li nésésè pou moun ki vlé pran kontak ak Kris-la nan lafoua, pou toudabò li rivé an kontak ak onksion-an : réyèlman pa gin okinn manb li ki pa vlopé ak Éspri-Sin-an. Sé poutèt sa,  déklaré rékonèt dominasion Pitit-la, sa fèt nan Sint-Éspri-a pou moun ki résévoua-l, antan Sint-Éspri-a vîn rankontré sa-yo k-ap rivé koté-l toupatou palintèmédiè lafoua-a » (S. Grégoire de Nysse, Spir. 3, 1 : PG 45, 1321A-B).
¬ [448]

II. Non Éspri-Sin-an, dénominasion-l yo épi sinbòl li yo

Non pròp Éspri-Sin-an

691      « Éspri-Sin », sé sa ki non pròp sa-a nou adoré épi nou glorifié ansanm ak Papa-a ak Pitit-la. L’Égliz-la résévoua non sa-a nan min Granmèt-la épi li déklaré-l nan Batèm nouvo pitit li-yo (cf. Mt 28, 19).

     Mo « Éspri »-a tradui mo Ruah ébré-a ki vlé di, nan prémié sans-li, souf, lè k-ap souflé, van. Jézu sèvi ak imaj sansib van-an présizéman pou-l indiké Nikodèm nouvoté transandan sa-a ki Souf réspirasion Bondié-a pèsonèlman, Éspri Bondié-a (Jn 3, 5-8). Dayè, Éspri épi Sin sé kalifikatif Toua Pèrsòn divîn-yo an komin. Min Sint-Ékritu-a, litiji-a épi diskou téolojik-la, antan yo kolé dé mo sa-yo ansanm, yo dézigné Pèrsòn Éspri-Sin-an yo pa kapab palé-a san okinn konfizion posib avèk lòt fason yo anplouayé mo « éspri »-a épi « sin »-an.

Jan yo rélé Éspri-Sin-an

692     Lè Jézu ap anonsé épi promèt Avènman Éspri-Sin-an, li rélé-l Paraklè, sètadi litéralman : « sa yo rélé vîn bò koté nou », ad-vocatus (Jn 14, 16. 26 ; 15, 26 ; 16, 7). Yo abitué tradui Paraklè kòm « Konsolatè », antan Jézu sé prémié konsolatè-a (cf. 1 Jn 2, 1). Granmèt-la li-minm rélé Éspri-Sin-an « Éspri vérité-a » (Jn 16, 13).
¬ [1433]

693     Anplis non pròp li-a, sa yo anplouayé pi plis nan Travay Apot-yo ak Épit-yo, nou jouinn non sa-yo kot sin Pòl : Éspri Promès-la (Ga 3, 14 ; Ep 1, 13), Éspri adopsion-an (Rm 8, 15 ; Ga 4, 6), Éspri Kris-la (Rm 8, 11), Éspri Granmèt-la (2 Co 3, 17), Éspri Bondié-a (Rm 8, 9. 14 ; 15, 19 ; 1 Co 6, 11 ; 7, 40), épi kot sin Piè, Éspri gloua-a (1 P 4, 14).

Sinbòl Éspri-Sin-an

694     Dlo-a. Sinbòl dlo-a vlé di aksion Éspri-Sin-an nan Batèm-nan, poutèt apré invokasion Éspri-Sin-an li vîn tounin sign sakramantèl éfikas pou nouvo nésans-la : minm jan nan prémié nésans nou-an yo té poté nou nan vant nan dlo-a, konsa tou dlo batèm-nan vlé di réyèlman vré yo ba nou nésans pou lavi Bondié-a nan Éspri-Sin-an. Min, « sé nan yon sèl Éspri-a nou tout nou batizé », « nou tout sé nan yon sèl Éspri, nou pasé souaf-nou » (1 Co 12, 13) : sé poutèt sa tou, Éspri-a sé Dlo lavi-a an pèrsòn ki jayi sot nan Kris-la ki krisifié-a (cf. Jn 19, 34 ; 1 Jn 5, 8) tankou sot nan sous-li épi ki jayi nan nou pou lavi pou tout tan-an (cf. Jn 4, 10-14 ; 7, 38 ; Ex 17, 1-6 ; Is 55, 1 ; Za 14, 8 ; 1 Co 10, 4 ; Ap 21, 6 ; 22, 17).
¬ [1218] [2652]

695     Onksion-an. Sinbòl onksion luil-la tou vlé di Éspri-Sin-an yon fason pou-l tounin sinonim-li (cf. 1 Jn 2, 20. 27 ; 2 Co 1, 21). Nan inisiasion krétyin-an, sé sign sakramantèl Konfirmasion-an, sa yo rélé présizéman « Krismasion » nan l’Égliz Oriantal-yo. Min pou yo kapab konprann tout fòs-li, yo doué tounin nan prémié onksion Éspri-Sin-an réalizé-a : onksion Jézu-a. Kris (« Mési » nan lang Ébré-a) vlé di « sa-k résévoua onksion » Éspri Bondié-a. Nan Ansyin Alians-la té gin kèk « moun ki résévoua onksion » Granmèt-la (cf. Ex 30, 22-32), yon fason spésial roua David (cf. 1 S 16, 13). Min Jézu sé Sa-k résévoua onksion Bondié-a yon fason san parèy : kondision moun-nan Pitit-la té pran-an, li « gin onksion Éspri-Sin-an » toutantié. Sé Éspri-Sin-an ki établi Jézu kòm « Kris » (cf. Lc 4, 18-19 ; Is 61, 1). Vièj Mari poté Kris-la nan vant sot nan Éspri-Sin-an, li-minm ki anonsé-l kòm Kris palintèmédiè anj-la nan Nésans li-a (cf. Lc 2, 11) épi ki pousé Siméon pou-l al nan Tanp-la pou-l ouè Kris Granmèt-la (cf. Lc 2, 26-27) ; sé li-minm ki ranpli Kris-la (cf. Lc 4, 1) épi sé  fòs-li ki soti nan Kris-la nan aksion li fè pou géri épi sové (cf. Lc 6, 19 ; 8, 46). Anfin, sé li-minm ki résisité Jézu sot nan pami mò-yo (cf. Rm 1, 4 ; 8, 11). Lè sa-a, Jézu vîn établi « Kris » anplin nan sa-l yé kòm moun ki ranpòté viktoua sou lanmò-a (cf. Ac 2, 36), Jézu vidé Éspri-Sin-an an kantité joustan « sin-yo », antan yo fè youn ak kondision moun Pitit Bondié-a, yo vîn tounin « moun kòrèk nèt-la, nan mézi laj plénitud Kris-la » (Ep 4, 13) : « Kris total-la » dapré éksprésion sint Ogustin-an (serm. 341, 1, 1 ; ibid., 9, 11).
¬ [1293] [436] [1504] [794]

696     Difé-a. Alòské dlo-a té vlé di nésans-la ak lavi k-ap donnin frui yo bay nan Éspri-Sin-an, sinbòl difé-a sé puisans aksion Éspri-Sin-an k-ap transfòmé-a. Profèt Éli, « té lévé tankou difé, paròl li té boulé tankou flanbo » (Si 48, 1), palintèmédiè priyè li-a li ralé difé sièl-la sou sakrifis mòn Karmèl-la (cf. 1 R 18, 38-39), sé pòtré difé Sint-Éspri-a k-ap transfòmé sa-l touché. Jan-Batis, ki vîn anvan Granmèt-la « nan éspri ak pouvoua Éli » (Lc 1, 17) anonsé Kris-la kòm Sa-a k-ap « batizé nou nan Éspri-Sin-an ak nan difé » (Lc 3, 16), Éspri sa-a Jézu té di osijè-l : « Mouin vîn voyé difé sou tè-a, épi ki sa-m vlé si sé pa pou-l boulé » (Lc 12, 49). Anba fòm « mòso lang tankou difé » Éspri-Sin-an té désann sou disip-yo nan matin Pantkot-la épi li té ranpli yo ak li-minm (Ac 2, 3-4). Tradision spirituèl-la kinbé sinbòl difé-a kòm pi gran éksprésion aksion Éspri-Sin-an (cf. S. Jean de la Croix, llama). « Pa étinn Éspri-a » (1 Th 5, 19).
¬ [1127] [2586] [718]

697     Nuaj-la épi limiè-a. Dé sinbòl sa-yo inséparab nan maniféstasion Éspri-Sin-an. Dépi téofani Ansyin Téstaman-an, nuaj-la kit li fènoua kit li kléré révélé Bondié vivan-an épi sovè-a, antan l-ap voualé gloua li-a ki transandan-an ; avèk Moyiz sou mòn Sinayi-a (cf. Ex 24, 15-18), nan Tant réyinion-an (cf. Ex 33, 9-10) épi pandan vouayaj nan dézè-a (cf. Ex 40, 36-38 ; 1 Co 10, 1-2) ; avèk Salomon alokazion dédikas Tanp-la (cf. 1 R 8, 10-12). Pòtré sa-yo minm Kris-la vîn akonpli yo nan Éspri-Sin-an. Sé li ki vini sou Vièj Mari épi « kouvri-l ak lonbraj li » pou-l kapab poté Jézu nan vant épi anfanté-l (Lc 1, 35). Sou mòn Transfigirasion-an, sé li-minm ki vini nan nuaj-la ki kouvri Jézu, Moyiz ak Éli, épitou Piè, Jak ak Jan, anba lonbraj-li épi « yon voua rivé nan nuaj-la, li di : “Sa-a sé Pitit mouin-an, sa-m chouazi-a : kouté-l” » (Lc 9, 34-35). Anfin sé minm nuaj-la ki « kaché Jézu dévan jé » disip-yo nan jou Asansion-an (Ac 1, 9) épi k-ap révélé Pitit moun-nan nan gloua li-a Jou Avènman-l nan (cf. Lc 21, 27).
¬ [484] [554] [659]

698     So-a sé yon sinbòl ki toupré onksion-an. Kris-la tout bon vré sé sa-a « Bondié Papa-a maké ak so-l la » (Jn 6, 27) épi sé nan li nou-minm tou Papa-a maké nou ak so (2 Co 1, 22 ; Ep 1, 13 ; 4, 30). Imaj so-a (sphragis) sé paské li indiké rézilta onksion Éspri-Sin-an ki pa kapab éfasé nan sakréman Batèm-nan, Konfirmasion-an, Òrd-la, koté tradision téolojik-la anplouayé-l pou éksprimé « karaktè » ki pa kapab éfasé-a, sa toua sakréman sa-yo inprimé-a épi yo pa kapab bay yon lòt foua-a.
¬ [1295 - 1296] [1121]

699     Min-an. Sé antan Jézu té inpozé min-l li té géri malad-yo (cf. Mc 6, 5 ; 8, 23) épi béni timoun-yo (cf. Mc 10, 16). Nan non-l Apot-yo ap fè minm jan-an (cf. Mc 16, 18 ; Ac 5, 12 ; 14, 3). Plis toujou, sé palintèmédiè inpozision min Apot-yo yo bay Éspri-Sin-an (cf. Ac 8, 17-19 ; 13, 3 ; 19, 6). Lèt pou Ébré-yo nomé inpozision min-yo pami « atik fondamantal » ansègnman-l nan (cf. He 6, 2). L’Égliz-la konsèvé sign sa-a pou indiké tout puisans Éspri-Sin-an ki vidé nan Épiklèz sakréman-l yo.
¬ [292] [1288] [1300, 1573, 1668]

700     Douèt-la. « Ak douèt Bondié [Jézu] chasé démon-yo » (Lc 11, 20). Si Laloua Bondié-a té ékri sou tab ròch « ak douèt Bondié » (Ex 31, 18), « yon lèt Kris-la », yo rinmèt bay souin Apot-yo, « ki ékri pa ak lank min ak Éspri Bondié vivan ; sé pa sou galèt ròch, min sou galèt kè chè yo » (2 Co 3, 3). Imn « Veni, Creator Spiritus »-la invoké Éspri-Sin-an ak paròl sa-yo : « Ou sé douèt min douat Bondié » (In Dominica Pentecostes, Hymnus ad I et II Vesperas).
¬ [2056]

701     Kolonb-la. Nan fin délij-la (sé yon sinbòl ki konsèné Batèm-nan), kolonb-la Noé té lagé-a té tounin antan-l poté yon ramo olivié byin vèt nan bèk-li, kòm sign ki indiké moun t-ap kapab abité sou tè-a ankò (cf. Gn 8, 8-12). Lè Jézu monté sot  nan dlo batèm li-an, Éspri-Sin-an té désann sou fòm yon kolonb épi té rété sou li (cf. Mt 3, 16 par.). Éspri-a désann nan kè moun ki batizé-yo, kè ki pròp, épi li répozé la. Nan kèk légliz, Rézèv sint Ékaristi-a yo mété-l nan yon résipian métalik ki gin fòm yon kolonb (kolonbié-a) yo kroké anlè lotèl-la. Sinbòl kolonb-la pou dézigné Éspri-Sin-an li tradisionèl nan ikonografi krétyin-an.
¬ [1219] [535]

III. Éspri-a ak Paròl Bondié-a nan tan promès-yo

702     Dépi nan kòmansman-an jous « lè tan-an rivé bout li » (Ga 4, 4), mision Paròl-la ansanm ak Éspri Papa-a rété kaché, min l-ap travay. Éspri Bondié-a préparé tan Mési-a, épi toulèdé, minm si yo poko révélé anplin, yo déja promèt yo pou yo kapab tann yo épi résévoua yo lè maniféstasion yo ap rivé. Sé poutèt sa, l’Égliz-la, lè l-ap li Ansyin Téstaman-an (cf. 2 Co 3, 14), li égzaminé nan li (cf. Jn 5, 39. 46) sa Éspri-a « ki té palé lè profèt-yo t-ap palé »-a (DS 150) té gin intansion di nou osijè Kris-la.
¬ [122] [107]

     Ak mo « profèt-yo », lafoua l’Égliz-la konprann la-a tout moun Éspri-Sin-an té inspiré pou anons vivan épi pou ékri nan Liv ki sin-yo soua nan Ansyin soua nan Nouvo Téstaman-an. Tradision Juif-la distingé Laloua-a (sink prémié liv-yo oubyin Pentaték), Profèt-yo (liv nou rélé istorik épi profétik-yo) épi lòt Sa-k Ékri-yo (sitou liv sajès-yo ak Psòm-yo) (cf. Lc 24, 44).
¬ [243]

Nan kréasion-an

703     Paròl Bondié-a épi Souf-li sé yo ki nan orijîn égzistans ak lavi tout kréatu-yo (cf. Ps 33, 6 ; 104, 30 ; Gn 1, 2 ; 2, 7 ; Qo 3, 20-21 ; Ez 37, 10) :
¬ [292]

« Éspri-Sin-an gin doua kòmandé kòm roua, sanktifié épi bay kréasion-an lavi, paské li sé minm Bondié ak Papa-a ak Paròl-la […]. Kòm sé Bondié li yé, li bay tout kréatu fòs épi li konsèvé yo nan Papa-a ak nan Pitit-la » (Liturgie byzantine, Tropaire des matines des dimanches du second mode).
¬ [291]

704      « Kanta moun-nan, sé li-minm ki fòmé-l ak pròp min-l yo [sètadi ak Pitit-la épi ak Éspri-Sin-an] […] épi sou chè li fòmé-a li désiné pròp fòm pa-l yon fason pou minm sa-k vizib-la t-a poté fòm Bondié-a » (S. Irénée, dem. 11).
¬ [356]

Éspri promès-la

705     Antan péché-a ak lanmò-a défigiré moun-nan, li toujou rété « dapré pòtré Bondié », dapré pòtré Pitit-la, min li « pa gin gloua Bondié-a » (Rm 3, 23), li pa gin « résanblans-la ». Promès yo té fè Abraam-nan inogiré Déroulman dispozision (Économie) pou sové nou-an, alafin Déroulman sa-a Pitit-la li-minm ap pran « pòtré »-a (cf. Jn 1, 14 ; Ph 2, 7) pou-l réstoré-l nan « résanblans » avèk Papa-a, antan-l rétounin ba li gloua-a, Éspri « ki bay lavi-a ».
¬ [410] [2809]

706     Kontrèman ak tout sa moun-nan t-a éspéré, Bondié promèt Abraam yon désandans kòm frui lafoua ak puisans Éspri-Sin-an (cf. Gn 18, 1-15 ; Lc 1, 26-38. 54-55 ; Jn 1, 12-13 ; Rm 4, 16-21). Nan li y-ap béni tout nasion sou tè-a (cf. Gn 12, 3). Désandans sa-a sé Kris-la (cf. Ga 3, 16) koté Éspri-Sin-an ki vidé-a ap rasanblé pitit Bondié-yo ki té gayé-yo pou yo fè youn (cf. Jn 11, 52). Antan-l angajé-l ak sèman (cf. Lc 1, 73), Bondié déja oblijé tèt-li pou-l bay Pitit li-a li rinmin-an kòm kado (cf. Gn 22, 17-19 ; Rm 8, 32 ; Jn 3, 16) épitou pou-l bay « Éspri-Sin-an yo té promèt nou-an » li minm ki préparé rédanmsion Pèp Bondié pran pou li-a (Ep 1, 13-14 ; cf. Ga 3, 14).
¬ [60]

Nan Téofani-yo épi nan Laloua-a

707     Téofani-yo (sètadi maniféstasion Bondié), dépi Patriarch-yo jous nan Moyiz, épi dépi Jozué jous nan vizion k-ap inogiré mision gran Profèt-yo, ap kléré chémin Promès-la. Tradision krétyin-an toujou rékonèt Paròl Bondié-a nan Téofani sa-yo ki pèmèt yo ouè-l épi yo tandé-l, antan nan nuaj Éspri-Sin-an li révélé épi an minm tan li « nan lonbraj ».

708     Pédagoji Bondié sa-a parèt yon fason spésial nan kado Laloua-a (cf. Ex 19-20 ; Dt 1-11 ; 29-30). Laloua-a yo té bay li tankou « pédagòg » pou kondui pèp-la al jouinn Kris-la (Ga 3, 24). Min kòm li pa-t gin pouvoua pou-l sové moun-nan ki pèdi « résanblans » Bondié-a, épi ogmanté li ogmanté konésans péché-a  (cf. Rm 3, 20) sa révéyé anvi Éspri-Sin-an. Jémisman Psòm-yo témouagné sa.
¬ [1961 - 1964, 122] [2585]

Nan Rouayòm-nan épi nan Égzil-la

709     Laloua-a, sign Promès-la ak Alians-la, té doué dirijé kè ak institision pèp ki soti nan lafoua Abraam-nan. « Si nou kouté voua-m, nou kinbé alians mouin-an, […]  n-ap yon péyi-roua prèt pou mouin ak yon nasion ki sin » (Ex 19, 5-6 ; cf. 1 P 2, 9). Min, apré David, Israèl tonbé nan tantasion pou-l tounin yon péyi-roua tankou lòt nasion-yo. Péyi-roua-a minm, dapré Promès yo té fè David-la (cf. 2 S 7 ; Ps 89 ; Lc 1, 32-33) sé travay Éspri-Sin-an l-ap yé ; l-ap pou sa-k pòv-yo dapré Éspri-a.
¬ [2579] [544]

710     Bliyé Laloua-a épi infidélité parapò a Alians-la minnin nan lanmò : égzil-la an aparans sé échèk promès-yo, min an réalité sé fidélité kaché Bondié sovè-a épi kòmansman rétablisman promès-la, min dapré Éspri-a. Pèp Bondié-a té doué soufri purifikasion sa-a (nétouayaj sa-a) (cf. Lc 24, 26) ; Égzil-la déja poté lonbraj lakoua-a nan projè Bondié-a, épi rès pòv-yo k-ap tounin sot ladan-l nan, sé youn nan figi l’Égliz-la ki pi klè.

Tann Mési-a épi Éspri li-a

711      « Min mouin fè bagay nouvo » (Is 43, 19) : gin dé lign profétik k-ap désiné, youn k-ap minnin nan tann Mési-a, lòt-la k-ap anonsé yon nouvo Éspri, toulèdé vîn konsantré nan ti « rès »-la, nan pèp pòv-yo (cf. So 2, 3), k-ap tann nan éspérans « konsolasion Israèl »-la épi « rédanmsion Jérusalèm »-la (cf. Lc 2, 25. 38).
¬ [64]

     Pi ro-a nou té ouè kijan Jézu té akonpli profési-yo ki gin rapò avèk li-yo. Isit-la n-ap rété pou-n dékri sa-yo koté rélasion ant Mési-a ak Éspri li-a parèt pi plis.

712     Lign vizaj Mési y-ap tann-nan kòmansé manifésté nan Liv Émanuèl-la (cf. Is 6-12) (« Izayi té di yo lè-l té ouè gloua » Kris-la : Jn 12, 41), spésialman nan Is 11, 1-2 :
¬ [439]

« Yon ramo ap soti nan rasîn Jésé,
épi yon flè ap monté sot nan rasîn-li,
épi Éspri Granmèt-la ap pozé sou li :
éspri sajès ak intélijans,
éspri konsèy ak fòs,
éspri sians ak piété, épi éspri krint Granmèt-la ».

713     Lign Mési-a ap révélé sitou nan kantik Sèvitè-a (cf. Is 42, 1-9 ; cf. Mt 12, 18-21 ; Jn 1, 32-34, épi Is 49, 16 ; cf. Mt 3, 17 ; Lc 2, 32, anfin Is 50, 4-10 et 52, 13 – 53, 12). Kantik sa-yo ap anonsé signifikasion soufrans Jézu, épi konsa yo indiké fason kijan Éspri-Sin-an li-minm pral vidé pou bay pakèt moun-yo lavi : sa pap fèt sou déyò, min antan-l anbrasé « kondision ésklav » nou-an (Ph 2, 7). Antan-l pran sou li lanmò nou-an, li kapab kominiké nou pròp Éspri lavi li-a.
¬ [601]

714     Sé poutèt sa, Kris-la inogiré anons Bòn Nouvèl-la antan-l pran pasaj Izayi sa-a pou li (Lc 4, 18-19 ; cf. Is 61, 1-2

« Éspri Granmèt-la sou mouin ;
sé pousa li sakré-m
pou-m poté bòn nouvèl-la bay pòv-yo,
li voyé-m préché padon pou prizonié-yo,
ak limiè pou avèg-yo,
ranvouayé sa y-ap krazé-yo nan libèté,
préché yon ané Granmèt-la fè gras ».

715     Tèks profétik-yo ki konsèné dirèktéman mision Éspri-Sin-an sé déklarasion koté Bondié ap palé ak kè pèp li-a nan paròl Promès-la ak langaj rinmin épi fidélité (cf. Ez 11, 19 ; 36, 25-28 ; 37, 1-14 ; Jr 31, 31-34 ; et Jl 3, 1-5) sé sa sin Piè ap proklamé ki akonpli nan matin Pantkot-la (cf. Ac 2, 17-21). Dapré promès sa-yo, nan « dènié tan-yo », Éspri Granmèt-la ap rénouvlé kè moun-nan antan-l gravé nouvo Laloua-a anndan yo ; l-ap rasanblé épi rékonsilié pèp-yo ki gayé épi divizé ; l-ap transfòmé prémié kréasion-an épi sé la Bondié ap abité ak moun-yo nan lapè.
¬ [1965]

716     Pèp « pòv-yo » (cf. So 2, 3 ; Ps 22, 27 ; 34, 3 ; Is 49, 13 ; 61, 1 ; etc.), ki toupiti épi dou-yo ki abandoné tèt-yo nèt bay projè kaché Bondié yo-a, yo minm ki pap tann jistis-la nan min moun-yo, min nan min Mési-a, sé anfin gran travay kaché Éspri-Sin-an pandan tan promès-yo pou-l préparé Avènman Kris-la. Sé kalité valè kè-yo ki pròpté épi kléré ak Éspri-a yo éksprimé nan Psòm-yo. Nan pòv sa-yo, Éspri Granmèt-la ap préparé « yon pèp ki kòrèk nèt » (cf. Lc 1, 17).
¬ [368]

IV. Éspri Kris-la nan plénitud tan-yo

Jan, Prékursè-a (Sa-k vîn anvan-an), Profèt-la k-ap Batizé-a

717      « Gin yon moun Bondié voyé, yo té rélé-l Jan  (Jn 1, 6). Jan « plin Éspri-Sin-an dépi nan vant manman-l » (Lc 1, 15. 41) apati Kris-la li-minm, sa Vièj Mari té vîn gin nan vant sot nan Éspri-Sin-an. Konsa « Vizitasion » Mari fè Élizabèt-la sé vizitasion Bondié pou pèp li-a (Lc 1, 68).
¬ [523]

718     Jan sé « Éli ki gin pou-l vini-an » (Mt 17, 10-13) : Difé Éspri-a abité nan li épi li fè-l « maché dévan » (kòm « prékursè ») Granmèt-la k-ap vini-an. Nan Jan, Prékursè-a, Éspri-Sin-an fîn « paré yon pèp ki kòrèk nèt pou Granmèt-la » (Lc 1, 17).
¬ [696]

719     Jan sé « plis pasé yon profèt » (Lc 7, 26). Nan li Éspri-Sin-an akonpli paròl li té konn « palé palintèmédiè Profèt-yo ». Jan fèmin séri Profèt-yo ki té inogiré nan Éli-a (cf. Mt 11, 13-14). Li anonsé konsolasion Israèl-la toupré pou rivé, li sé « voua » Konsolatè k-ap vini-an (Jn 1, 23 ; cf. Is 40, 1-3). Li-minm, tankou Éspri vérité-a pral fè-a, « li té vini nan témouagnaj, pou-l sèvi limiè-a témouin » (Jn 1, 7 ; cf. Jn 15, 26 ; 5, 33). Konsa, nan Jan, Éspri « profèt-yo ki té fouyé, ki té chèché fon » vîn akonpli épi sa « anj-yo panché dévan-l nan » (1 P 1, 10-12) : « Sou moun-nan ou-a ouè Éspri-a désann li rété sou li-a, sé li minm k-ap batizé nan Éspri-Sin-an. Mouin minm mouin ouè, mouin sèvi témouin, sa-a sé Pitit Bondié-a. […] Min Mouton Bondié-a » (Jn 1, 33-36).
¬ [2684] [536]

720     Anfin, avèk Jan-Batis, Éspri-Sin-an prézanté davans épi inogiré sa li-minm li pral réalizé avèk Kris-la épi nan Kris-la : rétabli « résanblans » Bondié-a nan moun-nan. Batèm Jan-an sé té pou pénitans-la, sa-a k-ap fèt nan dlo ak Éspri-a sé yon nouvo nésans (cf. Jn 3, 5).
¬ [535]

« Mouin salué-ou, plin lagras »

721     Mari, Trè Sint Manman Bondié-a, ki toujou Vièj, sé pi bèl travay (chédèv) mision Pitit-la ak Éspri-a nan plénitud tan-yo. Papa-a, nan projè sové-a épi paské Éspri li-a té préparé-l, té jouinn prémié Kay koté Pitit li-a ak Éspri li-a té kapab abité pami moun-yo. Nan sans sa-a, Tradision l’Égliz-la té li anpil foua pi bèl tèks osijè Sajès-la an rélasion ak Mari (cf. Pr 8, 1 – 9, 6 ; Si 24) : nan litiji-a yo chanté épi yo réprézanté Mari kòm « Trôn Sajès-la ».
¬ [484]

     Nan li « mèvèy Bondié-yo » kòmansé manifésté, sa Éspri-a t-ap gin pou-l akonpli nan Kris-la ak nan l’Égliz-la.

722     Éspri-Sin-an té préparé Mari ak lagras li-a. Li té doué « plin lagras » Manman Kris-la koté « nan li minm, ak tout kò-l, tou sa Bondié yé-a abité » (Col 2, 9). Li vîn fòmé nan vant, tou sinpléman poutèt lagras-la, san péché, kòm kréatu ki pi piti-a (la plus humble), ki pi kapab pasé tout lòt-yo pou-l résévoua kado Toupuisan-an yo pa kapab palé-a. Sé ak rézon Anj Gabrièl salué-l kòm « Pitit fi Siyon » : « Salu » (= « Sé pou kontan ») (cf. So 3, 14 ; Za 2, 14). Li-minm, ak kantik li-a (cf. Lc 1, 46-55) li fè aksion-d-gras tout pèp Bondié-a – épi poutèt sa tout l’Égliz-la – monté kot Papa-a nan Éspri-Sin-an, antan l-ap poté nan li Pitit dépi anvan tout tan-an.
¬ [2676]

723     Nan Mari, Éspri-Sin-an réalizé projè byinvéyans Papa-a. Pa pouvoua Éspri-Sin-an, Vièj-la vîn ansint épi li anfanté Pitit Bondié-a. Virjinité-l la vîn donnin frui yon fason san parèy pa pouvoua Éspri-a ak lafoua-a (cf. Lc 1, 26-38 ; Rm 4, 18-21 ; Ga 4, 26-28).
¬ [485] [506]

724     Nan Mari, Éspri-Sin-an manifésté Pitit Papa-a vîn tounin Pitit Vièj-la. Li sé touf rajé k-ap flanbé-a pou Téofani définitif-la : antan-l plin ak Éspri-Sin-an, li montré Paròl-la nan umilité chè-l la épitou sé pòv-yo (cf. Lc 1, 15-19) ak prémis nasion-yo (cf. Mt 2, 11) li fè konnin-l.
¬ [208] [2619]

725     Anfin, palintèmédiè Mari, Éspri-Sin-an kòmansé mété nan kominion ak Kris-la moun-yo ki objè rinmin byinvéyans Bondié-a (« moun ki fè [Bondié] plézi yo » cf. Lc 2, 14), épitou sa-k toupiti-yo (les humbles) sé yo-minm ki toujou résévoua-l an prémié : gadyin mouton-yo, maj-yo, Siméon épi Àn, épou Kana-yo épi prémié disip-yo.
¬ [963]

726     Alafin mision Éspri sa-a, Mari tounin « Madam-nan », nouvo Èv-la, « Manman vivan-yo », Manman « totalité Kris-la » (cf. Jn 19, 25-27). Sé konsa yo prézanté-l avèk Douz-yo k-ap « pèsévéré nan yon sèl santiman nan lapriyè » (Ac 1, 14), nan dévanjou « dènié tan-yo » sa Éspri-a pral inogiré nan matin Pantkot-la ak maniféstasion l’Égliz-la.
¬ [494, 2618]

Kris Jézu

727     Tout mision Pitit-la ak Éspri-Sin-an nan plénitud tan-an li anndan réalité Pitit-la ki gin Onksion Éspri Papa-a dépi nan Inkarnasion-l nan : Jézu sé Kris-la, Mési-a.
¬ [438, 695, 536]

     Sé anba limiè sa-a pou yo li tout dézièm chapit Sinbòl lafoua-a. Tout sa Kris-la fè sé mision Pitit-la ak Éspri-Sin-an ansanm. Isit-la n-ap fè sonjé sèlman sa ki konsèné Éspri-Sin-an Jézu promèt-la épi kado Granmèt-la ki glorifié-a fè-a.

728     Jézu pa révélé Éspri-Sin-an anplin tout tan li-minm li pa-t glorifié palintèmédiè lanmò-l la ak Réziréksion-l nan. Poutan li fè konprann sa ofiamézi minm nan ansègnman-l nan pou foul-yo, lè li révélé chè li-a ap vîn tounin nouritu pou lavi tè-a (cf. Jn 6, 27. 51. 62-63). Li fè Nikodèm konprann sa tou (cf. Jn 3, 5-8), ni Samaritèn-nan (cf. Jn 4, 10. 14. 23-24) ni sa-yo ki t-ap patisipé nan fèt Tant-yo (cf. Jn 7, 37-39). Ak disip li-yo, li palé aklè sou sa alokazion priyè-a (cf. Lc 11, 13) ak témouagnaj y-ap gin pou yo bay-la (cf. Mt 10, 19-20).
¬ [2615]

729     Sé sèlman lè Lè-a rivé koté yo t-apral glorifié Jézu-a, li promèt Avènman Éspri-Sin-an, poutèt Lanmò-l ak Réziréksion-l sé té akonplisman Promès yo té fè Papa-yo (cf. Jn 14, 16-17. 26 ; 15, 26 ; 16, 7-15 ; 17, 26) : Papa-a ap bay Éspri vérité-a, lòt Paraklè-a  poutèt priyè Jézu-a ; Papa-a ap voyé-l nan non Jézu ; Jézu ap voyé-l sot kot Papa-a, paské sé nan Papa-a li soti. Éspri-Sin-an ap vini, n-ap konnin-l, l-ap avèk nou pou tout tan, l-ap abité avèk nou ; l-ap anségné nou tout bagay épi l-ap raplé nou tou sa Jézu té di épi l-ap rann li témouagnaj ; l-ap kondui nou nan tout vérité-a épi l-ap bay Kris-la gloua. Kanta tè-a minm, l-ap akizé-l sou késion péché-a, jistis-la épi jijman-an.
¬ [388, 1433]

730     Alafin Lè Jézu-a rivé (cf. Jn 13, 1 ; 17, 1) : Jézu rinmèt éspri-li nan min Papa-a (cf. Lc 23, 46 ; Jn 19, 30) nan moman koté palintèmédiè lanmò li-a li ranpòté viktoua sou lanmò-a, yon fason pou antan-l « résisité sot nan pami mò-yo gras a gloua Papa-a » (Rm 6, 4), li bay Éspri-Sin-an tousuit « antan-l souflé » sou disip li-yo (cf. Jn 20, 22). Apati Lè sa-a, mision Kris-la ak Éspri-a tounin mision l’Égliz-la : « Minm jan Papa-a voyé-m nan, mouin minm tou mouin voyé nou » (Jn 20, 21 ; cf. Mt 28, 19 ; Lc 24, 47-48 ; Ac 1, 8).
¬ [850]

V. Éspri-a ak l’Égliz-la nan dènié tan-yo

Pantkot-la

731     Jou Pantkot-la (alafin sèt sémèn Pak-yo), Pak Kris-la akonpli nan vidé Éspri-Sin-an vidé-a li minm yo manifésté, yo bay épi yo kominiké kòm yon Pèrsòn divîn : Kris Granmèt-la vidé Éspri-a an kantité apati plénitud li-a (cf. Ac 2, 33-36).
¬ [2623, 767] [1302]

732     Nan jou sa-a, Trè Sint Trinité-a vîn révélé anplin. Apré jou sa-a, Rouayòm-nan Kris-la té anonsé-a vîn ouvri pou moun ki kouè nan li-yo : nan umilité chè-a ak nan lafoua-a yo déja patisipé nan kominion Trè Sint Trinité-a. Éspri-Sin-an, gras a Avènman-l nan, ki pap sispann, li introdui tè-a nan « dènié tan-yo », tan l’Égliz-la, Rouayòm nou déja posédé kòm éritaj, min ki poko fîn réalizé nèt :
¬ [244] [672]

« Nou ouè véritab Limiè-a, nou résévoua Éspri sièl-la, nou jouinn véritab lafoua-a : nou adoré Trinité yo pa kapab séparé-a paské sé li-minm ki sové nou » (Liturgie byzantine, Tropaire des vêpres de Pentecôte ; il est repris dans les liturgies eucharistiques après la communion).

Éspri-Sin-an – Kado Bondié-a

733      « Bondié sé rinmin » (1 Jn 4, 8. 16) épi charité-a sé prémié kado-a ki kinbé nan li tout lòt-yo. Rinmin sa-a « gayé nan kè nou gras a Éspri-Sin-an li ba nou-an » (Rm 5, 5).
¬ [218]

734     Paské palintèmédiè péché-a nou té mouri oubyin antouka blésé, prémié sa kado charité-a fè sé padon péché nou-yo. « Kominion Éspri-Sin-an » (2 Co 13, 13) nan l’Égliz-la rétabli batizé-yo nan résanblans Bondié-a yo té pèdi poutèt péché-a.
¬ [1987]

735     Lè sa-a li bay « prémié kado » oubyin « prémis » éritaj nou-an (cf. Rm 8, 23 ; 2 Co 1, 21) : lavi Trè Sint Trinité-a minm sètadi rinmin « minm jan li-minm li té rinmin nou-an » (cf. 1 Jn 4, 11-12). Rinmin sa-a (charité yo palé osijè-l nan 1 Co 13) sé kòmansman nouvo lavi-a nan Kris-la, ki vîn posib paské nou résévoua « yon fòs k-ap vîn désann sou nou, Éspri-Sin-an » (Ac 1, 8).
¬ [1822]

736     Pa pouvoua puisans Éspri sa-a pitit Bondié-yo kapab donnin frui. Li-minm ki gréfé nou nan véritab Pié rézin-an, l-ap fè nou donnin frui Éspri-a ki « charité, kè kontan, lapè, pasians, bon jan, bon kè, padon, dousè, lafoua, sinplisité, kontrolé mové tandans, réglé plézi kò-a » (Ga 5, 22-23). Éspri-a sé lavi-nou ; plis n-ap rénonsé pròp tèt-nou (cf. Mt 16, 24-26), sé plis n-ap aji dapré Éspri-a tou (Ga 5, 25) :
¬ [1832]

« Palintèmédiè Éspri-Sin-an nou tounin nan paradi-a, nou monté nan Rouayòm sièl-yo, nou rétounin nan adopsion kòm pitit-la : yo ba nou konfians pou nou rélé Bondié Papa-nou, pou nou asosié nan lagras Kris-la, pou yo rélé nou pitit limiè, pou nou patisipé nan gloua pou tout tan-an » (S. Basile, Spir. 15, 36 : PG 32, 132).

Éspri-Sin-an ak l’Égliz-la

737     Mision Kris-la ak Éspri-Sin-an akonpli nan l’Égliz-la, Kò Kris-la épi tanp Éspri-Sin-an. Dépi lè sa-a, mision ansanm-nan asosié fidèl Kris-yo nan kominion li ginyin avèk Papa-a nan Éspri-Sin-an : Éspri-a préparé moun-yo, li pran dévan-yo ak lagras li-a pou-l ralé-yo vîn jouinn Kris-la. Li manifésté Granmèt-la ki résisité-a ba yo, li raplé yo paròl li-yo épi li ouvri léspri yo pou yo konprann Lanmò ak Réziréksion-l nan. Sé li-minm ki fè mistè Kris-la tounin vîn prézan, nan pi ro dégré nan Ékaristi-a, pou-l rékonsilié yo épi mété yo nan kominion avèk Bondié, pou-l fè yo « donnin anpil frui » (Jn 15, 5. 8. 16).
¬ [787 - 798] [1093 - 1109]

738     Konsa mision l’Égliz-la pa vîn ajouté sou mision Kris-la ak Éspri-Sin-an, min li sé sakréman-l : sé ak tout sa-l yé épi nan tout manb li-yo, yo voyé-l pou-l anonsé épi témouagné mistè kominion Trè Sint Trinité-a, pou-l réalizé-l épi gayé-l (sé sou sa atik k-ap vîn apré-yo pral palé) :
¬ [850, 777]

« An nou di ankò, nou tout, ki résévoua yon sèl minm Éspri-a, Sin-an sètènman, nou fonn youn avèk lòt yon sètin fason épi avèk Bondié. Minm si réyèlman nou anpil séparéman, épi Kris-la fè pou Éspri Papa-a ak Éspri li-a abité nan nou chak, Éspri sa-a ki yon sèl-la épi ki pa kapab divizé-a, li rasanblé éspri ki distingé youn parapò a lòt-yo […] nan unité-a palintèmédiè li-minm minm épi li fè tout parèt kòm yon sèl nan li-minm. Épi minm jan puisans chè [Kris-la] ki sin-an fè tout moun koté-l yé-a tounin yon sèl minm kò-a, mouin pansé, sé konsa yon sèl Éspri Bondié-a ki abité nan tout yon fason yo pa kapab divizé, rasanblé yo tout fè youn spirituèlman » (S. Cyrille d’Alexandrie, Jo. 12 : PG 74, 560-561).

739     Paské Éspri-Sin-an sé Onksion Kris-la, Kris-la minm, Tèt épi kò, vidé-l nan manb li-yo pou nouri-l, géri-l, épi òganizé-l dapré fonksion youn pou lòt, li ba-l lavi, voyé-l pou-l témouagné, asosié-l ak sakrifis li-a bay Papa-a épi nan intèsésion-l pou tout tè-a. Palintèmédiè sakréman l’Égliz-la, Kris-la kominiké Éspri Sin li-an k-ap sanktifié-a bay manb kò-l yo (sé sou sa dézièm pati Katéchism-nan pral palé).
¬ [1076]

740      « Mèvèy Bondié-yo », sa yo ofri moun ki kouè-yo nan sakréman l’Égliz-la, yo donnin frui yo nan nouvo lavi nan Kris-la dapré Éspri-a (sé sou sa touazièm pati Katéchism-nan pral palé).

741      « Éspri-a édé féblès nou : sèké nou pa konnin kijan pou nou priyé ; min sé Éspri-a li minm k-ap priyé pou nou ak mo yo pa kapab palé » (Rm 8, 26). Éspri-Sin-an, travayè k-ap fè sa Bondié vlé-a, sé Mèt priyè-a (sé sou sa katriyèm pati Katéchism-nan pral palé).

Rézimé

742     « Laprèv nou sé pitit, sèké Bondié voyé Éspri Pitit li-a nan kè nou, l-ap rélé : « Aba, Papa ! » (Ga 4, 6).

743     Dépi nan kòmansman-an jous nan dènié bout tan-an, lè Bondié voyé Pitit li-a, li toujou voyé Éspri li-a : mision yo-a fèt ansanm épi li inséparab.

744     Nan plénitud tan-an, Éspri-Sin-an té akonpli nan Mari tout préparasion pou Avènman Kris-la nan pèp Bondié-a. Palintèmédiè aksion Éspri-Sin-an nan Mari, Papa-a bay tè-a Émanuèl-la, « Bondié avèk nou-an » (Mt 1, 23).

745     Pitit Bondié-a konsakré palintèmédiè Éspri-Sin-an kòm Kris (Mési) nan Inkarnasion-l nan (cf. Ps 2, 6-7).

746     Palintèmédiè lanmò-l ak Réziréksion-l, Jézu vîn établi kòm Granmèt épi Kris nan gloua-a (Ac 2, 36). Nan plénitud li-a, li-minm li vidé Éspri-Sin-an sou Apot-yo ak l’Égliz-la.

747     Éspri-Sin-an, sa Kris-la kòm Tèt vidé nan manb li-yo, sé li k-ap bati l’Égliz-la, k-ap ba-l lavi, k-ap sanktifié-l. L’Égliz-la sé sakréman kominion Trè Sint Trinité-a ak moun-yo.

 

Gid

 

MEH - 24 juin 2022

© NDPSHAITI.ORG