Mercredi15Mai7ème Semaine de Pâques White
[Sainte Denise
Mémoire Facultative]
[Dédicace de la Cathédrale de Jacmel (Pr. D. H.)
Mémoire Facultative]

HPremier quartier
"Femme, voici ton fils ! - Voici ta mère!" ~ Mèsi Bondié pou sékou Manman Notre-Dame !

 

KATÉCHISM L'ÉGLIZ KATOLIK-LA

Gid

DÉZIÈM PATI
Sélébrasion mistè krétyin-an

DÉZIÈM SÉKSION
Sèt sakréman l’Égliz-la

DÉZIÈM CHAPIT
Sakréman gérizon-yo

1420     Palintèmédiè sakréman inisiasion krétyin-yo, moun-nan résévoua nouvo lavi Kris-la. Min lavi nouvo sa-a sé « nan véso tè-kuit » (2 Co 4, 7) n-ap poté-l. Jous kounié-a li « kaché avèk Kris-la nan Bondié » (Col 3, 3). Nou nan « kay-nou sa-a ki sou tè-a » (2 Co 5, 1) toujou, ki anba soufrans, maladi ak lanmò. Nouvo lavi pitit Bondié sa-a kapab fébli épi minm pèdi poutèt péché-a.

1421     Granmèt Jézu-Kri, médsin nanm nou-yo ak kò nou-yo, li minm ki té padoné péché paralitik-la épi ki té ba-l santé kò-a ankò (cf. Mc 2, 1-12), té vlé pou l’Égliz li-a, ak fòs Éspri-Sin-an, kontinué travay gérizon-an ak sové-a, minm parapò a pròp manb li-yo. Sé rézondèt dé sakréman gérizon-yo : sakréman Pénitans-la épi Onksion malad-yo.

Gid

ATIK 4
Sakréman Pénitans-la ak Rékonsiliasion-an

1422      « Moun-yo minm ki proché nan sakréman Pénitans-la, yo résévoua padon gras a mizérikòd Bondié-a pou ofans yo té fè-l yo épi an minm tan yo rékonsilié ak l’Égliz-la, li-minm yo té blésé antan yo fè péché-a épi k-ap travay pou konvèsion yo ak charité-a, ak égzanp-la, ak priyè l-ap fè-yo » (LG 11).
¬ [980]

I. Kòman yo rélé sakréman sa-a ?

1423     Yo rélé-l sakréman konvèsion, poutèt li réalizé sakramantèlman apèl Jézu ap fè pou konvèsion-an (cf. Mc 1, 15), sètadi désizion pou rétounin kot Papa-a (cf. Lc 15, 18) li-minm péché-a té fè moun-nan pati louin-l nan.
¬ [1989]

     Yo rélé-l sakréman Pénitans, poutèt li konsakré chémin chak moun ap fè épi l’Égliz-la tou ap fè pou konvèsion, pénitans épi pou krétyin ki fè péché-a péyé dèt-li (bay satisfaksion = éskizé pròp tèt-li).
¬ [1440]

1424     Yo rélé-l sakréman Konfésion, poutèt sé yon éléman ésansièl sakréman sa-a pou yo déklaré, avoué péché-yo dévan prèt-la. Nan yon sans ki profon, sakréman-an sé yon « konfésion » tou (yon « déklaré rékonèt »), sé rékonèt épi fè louanj pou Bondié ki sin-an épi pou mizérikòd-li aléga moun-nan.
¬ [1456]

     Yo rélé-l sakréman induljans-la [Padon-an] (byinvéyans padon-an, pitié-a), poutèt palintèmédiè absolusion sakramantèl-la prèt-la bay-la, Bondié bay moun ki répanti-a « padon (induljans) ak lapè » (OP formule de l’absolution).
¬ [1449]

     Yo rélé-l sakréman Rékonsiliasion-an, paské li ofri péchè-a rinmin Bondié-a k-ap rékonsilié-a : « Kité yo rékonsilié nou avèk Bondié » (2 Co 5, 20). Moun ki viv dapré rinmin mizérikòd Bondié-a, li paré pou-l réponn apèl Granmèt-la ap fè-l la : « Al rékonsilié avèk frè-ou la anvan » (Mt 5, 24).
¬ [1442]

II. Poukisa yon sakréman Rékonsiliasion apré Batèm-nan ?

1425      « Nou lavé, nou vîn sin, […] nou vîn kòrèk o non Granmèt nou Jézu-Kri ak nan Éspri Bondié nou-an ! » (1 Co 6,11). Nou bézouin pran kon­sians grandè kado Bondié fè nou nan sakréman inisiasion krétyin-yo pou nou kapab konprann jous kibò péché-a sé yon bagay ki ènmi moun ki « abiyé ak Kris-la » (Ga 3, 27). Min apot sin Jan ékri tou : « Si nou di nou pa gin péché, nou pran pròp tèt pa-nou nan pièj, épi vérité-a pa nan nou » (1 Jn 1,8). Épitou Granmèt-la li-minm aprann nou priyé : « Padonnin pé­ché nou-yo », « Padoné sa nou fè-ou » (Lc 11,4), antan-l maré padon pou sa youn fè lòt-yo ansanm ak padon péché-yo Bondié gin pou ba nou-an.
¬ [1263] [2838]

1426     Konvèti, tounin vîn jouinn Kris-la, nouvo nésans-la nan Batèm-nan, kado Éspri-Sin-an, résévoua Kò ak San Kris-la kòm nouritu, té fè nou sin, san tach (imakilé) « dévan fas li » (Ep 1, 4), minm jan l’Égliz-la li-minm, Épouz Kris-la, « sin, san tach » dévan-l (Ep 5, 27). Poutan, nouvo lavi nou té résévoua nan inisiasion krétyin-an pa éliminé frajilité ak féblès natu moun-nan, ni inklinasion nan péché-a, sa tradision-an rélé konvouatiz-la, mové anvi-a (concupiscence), ki rété nan moun ki batizé-yo pou yo kapab bay prèv yo nan konba lavi krétyin-an, antan lagras Kris-la ap édé-yo (cf. DS 1515). Konba sa-a sé konba konvèsion-an pou vîv sin-an épi pou lavi tout tan-an, sa Granmèt-la ap rélé nou san rété pou-n vîn ladan-l nan (cf. DS 1545 ; LG 40).
¬ [405, 978] [1264]

III. Konvèsion moun ki batizé-yo

1427     Jézu ap rélé pou konvèsion-an. Apèl sa-a sé pati ésansièl nan anonsé Rouayòm-nan : « Tan-an rivé bout, péyi-roua Bondié-a proché : fè pénitans épi kouè nan Bòn Nouvèl-la » (Mc 1,15). Nan prèch l’Égliz-la, apèl sa-a adrésé toudabò bay sa-yo ki poko konnin Kris-la ak Évanjil li-a. Konsa sé nan Batèm-nan prinsipalman prémié konvèsion ki fondamantal-la yé. Palintèmédiè lafoua nan Bòn Nouvèl-la épi palintèmédiè Batèm-nan (cf. Ac 2, 38) yo rénonsé mal-la épi yo vîn gin sové-a, sètadi padon tout péché-yo épi kado nouvo lavi-a.
¬ [541]

1428     Sé poutèt sa, apèl Kris-la pou konvèsion-an kontinué ap sonnin nan lavi krétyin-yo. Dézièm konvèsion sa-a sé yon dévoua ki pa sispann pou tout l’Égliz-la ki « anbrasé péchè-yo anndan-l, ki sin épi an minm tan ki doué toujou pròpté, k-ap kontinué chèché pénitans-la ak  rénouvèlman-an san rété » (LG 8). Éfò konvèsion sa-a sé pa sèlman yon travay moun li yé. Sé mouvman « yon kè krazé » (Ps 51, 19) lagras-la ap rédi épi pousé (cf. Jn 6, 44 ; 12, 32) pou-l rivé réponn rinmin mizérikòd Bondié-a ki té rinmin nou an prémié-a (cf. 1 Jn 4, 10).
¬ [1036] [853] [1996]

1429     Konvèsion sin Piè-a témouagné sa apré li té nié Mèt li-a toua foua-a. Gadé Jézu gadé-l ak yon mizérikòd san limit-la fè dlo pénitans-la koulé nan jé-l (Lc 22, 61) épi, apré réziréksion Granmèt-la, li fè toua déklarasion rinmin li-an aléga Jézu (cf. Jn 21, 15-17). Dézièm konvèsion-an gin yon aspè kominotè tou. Sa parèt nan apèl Granmèt-la fè yon l’Égliz toutantié : « Fè pénitans ! » (Ap 2, 5. 16).

Osijè dé konvèsion sa-yo, sint Anbrouaz di : « L’Égliz-la minm gin ni dlo ni dlo nan jé, dlo Batèm-nan, dlo nan jé Pénitans-la » (ep. 41, 12 : PL 16, 1116B).

IV. Pénitans sou anndan-an

1430     Minm jan ak Profèt-yo, apèl Jézu pou konvèsion-an ak pénitans-la pa chèché toudabò travay sou déyò-a, « sak ak sann », jèn ak mòtifikasion, min konvèsion kè-a, pénitans sou anndan-an. San sa, travay pénitans-yo rété san frui épi sé manti ; okontrè, konvèsion sou anndan-an pousé nan éksprésion dispozision sa-a nan sign vizib-yo, jès ak travay pénitans-yo (cf. Jl 2, 12-13 ; Is 1, 16-17 ; Mt 6, 1-6. 16-18).
¬ [1098]

1431     Pénitans paranndan-an sé yon nouvo diréksion radikal pou tout lavi-a, yon rétounin, yon konvèsion al jouinn Bondié ak tout kè-nou, yon sispann fè péché, yon viré do bay mal-la, ansanm ak yon répignans pou mové aksion nou té fè-yo. Li inpliké an minm tan yon anvi ak yon rézolision pou chanjé lavi avèk éspérans divîn mizérikòd-la épi avèk konfians nan sékou lagras li-a. Konvèsion kè sa-a gin doulè ak chagrin ki akonpagné-l épi ki bon pou sové-a, sé sa Pèr-yo té rélé animi cruciatus (afliksion nanm-nan), compunctio cordis (répantans kè-a) (cf. Cc. Trente : DS 1677-1678 ; 1705 ; Catech. R. 2, 5, 4).
¬ [1451] [368]

1432     Moun-nan gin kè-l ki lou épi ki di. Moun-nan bézouin pou Bondié mété yon kè nouvo anndan-l (cf. Ez 36, 26-27). Konvèsion-an sé toudabò travay lagras Bondié-a ki fè kè nou-yo tounin vîn jouinn-li : « Fè nou viré, Granmèt, bò koté-ou, épi n-a viré » (Lm 5, 21). Bondié ba nou fòs pou nou rékòmansé ankò. Antan kè nou dékouvri grandè rinmin Bondié-a, li sékoué anba péché-a ki fè-l tranblé épi ki lou, li kòmansé krinn pou-l pa ofansé Bondié épi séparé ak li poutèt péché-a. Kè moun-nan konvèti lè li viré gadé Sa-a péché nou-yo té transpèsé-a (cf. Jn 19, 37 ; Za 12, 10) :
¬ [1989]

« Sé pou nou gadé San Kris-la ak jé ki atantif pou nou konnin kijan li gin valè pou Bondié Papa-l, sa-a ki koulé pou sové nou-an é ki poté lagras pénitans-la pou tout tè-a » (S. Clément de Rome, Cor. 7,4).

1433     Dépi Pak, Éspri-Sin-an ap akizé tè-a osijè péché-a, sètadi paské yo pa-t kouè nan sa-a Papa-a té voyé-a (Jn 16, 8-9). Min minm Éspri sa-a ki dévoualé péché-a, sé Konsolatè-a (cf. Jn 15, 26) k-ap bay kè moun-nan lagras pénitans-la ak konvèsion-an (cf. Ac 2, 36-38 ; cf. Jean-Paul II, DeV 27-48).
¬ [729] [692, 1848]

V. Pliziè fòm pénitans nan lavi krétyin-an

1434     Pénitans krétyin-an sou paranndan-an kapab gin éksprésion ki diféran anpil. Sint-Ékritu-a épi Pèr-yo insisté sou toua fòm prinsipal : jén, priyè, fè charité (cf. Tb 12, 8 ; Mt 6, 1-18), ki éksprimé konvèsion-an parapò a nou-minm, parapò a Bondié épi parapò a lòt-yo. Bò koté pròpté ki réalizé jous nan rasîn ak Batèm-nan oubyin mati-a, yo sité kòm mouayin pou rivé jouinn padon péché-yo, éfò yo fè pou rékonsilié ak prochin-an, dlo nan jé pénitans-la, pran souin pou sové prochin-an (cf. Jc 5, 20), intèsésion sin-yo épi pratiké charité-a ki « kouvri pakèt péché-yo » (1 P 4, 8).
¬ [1969]

1435     Konvèsion-an fèt nan lavi chak jou-a gras a jès rékonsiliasion-yo, nan pran souin pòv-yo, nan pratiké épi défann jistis-la ak doua-a (cf. Am 5, 24 ; Is 1, 17), nan rékonèt mankman-yo dévan frè-yo, nan koréksion fratènèl-la, nan révizion lavi-a, nan égzamin konsians-la, nan diréksion spirituèl-la, nan aksépté soufrans-la, nan pasians lè gin pèsékision poutèt jistis-la. Chémin pénitans ki pi asiré-a sé pran pròp koua-ou chak jou épi suiv Jézu (cf. Lc 9, 23).

1436     Ékaristi-a épi Pénitans-la. Konvèsion-an ak pénitans-la jouinn sous yo épi nouritu yo nan Ékaristi-a, paské ladan-l sakrifis Kris-la vîn prézan, sa-k rékonsilié nou ak Bondié-a ; palintèmédiè-l sa k-ap viv lavi Kris-la vîn nouri épi fòtifié ; li sé « rémèd ki libéré nou anba péché nou fè chak jou-yo épi ki prézèvé nou anba péché mòtèl-yo » (Cc. Trente : DS 1638).
¬ [1394]

1437     Léktu Sint-Ékritu-a, priyè Litiji Lè-yo ak priyè « Papa-nou »-an, ninpòt akt kult oubyin piété ki sinsè révéyé léspri konvèsion-an ak pénitans-la nan nou épi ba nou padon péché-yo.

1438     Tan ak jou pénitans-yo nan déroulman ané litijik-la (tan karèm, chak vandrédi nan fè sonjé lanmò Granmèt-la) sé moman ki pi bon pou pratik pénitansièl l’Égliz-la (cf. SC 109-110 ; CIC, can. 1249-1253; CCEO, can. 880-883). Tan sa-yo adapté sitou pou égzèsis spirituèl, litiji pénitansièl, pélérinaj kòm sign pénitans, privasion volontè tankou jèn ak fè lacharité, pataj tankou frè (nan travay pou lacharité ak pou mision-yo).
¬ [540] [2043]

1439     Jézu té dékri mouvman konvèsion-an ak pénitans-la yon fason admirab nan parabòl yo rélé « pitit ki gaspiyè-a » (« ti banbochè-a), sa-k gin kòm pouin santral « papa mizérikòd-la » : (Lc 15, 11-24) : atirans yon fo-libèté, kité kay papa-a ; mizè térib koté pitit-la tonbé apré-l fîn gaspiyé byin yo fè-l kado-yo, imiliasion térib pou-l ouè li oblijé al gadyin kochon épi, pi rèd toujou, pou-l té anvi manjé grinn boua kochon-yo t-ap manjé-yo ; kalkil osijè byin li pèdi-yo ; répantans ak désizion pou-l déklaré li koupab dévan papa-l ; chémin pou-l rétounin-an ; akèy ak kè louvri bò kot papa-a ; kè kontan papa-a : la-a nou gin kèk lign ki trasé ki pròp pou konvèsion-an. Bèl rad-la, bag nan douèt-la épi résépsion fèt-la sé kèk sinbòl nouvo lavi sa-a ki pròp, ki dign, ki plin kè kontan, sé sa-k lavi moun ki tounin kot Bondié épi nan bra fanmi li-an ki l’Égliz-la. Sé kè Kris-la sèl ki konnin profondè rinmin Papa-l la ki té kapab révélé nou profondè insondab mizérikòd li-a yon fason ki tèlman plin sinplisité épi ki si bèl.
¬ [545]

VI. Sakréman pénitans-la ak rékonsiliasion-an

1440     Péché-a toudabò sé ofansé Bondié, sé kasé kominion-an avèk li. An minm tan li andomajé kominion l’Égliz-la. Sé sa-k fè konvèsion-an poté an minm tan byinvéyans padon Bondié-a épi rékonsiliasion ak l’Égliz-la, sa sakréman Pénitans-la ak Rékonsiliasion-an éksprimé épi réalizé nan litiji-a. (cf. LG 11).
¬ [1850]

Sé Bondié sèl ki padoné péché

1441     Sé Bondié sèl ki padoné péché-yo (cf. Mc 2, 7). Paské Jézu sé Pitit Bondié-a, li di osijè tèt pa-l : « Pitit moun-nan gin pouvoua sou tè-a pou-l padonnin péché-yo » (Mc 2, 10) épi li égzèsé pouvoua Bondié sa-a : « Péché-ou yo éfasé ! » (Mc 2, 5 ; Lc 7, 48). Plis toujou : li-minm, pa pouvoua otorité Bondié-a, li bay moun-yo pouvoua sa-a (cf. Jn 20, 21-23) pou yo égzèsé-l nan non-l.
¬ [270, 431] [589]

1442     Kris-la té vlé pou tout l’Égliz li-a, nan priyè-l, nan lavi-l ak nan aksion-l yo, té sign ak mouayin byinvéyans padon (induljans) ak rékonsiliasion-an, sa-l vîn posédé pou nou-an antan-l péyé-l ak san-l. Min égzèsis pouvoua absolusion-an li rinmèt li bay ministè Apot-yo. Yo résponsab « sèvis rékonsiliasion-an » (2 Co 5, 18). Yo voyé Apot-la nan non Kris-la, épi sé Bondié li-minm k-ap bay ankourajman épi k-ap insisté : « Kité yo rékonsilié nou avèk Bondié » (2 Co 5, 20).
¬ [983]

Rékonsiliasion avèk l’Égliz-la

1443     Nan tan lavi piblik li-a, Jézu pa-t sèlman padoné péché-yo, min tou li té manifésté rézilta padon sa-a : péchè-yo li té bay padon-an, li té réintégré yo ankò nan kominoté pèp Bondié-a, sa péché-a té mété yo louin-l nan oubyin minm té mété yo andéyò-l la. Sign ki montré bagay sa-a byin klè sèké Jézu té admèt péchè-yo sou tab-li, pi plis minm li-minm minm té lonjé pou manjé sou tab yo, jès sa-a, yon fason ki fè sézi, té éksprimé an minm tan padon Bondié-a (cf. Lc 15) épi rétou anndan pèp Bondié-a (cf. Lc 19, 9).
¬ [545]

1444     Lè li fè Apot li-yo patisipé nan pròp pouvoua-l pou-l padonnin péché-yo, li ba yo otorité tou pou yo rékonsilié péchè-yo ak l’Égliz-la. Aspè éklézial fonksion yo-a té éksprimé yon fason spésial nan paròl solanèl-yo Kris-la té di Piè-a : « M-ap ba-ou klé péyi-roua sièl yo ; tou sa ou-ap maré sou tè-a, l-ap maré nan sièl-yo, tou sa ou-ap lagé sou tè-a, l-ap lagé nan sièl-yo tou » (Mt 16, 19). « Minm fonksion maré ak lagé sa-a li té bay Piè-a, yo konstaté li té bay li tou pou kolèj Apot-yo ki fè youn ak tèt yo-a (Mt 18, 18 ; 28, 16-20) » (LG 22).
¬ [981]

1445     Paròl sa-yo, maré épi lagé vlé di : moun n-ap mété andéyò kominion nou-an, l-ap andéyò kominion ak Bondié-a ; moun-nan minm n-ap résévoua ankò nan kominion nou-an Bondié ap résévoua-l nan pa-l la tou. Rékonsiliasion avèk l’Égliz-la pa kapab séparé ak rékonsiliasion avèk Bondié-a.
¬ [553]

Sakréman byinvéyans padon-an (induljans)

1446     Kris-la té établi sakréman Pénitans sa-a pou tout manb l’Égliz li-a ki fè péché-yo, toudabò pou sa-yo ki té tonbé nan péché grav apré Batèm-nan épi konsa yo pèdi lagras batismal-la épi yo blésé kominion éklézial-la. Sé yo minm sakréman Pénitans-la ofri yon nouvo posibilité pou yo konvèti épi jouinn gras justifikasion-an ankò. Pèr l’Égliz-la té prézanté sakréman sa-a kòm « dézièm planch [salu] apré nofraj pèdi lagras-la » (Tertullien, pæn. 4, 2 ; cf. Cc. Trente : DS 1542).
¬ [979] [1856] [1990]

1447     Nan déroulman sièk-yo, fòm détèminé l’Égliz-la suiv pou-l égzèsé pouvoua li té résévoua nan min Granmèt-la té chanjé anpil foua. Pandan prémié sièk-yo, pou krétyin ki té fè péché ki té patikilièman grav apré Batèm yo-a (parégzanp : idolatri, touyé moun oubyin adiltè), yo mété rékonsiliasion-an ansanm ak yon disiplîn strikt, ki fè pénitan-yo té doué fè pénitans piblik pou péché yo, pafoua pandan pliziè ané, anvan pou yo té résévoua rékonsiliasion-an. Sé pa-t souvan yo té admèt yon moun nan « group pénitan » sa-yo (ordre des pénitents) (ki té konsèné sèlman kèk péché grav) épi, nan kèk réjion, sé té yon sèl foua nan lavi-a. Pandan sétièm sièk-la, antan yo pran modèl sou tradision mouàn oriantal-yo, gin misionè irlandè ki té poté sou kontinan Euròp-la pratik pénitans « privé-a » ki pa-t égzijé réalizé yon travay pénitans piblik épi prolonjé anvan pou résévoua rékonsiliasion ak l’Égliz-la. Dépi lè sa-a sakréman-an té fèt, yon fason pi sékrè, ant pénitan-an ak prèt-la. Nouvo pratik sa-a té prévoua posibilité répétision-an épi konsa li ouvri chémin-an pou yon fékantasion sakréman sa-a ki pi régilié. Li té pèmèt anbrasé nan yon sèl sélébrasion sakramantèl padon péché grav-yo épi péché vénièl-yo. Nan gran lign li-yo sé fòm Pénitans sa-a l’Égliz-la pratiké jous nan jou nou-yo.

1448     Ak chanjman sa-yo disiplîn ak sélébrasion sakréman sa-a té sibi nan déroulman sièk-yo, yo disèné minm strikti fondamantal-la. Li gin dé éléman ki ésansièl ansanm : sou yon bò, akt moun-nan ki konvèti anba aksion Éspri-Sin-an : sètadi kontrision-an, konfésion-an épi satisfaksion-an (éskiz-la, réparasion-an) ; sou yon lòt bò minm aksion Bondié-a palintèmédiè intèvansion l’Égiz-la. Palintèmédiè Évèk-yo épi prèt li-yo, l’Égliz-la bay padon péché-yo nan non Jézu-Kri épi li détèminé modalité satisfaksion-an (éskiz-la), li priyé tou pou péchè-a épi li fè pénitans avèk li. Konsa péchè-a géri épi li rétounin nan kominion éklézial-la.

1449     Fòmul absolusion yo anplouayé nan l’Égliz latîn-nan éksprimé éléman ésansièl-yo nan sakréman sa-a : Papa mizérikòd-yo sé sous tout padon. Sé li-minm ki fè rékonsiliasion péchè-yo gras a Pak Pitit li-a ak kado Éspri-a, palintèmédiè priyè ak ministè l’Égliz-la :
¬ [1481] [234]

« Bondié, Papa mizérikòd-yo, li-minm ki té rékonsilié tè-a avèk li-a pa pouvoua lanmò ak réziréksion Pitit li-a épi ki té vidé Éspri-Sin-an pou padon péché-yo, palintèmédiè ministè Égliz-la sé pou-l ba-ou padon ak lapè. Épi mouin-minm mouin padonnin-ou sot nan péché-ou yo o non Papa-a, ak Pitit-la, ak Éspri-Sin-an » (Ordo Paenitentiae 46. 55 [Polyglotte Vaticane 1974, p. 27. 37]).

VII. Akt pénitan-an

1450      « Pénitans-la oblijé péchè-a aksépté libréman tout [éléman sa-yo] ; nan kè-l kontrision-an, nan bouch-li konfésion-an, nan travay-la umilité total-la oubyin satisfaksion (réparasion) ki donnin frui-a » (Catech. R. 2, 5, 21 ; cf. Cc. Trente : DS 1673).

Kontrision-an

1451     Pami akt pénitan-an, prémié plas-la sé pou kontrision-an. Sé yon « doulè nanm-nan épi yon rénonsman osijè péché ki té fèt-la, ansanm ak désizion pou pa kontinué péché ankò » (Cc. Trente : DS 1676).
¬ [431]

1452     Lè li soti nan yon rinmin pou Bondié yo rinmin anlè tout bagay-yo, yo rélé-l « kontrision ki apouin-an », pèféksion kontrision-an (kontrision charité-a).  Kalité kontrision sa-a padoné fot vénièl-yo ; li jouinn padon tou pou péché mòtèl-yo si li inpliké yon désizion fèm pou al nan konfésion sakramantèl-la pi vit sa posib (cf. Cc. Trente : DS 1677).
¬ [1822]

1453     Kontrision yo di ki « pa apouin-an » (oubyin « atrision »-an), li-minm tou sé yon kado Bondié anba élan Éspri-Sin-an. Li soti nan konsidéré kijan péché-a lèd oubyin nan krint kondanasion pou tout tan-an épi lòt pèn ki ménasé péchè-a (kontrision poutèt krint-la). Kalité mouvman konsians sa-a kapab kòmansé yon dévlopman sou paranndan ki rivé apouin anba aksion lagras-la palintèmédiè absolusion sakramantè­l-la. Pa pouvoua li-minm pou kont-li kontrision ki pa apouin-an pa rivé jouinn padon péché grav-yo, min li dispozé pou rivé jouinn li nan sakréman Pénitans-la (cf. Cc. Trente : DS 1678 ; 1705).

1454     Sé pou yo préparé pou résévoua sakréman sa-a palintèmédiè yon égzamin konsians ki fèt anba limiè Paròl Bondié-a. Tèks ki pi adapté pou sa sé pou yo chèché yo nan Dékalòg-la, nan Évanjil-yo ak katéchèz moral Lèt apostolik-yo : nan prèch sou mòn-nan, nan ansègnman Apot-yo (cf. Rm 12-15 ; 1 Co 12-13 ; Ga 5 ; Ep 4-6).

Konfésion péché-yo

1455     Konfésion péché-yo (avoué yo, akizasion-an), minm sou yon sinp konsidérasion moun kòm moun, li libéré nou épi li fè rékonsiliasion-nou ak lòt-yo vîn pi fasil. Palintèmédiè konfésion-an, moun-nan gadé péché-yo dirèktéman, sa yo li koupab pou yo-a ; li pran résponsabilité-yo épi poutèt sa li ouvri yon lòt foua bay Bondié épi bay kominion l’Égliz-la pou-l fè yon nouvo avni vîn posib.
¬ [1424] [1734]

1456     Konfésion bay prèt-la sé yon pati ésansièl nan sakréman Pénitans-la : « Nan konfésion-an, apré yon égzamin konsians ki sérié, pénitan-yo doué déklaré tout péché mòtèl yo ginyin minm si yo t-a kaché anpil épi sé sèlman kont dé dènié kòmandman Dékalòg-la yo fè-yo (cf. Ex 20, 17 ; Mt 5, 28), paské anpil foua yo blésé nanm-nan yon fason pi grav, épi yo gin plis danjé pasé sa-k fèt aklè yo » (Cc. Trente : DS 1680) :
¬ [1855]

« Lè fidèl Kris-la fè éfò konfésé tout péché yo sonjé, pa gin dout sé yo tout yo mété dévan divîn mizérikòd-la pou-l padoné yo. Min moun ki fè yon lòt jan épi konsiaman yo kinbé kèk nan yo, yo pa prézanté anyin bay bonté Bondié-a pou-l padoné palintèmédiè prèt-la. “Si réyèlman malad-la ront dékouvri blésu-a bay médsin-an, sa-l ignoré médsîn-nan pa souagné-l” » (S. Jérôme, Eccl. 10, 11 : PL 23, 1096) (Cc. Trente : DS 1680).
¬ [1505]

1457     Dapré kòmandman l’Égliz-la, « tout fidèl, apré-l fîn rivé nan laj disènman-an, li gin obligasion pou-l konfésé péché grav li-yo fidèlman omouins yon foua nan ané-a » (DS 1683 ; cf. DS 1708 ; CIC, can. 989). Moun ki gin konsians li fè yon péché mòtèl pa doué résévoua sint Kominion-an, minmsi li ékspérimanté yon gran kontrision, amouinské li résévoua absolusion sakramantèl-la anvan (cf. Cc. Trente :DS 1647 ; 1661), sof si li gin yon motif grav pou-l résévoua Kominion-an épi li pa posib pou-l jouinn yon konfésè (cf. CIC, can. 916; CCEO, can. 711). Timoun-yo doué résévoua sakréman Pénitans-la anvan yo résévoua prémié sint Kominion-an (cf. CIC, can. 914).
¬ [2042] [1395]

1458     Konfésion fot chak jou-yo (péché vénièl-yo), minm si li pa striktéman nésésè, poutan l’Égliz-la rékòmandé-l (cf. Cc. Trente : DS 1680 ; CIC, can. 988, § 2). Réyèlman vré konfésion régilié péché vénièl nou-yo édé nou pou nou fòmé konsians-nou, pou nou konbat kont mové tandans nou-yo, pou nou pèmèt Kris-la géri nou, pou nou progrésé nan lavi l’Éspri-a. Antan nou résévoua kado mizérikòd Papa-a pi souvan palintèmédiè sakréman sa-a, sa pousé nou pou nou gin mizérikòd minm jan avè-l (cf. Lc 6, 36) :
¬ [1783]

« Moun ki konfésé péché-l yo, épi ki akizé péché-l yo, li déja aji ansanm ak Bondié. Bondié akizé péché-ou yo ; si ou-minm tou ou akizé yo, ou vîn fè youn ak Bondié. Sé tankou dé réalité yo yé, moun-nan épi péchè-a. Lè-ou tandé moun-nan, sé Bondié ki fè-l ; lè-ou tandé péchè-a, sé moun-nan minm ki fè-l. Éfasé sa-ou té fè-a, pou Bondié kapab sové sa-l té fè-a. […] Lè-ou kòmansé pa pran plézi nan sa-ou té fè-a, sé la bon aksion-yo kòmansé, paské ou akizé mové aksion-ou yo. Kòmansman bon aksion-yo, sé konfésion mové aksion-yo. Ou fè vérité-a épi ou vini nan Limiè-a » (S. Augustin, ev. Jo. 12, 13).
¬ [2468]

Satisfaksion-an (Réparasion-an)

1459     Anpil péché fè prochin-an yon mal. Sé pou yo fè ninpòt sa-k posib pou réparé-l (parégzanp, rétounin yon bagay yo té volè, rétabli rénomé yon moun nou kalomnié, konpansé yon blésu). Sinp jistis-la égzijé sa. Min an plis, péché-a blésé péchè-a minm épi li afébli-l, minm jan tou pou rélasion-l ak Bondié épi ak prochin-an. Absolusion-an ouété péché-a, min li pa poté rémèd pou tout dézòd-yo péché-a lakòz-la (cf. Cc. Trente : DS 1712). Lè-l libéré anba péché-a, péchè-a doué rivé jouinn santé spirituèl-la anplin. Sé poutèt sa li doué fè kichòy pi plis pou-l réparé péché li-yo : li doué « bay satisfaksion » yon fason ki konvnab oubyin « ékspié » péché-l yo. Satisfaksion sa-a yo rélé-l « pénitans » tou.
¬ [2412] [2487] [1473]

1460     Pénitans konfésè-a inpozé-a doué an fonksion kondision pèsonèl pénitan-an épi chèché byin spirituèl-li. Nan mézi sa posib li bon pou-l korésponn a gravité épi natu péché yo fè-yo. Li kapab yon priyè, yon ofrann, yon aksion mizérikòd, yon sèvis prochin-an, yon privasion volontè, yon sakrifis, épi sitou nan aksépté avèk pasians koua-a nou gin pou-n poté-a. Kalité pénitans sa-yo édé nou pou nou konfòmé ak Kris-la, li-minm sèl ki péyé (ékspié) pou péché nou-yo (cf. Rm 3, 25 ; 1 Jn 2, 1-2) yon sèl foua pou tout tan. Yo pèmèt nou vîn tounin éritié ansanm ak Kris-la ki résisité-a « paské n-ap soufri ansanm avèk li » (Rm 8, 17 ; cf. Cc. Trente : DS 1690) :
¬ [2447] [618]

« Sé pa konsa réyèlman vré sa t-a yon satisfaksion pou nou, sa nou fè pou péché nou-yo, pou-l pa t-a palintèmédiè Kris Jézu ; réyèlman nou minm ki pa kapab fè anyin apati nou-minm kòm nou-minm, antan l-ap kolaboré, “li-minm ki ban nou fòs-la, nou kapab tout bagay” (Ph 4, 13). Konsa moun-nan pa gin anyin pou-l jouinn gloua ; min tout gloua-nou sé nan Kris-la, […] nan li nou jouinn réparasion, antan n-ap “donnin frui ki fè pénitans-la onè” (Lc 3, 8), moun ki pran fòs nan li, li ofri-yo bay Papa-a, épi gras a li Papa-a aksépté yo » (Cc. Trente : DS 1691).
¬ [2011]

VIIIMinis sakréman sa-a

1461     Kòm Kris-la té konfié ministè Rékonsiliasion-an bay Apot li-yo (cf. Jn 20, 23 ; 2 Co 5, 18), Évèk-yo, ki siksésè yo (ranplansan apré yo), épi prèt-yo, kolaboratè Évèk-yo, kontinué égzèsé ministè sa-a. Réyèlman vré, Évèk-yo ak prèt-yo, pa pouvoua sakréman Òrd-la, yo gin pouvoua padoné tout péché-yo « nan non Papa-a ak Pitit-la ak Éspri-Sin-an ».
¬ [981]

1462     Absolusion péché-yo rékonsilié [péchè-a] ak Bondié, min tou ak l’Égliz-la. Sé poutèt sa, Évèk-la, tèt vizib yon l’Égliz patikilié, dépi nan tan ansyin-yo, yo gin rézon konsidéré-l jan sa doué fèt kòm moun ki gin ministè ak pouvoua rékonsiliasion-an prinsipalman : sé li-minm k-ap dirijé disiplîn pénitansièl-la (LG 26). Prèt-yo, kolaboratè-l yo, égzèsé-l nan mézi fakilté yo résévoua soua nan min Évèk yo-a (oubyin sipériè rélijié-a) soua nan min Pontif Romin-an palintèmédiè doua l’Égliz-la (cf. CIC, can. 844; 967-969; 972; CCEO, can. 722, §§ 3-4).
¬ [886] [1567]

1463     Gin kèk péché spésialman grav yo frapé ak ékskominikasion, chatiman (pèn) ékléziastik ki pi rèd pasé tout lòt-yo, ki anpéché résévoua sakréman-yo épi égzèsé kèk aksion nan l’Égliz-la (cf. CIC, can. 1331; CCEO, can. 1431 ; 1434), an konsékans yo pa kapab ba yo absolusion, dapré doua l’Égliz-la, si sé pa nan min Pontif Romin-an, nan min Évèk koté-a oubyin prèt yo-minm yo bay otorité pou sa (cf. CIC, can. 1354-1357; CCEO, can. 1420). Nan ka danjé lanmò, ninpòt ki prèt, minm si-l pa gin fakilté pou-l tandé konfésion, kapab bay absolusion pou tout péché épi sot anba tout ékskominikasion (cf. CIC, can. 976; CCEO, can. 725).
¬ [982]

1464     Prèt-yo doué ankourajé fidèl-yo vîn nan sakréman Pénitans-la épi yo doué montré yo dispozé pou sélébré sakréman sa-a chak foua krétyin-yo mandé sa yon fason rézonab (cf. CIC, can. 986; CCEO, can. 735 ; PO 13).

1465     Antan prèt-la ap sélébré sakréman Pénitans-la, l-ap akonpli ministè bon Pastè-a k-ap chèché ti mouton ki pèdi-a, ministè bon Samaritin-an ki souagné blésu-yo, Papa-a k-ap tann pitit gaspiyè-a épi ki résévoua-l lè-l tounin-an, jij kòrèk-la ki pa gadé moun sou aparans (ki pa fè paspouki, ki pa konsidéré figi moun) épi jijman-l nan jis (kòrèk) é an minm tan li gin mizérikòd. An rézimé, prèt-la sé sign ak instriman rinmin mizérikòd Bondié-a aléga péchè-a.
¬ [983]

1466     Konfésè-a pa mèt padon Bondié-a, sé minis-li li yé. Minis sakréman sa-a doué fè youn ak intansion épi charité Kris-la (cf. PO 13). Li doué konnin konpòtman krétyin-an afon, sé pou-l gin ékspérians réalité moun-nan, réspè épi dousè aléga sa-k té tonbé-a ; li doué rinmin vérité-a, fidèl aléga Majistè l’Égliz-la épi ak pasians sé pou-l minnin pénitan-an nan gérizon ak kouasans anplin-an. Li doué priyé épi fè pénitans pou pénitan-an antan-l konfié-l bay mizérikòd Granmèt-la.
¬ [1551] [2690]

1467     Antan-l konsidéré karaktè sakré épi grandè ministè sa-a épi réspè yo doué chak moun, l’Égliz-la déklaré tout prèt ki tandé konfésion gin obligasion sékrè total (absolu) konsènan péché pénitan-yo konfésé ba yo, sinon y-ap sibi chatiman (pèn) ki pi rèd-yo (CIC, can. 1388, §1; CCEO, can. 1456). Yo pa kapab non plis sèvi ak konésans konfésion-an fè yo ginyin osijè lavi pénitan-yo. Sékrè sa-a ki pa admèt éksépsion, yo rélé-l « so sakramantèl-la », paské sa pénitan-an manifésté prèt-la, li rété « sélé » byin fèmin nan sakréman-an.
¬ [2490]

IX. Sa sakréman sa-a fè (Éfè sakréman sa-a)

1468      « Tout fòs sakréman-an Pénitans-la donk sé rétabli nou nan lagras Bondié-a, épi fè nou fè youn ak li dapré rapò zanmi ki pi ro-a » (Catech. R. 2, 5, 18). Sé sa-k fè koté sakréman sa-a vlé rivé-a épi sa-l fè-a sé rékonsiliasion ak Bondié-a. Nan moun ki résévoua sakréman Pénitans-la ak yon kè ki gin kontrision épi dipozision santiman rélijion-an, « li abitué gin kòm konsékans lapè ak trankilité konsians-la avèk yon gran konsolasion léspri-a » (Cc. Trente : DS 1674). Réyèlman vré sakréman Rékonsiliasion ak Bondié-a poté yon véritab « réziréksion spirituèl », yon rétounin nan dignité ak nan byin lavi pitit Bondié-yo, pami byin sa-yo sa-k gin plis valè-a sé viv zanmi ak Bondié-a (Lc 15, 32).
¬ [2305]

1469     Sakréman sa-a fè nou rékonsilié avèk l’Égliz-la. Péché-a diminué kominion kòm frè-a épi li kasé-l. Sakréman Pénitans-la réparé-l oubyin rémété-l kanpé. Nan sans sa-a, non sèlman li géri moun ki rétounin nan kominion éklézial-la, min li gin yon éfè ki fè l’Égliz-la réviv nan lavi-l paské li t-ap soufri poutèt péché youn nan manb li-yo (cf. 1 Co 12, 26). Péchè-a ki rétabli oubyin rafèmi nan kominion sin-yo, vîn ranfòsé palintèmédiè kominikasion byin spirituèl-yo ki gin nan pami tout manb vivan Kò Kris-la, ni sa-k nan kondision pélérinaj-la toujou ni sa-k déja nan patri sièl-la (cf. LG 48-50) :
¬ [953] [949]

« Min yo doué ajouté tou mòdalité rékonsiliasion sa-a ak Bondié vîn kòm anfanté lòt rékonsiliasion k-ap poté rémèd pou otan dòt déchiman péché-a fè : pénitan yo bay padon-an li rékonsilié avèk pròp tèt-li nan finfon sa-l yé-a, koté li tounin jouinn ak vérité-l sou paranndan ; li rékonsilié avèk frè-l yo, sa-yo li té blésé oubyin ofansé nan kèk fason ; li rékonsilié avèk l’Égliz-la ; li rékonsilié avèk kréasion-an toutantié » (RP 31).

1470     Nan sakréman sa-a, antan péchè-a rinmèt tèt-li bay jijman mizérikòd Bondié-a, sé kòmsi li antisipé jijman li gin pou-l sibi alafin lavi-l sou tè-a. Réyèlman, koulié-a, nan lavi sa-a, yo ofri nou chouazi ant lavi ak lanmò, épi sé sèlman palintèmédiè chémin konvèsion-an nou kapab antré nan Rouayòm Bondié-a, sa péché grav-la mété nou déyò ladan-l nan (cf. 1 Co 5, 11 ; Ga 5, 19-21 ; Ap 22, 15). Antan péchè-a viré tounin kot Kris-la palintèmédiè pénitans-la ak lafoua-a, li travèsé sot nan lanmò al nan lavi « épi li pa antré nan jijman » (Jn 5, 24).
¬ [678, 1039]

X. Induljans-yo

1471     Ansègnman ak pratik induljans-yo nan l’Égliz-la fè youn byin séré ak rézilta sakréman Pénitans-la.

Sa induljans-yo yé ?

      « Induljans-la sé padon chatiman tanporèl-la dévan Bondié pou péché-yo ki déja éfasé pou sa ki konsèné fot koupab-la, fidèl krétyin-yo ki byin dispozé épi dapré kèk kondision détèminé, kapab rivé jouinn [padon sa-a] palintèmédiè l’Égliz-la, li minm ki, antan-l sé minis Rédanmsion-an, l-ap distribué épi apliké ak otorité-l trézò satisfaksion Kris-la épi sin-yo » (Paul VI, const. ap. "Indulgentiarum doctrina", Norme 1).

      « Induljans-la kapab an pati oubyin anplin nan mézi li libéré an pati oubyin totalman sot anba pèn tanporèl yo doué pou péché-yo » (ibid, Norme 2). « Ninpòt fidèl kapab gin induljans-yo […] pou li-minm oubyin apliké yo pou défin-yo » (CIC, can. 994).

Chatiman péché-a

1472     Pou rivé konprann doktrîn sa-a ak pratik sa-a nan l’Égliz-la, yo doué konsidéré péché-a gin doub konsékans. Péché grav-la rétiré nou nan kominion ak Bondié-a, épi sé pousa li fè nou pa kapab gin lavi pou tout tan-an, mankman sa-a yo rélé-l « pèn étènèl » péché-a (« chatiman péché-a pou tout tan-an »). Sou yon lòt bò, ninpòt péché, minm vénièl, poté avèk-li yon atachman malsin pou kréatu-yo, ki bézouin pròpté (purifié) soua sou tè-a soua apré lanmò-a, nan kondision yo rélé purgatoua-a. Purifikasion sa-a libéré anba sa yo rélé « chatiman tanporèl » péché-a (« chatiman péché-a pandan kèk tan »). Yo pa doué konprann doub chatiman sa-yo kòm si sé t-a yon vanjans Bondié ap fè sou pa déyò, min pito kòm sa-k koulé soti nan natu péché-a minm. Konvèsion ki soti nan yon charité ki cho anpil kapab rivé pròpté (purifié) péchè-a totalman yon fason pou pa gin okinn chatiman ki t-a rété (cf. Cc. Trente : DS 1712-1713 ; 1820).
¬ [1861] [1031]

1473     Padon péché-a épi rétablisman kominion ak Bondié-a poté ansanm avèk li padon chatiman péché-a ki pou tout tan-an. Min chatiman péché-a pou kèk tan-an yo rété. Antan krétyin sipòté soufrans-yo ak tout kalité éprèv-yo avèk pasians épi, lè jou-a ap rivé, antan li konsidéré lanmò-a ak kè-l ki trankil, doué fè éfò pou-l résévoua chatiman tanporèl péché sa-yo kòm yon gras ; palintèmédiè aksion mizérikòd ak charité-a épitou palintèmédiè priyè-a ak diféran pratik pénitans-yo, li doué fè éfò pou-l dézabiyé-l nèt ak « moun ansyin-an » épi pou-l abiyé ak « moun nouvo-a » (cf. Ep 4, 24).
¬ [2447]

Nan kominion sin-yo

1474     Krétyin-an k-ap fè éfò pou-l pròpté sot nan péché-l la épi pou-l vîn sin ak sékou lagras Bondié-a, li pa pou kont-li. « Lavi chak pitit Bondié-yo nan Kris-la épi gras a Kris-la sé yon lavi ki konékté yon fason admirab ak lavi tout frè krétyin-yo nan unité surnaturèl Kò mistik Kris-la, tankou nan mistè yon sèl pèrsòn-nan » (Paul VI, const. ap. "Indulgentiarum doctrina" 5).
¬ [946 - 959] [795]

1475     Nan kominion sin-yo « nan pami fidèl-yo, soua sitou sa-k rivé nan patri sièl-la, soua sa yo admèt pou réparé nan purgatoua-a, soua sa-k an pélérinaj toujou sou tè-a, asiréman gin yon né charité san rété épi yon échanj tout byin-yo k-ap débòdé » (ibid.). Nan mèvèy échanj sa-a, sin yon sèl moun sin-an profité lòt-yo pi plis pasé domaj péché yon sèl t-ap kapab lakòz. Konsa rékou nan kominion sin-yo pèmèt péchè-a ki gin kontrision-an purifié (pròpté) tèt-li pi vit épi ak pi bon rézilta sot anba chatiman péché-a.

1476     Byin spirituèl sa-yo nan kominion sin-yo nou rélé yo tou trézò l’Égliz-la, « ki pa tankou yon adision byin-yo nan fason richès matérièl-yo yo anpilé sièk apré sièk, min sé valè infini épi inépuizab réparasion ak mérit Kris Granmèt-la gin bò kot Bondié, sa-l té ofri pou tout natu moun-nan té libéré sot nan péché-a épi rivé nan kominion avèk Papa-a ; sé nan li-minm Kris-la, Rédanmtè-a, satisfaksion ak mérit Rédanmsion-l nan yé épi gin valè (cf. He 7, 23-25 ; 9, 11-28) ».
¬ [617]

1477      « An plis, nan trézò ginyin tou pri ki vrèman san mézi épi san parèy épi ki toujou rénouvlé dévan Bondié, sa priyè ak bon aksion sint Vièj Mari ak tout sin-yo ginyin-yo, yo minm ki té suiv tras Kris Granmèt-la palintèmédiè lagras li-a, yo té sanktifié pròp tèt-yo épi yo té akonpli travay yo té résévoua nan min Papa-a ; yon fason pou antan y-ap travay pou pròp salu yo-a, yo té kontribué pou sové frè yo tou nan mistè yon sèl kò-a » (Paul VI, const. ap. "Indulgentiarum doctrina" 5).
¬ [969]

Rivé jouinn induljans Bondié palintèmédiè l’Égliz-la

1478     Sé palintèmédiè l’Égliz-la yo rivé jouinn induljans-la poutèt pouvoua maré ak lagé Jézu-Kri té ba li-a ki fè li intèvni an favè yon krétyin épi li ouvri trézò mérit Kris-la ak sin-yo pou-l rivé jouinn padon chatiman tanporèl péché li-a té mérité nan min Papa mizérikòd-yo. Konsa l’Égliz-la vlé non sèlman édé krétyin sa-a, min li vlé pousé-l fè aksion dévosion (piété), pénitans épi charité (cf. Paul VI, loc. cit. 8 ; Cc. Trente : DS 1835).
¬ [981]

1479     Kòm fidèl défin-yo ki nan chémin purifikasion-an (pou yo vîn pròp-la) sé manb minm kominion sin-yo tou, nan pami lòt mouayin, nou kapab poté konkou ba yo antan nou vîn gin induljans pou yo, yon fason pou yo kapab lagé anba chatiman tanporèl yo doué poutèt péché yo té fè.
¬ [1032]

XI. Sélébrasion sakréman Pénitans-la

1480     Minm jan ak tout sakréman-yo, Pénitans-la sé yon aksion litijik. Sa-yo sé éléman òdinè sélébrasion-an : salutasion ak bénédiksion prèt-la bay-la, léktu Paròl Bondié-a pou kléré konsians-la épi révéyé kontrision-an, ankourajman pou pénitans-la ; konfésion ki rékonèt péché-yo épi manifésté yo bay prèt-la ; pénitans yo bay-la épi akséptasion-an ; absolusion prèt-la bay-la ; louanj aksion-d-gras-la épi ranvoua avèk bénédiksion prèt-la bay-la.

1481     Litiji bizantin-an rékonèt pliziè fòmul absolusion, ki gin fòm yon priyè k-ap éksprimé mèvèy mistè padon-an : « Bondié, li-minm ki palintèmédiè profèt Natan té padoné David, lè-l té konfésé pròp péché-l yo, épi Piè lè-l té kriyé ak gou anmè-a, épi péchrès-la lè-l té vidé dlo jé-l sou pié-l yo, épi piblikin-an épi gaspiyè-a, sé pou minm Bondié-a padoné nou2, palintèmédiè-m, péchè, nan lavi sa-a ak nan lòt-la épi san-l pa kondané nou2, sé pou-l fè nou2 parèt dévan tribinal li-a ki térib-la. Li minm ki mérité konpliman nan sièk sièk-yo. Amèn » (Euxologia to mèga [Athens 1992] p. 222).
¬ [1449]

1482     Yo kapab bay sakréman Pénitans-la tou anndan yon sélébrasion kominotè, koté pénitan-yo préparé-yo ansanm pou konfésion-an épi fè aksion-d-gras-la ansanm pou padon yo résévoua-a. La-a, konfésion péché-yo pèsonèlman épi absolusion individuèl-la vîn antré nan yon litiji paròl Bondié-a avèk léktu épi oméli, égzamin konsians yo fè ansanm, mandé padon an kominoté, priyè « Papa-nou »-an épi aksion-d-gras ansanm. Sélébrasion kominotè sa-a éksprimé pi aklè karaktè éklézial pénitans-la. Sakréman Pénitans-la, kèlkésoua modalité sélébrasion-l, sé toujou yon aksion litijik poutèt natu-l minm, sé poutèt sa li éklézial épi piblik (cf. SC 26-27).
¬ [1140]

1483     Nan ka yon nésésité ki grav yo kapab fè yon sélébrasion Rékonsiliasion-an ki kominotè avèk konfésion jénéral épi absolusion jénéral. Yon nésésité grav konsa kapab prézanté lè gin yon danjé lanmò ki prèt pou rivé san pè-a oubyin pè-yo pa gin asé tan pou tandé konfésion chak pénitan. Kapab gin nésésité grav tou poutèt kantité pénitan-yo, san pa gin asé konfésè pou tandé konfésion individuèl-yo nan yon tan ki rézonab, konsa pénitan-yo, san sé pa fòt yo, yo pa t-ap rété pandan lontan san yo pa jouinn lagras sakramantèl-la oubyin sint Kominion-an. Nan ka sa-a, pou absolusion-an kapab valid, fidèl-yo doué gin désizion pou yo konfésé individuèlman tout péché grav yo fè lè tan-an va pèmèt (cf. CIC, can. 962, § 1). Sé Évèk diosézin-an ki pou jijé èské kondision ki nésésè pou absolusion jénéral-la égzisté (cf. CIC, can. 961, § 2). Yon gran rasanbléman fidèl alokazion yon gran fèt oubyin yon pélérinaj pa fè pati yon ka nésésité grav (cf. CIC, can. 961, § 1).
¬ [1401]

1484      « Konfésion individuèl épi intégral-la épi absolusion-an rété kòm sèl modalité òdinè pou fidèl-yo rékonsilié pròp tèt-yo ak Bondié épi ak l’Égliz-la, sof si yon inposibilité fizik oubyin moral t-a jistifié yon éksépsion (dispans) parapò a modalité konfésion sa-a » (OP 31). Pa manké rézon ki grav ki fè sé konsa sa yé. Kris-la aji nan chak sakréman. Li adrésé-l pèsonèlman bay chak péchè : « Pitit mouin, péché-ou yo éfasé » (Mc 2, 5) ; sé li-minm ki médsin-an ki panché sou chak malad ki bézouin-l yo (cf. Mc 2, 17) pou-l géri yo ; sé li-minm ki rélvé yo épi ki fè yo tounin antré nan kominion fratènèl-la. Sé poutèt sa, konfésion pèsonèl-la sé fòm rékonsiliasion avèk Bondié épi avèk l’Égliz-la koté sign-nan éksprimé sa nan pi ro dégré-a.
¬ [878]

Rézimé

1485     Nan asouè jou Pak-la, Granmèt Jézu té manifésté pròp tèt-li bay Apot-yo épi li di yo : « Résévoua Éspri-Sin-an. Moun-yo n-ap rinmèt péché pa yo, yo rinmèt pou yo, moun yo n-ap kinbé yo, yo kinbé » (Jn 20, 22-23).

1486     Padon pou péché yo fè apré Batèm-nan, yo bay li palintèmédiè yon sakréman ki fèt pou sa, yo rélé-l sakréman Konvèsion, Konfésion, Pénitans oubyin Rékonsiliasion.

1487     Moun ki fè péché-a li blésé onè Bondié-a ansanm ak rinmin-l nan, ni pròp dignité li ginyin kòm moun yo rélé pou-l pitit Bondié ni bon kondision spirituèl l’Égliz-la koté chak krétyin doué yon ròch vivan-an.

1488     Nan jé lafoua-a, pa gin okinn mal ki pi grav pasé péché-a, pa gin okinn ki gin konsékans ki pi grav pou péchè-yo yo-minm, pou l’Égliz-la épi pou tout tè-a.

1489     Rétounin nan kominion avèk Bondié-a, apré nou fîn pèdi kominion sa-a akòz péché-a, sé yon mouvman ki soti nan lagras Bondié-a ki plin mizérikòd épi k-ap pran souin pou sové moun-nan. Sé pou nou mandé kado sa-a ki gin valè-a pou pròp tèt-nou épi pou lòt-yo.

1490     Mouvman rétounin vîn jouinn Bondié-a, sa yo rélé konvèsion épi pénitans-la, li inpliké doulè poutèt péché yo té fè-yo épi viré do bay péché sa-yo, ansanm ak yon désizion fèm pou pa fè péché ankò alavni. Sé poutèt sa konvèsion-an gin rapò ak sa-k pasé déja épi sa-k gin pou vini ; li nouri éspérans nan divîn mizérikòd-la.

1491     Sakréman Pénitans-la gin ladan-l toua akt pénitan-an réalizé épi absolusion prèt-la. Akt pénitan-yo sé : pénitans-la (répanti), konfésion-an oubyin maniféstasion péché-yo bay prèt-la épi désizion pou fè réparasion-an épi aksion-yo ki réparé-a.

1492     Pénitans-la, répanti-a (sa yo rélé kontrision-an tou) sa-k doué motivé-l yo doué soti nan lafoua-a. Si répanti-a rivé fèt poutèt rinmin charité-a aléga Bondié, yo di li « apouin » (li « rivé nan pèféksion » = contrition parfaite) ; si li bazé sou lòt motif, yo di li « pa apouin » (li pa « rivé nan pèféksion » = contrition imparfaite ou attrition).

1493     Moun ki vlé rivé jouinn rékonsiliasion-an avèk Bondié épi avèk l’Égliz-la, li doué konfésé tout péché grav li pa-t ankò konfésé épi li sonjé apré yon égzamin konsians ki sérié. Konfésion fot vénièl-yo, minm si-l pa nésésè nan li-minm, l’Égliz-la rékòmandé-l anpil.

1494     Konfésè-a propozé pénitan-an pou-l akonpli kèk akt « satisfaksion » (réparasion) oubyin « pénitans » pou réparé domaj péché-a lakòz-la épi pou rémété sou pié dispozision ki pròp pou disip Kris-la.

1495     Sé prèt-yo sèlman ki té résévoua fakilté bay absolision-an nan min otorité l’Égliz-la ki kapab padoné péché-yo nan non Kris-la.

1496     Rézilta (Éfè) spirituèl sakréman Pénitans-la sé :

– rékonsiliasion avèk Bondié ki fè pénitan-an rétounin nan lagras-la ;
– rékonsiliasion avèk l’Égliz-la ;
– padon pou chatiman (pèn) pou tout tan-an koté yon moun tonbé poutèt péché mòtèl-yo ;
– padon, omouins an pati, pou chatiman (pèn) tanporèl-yo ki konsékans péché-yo ;
– lapè ak trankilité konsians-la épitou konsolasion spirituèl ;
– ogmantasion fòs spirituèl-yo pou konba krétyin-an.

1497     Konfésion individuèl épi intégral péché grav-yo ak absolusion-an ki suiv-la, rété sèl mouayin òdinè pou rékonsiliasion avèk Bondié-a épi avèk l’Égliz-la.

1498     Palintèmédiè induljans-yo, fidèl-yo kapab rivé jouinn, pou yo-minm épitou pou nanm ki nan purgatoua-yo, padon pou chatiman (pèn) tanporèl-yo ki konsékans péché-yo.

 

Gid

ATIK 5
Onksion malad-yo

1499     « Ak Onksion sakré pou malad-yo épi priyè prèt-yo, tout l’Égliz-la rékòmandé malad-yo bay Granmèt-la ki soufri épi ki nan gloua-a pou-l soulajé yo épi sové yo, plis toujou li invité yo pou antan yo asosié pròp tèt yo libréman ak soufrans épi lanmò Kris-la yo kontribué pou byin pèp Bondié-a » (LG 11).

I. Fondman-l nan Distribision sové nou sové-a (Économie du salut)

Maladi-a nan lavi moun-nan

1500     Maladi ak soufrans té toujou nan pami problèm ki pi grav ki frapé lavi moun-nan. Nan maladi-a, moun-nan ékspérimanté inpuisans-li, limit-li épi pasé l-ap pasé-a. Tout maladi kapab fè nou ouè lanmò-a ap vini.
¬ [1006]

1501     Maladi-a kapab minnin nan kè séré, nan répliyé sou pròp tèt-ou, pafoua nan dézéspoua épi nan rébélion kont Bondié. Li kapab fè moun-nan vîn pi adult tou (gin plis maturité), édé-l distingé sa-k pa ésansièl nan lavi-l pou-l kapab viré nan diréksion sa-k ésansièl-la. Anpil foua maladi-a fè moun-nan chèché Bondié épi tounin koté-l.

Malad-la dévan Bondié

1502     Moun Ansyin Téstaman-an viv maladi-a dévan Bondié. Sé dévan Bondié li plinyin osijè maladi-l la (cf. Ps 38) épi sé li-minm, Granmèt lavi-a ak lanmò-a, l-ap mandé gérizon (cf. Ps 6, 3 ; Is 38). Maladi-a tounin yon chémin konvèsion (cf. Ps 38, 5 ; 39, 9. 12) épi byinvéyans padon (induljans) Bondié-a kòmansé gérizon-an (cf. Ps 32, 5 ; 107, 20 ; Mc 2, 5-12). Israèl fè ékspérians kijan maladi-a, yon fason kaché, gin rapò ak péché-a épi ak mal-la, épi kijan fidélité aléga Bondié-a, dapré Laloua li-a, tounin bay lavi : « Paské sé mouin minm Granmèt-la ki géri-ou » (Ex 15, 26). Profèt-la ouè anndan doulè-a kapab gin yon signifikasion rédanmsion pou péché lòt-yo (cf. Is 53, 11). Anfin, Izayi anonsé Bondié gin pou-l fè yon tan rivé pou Siyon koté l-ap padoné tout péché épi l-ap géri tout maladi (cf. Is 33, 24).
¬ [164] [376]

Kris-la – Médsin-an

1503     Konpasion Kris-la pou malad-yo épi anpil gérizon li fè pou tout kalité moun malad (cf. Mt 4, 24) sé sign ki vlé di aklè « Bondié vizité pèp li-a » (Lc 7, 16) épi Rouayòm Bondié-a vrèman toupré. Jézu gin pouvoua non sèlman pou-l géri min tou pou-l padonnin péché-yo (cf. Mc 2, 5-12) : li té vini pou-l géri moun-nan toutantié, kò-l ak nanm-li ; sé li-minm ki médsin malad-yo bézouin-an (cf. Mc 2, 17). Konpasion-l pou tout moun k-ap soufri-yo, rivé jous nan pouin pou-l fè youn avèk yo : « Mouin té malad, nou té rann mouin vizit » (Mt 25, 36). Rinmin préféransièl li té ginyin pou malad-yo, nan déroulman sièk-yo, pa-t sispann pousé krétyin-yo pran souin spésialman tout moun k-ap soufri nan kò yo oubyin nan nanm yo. Éfò ki fèt san rété pou soulajé yo-a sé la li soti.
¬ [549] [1421] [2288]

1504     Anpil foua Jézu mandé malad-yo pou yo kouè (cf. Mc 5, 34. 36 ; 9, 23). Li sèvi ak sign pou-l géri : saliv ak inpozision min-yo (cf. Mc 7, 32-36 ; 8, 22-25), labou ak lavaj-la (cf. Jn 9, 6 s). Malad-yo chèché touché-l (cf. Mc 1, 41 ; 3, 10 ; 6, 56) « paské té gin yon puisans ki t-ap soti nan li, ki t-ap géri tout moun » (Lc 6, 19). Konsa, nan sakréman-yo, Kris-la kontinué kité nou « touché »-l pou-l kapab géri nou.
¬ [695]

1505     Antan tout doulè sa-yo boulvèsé-l, non sèlman Kris-la pèmèt malad-yo touché-l, min li pran mizè nou-yo sou do-l : « Li minm minm li té pran féblès nou-yo, li té poté maladi nou-yo » (Mt 8, 17 ; cf. Is 53, 4). Li pa-t géri tout malad-yo. Gérizon-l fè yo sé sign Avènman Rouayòm Bondié-a yo yé. Y-ap anonsé yon gérizon ki pi radikal : viktoua sou péché-a ak lanmò-a palintèmédiè Pak li-a. Kris-la sou koua-a résévoua tout poua mal-la sou do-l (cf. Is 53, 4-6) épi li poté, li ouété, « péché tè-a » (Jn 1, 29), sa maladi-a sé yon konsékans sèlman li yé. Palintèmédiè soufrans li-a ak Lanmò-l sou koua-a, Kris-la bay soufrans-la yon nouvo signifikasion : sa kapab déja fè nou sanblé ak li épi fè nou fè youn ak soufrans rédanmsion li-an.
¬ [440] [307]

« Géri malad-yo… »

1506     Kris-la invité disip li-yo suiv li antan yo poté koua yo (cf. Mt 10, 38). Antan y-ap suiv li, yo vîn gadé maladi-a ak malad-yo yon lòt fason. Jézu asosié yo nan lavi pòv li t-ap minnin nan sèvis lòt-yo. Li fè yo patisipé nan ministè konpasion ak gérizon-l nan : « Yo pati, y-al préché pou moun yo fè pénitans, yo chasé anpil démon, yo pasé luil sou anpil malad, yo géri » (Mc 6, 12-13).

1507     Granmèt-la ki résisité rénouvlé mision sa-a (« Nan non-m […] y-ap pozé min sou malad-yo, malad-yo ap géri » : Mc 16, 17-18) épi li konfirmé-l ak sign l’Égliz-la ap kontinué fè antan-l invoké Non-l (cf. Ac 9, 34 ; 14, 3). Sign sa-yo manifésté spésialman Jézu sé vrèman « Bondié k-ap sové » (cf. Mt 1, 21 ; Ac 4, 12).
¬ [430]

1508     Éspri-Sin-an bay kèk moun yon karism gérizon spésial (cf. 1 Co 12, 9. 28. 30) pou manifésté fòs lagras Jézu ki Résisité-a. Min minm priyè ki pi insistan-yo pa toujou rivé jouinn gérizon tout maladi-yo. Konsa sin Pòl té doué aprann nan min Granmèt-la : « Gras mouin kont pou ou, sèké sé nan féblès-la fòs-la bay randman » (2 Co 12, 9) ; épi sipòté soufrans-la kapab gin sans sa-a : « M-ap konplété sa-k manké nan soufrans Kris-la nan chè mouin, pou kò-l ki Égliz-la » (Col 1, 24).
¬ [798]

1509      « Géri infim yo ! » (Mt 10, 8). L’Égliz-la résévoua fonksion sa-a nan min Granmèt-la épitou dévoua pou-l réalizé-l soua palintèmédiè souin l-ap bay malad-yo soua palintèmédiè priyè intèsésion-l k-ap akonpagné yo. Li kouè nan prézans Kris-la k-ap bay lavi, li-minm médsin nanm-yo ak kò-yo. Prézans sa-a aktif yon fason spésial palintèmédiè sakréman-yo, épi minm yon fason ki san parèy palintèmédiè Ékaristi-a, pin ki bay lavi pou tout tan-an (cf. Jn 6, 54. 58) sa sin Pòl signalé rapò li ginyin ak gérizon kò-a (cf. 1 Co 11, 30).
¬ [1405]

1510     L’Égliz apostolik-la minm konnin yon rit pròp pou malad-yo, sa sin Jak témouagné osijè-l la : « Èské youn nan nou malad ? Sé pou-l rélé prèt-yo nan Égliz-la, pou yo priyé sou li, pou yo pasé luil sou li o non Granmèt la ; priyè lafoua-a ap sové malad-la, Granmèt-la ap soulajé-l, épi, si-l gin péché, l-ap padonnin-l » (Jc 5, 14-15). Tradision-an té rékonèt nan rit sa-a youn nan sèt sakréman l’Égliz-la (cf. DS 216 ; 1324-1325 ; 1695-1696 ; 1716-1717).
¬ [1117]

Sakréman pou malad-yo

1511     L’Égliz-la kouè épi déklaré gin youn nan pami sèt sakréman-yo ki yon sakréman ki déstiné spésialman pou rékonfòté moun k-ap sibi éprèv maladi-a : Onksion malad-yo :

« Sé Kris-la Granmèt nou-an ki té établi Onksion sakré pou malad-yo kòm yon vrè sakréman Nouvo Téstaman-an osans pròp; sin Mark minm fè konnin-l [cf. Mc 6, 13]; palintèmédiè apot Jak minm, ki frè Granmèt-la, yo rékòmandé-l bay fidèl-yo épi promulgé-l [cf. Jc 5, 14-15] (Cc. Trente : DS 1695).

1512     Nan tradision litijik Oriantal tankou Oksidantal-la, dépi nan ansyin tan-yo, gin témouagnaj osijè onksion malad-yo ki fèt ak luil yo béni-an. Nan déroulman sièk-yo, Onksion malad-yo, yon fason ki té toujou pi éksklizif, yo té bay moun ki té rivé nan dènié moman lavi-a. Poutèt sa li résévoua non « Ékstrèm Onksion-an ». Malgré dévlopman sa-a, litiji-a pa janm sispann priyè pou malad-yo réjouinn santé, si sa konvnab pou yo sové (cf. DS 1696).

1513     Konstitision apostolik « Onksion sakré pou malad-yo » Sacram unctionem infirmorum (30 novanm 1972) apré Konsil Vatikan II-a (cf. SC 73) té établi pou an apré, nan rit Romin-an, yo té kinbé sa-k suiv-la :

« Sakréman Onksion malad-yo, yo bay malad-yo li, k-ap soufri nan danjé, antan yo maké yo nan fron ak nan min-yo ak luil doliv oubyin, dapré sikonstans, ak yon luil ki soti nan plant, antan yo béni-l jan sa doué fèt, antan yo di paròl sa-yo yon sèl foua : « Pa pouvoua onksion sa-a ki sin-an épi pa pouvoua mizérikòd-li ki bon anpil-la sé pou Granmèt-la édé-ou ak gras Éspri-Sin-an, pou antan ou libéré anba péché-ou yo li sové-ou épi li soulajé-ou ak byinvéyans-li » (cf. CIC, can. 847, § 1).

II. Ki moun ki résévoua épi ki moun ki bay sakréman sa-a ?

Nan ka maladi grav...

1514     Onksion malad-yo « sé pa sèlman yon sakréman pou moun ki rivé nan dènié bout lavi-a. Poutèt sa, tan ki konvnab pou résévoua-l la déja sètènman rivé lè fidèl-la kòmansé nan danjé lanmò poutèt maladi oubyin viéyès » (SC 73 ; cf. CIC, can. 1004, § 1;  1005;  1007; CCEO, can. 738).

1515     Si yon malad ki té résévoua Onksion-an réjouinn santé, li kapab, si yon lòt maladi grav rivé, résévoua sakréman-an ankò. Pandan minm maladi-a ap diré, yo kapab bay sakréman sa-a ankò, si maladi-a vîn pi grav. Li konvnab pou résévoua Onksion malad-yo anvan yon intèvansion chirurjikal (opérasion chirurji) inpòtan. Sa vo minm jan-an pou moun k-ap viéyi nan laj ki vîn pi frajil.

« …sé pou-l rélé prèt l’Égliz yo »

1516     Sé prèt-yo sèlman (Èvèk-yo ak prèt-yo) ki minis Onksion malad-yo (cf. Cc. Trente : DS 1697 ; 1719 ; CIC, can. 1003; CCEO, can. 739, § 1). Sé dévoua pastè-yo pou yo fòmé fidèl-yo osijè byinfè sakréman sa-a. Sé pou fidèl-yo ankourajé malad-yo pou yo rélé prèt-la pou résévoua sakréman sa-a. Sé pou malad-yo préparé pròp tèt-yo pou yo résévoua-l ak bon dispozision, avèk konkou Pastè yo-a épi tout kominoté éklézial-la ki invité yon fason vrèman spésial pou antouré-l ak priyè yo épi ak souin fratènèl yo.

III. Kòman yo sélébré sakréman sa-a ?

1517     Tankou tout sakréman-yo, Onksion malad-yo sé yon sélébrasion litijik épi kominotè (cf. SC 27), soua si yo fè-l nan fanmi-an, soua nan lopital-la, soua nan yon légliz, pou yon malad sèlman oubyin pou tout yon group malad. Sa konvnab anpil pou yo sélébré-l andan Ékaristi-a ki fè sonjé Pak Granmèt-la. Si sikonstans-yo pèmèt sa, sélébrasion sakréman Pénitans-la kapab vini anvan-l épi sakréman Ékaristi-a apré-l. Ékaristi-a, poutèt li sé sakréman Pak Kris-la, t-a doué toujou dènié sakréman pélérinaj sou tè-a, « viatik » (manjé pou rout-la) pou « pasaj » al nan lavi pou tout tan-an.
¬ [1140] [1524]

1518     Paròl-la ak sakréman-an fòmé yon sèl réalité yo pa kapab séparé. Litiji paròl-la, avèk akt pénitansièl-la ki vini anvan-l nan, louvri sélébrasion-an. Paròl Kris-la, témouagnaj Apot-yo révéyé lafoua malad-la ak kominoté-a, pou mandé Granmèt-la fòs Éspri li-a.

1519     Sélébrasion sakréman-an gin ladan-l éléman prinsipal sa-yo ki suiv la-a : « prèt l’Égliz-la » (Jc 5, 14) inpozé min-yo – an silans – sou malad-yo ; yo priyé sou malad-la nan lafoua l’Égliz-la (cf. Jc 5, 15) ; sé Épiklèz ki pròp pou sakréman sa-a ; lè sa-a yo fè onksion-an ak luil ki béni-an, si sa posib sé Évèk-la ki pou béni-l.

     Aksion litijik sa-yo indiké ki lagras sakréman sa-a bay malad-yo.

IV. Rézilta (Éfè) sélébrasion sakréman sa-a

1520     Yon kado Éspri-Sin-an ki patikilié. Prémié lagras sakréman sa-a sé lagras rékonfò-a, lapè-a ak kouraj nanm-nan pou ranpòté viktoua sou difikilté-yo ki pròp pou kondision maladi grav-la oubyin frajilité viéyès-la. Gras sa-a sé yon kado Éspri-Sin-an ki rénouvlé konfians ak lafoua nan Bondié épi ki fòtifié kont tantasion Malin-an, sètadi tantasion dékourajman nanm-nan épi kè séré dévan lanmò-a (cf. He 2, 15). Asistans Granmèt-la palintèmédiè fòs Éspri-Sin li-an gin intansion minnin malad-la nan gérizon nanm-nan, min tou nan gérizon kò-a si sé volonté Bondié (cf. Cc. Florence : DS 1325). An plis, « si-l gin péché, y-ap padonnin-l » (Jc 5, 15 ; cf. Cc. Trente : DS 1717).
¬ [733]

1521     Fè youn ak Soufrans Kris-la. Palintèmédiè lagras sakréman sa-a, malad-la résévoua fòs ak kado pou-l fè youn pi séré ak soufrans Kris-la : nan yon sètin sans li konsakré pou-l donnin frui palintèmédiè konfòmité ak soufrans rédanmsion Sovè-a. Soufrans-la, konsékans péché orijinèl-la, vîn gin yon nouvo sans : li tounin yon patisipasion nan travay sové Jézu fè-a.
¬ [1535] [1499]

1522     Yon lagras éklézial. Fidèl-yo ki résévoua sakréman sa-a, « antan yo asosié pròp tèt-yo libréman ak soufrans épi lanmò Kris-la » yo poté konkou « pou byin pèp Bondié-a » (LG 11). L’Égliz-la, antan li sélébré sakréman sa-a nan kominion sin-yo, li intèsédé pou byin malad-la. Malad-la, sou bò pa-l, palintèmédiè lagras sakréman sa-a, li kontribué pou fè l’Égliz-la vîn sin épi pou byin tout moun-yo, sa-yo l’Égliz-la ap soufri pou yo-a épi ofri pròp tèt-li bay Bondié Papa-a palintèmédiè Kris-la.
¬ [953]

1523     Yon préparasion pou dènié pasaj-la. Si yo bay sakréman Onksion malad-la pou tout moun ki malad oubyin afébli yon fason grav, ak pi plis rézon pou sa-yo ki « déja pral soti nan lavi sa-a » (in exitu vitæ constituti : Cc. Trente : DS 1698), sé sa-k fè yo té rélé-l tou « sacramentum exeuntium », sakréman moun k-apralé yo (ibid.). Onksion malad-yo fîn fè nou konfòm ak lanmò épi réziréksion Kris-la, minm jan Batèm-nan té kòmansé sa. Li konplété onksion ki sin ki signalé tout lavi krétyin-an ; onksion Batèm-nan té pozé sélé nouvo lavi-a nan nou ; onksion Konfirmasion-an té fòtifié nou pou konba lavi sa-a. Dènié onksion sa-a bay fin lavi nou-an protéksion solid pou dènié bagay-yo anvan nou antré nan Kay Papa-a (ibid. : DS 1694).
¬ [1020] [1294] [1020]

V. Viatik-la, dènié sakréman krétyin-an

1524     Moun ki prèt pou kité lavi sa-a, an plis Onksion malad-yo, l’Égliz-la ofri yo Ékaristi-a kòm viatik (manjé pou rout-la). Kominion nan Kò ak San Kris-la yo résévoua nan moman pasaj al kot Papa-a, gin yon sans ak yon inpòtans spésial. Sé sémans lavi pou tout tan-an épi fòs réziréksion-an, dapré paròl Granmèt-la : « Moun ki manjé chè-m, ki bouè san-m, li gin lavi ki pap janm fini-an épi mouin minm m-ap résisité-l nan dènié jou-a » (Jn 6, 54). Ékaristi-a, sakréman Kris-la ki mouri épi ki résisité-a, la-a sé sakréman pasaj-la sot nan lanmò al nan lavi-a, sot sou tè sa-a al kot Papa-a (cf. Jn 13, 1).
¬ [1392]

1525     Konsa, minm jan sakréman Batèm-nan, Konfirmasion-an épi Ékaristi-a vîn fòmé tankou yon sèl yo rélé « sakréman inisiasion krétyin-an », konsa yo kapab di Pénitans-la, Onksion ki sin-an épi Ékaristi-a, lè lavi krétyin-an rivé nan bout-li, yo fòmé, antan yo bay viatik-la, « sakréman k-ap préparé pou Patri-a » sètadi sakréman ki konplété pélérinaj-la.
¬ [1680] [2299]

Rézimé

1526     « Èské youn nan nou malad ? Sé pou-l rélé prèt-yo nan Égliz la, pou yo priyé sou li, pou yo pasé luil sou li o non Granmèt-la ; priyè lafoua-a ap sové malad la, Granmèt-la ap soulajé-l, épi, si-l gin péché, l-ap padonnin-l » (Jc 5, 14-15).

1527     Sakréman Onksion malad-yo gin kòm finalité pou-l bay krétyin-an yon gras spésial lè l-ap ékspérimanté difikilté kondision ki anndan maladi grav-la oubyin viéyès-la.

1528     Tan ki konvnab pou résévoua Onksion ki sin-an rivé sètènman lè fidèl-yo kòmansé nan danjé lanmò poutèt maladi oubyin viéyès.

1529     Chak foua yon krétyin tonbé malad grav, li kapab résévoua Onksion ki sin-an, minm jan-an tou lè apré li fîn résévoua-l maladi-a vîn pi grav.

1530     Sé prèt-yo sèlman (prèt-yo épi Évèk-yo) ki kapab bay sakréman Onksion malad-yo ; pou yo bay li y-ap anplouayé luil Évèk-la béni-an, oubyin, si sa nésésè, prèt-la li-minm k-ap sélébré-a béni-l.

1531     Sa-k ésansièl nan sélébrasion sakréman sa-a sé onksion sou fron malad-la ak min-l yo (nan rit Romin-an) oubyin sou lòt pati kò-a (nan rit Oriantal-yo), priyè prèt k-ap sélébré-a akonpagné onksion litijik-la antan l-ap mandé lagras spésial sakréman sa-a.

1532     Lagras spésial sakréman Onksion malad-yo gin kòm rézilta (éfè) :

– pou malad-la fè youn ak soufrans Kris-la, pou li-minm épi pou byin tout l’Égliz-la ;
– rékonfò, lapè ak kouraj pou sipòté soufrans maladi-a oubyin viéyès-la yon fason krétyin ;
– padon péché-yo, si malad-la pa-t kapab jouinn li palintèmédiè sakréman Pénitans-la ;
– rétablisman santé-a, si sa konvnab pou sové spirituèlman-an ;
– préparasion pou travèsé nan lavi pou tout tan-an.

 

Gid

TOUAZIÈM CHAPIT
Sakréman pou sèvis kominion-an

1533     Batèm-nan, Konfirmasion-an épi Ékaristi-a sé sakréman inisiasion krétyin-an. Sé yo ki fondé vokasion tout disip Kris-la gin an komin-an, vokasion pou yo vîn sin épi pou y-al nan mision évanjélizé moun-yo sou tè-a. Yo bay lagras ki nésésè-yo pou viv dapré Éspri-a nan lavi pèlérin-yo k-ap maché nan diréksion patri-a.
¬ [1212]

1534     Dé lòt sakréman, Òrd-la épi Mariaj-la, fèt pou sové lòt-yo. Yo kontribué tou pou sové moun-nan pèsonèlman, min yo fè sa palintèmédiè sèvis lòt-yo. Yo bay yon mision patikilié nan l’Égliz-la épi yo sèvi pou konstrui pèp Bondié-a.

1535     Nan sakréman sa-yo, moun ki déja konsakré gras a Batèm-nan épi Konfirmasion-an (cf. LG 10) pou sasèrdòs komin tout fidèl-yo, yo kapab résévoua yon konsékrasion patikilié. Moun ki résévoua sakréman Òrd-la, yo konsakré « pou yo pran souin l’Égliz-la, ak paròl-la épi ak lagras Bondié-a » (LG 11). Dapré sitiasion pa-yo, « épou krétyin-yo gin yon sakréman spésial pou fòtifié yo épi ki tankou konsakré yo pou yo réalizé dévoua kondision yo ak dignité yo » (GS 48, 2).
¬ [784]

ATIK 6
Sakréman Òrd-la

1536     Òrd-la sé sakréman ki fè mision Kris-la li-minm té konfié Apot-yo kontinué réalizé nan l’Égliz-la jous nan finisman tan-yo : donk li sé sakréman ministè apostolik-la. Li gin toua dégré ladan-l : Épiskopa, présbitéra épi diakona.
¬ [860]

      [Osijè institision épi mision ministè apostolik-la, sa Kris-la té fè-a cf. nn. 874-896. Isit-la sé sèlman chémin sakramantèl pou transmèt ministè sa-a n-ap konsidéré].

I. Poukisa non sa-a : sakréman Òrd-la ?

1537     Mo Òrd-la, nan ansyin Ròm-nan, té dézigné group moun ki établi tankou yon kò o sans sivil, sitou group moun ki t-ap gouvèné-yo. Òrdinasion-an té dézigné lè yo résévoua yon moun nan yon òrd. Nan l’Égliz-la gin group ki fòmé yon kò, sé pa san fondman nan Sint-Ékritu-yo (cf. He 5, 6 ; 7, 11 ; Ps 110, 4) Tradision-an dépi tan ki pi ansyin-yo té rélé-yo ak non taxeis (an grèk), ordines an latin : konsa litiji-a palé osijè òrd Évèk-yo, òrd prèt-yo, òrd diak-yo. Té gin lòt group tou ki té résévoua non òrd : katékumèn-yo, vièj-yo, épou-yo, vèv-yo…
¬ [923, 1631]

1538     Yo té résévoua yon moun nan youn nan kòporasion l’Égliz sa-yo palintèmédiè yon rit yo té rélé òrdinasion, sètadi palintèmédiè yon akt rélijié épi litijik ki té yon konsékrasion, yon bénédiksion oubyin yon sakréman. Jodi-a yo rézèvé mo òrdinasion-an pou akt sakramantèl ki résévoua nan òrd Évèk-yo, prèt-yo épi diak-yo épi ki dépasé yon sinp choua, dézignasion, délégasion oubyin institision kominoté-a fè, paské li bay kado Éspri-Sin-an ki pèmèt égzèsé yon pouvoua sakré (sacra potestas : cf. LG 10) ki kapab soti sèlman nan Kris-la palintèmédiè l’Égliz li-a. Yo rélé òrdinasion-an yon konsékrasion tou, paské li mété moun-nan apa épi li bay yon fonksion ki soti nan Kris-la li-minm pou l’Égliz li-a. Inpozision min Évèk-la avèk priyè konsékratoua-a, sé sign vizib konsékrasion sa-a.
¬ [875] [699]

II. Sakréman Òrd-la nan Déroulman sové-a (Économie du salut)

Sasèrdòs-la nan Ansyin Alians-la

1539     Pèp li chouazi-a, Bondié té fè-l tounin tankou « yon péyi roua prèt ak yon nasion ki sin » (Ex 19, 6 ; cf. Is 61, 6). Min, anndan pèp Israèl-la, Bondié té chouazi youn nan douz tribu-yo, pa Lévi-a, pou-l mété-l apa pou sèvis litijik-la (cf. Nb 1, 48-53) ; sé Bondié li-minm k-ap pòsion éritaj-li (cf. Jos 13, 33). Té gin yon rit pròp ki té konsakré orijîn sasèrdòs Ansyin Alians-la (cf. Ex 29, 1-30 ; Lv 8). Nan li Prèt-yo « instalé pou moun-yo nan késion ki konsèné Bondié, pou ofri kado ak sakrifis pou péché-yo » (cf. He 5, 1)

1540     Poutan, sasèrdòs sa-a ki institué pou anonsé paròl Bondié-a (cf. Ml 2, 7-9) épi pou rétabli kominion avèk Bondié-a chak foua palintèmédiè sakrifis ak priyè, li pa-t kapab réalizé sové-a, antan-l té bézouin rékòmansé ofri sakrifis san rété san-l pa kapab rivé nan yon sanktifikasion définitif (cf. He 5, 3 ; 7, 27 ; 10, 1-4), sa sé sakrifis Kris-la sèlman ki té kapab fè-l la.
¬ [2099]

1541     Kan minm, litiji l’Égliz-la ouè nan sasèrdòs Aaron-an épi nan sèvis lévit-yo, minm jan ak nan institision souasanndis « Ansyin-yo » (cf. Nb 11, 24-25), kèk péfigirasion ministè òrdoné Nouvo Alians-la. Konsa, nan rit latin-an, l’Égliz-la priyé nan priyè konsékratoua òrdinasion Évèk-yo :

« Bondié ak Papa Granmèt nou Jézu-Kri, […] ou minm ki té bay règ nan Égliz ou-a pa lintèmédiè paròl gras ou-a, ou minm ki té déstiné davans dépi nan kòmansman-an ras sa-k kòrèk yo apati Abraam, ou minm ki té mété chèf-yo épi prèt-yo, épi ki pa-t kité sanktuè-ou la san sèvis… » (Pontificale Romanum. De Ordinatione Episcopi, presbyterorum et diaconorum 47 ; ed. typica altera, Polyglotte Vaticane 1990 p. 24)

1542     Nan òrdinasion prèt-yo, l’Égliz-la priyé :

« Granmèt, Papa ki sin, […] déja nan ansyin Téstaman-an, fonksion yo institué-yo té pran fòs gras a rit sakré mistik-yo, ki fè lè-ou té mété moun pou édé Moyiz avèk Aaron, ou té chouazi mésié pou ba yo konkou nan akonpagné yo épi travay avèk yo nan dézièm ran ak dignité. Konsa nan dézè-a, pa lantrémiz intèlijans souasanndis mésié ki gin prudans yo, ou té transmèt éspri Moyiz la ; […]. Konsa nan pitit Aaron yo ou té fè sa-k plin papa-a pasé an abondans » (ibid n. 159 p. 91-92).

1543     Épi nan priyè konsékratoua pou òrdinasion diak-yo, l’Égliz-la déklaré :

« Bondié ki gin tout pouvoua, […] Égliz ou-a, […] ou vlé li grandi épi li élaji nan yon tanp nouvo k-ap dévlopé, antan ou konstitué toua dégré ministè yo nan fonksion sakré yo pou sèvi non-ou, tankou déja nan kòmansman ou té chouazi pitit Lévi yo, pou réalizé sèvis ansyin tant-la » (ibid n. 207).

Yon sèl sasèrdòs Kris-la

1544     Tout préfigirasion sasèrdòs Ansyin Alians-la jouinn akonplisman yo nan Kris Jézu ki « yon sèl intèmédiè […] ant Bondié ak lézòm » (1 Tm 2, 5). Mèlkisédèk, « prèt Bondié ki anro nèt-la » (Gn 14, 18), yo konsidéré-l nan Tradision krétyin-an tankou yon préfigirasion sasèrdòs Kris-la, ki sèl « prèt an chèf dapré ran Mèlkisédèk » (He 5, 10 ; 6, 20), « ki sin, ki inosan, ki pa gin tach, ki séparé sot nan péchè-yo » (He 7, 26), li-minm ki « avèk yon sèl sakrifis, li fè moun yo sanktifié-yo fîn réalizé nèt pou tout tan » (He 10, 14), sètadi, ak sèl sakrifis koua li-a.
¬ [874]

1545     Sakrifis rédanmsion Kris-la sé yon sèl-la li yé, ki fèt yon foua pou tout tan. Poutan sé li-minm ki vîn prézan nan Sakrifis ékaristik l’Égliz-la. Sé minm bagay-la pou yo di tou osijè yon sèl sasèrdòs Kris-la : li vîn prézan palintèmédiè sasèrdòs ministérièl-la min sé pa pou sa karaktè san parèy sasèrdòs Kris-la diminué : « Épi konsa sé Kris-la sèl ki vrèman prèt, lòt-yo minm sé minis-li » (S. Thomas d’A., Hebr. 7, 4).
¬ [1367] [662]

Dé fason pou patisipé nan yon sèl sasèrdòs Kris-la

1546     Kris-la, Prèt an chèf épi sèl médiatè, fè l’Égliz-la tounin yon « péyi-roua ak prèt pou Bondié Papa-l » (Ap 1, 6 ; cf. Ap 5, 9-10 ; 1 P 2, 5. 9). Tout kominoté moun ki kouè-yo, poutèt sa minm, li sasèrdotal. Fidèl-yo égzèsé sasèrdòs batismal yo-a palintèmédiè patisipasion yo, chak moun dapré pròp vokasion-l, nan mision Kris-la, Prèt, Profèt épi Roua. Palintèmédiè sakréman Batèm-nan ak Konfirmasion-an, fidèl-yo « konsakré nan […] yon sasèrdòs ki sin » (LG 10).
¬ [1268]

1547     Sasèrdòs ministérièl oubyin yérarchik Évèk-yo épi prèt-yo épi sasèrdòs komin tout fidèl-yo, minm si « ni youn […] ni lòt patisipé nan yon sèl sasèrdòs Kris-la yon fason patikilié » (LG 10), yo diféran poutan ésansièlman, minm si « youn fèt pou lòt » (LG 10). Nan ki sans ? Alòské sasèrdòs komin fidèl-yo réalizé palintèmédiè kouasans lagras Batèm-nan, lavi lafoua-a, éspérans-la ak charité-a, lavi dapré Éspri-a, sasèrdòs ministérièl-la nan sèvis sasèrdòs komin-an, li an référans ak kouasans lagras Batèm tout krétyin-yo. Sé youn nan mouayin ki fè Kris-la pa sispann bati épi kondui l’Égliz li-a. Sé poutèt sa yo transmèt li palintèmédiè yon sakréman pròp, palintèmédiè sakréman Òrd-la.
¬ [1142] [1120]

Nan pèrsòn Kris-la kòm Tèt-la (In persona Christi Capitis)...

1548     Nan sèvis éklézial minis òrdoné-a, sé Kris-la li-minm ki prézan nan l’Égliz li-a, kòm Tèt kò li-a, Pastè bann mouton li-an, Prèt an chèf sakrifis rédanmsion-an, Mèt vérité-a. Sé sa l’Égliz-la éksprimé lè-l déklaré prèt-la, pa pouvoua sakréman Òrd-la, ap aji in persona Christi Capitis, « nan plas épi pa pouvoua Kris-la kòm Tèt kò li-a » (cf. LG 10 ; 28 ; SC 33 ; CD 11 ; PO 2 ; 6) :
¬ [875, 792]

« Sé minm li-minm-nan, Kris Jézu, Prèt-la, sa minis-la kinbé ròl sakré-l la. Si tout bon vré poutèt konsékrasion sasèrdotal li résévoua-a, li vîn nan résanblans Prèt an chèf-la, li joui pouvoua aji ak puisans Kris-la li-minm an pèrsòn (virtute ac persona ipsius Christi) » (Pie XII, enc. "Mediator Dei").

« Kris-la minm sé sous tout sasèrdòs : réyèlman sasèrdòs légal-la sé té préfigirasion-l ; sasèrdòs nouvo Laloua-a minm aji nan li-minm pèsonèlman » (S. Thomas d’A., s. th. 3, 22 , 4).

1549     Palintèmédiè ministè òrdoné-a, spésialman Évèk-yo épi prèt-yo, prézans Kris-la, kòm Tèt l’Égliz-la, vîn vizib nan kominoté moun ki kouè-yo (cf. LG 21). Dapré bèl paròl sint Ignas d’Antiòch-la, Évèk-la sé typos tou Patros, li tankou pòtré vivan Bondié Papa-a (Trall. 3, 1 ; cf. Magn. 6, 1).
¬ [1142]

1550     Kalité prézans Kris-la nan minis-la yo pa doué konprann li kòm si li t-a protéjé-l kont tout féblès moun ginyin, kont léspri dominasion, kont érè, oubyin minm kont péché. Puisans Éspri-Sin-an pa bay garanti-l minm jan-an pou tout aksion minis-la. Alòské nan sakréman-yo, li bay garanti sa-a, yon fason pou minm péché minis-la pa kapab anpéché frui lagras-la, gin anpil lòt aksion koté mak minis-la kòm moun kité tras ki pa toujou sign fidélité aléga Évanjil-la, épi an konsékans ki kapab nui kapasité pou apostola l’Égliz-la donnin frui.
¬ [896] [1128] [1584]

1551     Sasèrdòs sa-a ministérièl.  « Fonksion sa-a minm, Granmèt-la té konfié bay Pastè pèp li-a, sé yon véritab sèvis » (LG 24). Li an rapò total ak Kris-la épi pou moun-yo. Li dépann anplin dé Kris-la épi dé sèl sasèrdòs li-a, épi sé pou moun-yo ak pou kominoté l’Égliz-la yo mété-l. Sakréman Òrd-la bay yon « pouvoua sakré », ki pa diféran ak pa Kris-la. Sé poutèt sa égzèsis kalité otorité sa-a doué méziré dapré modèl Kris-la, ki té fè pròp tèt-li dènié épi sèvitè tout moun poutèt rinmin-an (cf. Mc 10, 43-45 ; 1 P 5, 3). « Sé poutèt sa avèk rézon Granmèt-la té di souin bann mouton-an sé prèv rinmin pou li-minm » (S. Jean Chrysostome, sac. 2, 4 : PG 48, 635 D ; cf. Jn 21, 15-17).
¬ [876] [1538] [608]

… « nan non tout l’Égliz-la »

1552     Sasèrdòs ministérièl-la pa gin fonksion sèlman pou-l réprézanté Kris-la – Tèt l’Égliz-la – dévan asanblé fidèl-yo, li aji tou nan non tout l’Égliz-la, lè li prézanté priyè l’Égliz-la bay Bondié (cf. SC 33) épi sitou lè l-ap ofri Sakrifis ékaristik-la (cf. LG 10).

1553      « Nan non tout l’Égliz-la », sa pa vlé di prèt-yo sé délégé kominoté-a. Priyè ak ofrann l’Égliz-la pa kapab séparé ak priyè épi ofrann Kris-la, Tèt-li. Sé toujou kult Kris-la nan l’Égliz li-a épi palintèmédiè-l. Tout l’Égliz-la, kò Kris-la, priyé épi ofri pròp tèt-li « pa pouvoua-l épi avèk li épi nan li » bay Bondié Papa-a nan kominion Éspri-Sin-an. Tout kò-a, tèt épi manb, priyé épi ofri pròp tèt-li, épi sé poutèt sa, moun-yo nan kò-a ki minis yon fason spésial, yo pa rélé minis Kris-la sèlman, min minis l’Égliz-la tou. Paské sasèrdòs ministérièl-la réprézanté Kris-la, li kapab réprézanté l’Égliz-la.
¬ [795]

III. Toua dégré sakréman Òrd-la

1554      « Ministè ékléziastik-la Bondié té établi-a dapré diféran òrd-yo, sé moun dépi lontan déja yo té rélé Évèk, prèt épi diak ki té égzèsé-l » (LG 28). Doktrîn katolik-la ki éksprimé nan litiji-a, Majistè-a épi pratik l’Égliz-la san rété, rékonèt gin dé dégré patisipasion ministérièl nan sasèrdòs Kris-la : Épiskopa épi présbitéra. Diakona-a déstiné pou édé yo épi sèvi yo. Sé poutèt sa mo sacerdos (prèt)-la dézigné, nan jan yo palé jodi-a, Évèk-yo épi prèt-yo, min pa diak-yo. Poutan doktrîn katolik-la anségné, dégré patisipasion sasèrdotal-la (Épiskopa-a épi prébitéra-a) épi dégré sèvis-la (diakona-a) yo bay yo, yo toulètoua, avèk yon akt sakramantèl yo rélé « òrdinasion », sètadi sakréman Òrd-la :
¬ [1536] [1538]

« Sé pou tout moun réspékté diak-yo tankou Jézu-Kri, minm jan Évèk-yo tou, ki pòtré Papa-a, épi prèt-yo minm tankou sénatè Bondié épi asanblé Apot-yo. San yo pa gin l’Égliz-la » (S. Ignace d’Antioche, Trall. 3, 1).

Òrdinasion épiskopal – plénitud sakréman Òrd-la

1555      « Nan pami diféran ministè ki té égzisté dépi nan prémié tan l’Égliz-la, dapré témouagnaj tradision-an, ministè sa-yo ki té établi nan épiskopa-a gras a yon siksésion san rété dépi nan kòmansman-an té gin prémié plas, yo sé sémans ki désann sot nan souch Apot-yo » (LG 20).
¬ [861]

1556     Pou yo kapab akonpli rotè mision sa-a yo té ginyin-an, « Kris-la té bay Apot-yo richès yon onksion spésial Éspri-Sin-an ki té vîn sou yo, épi yo minm, gras a inpozision min yo, yo té transmèt kado spirituèl-la bay kolaboratè yo, kado sa-a yo transmèt li rivé jous sou nou nan konsékrasion Évèk-yo » (LG 21).
¬ [862]

1557     Dézièm Konsil Vatikan-an anségné « konsékrasion épiskopal-la bay plénitud sakréman Òrd-la, sa pa étonan pou avèk asirans ni koutim litijik l’Égliz-la ni voua sin Pèr-yo rélé-l sasèrdòs nan pi ro dégré-a (summum sacerdotium), kondansé tout ministè sakré-a (sacri ministerii summa) » (Ibid.).

1558      « Konsékrasion épiskopal-la minm, li bay ak fonksion sanktifié-a, ansanm ak fonksion anségné-a épi gouvèné-a […]. Sa parèt klè, ak inpozision min-yo épi paròl konsékrasion-an, yo bay lagras Éspri-Sin-an épi yo gravé karaktè sakré-a konsa pou Évèk-la, yon fason ki anlè nèt épi byin vizib, kinbé plas Kris-la Mèt-la, Pastè ak Pontif épi aji pa pouvoua-l pèsonèlman (in Eius persona agant) » (ibid.). « Sé pou sa Évèk-yo, palintèmédiè Éspri-Sin-an yo ba yo-a, yo tounin véritab épi otantik Anségnan lafoua-a, Pontif épi Pastè » (CD 2).
¬ [895] [1121]

1559     « Yon moun vîn établi kòm manb kò épiskopal-la gras a fòs konsékrasion sakramantèl-la épi kominion yérarchik ak Tèt Kolèj-la épi ak manb-yo » (LG 22). Karaktè épi natu koléjial òrd épiskopal-la manifésté, pami dòt, nan ansyin pratik l’Égliz-la ki té vlé pou pliziè Évèk patisipé nan konsékerasion yon nouvo Évèk (cf. ibid). Pou òrdinasion léjitim yon Évèk, jodi-a yo mandé pou gin yon intèvansion spésial Évèk Ròm-nan, poutèt kalité-l kòm lyin kominion vizib-la nan pi ro dégré pou kominion Égliz patikilié-yo nan yon sèl l’Égliz-la épi garan libèté yo.
¬ [877] [882]

1560     Kòm vikè Kris-la, chak Évèk gin résponsabilité pastoral Égliz patikilié yo konfié-l la, min an minm tan l-ap poté koléjialman souin tout Égliz-yo avèk tout frè-l yo nan Épiskopa-a : « Si chak Évèk sé Pastè sakré sèlman pou pòsion bann mouton-an yo rinmèt li-a, poutan kòm siksésè léjitim Apot-yo dapré sa Bondié établi épi kòmandé-a li résponsab (garan) fonksion apostolik l’Égliz-la ansanm ak tout lòt Évèk-yo » (Pie XII, enc. "Fidei donum" ; cf. LG 23 ; CD 4 ; 36 ; 37 ; AG 5 ; 6 ; 38).
¬ [833, 886]

1561     Tout sa yo sot di kouni­é-a, ékspliké poukisa Ékaristi Évèk-la sélébré-a gin yon signifikasion vrèman spésial kòm éksprésion l’Égliz-la ki rasanblé alantou otèl-la anba prézidans moun ki réprézanté Kris-la yon fason vizib-la, li-minm ki bon Pastè-a épi Tèt l’Égliz li-a (cf. SC 41 ; LG 26).
¬ [1369]

Òrdinasion prèt-yo – kolaboratè Évèk-yo

1562     « Kris-la, Papa-a té sanktifié épi voyé sou tè-a, gras a Apot li-yo, li té fè siksésè yo, sètadi Évèk-yo, patisipé nan konsékrasion mision li-an, yo minm ki té transmèt fonksion ministè yo-a dapré diféran dégré bay diféran moun nan l’Égliz-la yon fason léjitim » (LG 28). « Fonksion ministè-a, nan dégré sibòdoné, yo transmèt li bay prèt-yo, pou antan yo établi nan Òrd présbitéra-a, yo kolaboré ak òrd épiskopal-la nan akonplisman mision apostolik Kris-la konfié yo-a jan sa doué fèt-la » (PO 2).

1563     « Fonksion prèt-yo, poutèt li fè youn ak òrd épiskopal-la, patisipé nan otorité Kris-la sa sé avèk li l-ap bati kò-l, l-ap sanktifié-l épi l-ap gouvèné-l. Sé poutèt sa sasèrdòs prèt-yo présipozé sakréman inisiasion krétyin-yo, min yo bay li ak yon sakréman patikilié, koté prèt-yo ak onksion Éspri-Sin-an maké ak yon karaktè spésial épi konsa yo konfigiré ak Kris-Prèt-la yon fason pou yo kapab aji pa pouvoua Kris-Tèt-la an pèrsòn » (PO 2).
¬ [1121]

1564     « Minm si prèt-yo pa gin pi ro dégré sasèrdòs-la épi nan égzèsé pouvoua yo-a yo dépann dé Évèk-la, poutan yo fè youn ak yo nan dignité sasèrdotal-la épi nan fòs sakréman Òrd-la, sou modèl Kris-la ki Gran-Prèt pou tout tan-an ; yo konsakré yo tankou vrè prèt Nouvo Téstaman-an pou yo préché Évanjil-la épi nouri fidèl-yo épi pou yo sélébré sèvis Bondié-a » (LG 28).
¬ [611]

1565     Poutèt sakréman Òrd-la, prèt-yo patisipé nan mision inivèsèl Kris-la té konfié Apot-yo. Kado spirituèl yo té résévoua nan òrdinasion-an té préparé yo, pa pou yon mision yon ti jan limité épi kouinsé, min pou yon mision sové ki gin yon lajè inivèsèl, « jous nan bout tè-a » (Ac 1, 8) (PO 10), yon fason pou « nanm yo préparé pou préché Évanjil-la ninpòt koté » (OT 20).
¬ [849]

1566     « Réyèlman, yo réalizé fonksion sakré yo-a nan pi ro dégré nan sélébrasion Ékaristi-a sètadi synaxis-la [rasanbléman-an], koté antan y-ap aji nan plas Kris-la épi ak pouvoua-li (in persona Christi) épi y-ap proklamé mistè li-a, épi antan yo mété priyè fidèl-yo ansanm ak sakrifis Tèt yo-a, yo vîn fè sèl sakrifis Nouvo Téstaman-an prézan – sètadi Kris-la k-ap ofri tèt-li yon sèl foua pou tout bay Papa-a tankou yon viktim san tach – épi yo apliké-l nan sakrifis Mès-la joustan Granmèt-la rétounin » (LG 28). Sé nan sèl sakrifis sa-a tout ministè sasèrdotal yo-a pran fòs-li (cf. PO 2).
¬ [1369] [611]

1567     « Prèt-yo ki okipé diféran résponsabilité, fòmé yon sèl présbitériòm ansanm ak Évèk yo-a, yo rélé yo pou yo tounin kolaboratè vijilan pou òrd épiskopal-la, épi yo sé èd ak instriman pou li, pou sèvi pèp Bondié-a. Yo fè youn ak Évèk-la nan fidélité ak kè laj (jénérozité) épi yo fè-l prézan nan yon sètin fason, nan chak kominoté lokal fidèl-yo épi sou bò pa-yo yo patisipé nan fonksion-l yo ak angajman-l yo épi yo okipé sa chak jou » (LG 28). Prèt-yo pa kapab égzèsé ministè yo-a si sé pa nan dépandans parapò a Évèk-la épi an kominion avèk li. Promès obéyisans yo fè bay Évèk-la nan moman òrdinasion-an épi sign lapè Évèk-la nan fin litiji òrdinasion-an sa vlé di Évèk-la konsidéré yo kòm kolaboratè-l, pitit-li, frè-l épi zanmi-l, yo minm minm sou bò pa-yo yo doué-l rinmin ak obéyisans.
¬ [1462] [2179]

1568     « Poutèt òrdinasion-an ki établi yo nan Òrd présbitéra-a, prèt-yo ataché youn ak lòt ak yon fratènité sakramantèl intim ; spésialman nan diosèz koté yo voyé yo-a pou sèvis-la anba pròp Évèk yo-a yo fòmé yon sèl présbitériòm » (PO 8). Yo jouinn yon éksprésion fason prèt-yo fè youn-nan nan abitud litijik-la ki fè nan rit òrdinasion-an, apré Évèk-la, prèt-yo inpozé min yo tou.
¬ [1537]

Òrdinasion diak-yo – « pou sèvis-la »

1569     « Diak-yo nan dégré yérarchik ki pi ba-a, yo pa-t inpozé min sou yo “pou sasèrdòs-la min pou yon sèvis” » (LG 29 ; cf. CD 15). Pou òrdoné diak-la, sé Évèk-la sèlman ki inpozé min-l, yon fason pou signifié diak-la nan fonksion « diakoni » li-an li rataché spésialman ak Évèk-la (cf. S. Hippolyte, trad. ap. 8).

1570     Diak-yo patisipé yon fason spésial nan mision ak lagras Kris-la (cf. LG 41 ; AA 16). Sakréman Òrd-la maké yo ak yon so (« karaktè ») pèsonn pap kapab éfasé épi ki konfigiré yo ak Kris-la ki té fè tèt-li « diak », sètadi, sèvitè tout moun (cf. Mc 10, 45 ; Lc 22, 27 ; S. Polycarpe, ep. 5, 2). Nan pami lòt bagay, diak-yo gin pou asisté Évèk-la épi prèt-yo nan sélébrasion mistè Bondié-yo, sitou Ékaristi-a, distribué-l, asisté épi béni Mariaj, proklamé épi préché Évanjil-la, prézidé finéray-yo épi konsakré tèt yo nan diféran sèvis charité-a (cf. LG 29 ; SC 35, § 4 ; AG 16).
¬ [1121]

1571     Dépi dézièm Konsil Vatikan-an, l’Égliz latîn-nan té tounin établi diakona-a « tankou yon dégré yérarchik pròp épi pèmanan » (LG 29), pandan l’Égliz Oriantal-yo té toujou kinbé-l konsa. Diakona pèmanan sa-a, sa yo kapab bay gason ki marié-yo, sé yon gran anrichisman pou mision l’Égliz-la. Réyèlman vré, li adapté épi itil, pou gason ki vrèman égzèsé yon ministè diakonal nan l’Égliz-la soua nan lavi litijik épi pastoral-la soua nan travay sosial épi charité-a, « yo fòtifié yo pa lintèmédiè inpozision min-an yo transmèt dépi Apot-yo épi yo ataché yo pi séré ak otèl-la, pou yo kapab fè sèvis yo-a ak plis éfikasité palintèmédiè lagras sakramantèl diakona-a » (AG 16).
¬ [1579]

IV. Sélébrasion sakréman sa-a

1572     Sélébrasion òrdinasion yon Évèk, prèt-yo oubyin diak-yo, poutèt inpòtans sa ginyin pou lavi Égliz patikilié-a, li mandé pou pi gran kantité fidèl posib rasanblé. Pito sé jou Dimanch épi nan légliz katédral-la yo fè-l ak solanité ki adapté ak sa sikonstans-yo réklamé. Toua òrdinasion-yo, sètadi pa Évèk-la, prèt-la épi diak-la, suiv minm plan-an. Plas yo sé anndan litiji ékaristik-la.

1573     Rit ésansièl sakréman Òrd-la, pou toua dégré-yo, sé inpozision min Évèk-la fè sou tèt moun y-ap òrdoné-a épi priyè konsékratoua spésifik-la k-ap mandé Bondié vidé Éspri-Sin-an épi kado spésifik ki adapté pou ministè y-ap òrdoné kandida-a pou li-a (cf. Pie XII, const. ap. "Sacramentum Ordinis" : DS 3858).
¬ [699] [1585]

1574     Minm jan ak nan tout sakréman-yo, gin rit ki akonpagné sélébrasion-an. Yo diféran anpil nan diféran tradision litijik-yo, sa yo gin an komin, sèké yo éksprimé diféran aspè lagras sakréman-an. Konsa, nan rit latin-an, rit pou kòmansé yo – prézantasion épi éléksion moun ki pral òrdoné-a, prèch Évèk-la, intèrogasion moun yo pral òrdoné-a, litani sin-yo – témouagné éléksion kandida-a fèt dapré abitud l’Égliz-la épi li préparé akt solanèl konsékrasion-an, apré sa gin pliziè rit ki suiv pou éksprimé akonplisman mistè-a épi réalizé-l sinbolikman : pou Évèk-la épi prèt-la sé onksion sin-krèm-nan, sign spésial onksion Éspri-Sin-an k-ap fè ministè yo-a donnin frui ; rémèt liv Évanjil-yo, bag-la, mitr-la épi baton pastoral-la bay Évèk-la sé sign mision apostolik li-a pou-l anonsé paròl Bondié-a, pou-l fidèl aléga l’Égliz-la, Épouz Kris-la, épi fonksion-l kòm gadyin bann mouton Granmèt-la ; prèt-la yo rinmèt li patèn-nan ak kalis-la, ofrann pèp ki sin-an (Cf Pontificale Romanum. De Ordinatione Episcopi, presbyterorum et diaconorum, De Ordinatione presbyterorum. Traditio panis et vini, 163) sa yo rélé-l pou-l prézanté bay Bondié-a ; diak-la yo rinmèt li liv Évanjil-yo li-minm ki déja aksépté mision pou-l anonsé Évanjil Kris-la.
¬ [1294] [769]

V. Kilès ki kapab bay sakréman sa-a ?

1575     Sé Kris-la ki chouazi Apot-yo épi ki ba yo pou yo patisipé nan mision-l nan ak nan otorité-l la. Antan yo lévé-l adouat Papa-a, li pa lagé bann mouton li-an, min palintèmédiè Apot-yo li véyé sou li ak protéksion-l san rété épi jous kounié-a l-ap dirijé-l palintèmédiè Pastè sa-yo k-ap kontinué travay li-a jodi-a (cf. MR, Préface des Apôtres). Donk sé Kris-la ki « bay » kèk pou yo Apot-yo, dòt pou yo Pastè (cf. Ep 4, 11). Li kontinué aji palintèmédiè Évèk-yo (cf. LG 21).
¬ [857]

1576     Poutèt sakréman Òrd-la sé sakréman ministè apostolik-la, sé Évèk-yo, paské yo sé siksésè Apot-yo, ki gin pou transmèt « kado spirituèl » (LG 21), « sémans apostolik-la » (LG 20). Évèk ki òrdoné validman, sètadi, sa-yo ki nan siksésion apostolik-la, yo kapab bay validman toua dégré sakréman Òrd-la (cf. DS 794 et 802 ; CIC, can. 1012; CCEO, can. 744 ; 747).
¬ [1536]

VI. Kiyès ki kapab résévoua sakréman sa-a ?

1577     « Sé sèlman yon gason (vir) ki batizé ki kapab résévoua òrdinasion sakré-a validman » (CIC, can. 1024). Granmèt Jézu té chouazi gason (vir) pou fòmé kolèj douz Apot-yo (cf. Mc 3, 14-19 ; Lc 6, 12-16), épitou Apot-yo té fè minm jan-an lè yo t-ap chouazi kolaboratè-yo (cf. 1 Tm 3, 1-13 ; 2 Tm 1, 6 ; Tt 1, 5-9) ki pou té pran plas yo nan fonksion-an (S. Clément de Rome, Cor. 42, 4 ; 44, 3). Kolèj Évèk-yo sa prèt-yo fè youn avèk yo nan sasèrdòs-la, fè kolèj Douz-yo prézan épi aktuèl, joustan Kris-la rétounin. L’Égliz-la rékonèt li rété maré ak choua Granmèt-la li-minm té fè-a. Sé poutèt sa òrdinasion médam-yo pa posib (cf. MD 26-27 ; CDF, décl. "Inter insigniores").
¬ [551] [861] [862]

1578     Pèsonn pa gin yon doua pou-l résévoua sakréman Òrd-la. Réyèlman vré, pèsonn pa pran fonksion sa-a pou kont-li ak pròp fòs-li. Sé Bondié ki rélé-l pou sa (cf. He 5, 4). Moun ki pansé li rékonèt sign apèl Bondié-a pou ministè òrdoné-a, doué soumèt sa-l souété-a ak umilité bay otorité l’Égliz-la, sé li ki gin résponsabilité ak doua pou-l rélé yon moun pou-l résévoua òrd-yo. Tankou tout lagras, yo pa kapab résévoua sakréman sa-a si sé pa tankou yon kado yo pa mérité.
¬ [2121]

1579     Tout minis òrdoné-yo nan l’Égliz latîn-nan, an déyò diak pèmanan-yo, yo chouazi-yo nòmalman pami fidèl gason ki viv nan séliba épi ki gin volonté pou kinbé séliba-a « poutèt péyi-roua sièl-yo » (Mt 19, 12). Antan yo rélé yo pou yo konsakré yo san divizion bay Granmèt-la épi nan « afè Granmèt-la » (cf. 1 Co 7, 32), yo bay tèt-yo toutantié pou Bondié ak moun-yo. Séliba-a sé sign nouvo lavi sa-a koté minis-la konsakré nan sèvis l’Égliz-la ; antan li aksépté-l ak kè kontan, li anonsé Rouayòm Bondié-a ak yon bèl ékla (cf. PO 16).
¬ [1618] [2233]

1580     Nan Égliz Oriantal-yo, dépi anpil sièk, gin yon disiplîn diféran ki apliké : pandan yo chouazi Évèk-yo sèlman pami sélibatè-yo, yo kapab òrdoné gason ki marié kòm diak épi prèt. Pratik sa-a dépi byin lontan, yo konsidéré-l kòm léjitim ; prèt sa-yo égzèsé ministè-a nan kominoté yo-a avèk frui (cf. PO 16). Dayè, yo onoré séliba prèt-yo anpil nan l’Égliz Oriantal-yo, épi anpil prèt chouazi-l libréman poutèt Rouayòm Bondié-a. An Orian, tankou an Oksidan, moun ki résévoua sakréman Òrd-la, pa kapab marié ankò.

VII. Rézilta sakréman Òrd-la

Karaktè yo pa kapab éfasé-a

1581     Sakréman sa-a konfigiré moun y-ap òrdoné-a ak Kris-la palintèmédiè yon lagras spésial Éspri-Sin-an, pou-l kapab instriman Kris-la pou l’Égliz li-a. Palintèmédiè òrdinasion-an li résévoua kapasité aji tankou délégé Kris-la, Tèt l’Égliz-la, nan toua fonksion-l yo kòm prèt, profèt épi roua.
¬ [1548]

1582     Minm jan pou Batèm-nan ak Konfirmasion-an, sé yon sèl foua pou tout yo bay patisipasion sa-a nan fonksion Kris-la. Sakréman Òrd-la bay, li-minm tou, yon karaktè spirituèl yo pa kapab éfasé épi yo pa kapab bay li yon lòt foua ni pou yon tan (cf. Cc. Trente : DS 1767 ; LG 21 ; 28 ; 29 ; PO 2).
¬ [1121]

1583     Sètènman, yon moun ki òrdoné validman, si gin rézon ki grav, yo kapab rétiré chaj obligasion ak fonksion ki fè youn ak òrdinasion-an pou li oubyin intèdi-l égzèsé yo (cf. CIC, can. 290-293; 1336, § 1, 3. 5; 1338, § 2), min li pa kapab tounin vîn yon layik osans pròp, paské karaktè òrdinasion-an gravé-a toujou rété (cf. Cc. Trente : DS 1774). Apèl ak mision li té résévoua nan jou òrdinasion-l nan maké-l yon fason pèmanan.

1584     Kòm sé Kris-la k-ap aji an dènié instans épi k-ap fè travay sové-a palintèmédiè minis òrdoné-a, si-l indign sa pa anpéché Kris-la aji ditou (cf. Cc. Trente : DS 1612 ; DS 1154). Sint Ogustin di sa byin fèm :
¬ [1128]

« Réyèlman moun ki t-a yon minis ki gin ògèy, sé pou yo ranjé-l avèk djab-la ; min sa pa kontaminé kado Kris-la, ki koulé pasé palintèmédiè minis-la antan-l rété pròp, palintèmédiè minis-la li travèsé koulé rivé nan bon tè-a. […] Réyèlman puisans spirituèl sakréman-an sé tankou yon limiè : moun ki doué kléré yo résévoua-l antan-l klè pròp, épi si-l travèsé sa-k sal, li pa sal pou sa » (Augustin, ev. Jo. 5, 15).
¬ [1550]

Lagras Éspri-Sin-an

1585     Lagras Éspri-Sin-an ki patikilié pou sakréman sa-a sé konfigirasion ak Kris-la Prèt, Anségnan épi Pastè, li-minm moun ki òrdoné-a vîn tounin minis li-a.

1586     Pou Évèk-la sé toudabò lagras fòs-la (« Éspri k-ap gidé-a » Spiritum principalem sètadi Éspri ki fè moun vîn chèf-la, sé sa priyè konsékrasion-an mandé nan rit latin-an – Pontificale Romanum. De Ordinatione Episcopi, presbyterorum et diaconorum, 47) : lagras pou-l kondui Égliz li-a épi pou-l défann li avèk fòs épi prudans tankou yon papa épi yon pastè, avèk yon rinmin gratis aléga tout moun épi yon prédiléksion pou pòv-yo, malad-yo épi sa-k nan bézouin-yo (cf. CD 13 et 16). Lagras sa-a pousé-l pou-l anonsé tout moun Évanjil-la, pou-l tounin modèl bann mouton-l nan, pou-l pran dévan-l nan chémin sanktifikasion-an, pou-l vîn fè youn ak Kris-la Prèt épi Viktim nan Ékaristi-a, san-l pa pè bay lavi-l pou mouton-l yo :
¬ [2448]

« Ou minm Papa ki konnin kè-yo, bay sèvitè-ou sa-a ou chouazi pou Épiskopa-a, pou-l pran souin bann mouton-ou nan ki sin-an, épi pou-l égzèsé prémié ran sasèrdòs-la pou ou san défo, antan-l sèvi-ou lannuit kon lajounin, san rété sé pou-l chèché pitié fas ou épi ofri-ou kado sint Égliz ou-a, ak éspri prémié ran sasèrdòs-la sé pou-l gin pouvoua pou padonnin péché-yo dapré kòmandman-ou la, sé pou-l bay résponsabilité yo dapré lòd ou-a, sé pou-l lagé tout sa-k maré tou dapré pouvoua ou té bay Apot-yo, sé pou-l fè-ou plézi ak dousè épi kè pròp, antan-l ofri-ou yon bon lodè ki agréab, pa pouvoua Pitit ou-a Jézu Kri… » (S. Hippolyte, trad. ap. 3).
¬ [1558]

1587     Kado spirituèl òrdinasion présbitéral-la bay-la, priyè sa-a ki patikilié pou rit Bizantin-an éksprimé-l. Évèk-la, antan l-ap inpozé min-yo, di nan pami lòt bagay :
¬ [1564]

« Ou minm Granmèt, sa-a tou ou té vlé fè monté nan dégré prèt-la pou ou, ranpli-l ak kado Éspri-Sin-ou nan, pou-l kapab vîn dign kanpé san péché kot otèl ou-a, pou-l anonsé Évanjil Rouayòm ou-an, pou-l sanktifié ak paròl vérité-ou la, pou-l ofri kado ak sakrifis spirituèl, épi pou-l rénouvlé pèp ou-a ak byin nouvo nésans-la ; pou antan li-minm l-al rankontré Gran Bondié épi Sovè nou-an Jézu-Kri sèl Pitit ou-a nan dézièm Avènman-an, li résévoua rékonpans administrasion kòrèk pròp lòd li-a nan kantité bonté-ou la » (Liturgia Byzantina. 2 oratio chirotoniae presbyteralis, Euchologion, [Roma 1873] p. 136).

1588     Diak-yo minm « antan lagras sakréman-an ranfòsé yo, nan kominion avèk Évèk-la épi présbitériòm-li, y-ap sèvi Pèp Bondié-a nan sèvis (diaconia) litiji-a, paròl-la ak charité-a » (LG 29).
¬ [1569]

1589     Dévan grandè lagras ak fonksion sasèrdotal-yo, savan sakré-yo té ékspérimanté yon bézouin présé yo rélé yo pou konvèsion-an pou yo korésponn ak tout lavi-yo ak Sa-a sakréman-an té fè yo tounin minis li-a. Konsa sin Grégoua de Nazianz, lè sa-a li té yon jèn prèt, té déklaré :

« Sé pou purifié anvan, apré sa pou purifié lòt ; sé pou instrui ak sajès, épi konsa apré pou instrui lòt-yo ak sajès ; sé pou tounin limiè, épi pou kléré lòt-yo ; sé pou proché kot Bondié, épi konsa pou minnin lòt-yo ; sé pou vîn sin, épi apré pou sanktifié lòt ; kondui antan-ou kinbé min, bay konsèy ak prudans » (Or. 2, 71 : PG 35, 480B ; Or. 2, 74 : PG 46, 481B ; Or. 2, 73 : PG 35, 481A). « Mouin konnin minis kiyès nou yé, épi koté nou yé épi kot kiyès yo voyé nou. Mouin konnin, sa-k rotè Bondié anlè nèt, sa-k féblès moun-nan, min tou puisans-li » (ibid., 74). [Kisa prèt-la yé minm ? Li sé] défansè vérité-a, « li kanpé avèk anj-yo, l-ap glorifié avèk arkanj-yo, li fè sakrifis-yo monté sou otèl ki anlè-a, li gin fonksion prèt-la avèk Kris-la, li réstoré kréasion-an, li rétabli pòtré-a, l-ap aji kòm travayè réalité ki anro-a, épi pou-m di sa-k pi gran-an, li tankou Bondié épi l-ap fè lòt-yo vîn tankou Bondié (il est divinisé et il divinise) » (ibid., 73).
¬ [460]

Épi sin Kuré d’Ars-la : « Prèt-la kontinué travay Rédanmsion-an isit-la sou tè-a ». […] « Si yon moun sou tè-a t-a byin konprann prèt-la, li t-a mouri pa poutèt li pè, min poutèt rinmin-an ». […] « Prèt-la sé rinmin kè Jézu-a » (Nodet, Jean-Marie Vianney 100).
¬ [1551]

Rézimé

1590     Sin Pòl di Timoté disip li-a : « Mouin avèti-ou pou résisité gras Bondié-a ki nan ou-a pa lintèmédiè inpozision min mouin-yo » (2 Tm 1, 6), épi « si yon moun anvi Épiskopa-a, sé yon bon bagay li anvi-a » (1 Tm 3, 1). Li té di Tit : « Min poukisa mouin té kité-ou nan zilé Krèt : pou-ou drésé bagay k-ap dévié-yo, pou-ou instalé ansyin-yo nan vil-yo, jan-m té fè pou ou-a » (Tt 1, 5).

1591     Tout l’Égliz-la sé yon pèp sasèrdotal. Poutèt Batèm-nan, tout fidèl-yo patisipé nan sasèrdòs Kris-la. Patisipasion sa-a yo rélé-l « sasèrdòs komin fidèl-yo ». Sou fondman-li épi pou sèvis-li gin lòt patisipasion nan mision Kris-la, ministè yo bay ak sakréman Òrd-la, li-minm fonksion-l sé sèvi kominoté-a nan non épi nan pouvoua Kris-Tèt-la.

1592     Sasèrdòs ministérièl-la diféran ésansièlman ak sasèrdòs komin fidèl-yo poutèt li bay yon pouvoua sakré pou sèvis fidèl-yo. Minis òrdoné-yo égzèsé sèvis yo-a aléga pèp Bondié-a palintèmédiè ansègnman-an (munus docendi), kult Bondié-a (munus liturgicum) épi palintèmédiè gouvènman pastoral-la (munus regendi).

1593     Dépi nan orijîn-yo, ministè òrdoné-a yo té bay-li épi égzèsé-l dapré toua dégré : Évèk-yo, prèt-yo épi diak-yo. Ministè yo bay palintèmédiè òrdinasion-an ki fè pati strikti òganik l’Égliz-la, yo pa kapab ranplasé yo : san Évèk, prèt-yo épi diak-yo yo pa kapab palé dé l’Égliz-la (cf. S. Ignace d’Antioche, Trall. 3,1).

1594     Évèk-la résévoua plénitud sakréman Òrd-la ki fè-l antré nan Kolèj épiskopal-la épi fè-l tounin tèt Égliz patikilié yo konfié-l la. Évèk-yo, kòm siksésè Apot-yo épi manb Kolèj-la, yo patisipé nan résponsabilité apostolik ak nan mision tout l’Égliz-la anba otorité Pontif Romin-an, Siksésè sin Piè-a.

1595     Prèt-yo fè youn ak Évèk-yo nan dignité sasèrdotal-la épi an minm tan yo dépann dé yo nan égzèsis fonksion pastoral yo-a ; yo rélé yo pou yo tounin kolaboratè prévouayan Évèk-yo ; yo fòmé yon présbitériòm alantou Évèk yo-a, épi ansanm avèk li yo sipòté résponsabilité Égliz patikilié-a. Yo résévoua nan min Évèk-la résponsabilité yon kominoté parouasial oubyin yon fonksion éklézial détèminé.

1596     Diak-yo sé minis òrdoné pou fonksion sèvis l’Égliz-la ; yo pa résévoua sasèrdòs ministérièl-la, min òrdinasion-an ba yo fonksion ki gin gran inpòtans nan ministè paròl-la, kult Bondié-a, gouvènman pastoral-la épi sèvis charité-a, min sé anba otorité pastoral Évèk yo-a pou yo akonpli-l.

1597     Yo bay sakréman Òrd-la palintèmédiè inpozision min-yo, sa priyè konsékratoua solanèl-la vîn apré-l la pou mandé Bondié lagras Éspri-Sin-an pou sa y-ap òrdoné-a, sa-k nésésè pou ministè li-a. Òrdinasion-an gravé yon karaktè sakramantèl ki pa kapab éfasé.

1598     L’Égliz-la bay sakréman Òrd-la sèlman pou gason (viris) ki batizé yo, sa yo té rékonèt, jan sa doué fèt-la, yo gin kapasité pou égzèsé ministè-a. Sé otorité l’Égliz-la ki gin résponsabilité épi doua rélé yon moun pou-l résévoua òrd-yo.

1599     Nan l’Égliz latîn-nan, nòmalman yo pa bay sakréman Òrd-la pou prébitéra-a si sé pa pou kandida ki dispozé anbrasé séliba-a libréman épi ki manifésté piblikman volonté yo pou yo kinbé-l poutèt yo rinmin Rouayòm Bondié-a épi sèvis moun-yo.

1600     Sé Évèk-yo ki gin doua bay toua dégré sakréman Òrd-la.

 

Gid

TOUAZIÈM CHAPIT
Sakréman pou sèvis kominion-an
 

ATIK 7
Sakréman Mariaj-la
 

1601     « Alians mariaj-la, koté yon gason ak yon fi fòmé ansanm yon kominoté pou tout lavi, fèt dapré karaktè natirèl-li pou byin épou-yo épi pou nésans ak édikasion pitit-yo, ant moun ki batizé-yo Kris Granmèt-la lévé-l nan dignité yon sakréman » (CIC, can. 1055, § 1).

I. Mariaj-la nan projè Bondié-a

1602     Sint-Ékritu-a kòmansé ak kréasion gason-an ak fi-a dapré pòtré ak résanblans Bondié (cf. Gn 1, 26-27) li fini ak vizion « nòs Mouton-an » (Ap 19, 7. 9). Dépi nan kòmansman jouskalafin, Ékritu-a palé osijè Mariaj-la épi mistè li-a, osijè institision-l nan épi signifikasion Bondié té ba li-a, osijè orijîn ak finalité-l, osijè diféran fason li fèt nan déroulman istoua sové-a, osijè difikilté-l yo ki soti nan péché-a épi osijè rénouvèlman-l « nan Granmèt-la » (1 Co 7, 39), nan Nouvo Alians Kris-la ak l’Égliz-la (cf. Ep 5, 31-32).
¬ [369, 796]

Mariaj-la sou plan kréasion-an

1603      « Kominoté lavi intim épi rinmin konjigal-la Kréatè-a fondé-l antan li établi prinsip li-yo […]. Sé Bondié minm ki kréatè mariaj-la » (GS 48, § 1). Vokasion pou mariaj-la inskri nan natu gason-an ak fi-a minm, jan yo té soti nan min Kréatè-a. Institision mariaj-la pa yon sinp réalité moun, malgré kantité variasion li sibi nan déroulman sièk-yo nan diféran kilti, strikti sosial épi konpòtman spirituèl. Divèsité sa-yo pa doué fè yo bliyé lign komin épi pèmanan li ginyin yo. Minm si sé pa tout koté institision sa-a té kléré ak minm klèté-a (cf. GS 47, § 2), poutan nan tout kilti-yo gin yon santiman grandè union mariaj-la. « Santé moun-nan ak sosiété moun-yo épi sosiété krétyin-an gin konéksion séré ak bon kondision ki favorab pou kominoté mariaj-la ak pou fanmi-an » (GS 47, § 1).
¬ [371] [2331] [2210]

1604     Bondié kréyé moun-nan pasé-l rinmin-l, li rélé-l tou pou-l rinmin, sé sa ki vokasion fondamantal tout moun ginyin kòm moun dépi-l fèt. Réyèlman sé dapré pòtré ak résanblans Bondié moun-nan kréyé (cf. Gn 1, 27) épi Bondié li-minm « sé Rinmin » (cf. 1 Jn 4, 8. 16). Lè Bondié kréyé-l gason ak fi, rinmin youn gin pou lòt-la tounin pòtré rinmin san kondision épi ki pa kapab défèt Bondié gin pou moun-nan. Sa-a bon, plis toujou li bon anpil, dévan jé Kréatè-a (cf. Gn 1, 31). Épi rinmin sa-a, Bondié béni-l, li déstiné-l pou-l donnin frui épi pou-l réalizé travay ansanm pou konsèvé kréasion-an : « Bondié béni yo, épi Bondié di yo : “Dévlopé, vîn anpil, plin tè-a, mété-l anba lòd nou” » (Gn 1, 28).
¬ [355]

1605     Sint-Ékritu-a bay asirans yo kréyé gason-an ak fi-a youn pou lòt : « Li pa bon pou moun nan sèl pou kont li » (Gn 2, 18). Fi-a, « chè ki soti nan chè »-l (cf. Gn 2, 23), sètadi ki égal avè-l, ki toupré-l nèt, Bondié ba li-l kòm « yon èd pou li » (cf. Gn 2, 18), konsa li réprézanté Bondié koté sékou-nou vîn soti-a (cf. Ps 121, 2). « Sé pousa mésié-a ap kité papa-l ak manman-l épi l-ap kolé kò-l kot madanm li, épi yo toulédé ap yon sèl chè » (Gn 2, 24). Granmèt-la li-minm montré sa vlé di yon unité lavi ki pa kapab défèt ant toulèdé, antan-l raplé kisa ki té projè Kréatè-a « nan kòmansman » (cf. Mt 19, 4) : « Sé pousa yo pa dé ankò, min sé yon sèl chè yo yé » (Mt 19, 6).
¬ [372] [1614]

Mariaj-la anba dominasion péché-a

1606     Tout moun fè ékspérians mal-la nan li épi alantou-l. Yo ouè ékspérians sa-a tou minm nan rélasion ant gason-an ak fi-a. Nan tout épòk, union yo-a ménasé ak dézakò, léspri dominasion, infidélité, anvié sò lòt épi batay ki kapab rivé jous nan rayi épi séparasion. Dézòd sa-a kapab manifésté yon fason plizoumoin grav épi yo kapab rivé dépasé-l plizoumouin dapré kilti-yo, épòk-yo, moun-yo, min sanblé li gin yon karaktè inivèsèl.

1607     Dapré lafoua-a, dézòd sa-a nou konstaté yon fason ki fè nou soufri, li pa soti nan natu gason-an ak fi-a ni nan natu rélasion yo-a, min nan péché-a. Prémié péché-a ki té yon détachman parapò a Bondié vîn gin kòm prémié konsékans yon déchiré kominion orijinèl gason-an ak fi-a. Rélasion yo-a vîn tòdé ak répròch y-ap fè youn lòt (cf. Gn 3, 12) ; atirans youn pou lòt-la, ki pròp kado Kréatè-a fè yo (cf. Gn 2, 22), vîn chanjé tounin yon rélasion dominasion épi mové anvi (cf. Gn 3, 16 b) ; bèl vokasion gason-an ak fi-a pou yo donnin frui, multipliyé épi soumèt tè-a (cf. Gn 1, 28) vîn anba poua doulè anfantman-an épi travay pou rivé jouinn pin-an (cf. Gn 3, 16-19).
¬ [1849] [400]

1608     Poutan, lòd kréasion-an rété, minm si-l troublé sérié. Pou géri blésu péché-a, gason-an ak fi-a bézouin sékou lagras-la, sa Bondié pa janm réfizé yo nan mizérikòd san limit li-a (cf. Gn 3, 21). San èd sa-a, gason-an ak fi-a pa kapab rivé réalizé union lavi yo-a, sa Bondié té kréyé yo pou li-a « nan kòmansman-an ».
¬ [55]

Mariaj-la anba pédagoji Laloua-a

1609     Bondié nan mizérikòd-li pa-t abandoné moun-nan ki fè péché. Chatiman ki té konsékans péché-a : doulè akouchman-an (cf. Gn 3, 16), travay « nan suè figi-a » (Gn 3, 19), sé rémèd yo té yé tou ki diminué kondanasion péché-a. Apré déchéans-la, mariaj-la édé pou ranpòté viktoua sou tandans « égoyis »-la, chèché pròp plézi pa-ou la, épi pou moun-nan ouvri pròp tèt-li bay lòt, pou youn chèché édé lòt, pou moun-nan bay pròp tèt-li.
¬ [410]

1610     Konsians moral-la parapò a jan mariaj-la doué fè youn (unité) épi li pa kapab défèt-la (indisolub) vîn ogmanté anba pégagodi ansyin Laloua-a. Yo poko réjté éksplisitman poligami patriarch-yo ak roua-yo. Poutan Laloua Moyiz transmèt-la t-ap chèché défann fi-a kont dominasion abitrè gason-an, minm si li-minm tou li gin tras « kè di » gason-an ladan-l dapré paròl Granmèt-la, sé poutèt sa Moyiz té pèmèt yo ranvouayé madanm-nan (cf. Mt 19, 8 ; Dt 24, 1).
¬ [1963, 2387]

1611     Antan yo ouè Alians Bondié ak Israèl-la anba imaj rinmin éksklizif épi fidèl mariaj-la (cf. Os 1-3 ; Is 54 ; 62 ; Jr 2-3 ; 31 ; Ez 16 ; 23), profèt-yo té préparé konsians pèp yo chouazi-a pou li konprann pi afon karaktè yon sèl mariaj-la ki pa kapab défèt-la (cf. Ml 2, 13-17). Liv Rut épi Tobi bay témouagnaj ki touché kè osijè konsépsion élvé yo té gin sou mariaj-la, osijè fidélité-a épi tandrès ant moun ki marié-yo. Tradision-an toujou ouè nan Kantik dè kantik-la yon éksprésion patikilié rinmin moun-nan, nan mézi li réflété rinmin Bondié-a, yon rinmin ki « fò tankou lanmò » épi « gran dlo-yo pa kapab étinn » (Ct 8, 6-7).
¬ [219, 2380] [2361]

Mariaj-la nan Granmèt-la

1612     Alians mariaj ant Bondié ak pèp li-a Israèl t-ap préparé Nouvo Alians pou tout tan-an koté Pitit Bondié-a, antan-l inkarné épi li bay lavi-li, li fè tout ras moun-nan ki sové-a vîn fè yon sèl avèk li yon sètin fason (cf. GS 22), antan-l préparé konsa « nòs Mouton-an » (Ap 19, 7. 9).
¬ [521]

1613     Nan papòt lavi piblik li-a, Jézu fè prémié sign li-an – antan manman-l té mandé-l sa – nan yon fèt mariaj (cf. Jn 2, 1-11). L’Égliz bay prézans Jézu nan nòs Kana-a yon gran inpòtans. La-a li ouè konfirmasion bonté mariaj-la épi anons mariaj-la pral yon sign éfikas prézans Kris-la dépi lè sa-a.

1614     Antan l-ap préché, Jézu té anségné san viré-tounin signifikasion orijinèl union gason-an ak fi-a, jan Kréatè-a té vlé-l nan kòmansman-an : pèmision Moyiz té bay-la pou ranvouayé pròp madanm ou-an, té yon konsésion poutèt kè di-a (cf. Mt 19, 8) ; union gason-an ak fi-a nan mariaj-la pa kapab défèt : sé Bondié li-minm ki réalizé-l : « Konsa sa Bondié mété ansanm, moun pa doué séparé-l » (Mt 19, 6).
¬ [2336] [2382]

1615     Insistans sa-a san viré-tounin sou jan chinn mariaj-la pa kapab défèt-la té kapab anbarasé moun (pèpléksité) épi prèské sanblé  yon égzijans ki pa kapab réalizé (cf. Mt 19, 10). Poutan Jézu pa-t mété sou épou-yo yon poua yo pa t-a kapab poté épi ki t-a trò lou (cf. Mt 11, 29-30), pi lou pasé Laloua Moyiz-la. Antan-l vini pou-l réstoré prémié lòd kréasion-an, sa péché-a té troublé-a, sé li-minm ki bay fòs ak lagras pou viv nan mariaj-la dapré nouvo dimansion Rouayòm Bondié-a. Moun ki marié-yo, antan y-ap suiv Kris-la, yo rénonsé pròp tèt-yo, antan yo poté koua yo (cf. Mc 8, 34) y-ap kapab « konprann » (cf. Mt 19, 11) sans orijinèl mariaj-la épi avèk sékou Kris-la viv dapré sans sa-a. Lagras mariaj krétyin sa-a sé frui koua Kris-la ki sous tout lavi krétyin-an.
¬ [2364] [1642]

1616     Sé sa Apot Pòl fè konprann antan-l di : « Mésié-yo, sé pou nou rinmin madanm-nou tankou Kris-la té rinmin Égliz-la épi li rinmèt tèt-li pou li, pou-l té fè-l vîn sin » (Ep 5, 25-26), épi tousuit li ajouté : « “Sé pousa mésié-a ap kité papa-l ak manman-l épi l-ap kolé kò-l kot madanm li, yo dé-a y-ap vîn yon sèl chè”. Mistè sa-a gran, mouin di sa minm osijè Kris-la ak Égliz-la ! » (Ep 5, 31-32).

1617     Tout lavi krétyin-an poté mak rinmin Kris-la pou l’Égliz-la tankou nan mariaj-la. Déja Batèm-nan, ki fè antré nan pèp Bondié-a, sé yon mistè mariaj : sé tankou yon bingn nòs (cf. Ep 5, 26-27) yo fè anvan résépsion nòs-la, Ékaristi-a. Mariaj krétyin-an, sou bò pa-l, sé yon sign éfikas, yon sakréman Alians Kris-la ak l’Égliz-la. Poutèt li signifié épi li kominiké lagras-la, Mariaj-la ant batizé-yo sé yon véritab sakréman Nouvo Alians-la (cf. DS 1800 ; CIC, can. 1055, § 2).
¬ [796]

Virjinité pou Rouayòm-nan

1618     Sé Kris-la ki pouin santral tout lavi krétyin-an. Rapò ki ataché nou avèk li-a sé li ki gin prémié plas parapò a tout lòt atach fanmi-an ak sosiété-a (cf. Lc 14, 26 ; Mc 10, 28-31). Dépi nan kòmansman l’Égliz-la, té gin gason ak fi ki té rénonsé gran byin mariaj-la pou yo suiv Mouton-an tout koté li pralé (cf. Ap 14, 4), pou yo té okipé afè Granmèt-la, épi chèché fè-l plézi (cf. 1 Co 7, 32), pou yo al rankontré Épou-a k-ap vini-an (cf. Mt 25, 6). Kris-la li-minm invité kèk moun pou yo suiv-li nan mòd lavi sa-a, koté sé li-minm ki rété kòm modèl-la :
¬ [2232] [1579]

« Gin gason ki pa nan kondision pou yo fè pitit, dépi nan vant manman yo sé konsa yo fèt ; gin gason ki pa nan kondision pou yo fè pitit, sé lòt moun ki fè yo sa ; gin gason ki pa nan kondision pou yo fè pitit, sé yo minm ki mété pròp tèt yo nan kondision sa-a poutèt péyi-roua sièl-yo. Moun ki kapab konprann, sé pou-l konprann » (Mt 19, 12).

1619     Virjinité pou Rouayòm sièl-yo sé déplouaman lagras Batèm-nan, yon sign puisan prémié plas atachman ak Kris-la ginyin-an épitou rété tann aktivman li rétounin-an, sé yon sign ki raplé tou mariaj-la sé yon réalité tan kounié-a k-ap pasé-a (cf. Mc 12, 25 ; 1 Co 7, 31).
¬ [922 - 924]

1620     Yo toulèdé, sakréman Mariaj-la épi virjinité poutèt Rouayòm Bondié-a, sé nan Granmèt-la li-minm yo soti. Sé li-minm ki ba yo signifikasion épi ki bay lagras ki nésésè pou viv nan yo dapré volonté-l (cf. Mt 19, 3-12). Konsidérasion valè virjinité pou Rouayòm-nan ginyin (cf. LG 42 ; PC 12 ; OT 10) épi signifikasion Mariaj krétyin-an ginyin pa kapab séparé épi yo favorizé youn lòt :
¬ [2349]

« Moun ki kondané mariaj-la, li diminué gloua virjinité-a tou ; moun ki fè louanj-li, li fè virjinité-a vîn pi ékstraòdinè […]. Paské sa-k sanblé yon byin an konparézon ak sa-k pi mal, sé apèn si-l t-a yon byin ; min sa-k pi bon parapò a sa tout moun konsidéré kòm byin, sé yon byin ki pi ro toujou » (S. Jean Chrysostome, virg. 10, 1 : PG 48, 540A) ; cf. FC 16).

II. Sélébrasion Mariaj-la

1621     Nan rit latin-an, sélébrasion Mariaj-la ant dé fidèl katolik nòmalman sé anndan sint Mès-la yo fè-l poutèt rapò tout sakréman-yo ginyin ak mistè Pak Kris-la (cf. SC 61). Nan Ékaristi-a sé mémorial Nouvo Alians-la ki réalizé, koté Kris-la fè Épouz li-a li rinmin-an, l’Égliz-la, fè youn avèk li pou tout tan, sa-l té rinmèt pròp tèt-li pou li-a (cf. LG 6). Sé poutèt sa li konvnab pou épou-yo mété so sou konsantman pou youn ofri lavi-l bay lòt-la antan yo fè-l fè youn ak ofrann Kris-la pou l’Égliz li-a ki vîn prézan nan Sakrifis ékaristik-la, épi pou antan yo résévoua Ékaristi-a, antan yo kominié nan minm kò ak minm san Kris-la, yo vîn fòmé « yon sèl kò » nan Kris-la (cf. 1 Co 10, 17).
¬ [1323] [1368]

1622     « Kòm yon aksion sakramantèl sanktifikasion, sélébrasion Mariaj-la – ki ataché ak litiji-a – doué valid nan li-minm, dign épi donnin frui » (FC 67). Sé poutèt sa li konvnab pou moun ki pral marié-yo préparé yo pou sélébrasion Mariaj yo-a antan yo résévoua sakréman Pénitans-la.
¬ [1422]

1623     Dapré tradision latîn-nan, sé épou-yo, kòm minis lagras Kris-la, k-ap bay youn lòt sakréman Mariaj-la, antan yo bay konsantman yo-a dévan l’Égliz-la. Nan tradision l’Égliz Oriantal-yo, minis sakré-yo – Évèk-yo oubyin prèt-yo – sé témouin konsantman épou-yo bay youn lòt-la (cf. CCEO, can. 817), min tou bénédiksion yo-a nésésè pou validité sakréman-an (cf. CCEO, can. 828).

1624     Diféran litiji-yo rich ak priyè bénédiksion épi Épiklèz koté y-ap mandé Bondié lagras ak bénédiksion sou nouvo épou-yo, spésialman sou épouz-la. Nan Épiklèz sakréman sa-a, épou-yo résévoua Éspri-Sin-an kòm komi­nion rinmin Kris-la ak l’Égliz-la (cf. Ep 5, 32). Sé li-minm ki so alians yo-a, sous ki toujou ofri pou rinmin yo-a, fòs koté y-ap rénouvlé fidélité yo-a.
¬ [736]

III. Konsantman matrimonial-la

1625     Nan alians mariaj-la prémié aktè-yo sé gason-an ak fi-a ki batizé, ki lib pou yo kapab marié épi ki éksprimé konsantman yo libréman. « Lib » sa vlé di :
¬ [1734]

– sé pa yon kontrint y-ap sibi ;
– yo pa gin anpèchman ki soti nan laloua natirèl-la oubyin ékléziastik-la.

1626     L’Égliz-la konsidéré échanj konsantman ant épou-yo kòm éléman nésésè ki « fè mariaj-la » (CIC, can. 1057, § 1). Si pa gin konsantman-an, pa gin mariaj.
¬ [2201]

1627     Konsantman-an sé yon « akt moun-nan pozé koté épou-yo bay épi résévoua youn lòt » (GS 48, § 1 ; cf. CIC, can. 1057, § 2) : « Mouin résévoua-ou kòm madanm mouin… » ; « Mouin résévoua-ou kòm mari mouin… » (OcM 45). Konsantman sa-a ki fè épou-yo fè youn antré yo, li jouinn akonplisman-l lè yo toulèdé ap tounin « yon sèl chè » (cf. Gn 2, 24 ; Mc 10, 8 ; Ep 5, 31).
¬ [1735]

1628     Konsantman-an doué yon akt volonté chak moun k-ap fè kontra-a antan yo lib anba tout violans oubyin krint grav sou pa déyò (cf. CIC, can. 1103). Pa gin okinn pouvoua moun ki kapab pran plas konsantman sa-a (CIC, can. 1057, § 1). Si libèté sa-a t-a manké, Mariaj-la invalid.

1629     Poutèt rézon sa-a (oubyin pou lòt rézon ki kapab fè Mariaj-la nul épi li pa janm fèt : cf. CIC, can. 1095-1107), l’Égliz-la kapab, apré égzamin sitiasion-an ki fèt nan tribinal ékléziastik ki gin konpétans pou sa, déklaré « Mariaj-la nul », sètadi, Mariaj-la pa-t janm égzisté. Nan ka sa-a, moun ki té kontrakté-l yo lib pou yo al marié, min yo doué kinbé obligasion natirèl ki soti nan union anvan-an (cf. CIC, can. 1071).

1630     Prèt-la (oubyin diak-la) ki asisté sélébrasion Mariaj-la, résévoua konsantman épou-yo nan non l’Égliz-la épi yo bay bénédiksion l’Égliz-la. Prézans minis l’Égliz-la (épi tou témouin-yo) éksprimé yon fason vizib, Mariaj-la sé yon réalité éklézial.

1631     Sé sa-k fè l’Égliz-la mandé fidèl li-yo nòmalman fòm ékléziastik-la pou yo kapab kontrakté Mariaj-la (cf. Cc. Trente : DS 1813-1816 ; CIC, can. 1108). Pliziè rézon pèmèt ékspliké détèminasion sa-a :

– Mariaj sakramantèl-la sé yon akt litijik. Sé poutèt sa li konvnab pou sé nan yon litiji piblik l’Égliz-la yo sélébré-l ;
– Mariaj-la introdui nan yon òrd  éklézial-la, li antréné doua ak obligasion nan l’Égliz-la ant épou-yo épi parapò a pitit-yo ;
– kòm Mariaj-la sé yon sitiasion lavi nan l’Égliz-la, li nésésè pou gin asirans osijè Mariaj-la (sé poutèt sa témouin-yo obligatoua) ;
– karaktè piblik-la protéjé konsantman sa-a, aprè yo fîn bay li, épi li édé pou kinbé fidélité-a aléga-l.
¬ [1069] [1537] [2365]

1632     Pou konsantman épou-yo kapab yon akt lib épi résponsab, épi pou alians mariaj-la gin fondman solid k-ap diré sou plan moun épi sou plan krétyin, préparasion pou Mariaj-la gin yon inpòtans nan pi ro dégré :

     Égzanp épi fòmasion paran-yo ak fanmi-yo bay sé yon chémin spésial pou préparasion-an.
¬ [2206]

     Fonksion Pastè-yo épi kominoté krétyin-yo nan mézi « fanmi Bondié-a » nésésè pou transmèt sa-k fè valè mariaj-la ak fanmi-an sou plan moun ak sou plan krétyin-an (cf. CIC, can. 1063), pi plis toujou paské nan tan nou-yo anpil jèn ap ékspérimanté fanmi-yo ki krazé ki pa pèmèt inisiasion sa-a fèt sifizaman ankò :

« Sé pou yo instrui jèn-yo atan, yon fason ki adapté, osijè dignité rinmin konjigal-la, fonksion-li ak égzèsis-li, sé anndan fanmi-an sitou pou sa fèt, pou antan yo fòmé pou kiltivé vi séksuèl byin réglé-a, y-ap kapab angajé-yo nan mariaj-la lè laj-la va rivé, apré fiansay ki onèt » (GS 49, § 3).
¬ [2350]

Mariaj mikst épi avèk kult ki pa minm

1633     Nan anpil réjion, sitiasion mariaj mikst (ant yon katolik épi yon batizé ki pa katolik) rivé asé souvan. Sa mandé yon atansion spésial sou bò épou-yo épi Pastè-yo ; ka mariaj ak kult ki pa minm (disparité de culte) (ant yon katolik ak yon moun ki pa batizé) mandé plis atansion toujou.

1634     Diférans kouayans ant épou-yo pa yon obstak yo pa kapab dépasé pou mariaj-la, lè yo chak vlé poté sa yo gin an komin yo té résévoua nan kominoté yo-a épi aprann ansanm kijan yo chak viv fidélité yo aléga Kris-la. Min yo pa doué souzéstimé difikilté mariaj mikst-yo. Yo soti nan séparasion ki poko dépasé ant krétyin-yo. Épou-yo nan danjé pou yo ékspérimanté anndan pròp kay yo séparasion ant krétyin-yo yon fason trajik. Disparité kult-la (kult ki pa minm-nan) kapab fè difikilté sa-yo pi grav toujou. Diférans parapò a lafoua-a, konpréansion mariaj-la minm, épi minm fason yo pansé ki diféran sou plan rélijion-an, kapab tounin yon sous tansion nan mariaj-la, sitou parapò a édikasion pitit-yo. Lè sa-a gin yon tantasion ki kapab prézanté : sé indiférans parapò a rélijion-an.
¬ [817]

1635     Dapré doua aktuèl l’Égliz latîn-nan, pou mariaj mikst-la kapab lisit li bézouin pèmision éksplisit otorité ékléziastik-la (cf. CIC, can. 1124). Nan ka disparité kult-la yo bézouin yon dispans éksplisit parapò a anpèchman-an pou validité Mariaj-la (cf. CIC, can. 1086). Pèmision sa-a oubyin dispans sa-a sipozé toulèdé pati-yo konnin épi yo pa ékskli finalité ak karaktéristik ésansièl Mariaj-la ; épitou pati katolik-la doué konfirmé obligasion li ginyin yo, épi li kominiké sa bay pati ki pa katolik-la pou-l kapab konnin yo, pou-l kinbé pròp lafoua-l épi pou-l batizé épi édiké pitit li-yo nan l’Égliz katolik-la (cf. CIC, can. 1125).

1636     Nan anpil réjion, poutèt dialòg ékuménik-la, kominoté krétyin-yo ki konsèné té établi aksion pastoral komin pou mariaj mikst-yo. Fonksion-l sé édé épou-yo pou yo viv sitiasion patikilié yo-a anba limiè lafoua-a. Kalité aksion sa-a doué édé yo tou pou yo dépasé tansion-yo ant obligasion épou-yo ginyin youn pou lòt épi aléga kominoté éklézial yo-a. Sa doué favorizé kouasans sa yo ginyin ki komin nan lafoua-a épi réspè pou sa ki séparé yo-a.
¬ [821]

1637     Nan mariaj ak disparité kult-yo, épou katolik-la gin yon fonksion patikilié : « Mari-a réyèlman ki pa kouè-a, li sanktifié nan madanm-nan ; épi madanm-nan ki pa kouè-a, li sanktifié nan frè-a » (1 Co 7, 14). Sé yon gran kè kontan pou épou krétyin-an épi pou l’Égliz-la si « sanktifikasion » sa-a minnin lòt épou-a rivé libréman nan konvèsion vîn nan lafoua krétyin-an (cf. 1 Co 7, 16). Sinsérité rinmin ant épou-yo, pratik vèrtu familial-yo ak umilité épi pasians épi pèsévérans nan priyè-a kapab préparé épou ki pa kouè-a pou-l résévoua lagras konvèsion-an.

IV. Rézilta sakréman Mariaj-la

1638     « Apati Mariaj valid-la gin yon atach ki pran nésans ant épou-yo ki pou tout tan épi éksklizif dapré natu-li ; an plis, nan Mariaj krétyin-an épou-yo fòtifié épi kòm konsakré ak yon sakréman spésial pou dévoua ak dignité kondision yo-a » (CIC, can. 1134).

Atach matrimonial-la

1639     Konsantman koté épou-yo bay pròp tèt yo-a épi résévoua youn lòt-la, Bondié mété so-l sou li (cf. Mc 10, 9). Apati alians yo-a, « sé yon institi­sion ki soti byin solid dapré lòd Bondié, minm parapò a sosiété-a » (GS 48, § 1). Alians épou-yo vîn antré nan Alians Bondié ak moun-yo : « Rin­min konjigal otantik-la yo pran-l nan rinmin Bondié-a » (GS 48, § 2).

1640     Sé poutèt sa lyin atach matrimonial-la sé Bondié li-minm ki établi-l, yon fason pou Mariaj ki kontrakté ant dé batizé épi ki konsomé-a yo pa janm kapab kasé-l. Atach sa-a ki sot nan yon akt épou-yo kòm moun ki lib épi apré konsomasion ki suiv mariaj-la, sé yon réalité définif yo pa kapab révoké épi ki fè gin yon alians ki garanti sou fidélité Bondié-a. L’Égliz-la pa gin pouvoua pou-l prononsé-l kont dispozision sajès Bondié sa-a (cf. CIC, can. 1141).
¬ [2365]

Lagras sakréman Mariaj-la

1641     « Nan kondision lavi yo épi nan pròp ròl pa-yo, [épou krétyin] yo gin pròp kado pa-yo nan Pèp Bondié-a » (LG 11). Lagras sa-a ki pròp pou sakréman Mariaj-la li déstiné pou-l pèféksioné rinmin épou-yo, pou-l ranfòsé youn yo fè youn yon fason ki pa kapab défèt-la (unité indisolub-la). Yo minm, ak lagras sa-a « y-ap édé youn lòt pou yo vîn sin nan lavi konjigal-la, nan akéyi épi édiké pitit yo » (LG 11 ; cf. LG 41).

1642     Kris-la sé sous lagras sa-a. « Minm jan Bondié té vîn dévan pèp li-a lontan ak yon alians rinmin épi fidélité, sé konsa tou kounié-a Sovè moun-yo épi Épou Égliz-la, vîn rankontré épou krétyin-yo palintèmédiè sakréman mariaj-la » (GS 48, § 2). Li rété avèk yo, li ba yo fòs pou yo suiv li antan yo pran koua yo, pou yo lévé chak foua yo tonbé, pou yo padoné youn lòt, pou youn poté chaj lòt (cf. Ga 6, 2), pou yo « youn obéyi lòt nan krint Kris-la » (Ep 5, 21) épi pou yo rinmin youn lòt ak yon rinmin surnaturèl, ki délika épi ki donnin frui. Nan kè kontan rinmin yo-a épi nan lavi familial-la, dépi kounié-a sou tè-a, li ba yo yon avangou résépsion nòs Mouton-an :
¬ [1615] [796]

« Koté réyèlman m-ap kapab rivé rakonté kontantman mariaj sa-a, sa l’Égliz-la réyini-an épi sa ofrann-nan konfirmé-a épi bénédiksion-an maké-a, sa anj-yo proklamé-a, sa Papa ratifié-a ? […] Ala yon jouk sa-a koté dé fidèl vîn gin yon sèl éspérans, yon sèl dézi, yon sèl disiplîn, minm sèvis-la ! Toulèdé sé frè, toulèdé sé sèvitè ansanm ; pa gin anyin ki séparé yo ni nan léspri ni nan chè, okontrè yo vrèman dé nan yon sèl chè. Koté sé yon sèl chè, sé yon sèl éspri » (Tertullien, ux. 2, 9 ; cf. FC 13).

V. Byin ak égzijans amou mariaj-la

1643     « Amou épou-yo gin ladan-l yon totalité, koté tout pati moun-nan antré – sa kò-a ak instin-an mandé, fòs sansibilité-a ak aféksion-an, sa éspri-a ak volonté-a anvi – ; l-ap chèché pou yo vîn fè youn tankou yon sèl pèrsòn nèt, sètadi fè youn sa-a ki alé pi louin pasé kominion nan yon sèl chè-a pou pa gin anyin dòt pasé yon sèl kè épi yon sèl nanm ; li égzijé vrèman inposibilité défèt unité-a (indissolubilité) épi fidèlité youn bay lòt-la nèt-la épi li parèt nan donnin frui-a (fécondité). An rézimé sé osijè karaktéristik ninpòt ki rinmin natirèl ant épou-yo, min ki vîn gin yon nouvo signifikasion, ki pa sèlman purifié yo épi konfirmé yo, min tou ki tèlman lévé yo anlè li fè yo tounin déklarasion kalité byin ki pròp pou krétyin-yo » (FC 13).
¬ [2361]

Mariaj-la fè youn (unité) épi yo pa kapab défèt li (indisolub)

1644     Rinmin épou-yo ginyin-an, poutèt sa-l yé minm, li égzijé pou kominoté yo fòmé pèsonèlman-an ki anbrasé tout lavi yo-a fè youn (unité) épi pa kapab défèt (indisolubilité) : « Sa Bondié mété ansanm, moun pa doué séparé-l » (Mt 19, 6 ; cf. Gn 2, 24). Épou-yo « angajé pou yo grandi san rété nan kominion yo-a gras a fidélité chak jou-a aléga promès don total youn bay lòt nan mariaj-la » (FC 19). Kominion sa-a dapré sa moun-nan yé-a, li vîn konfirmé, purifié, pèféksioné ak kominion nan Jézu-Kri-a, sa sakréman Mariaj-la bay-la. Li vîn aprofondi gras a lafoua y-ap viv ansanm-nan épi Ékaristi-a yo résévoua ansanm-nan.

1645     « Égalité dignité kòm moun, yo doué rékonèt pou gason-an ak fi-a nan aféksion rinmin youn gin pou lòt anplin-an, sa byin montré unité mariaj-la, unité sa-a Granmèt-la konfirmé-a » (GS 49, § 2). Poligami-an kontrè ak égal dignité sa-a épi ak karaktè rinmin épou-yo ki youn pou lòt sèlman épi éksklizif (cf. FC 19).
¬ [369]

Fidélité rinmin mariaj-la
¬ [2364 - 2365]

1646     Rinmin-an nan mariaj-la, poutèt sa-l yé-a minm, li égzijé pou épou-yo gin yon fidélité yo pa kapab dézonoré. Sa sé konsékans kado épou-yo fè youn lòt-la. Rinmin-an vlé définitif. Li pa kapab yon « joustan nou pran yon lòt désizion ». « Union intim sa-a, poutèt li sé kado dé moun bay youn lòt, épitou poutèt byin timoun-yo, li égzijé fidélité total épou-yo épi li mandé pou unité yo-a pa kapab défèt (indisolub) » (GS 48, § 1).

1647     Rézon ki pi fondamantal pou sa, yo jouinn li nan fidélité Bondié pou Alians li-a, fidélité Kris-la pou l’Égliz-la. Palintèmédiè sakréman Mariaj-la épou-yo vîn kapab fè fidélité sa-a vîn prézan épi témouagné-l. Gras a sakréman-an, karaktè Mariaj-la ki pa kapab défèt-la vîn gin yon nouvo signifikasion ki pi afon.

1648     Sa kapab parèt difisil, oubyin minm inposib, pou yon moun t-a ataché-l pou tout lavi-l ak yon lòt. Sé poutèt sa minm li inpòtan nan pi ro dégré pou proklamé Bòn Nouvèl-la : Bondié rinmin nou ak yon rinmin définitif épi san rétou (san gadé dèyè), épou-yo patisipé nan rinmin sa-a k-ap kondui yo épi soutni yo, palintèmédiè fidélité yo-a yo kapab tounin témouin fidélité rinmin Bondié-a. Épou-yo ki bay témouagnaj sa-a ak lagras Bondié-a, anpil foua nan sitiasion ki difisil anpil, yo mérité rékonésans épi apui kominoté éklézial-la (cf. FC 20).

1649     Poutan gin sitiasion koté lavi ansanm nan mariaj-la vîn pratikman inposib pou rézon ki kapab byin diféran. Nan ka sa-yo, l’Égliz-la admèt pou épou-yo séparé fizikman épi pa viv ansanm ankò. Épou-yo pa sispann mari ak madanm dévan Bondié ; yo pa lib pou yo kontrakté yon lòt union. Nan sitiasion difisil sa-yo, si rékonsiliasion-an posib sé pi bon solision-an. Kominoté krétyin-an gin vokasion pou-l édé moun sa-yo pou yo viv kòm krétyin nan sitiasion yo-a, nan fidélité aléga lyin atach mariaj yo-a yo toujou pa kapab défèt-la (cf. FC 83 ; CIC, can. 1151-1155).
¬ [2383]

1650     Nan pliziè réjion, gin anpil katolik ki, dapré laloua sivil-la, rivé nan divòs épi ki kontrakté yon nouvo union sivil. L’Égliz-la, poutèt fidélité aléga paròl Jézu-Kri-a (« Ninpòt ki moun ki ranvouayé madanm-li épi ki pran yon lòt, li fè yon adiltè sou li. Épi si yon madanm ranvouayé mari-l épi li marié ak yon lòt, li fè adiltè » : Mc 10, 11-12), konsidéré li pa kapab rékonèt nouvo union sa-a kòm valid, si prémié mariaj-la té valid. Si moun ki divòsé-yo fè yon nouvo nòs sivil, yo nan yon sitiasion ki kontrè objéktivman ak Laloua Bondié-a. Poutèt sa yo pa kapab résévoua Kominion ékaristik-la, tout tan sitiasion sa-a kontinué. Pou minm rézon-an, gin kèk résponsabilité éklézial yo pa kapab égzèsé. Yo kapab bay rékonsiliasion palintémèdiè sakréman Pénitans-la sèlman pou sa-yo ki fè pénitans poutèt yo té transgrésé sign Alians-la épi fidélité aléga Kris-la, épi yo angajé pròp tèt-yo pou yo viv nan kontinans nèt.
¬ [2384]

1651     Parapò a krétyin k-ap viv nan sitiasion sa-a épi anpil foua ki kinbé lafoua-a épi souété édiké pitit yo an krétyin, prèt-yo ak tout kominoté-a doué okipé yo avèk atansion, pou yo pa konsidéré pròp tèt-yo kòm séparé ak l’Égliz-la, antan kòm batizé yo kapab épi yo doué patisipé nan lavi-l :

« Sé pou yo invité yo an plis pou yo kouté Paròl Bondié-a, pou yo asisté Sakrifis Mès-la, pou yo pèsévéré nan priyè-a, pou yo édé inisiativ kominoté-a pou aksion charité épi an favè jistis-la, pou yo élvé pitit yo nan lafoua krétyin-an, pou yo konsèvé éspri ak aksion pénitans-la pou konsa yo mandé lagras Bondié chak jou » (FC 84).

Yon mantalité ki ouvri pou fékondité-a
¬ [2366 - 2367]

1652      « Dapré karaktè natirèl-li minm, institision mariaj-la ak rinmin épou-yo fèt pou prokréasion ak édikasion timoun-yo épi sé yo ki kouroné-l nan tèt »  (GS 48, § 1) :
¬ [972]

« Pitit-yo sé pi bon kado mariaj-la épi yo poté pi gran konkou-a pou byin paran-yo yo minm.  Bondié minm ki té di : “li pa bon pou moun-nan pou kont-li” (Gn 2, 18) épi « ki té fè moun-nan gason ak fi dépi nan kòmansman-an » (Mt 19, 4), antan-l té vlé kominiké yon patisipasion spésial nan pròp pouvoua krèatè-l la, li té béni mari-a ak madanm-nan antan-l di : “ogmanté épi miltipliyé nou” (Gn 1, 28).  Sé sa-k fè yon véritab rinmin ant épou-yo ki byin kiltivé, ansanm ak tout lavi familial ki sòti ladan-l, san nou pa mété lòt objéktif mariaj-la an dézièm, sa sèvi pou épou-yo byin dispozé ak kouraj pou kolaboré ak rinmin Kréatè-a épi Sovè-a ki vlé agrandi épi anrichi fanmi li-a jou apré jou, gras a yo » (GS 50, § 1).

1653     Fékondité rinmin épou-yo rivé jous nan frui lavi moral, spirituèl épi surnaturèl paran-yo ap transmèt bay pitit-yo gras a édikasion-an. Paran-yo sé prinsipal épi prémié édikatè pitit yo (cf. GE 3). Nan sans sa-a, youn nan dévoua fondamanal mariaj-la épi fanmi-an sé pou-l nan sèvis lavi-a (cf. FC 28).
¬ [2231]

1654     Épou-yo Bondié pa bay pou yo gin pitit, toujou kapab minnin yon lavi mariaj ki gin sans anplin sou plan sa moun-nan ak krétyin-an yé. Mariaj yo-a kapab kléré ak fékondité charité-a, akèy-la épi sakrifis-la.

VI. L’Égliz anndan kay-la

1655     Kris-la té vlé grandi anndan sint Famiy Jozèf ak Mari-a. L’Égliz-la pa anyin dòt pasé « fanmi Bondié-a ». Dépi nan orijîn-li, nouayo l’Égliz-la anpil foua sé moun ki té vîn kouè « avèk tout kay » yo-a (cf. Ac 18, 8). Lè yo té konvèti, yo té vlé pou « tout kay yo-a » sové tou (cf. Ac 16, 31 et 11, 14). Fanmi sa-yo ki té vîn kouè, sé té ti zilé lavi krétyin-an nan mitan moun ki pa-t kouè-yo.
¬ [759]

1656     Jodi-a, nan yon réalité ki anpil foua étranjé parapò a lafoua-a oubyin minm k-ap konbat li, fanmi krétyin-yo gin pi gran inpòtans kòm fouayé yon lafoua vivan k-ap kléré. Sé poutèt sa, dézièm Konsil Vatikan-an rélé fanmi-an ak yon ansyin éksprésion, Ecclesia domestica (Égliz-anndan-lakay) (LG 11 ; cf. FC 21). Anndan fanmi-an, paran-yo « ak paròl yo épi égzanp yo, sé prémié moun k-ap préché lafoua-a pou pitit yo épi yo doué ankourajé yo chak nan vokasion yo, min ak yon souin patikilié pou vokasion sakré-a » (LG 11).
¬ [2204]

1657     Sé la-a, yon fason spésial, sasèrdòs batismal papa fanmi-an, manman-an, pitit-yo, tout manb fanmi-an égzèsé « nan résévoua sakréman-yo, nan priyè-a ak nan aksion-d-gras-la, gras a témouagnaj yon lavi ki sin, gras a rénonsman-an épi rinmin ki aktif-la » (LG 10). Konsa fanmi-an sé prémié lékòl lavi krétyin-an épi « yon lékòl pou aprann moun-nan vîn moun tout bon vré » (GS 52, § 1). Sé la yo aprann pasians ak satisfaksion travay-la, rinmin tankou frè-a, padon ak kè louvri, minm pliziè foua, épi sitou sèvi Bondié nan priyè-a ak nan ofrann pròp lavi-a.
¬ [1268] [2214] [2685]

1658     Gin kèk moun ankò pou nou fè sonjé, poutèt sitiasion détèminé koté yo doué viv-la – épi anpil foua san yo pa t-a vlé-l – ki pré kè Jézu yon fason spésial épi ki mérité aféksion ak souin anprésé l’Égliz-la sitou bò koté Pastè-yo : sé gran kantité moun k-ap viv sélibatè-yo. Anpil nan yo rété san fanmi sou tè-a, anpil foua poutèt sitiasion povrété. Ginyin k-ap viv sitiasion yo-a dapré léspri Béatitud-yo, antan y-ap sèvi Bondié ak prochin-an yon fason égzanplè. Nou doué ouvri pòt fanmi-yo pou yo tout, « Égliz-anndan-lakay »-yo, épi pòt gran fanmi l’Égliz-la : « Pa gin pèsonn ki san fanmi sou tè sa-a : l’Égliz-la sé kay ak fanmi pou yo tout, sitou pou sa “k-ap rédi anba gro chaj” (Mt 11, 28) » (FC 85).
¬ [2231] [2233]

Rézimé

1659     Sin Pòl di : « Mésié-yo, sé pou nou rinmin madanm-nou tankou Kris-la té rinmin l’Égliz-la […]. Mistè sa-a gran, mouin di sa minm osijè Kris-la ak l’Égliz-la » (Ep 5, 25. 32).

1660     Alians mariaj-la koté yon gason ak yon fi fòmé yon kominoté lavi ak rinmin intim, sé Kréatè-a ki fondé-l épi ki ba-l pròp règléman-l. Dapré sa-l yé, li fèt pou byin épou-yo, épitou pou fè pitit épi édiké yo. Ant batizé-yo Kris Granmèt-la lévé-l nan dignité yon sakréman (cf. GS 48, § 1 ; CIC, can. 1055, § 1).

1661     Sakréman mariaj-la signifié Kris-la ak l’Égliz-la fè youn. Li bay épou-yo lagras pou yo rinmin youn lòt ak rinmin Kris-la té rinmin l’Égliz-la ; konsa lagras sakréman-an pèféksioné rinmin épou-yo ginyin kòm moun-nan, li konfirmé yo fè youn san sa pa kapab défèt épi li sanktifié yo sou chémin lavi pou tout tan-an (cf. Cc. Trente : DS 1799).

1662     Mariaj-la fondé sou konsantman épou-yo, sètadi sou volonté yo ginyin pou youn bay lòt-la pròp tèt-li pou yo kapab viv nan yon alians rinmin ki fidèl épi donnin frui.

1663     Paské mariaj-la établi nan yon éta lavi piblik nan l’Égliz-la, sélébrasion-l doué piblik épi anndan sélébrasion litijik-la, dévan prèt-la (oubyin yon témouin kalifié l’Égliz-la), témouin-yo épi asanblé fidèl-yo.

1664     Fè youn-nan, pa kapab défèt-la, épi léspri ouvri pou pitit-yo ésansièl pou mariaj-la. Poligami-an kontrè ak karaktè youn mariaj-la fè youn-nan ; divòs-la séparé sa Bondié mété ansanm ; réfizé gin pitit-la séparé lavi épou-yo ak « pi bèl kado »-l, pitit-la (GS 50, § 1).

1665     Nouvo nòs moun divòs-la séparé, antan konjouin léjitim-nan vivan, sé yon transgrésion projè Bondié-a épi Laloua Kris-la té aprann nou-an. Yo-minm yo pa séparé ak l’Égliz-la, min yo pa kapab résévoua Kominion ékaristik-la. Y-ap minnin lavi krétyin yo-a sitou antan yo édiké pitit yo nan lafoua-a.

1666     Kay fanmi krétyin-an sé koté pitit-yo résévoua prémié anons lafoua-a. Poutèt sa yo gin doua rélé kay fanmi-an « Égliz-anndan-lakay », sé yon kominoté lagras ak priyè, yon lékòl vèrtu moun doué ginyin kòm moun épi charité krétyin-an.

 

Gid

KATRIYÈM CHAPIT
Lòt sélébrasion litijik-yo

ATIK 1
Sakramantal-yo

1667     « Sint Égliz-la ki Manman té institué Sakramantal-yo. Yo sé sign sakré ki imité kèk nan sakréman-yo, yo indiké yon éfè spirituèl épi éfè sa-a rivé palintèmédiè intèvansion priyè l’Égliz-la. Gras a yo, moun-yo vîn dispozé pou résévoua rézilta Sakréman prinsipal-yo épi yo sanktifié diféran sikonstans lavi-a » (SC 60 ; cf. CIC, can. 1166; CCEO, can. 867).

Lign karaktéristik sakramantal-yo

1668     L’Égliz-la té institué yo pou sanktifikasion kèk ministè nan l’Égliz-la, kèt éta kondision lavi, kèk sikonstans lavi krétyin-an ki diféran anpil, épitou pou sèvi ak kèk bagay ki itil moun-nan. Dapré désizion pastoral Évèk-yo yo kapab korésponn tou ak kèk bézouin kilti épi istoua pèp krétyin-an ki pròp pou kèk réjion oubyin kèk épòk. Yo toujou gin yon priyè ki akonpagné anpil foua ak yon sign détèminé, tankou inpozision min-yo, sign koua-a, aspèsion ak dlo bénit-la (ki raplé Batèm-nan).
¬ [699, 2157]

1669     Yo soti nan sasèrdòs batismal-la : yo rélé tout moun ki batizé pou-l tounin yon « bénédiksion » (cf. Gn 12, 2) épi pou-l béni (cf. Lc 6, 28 ; Rm 12, 14 ; 1 P 3, 9). Sé poutèt sa layik-yo kapab prézidé kèk bénédiksion (cf. SC 79 ; CIC, can. 1168) ; plis yon bénédiksion konsèné lavi éklézial-la épi sakramantèl-la, sé plis yo rézèvé prézidans li pou yon minis òrdoné (Évèk-yo, prèt-yo oubyin diak-yo ; cf. De Benedictionibus, Praenotanda generalia 16 et 18, ed. typica 1984 p. 13-15).
¬ [784] [2626]

1670     Sakramantal-yo pa bay lagras Éspri-Sin-an minm jan ak sakréman-yo, min palintèmédiè priyè l’Égliz-la yo préparé pou résévoua lagras-la épi yo dispozé pou kolaboré avèk-li.  « Tout événman lavi-a vîn sanktifié nan fidèl ki byin dispozé-yo palintèmédiè lagras Bondié-a ki koulé sot nan mistè paskal soufrans, lanmò ak réziréksion Kris-la, koté tout sakréman ak sakramantal-yo pran fòs yo ;  prèské pa gin okinn itilizasion onèt réalité matérièl-yo ki pa kapab al nan finalité pou-l sanktifié moun-nan épi bay Bondié louanj » (SC 61).
¬ [1128, 2001]

Diféran fòm sakramantal-yo

1671     Pami sakramantal-yo ginyin toudabò bénédiksion-yo (moun-yo, répa-yo, bagay-yo, éspas-yo). Tout bénédiksion sé yon louanj Bondié épi yon priyè pou nou rivé jouinn kado-l yo. Nan Kris-la, Bondié Papa-a béni krétyin-yo « nan tout bénédiksion Éspri-a » (Ep 1, 3). Sé pousa l’Égliz-la bay bénédiksion antan-l invoké Non Jézu épi nòmalman antan-l fè sign koua Kris-la.
¬ [1078]

1672     Gin kèk bénédiksion ki gin yon finalité k-ap diré : yo fèt pou konsakré moun bay Bondié épi rézèvé kèk réalité ak kèk éspas pou sèvis litijik-la. Nan pami sa ki déstiné pou moun-yo – san yo pa doué konfonn yo ak yon òrdinasion sakramantèl – gin bénédiksion abé avèk abès monastè-yo, konsékrasion vièj-yo ak vèv-yo, rit profésion rélijiéz-la épi bénédiksion pou kèk ministè nan l’Égliz-la (léktè, akolit, katéchist, etc.). Kòm égzanp pou sa-yo ki konsèné réalité-yo, yo kapab sité dédikas oubyin bénédiksion yon légliz oubyin yon otèl, bénédiksion luil ki sin-yo, véso ak vètman sakré-yo, klòch-yo, etc.
¬ [923] [925, 903]

1673     Lè l’Égliz-la mandé piblikman épi avèk otorité, nan non Jézu-Kri, pou yon moun oubyin yon réalité protéjé kont Malin-an épi soti anba dominasion-l, yo rélé sa yon égzòsism. Jézu té pratiké-l (cf. Mc 1, 25-26), sé nan li l’Égliz-la gin pouvoua ak fonksion pou-l égzòsizé (cf. Mc 3, 15 ; 6, 7. 13 ; 16,17). Nan yon fòm sinp, yo fè égzòsism nan sélébrasion Batèm-nan. Égzòsism solanèl, sa yo rélé « gran égzòsism », sé sèlman yon prèt ki kapab fè-l avèk pèmision Évèk-la. Nan bagay sa-a, yo doué avansé avèk prudans, antan yo obsèvé yon fason strikt règléman l’Égliz-la établi yo. Égzòsism-nan gin intansion chasé démon-yo oubyin libéré anba infliyans démon-an épi li fè sa ak otorité spirituèl Jézu té konfié l’Égliz li-a. Sé bagay ki vrèman diféran ak ka maladi, sitou mantal, sé sians médikal-la ki pou pran souin sa-yo. Sé poutèt sa sa gin gran inpòtans pou anvan yo sélébré yon égzòsism, yo gin asirans sé yon prézans Malin-an épi sé pa kèk maladi (cf. CIC, can. 1172).
¬ [395] [550] [1237]

Maniféstasion rélijion-an nan pèp-la (Rélijiozité popilè-a)

1674     An déyò litiji sakréman-yo ak sakramantal-yo, katéchèz-la doué konsidéré fòm piété fidèl-yo épi rélijiozité popilè-a. Sans rélijié pèp krétyin-an toujou jouinn éksprésion-l nan diféran fòm piété ki antouré lavi sakramantèl l’Égliz-la, tankou vénérasion rélik-yo, vizit sanktuè-yo, pélérinaj, prosésion, chémin-d-koua, dans rélijiéz, Rozè, méday, etc. (cf. Cc. Nicée II : DS 601 ; 603 ; Cc. Trente : DS 1822).
¬ [2688] [2669, 2678]

1675     Éksprésion sa-yo prolonjé lavi litijik l’Égliz-la, min yo pa ranplasé-l : « Réyèlman, yo doué réglé minm pratik sa-yo yon fason ki pran tan litijik-yo an konsidérasion, pou yo konfòm ak litiji sakré-a, pou sé nan li yo soti nan yon sètin sans épi sé ladan-l y-ap kondui pèp-la, paské sa litiji-a yé-a sipériè anpil parapò a yo minm » (SC 13).

1676     Yon disènman pastoral nésésè pou soutni épi apuiyé rélijiozité popilè-a, épi, si sa nésésè, pou purifié épi korijé sans rélijié ki anba dévosion sa-yo pou fè yo progrésé nan konésans mistè Kris-la. Yo soumèt égzèsis yo anba souin ak jijman Évèk-yo ak règléman jénéral l’Égliz-la (cf. CT 54).
¬ [426]

« Rélijiozité popilè-a, nan nouayo santral-li, anbrasé yon séri kalité k-ap bay gran késion égzistans-la yon répons avèk sajès krétyin-an. Sajès popilè katolik-la gin kapasité pou-l fè yon sintèz vital ; konsa, yon fason kréatif, li mété ansanm sa-k sot nan Bondié ak sa-k sot nan moun-nan ; Kris-la épi Mari, éspri-a ak kò-a ; kominion-an ak institision-an ; moun-nan ak kominoté-a, lafoua-a ak patri-a, intèlijans-la ak santiman-yo. Sajès sa-a sé yon ‘umanism’ krétyin ki afirmé radikalman dignité chak moun kòm pitit Bondié, ki établi fondman fratènité-a, ki aprann dékouvri lanatu-a épi konprann travay-la, épi ki poté rézon pou viv ak kè kontan nan lajoua, minm nan yon lavi ki vrèman di. Sajès sa-a tou sé yon prinsip disènman pou pèp-la, yon instin évanjélik qui kapté tousuit kilè sé Évanjil-la y-ap sèvi nan l’Égliz-la épi kilè yo vidé-l épi yo toufé-l pou lòt avantaj » (Document de Puebla ; cf. EN 48).

Rézimé

1677     Yo rélé sakramantal kèk sign sakré l’Égliz-la institué ki gin kòm finalité pou préparé moun-yo pou yo résévoua sakréman-yo avèk frui épi pou sanktifié diféran sikonstans lavi-a.

1678     Pami sakramantal-yo, bénédiksion-yo gin yon plas ki inpòtan anpil. Yo inpliké an minm tan louanj Bondié pou sa-l fè épi pou kado-l yo, épi intèsésion l’Égliz-la pou moun-yo kapab sèvi ak kado Bondié-yo dapré léspri Évanjil-la.

1679     An déyò litiji-a, lavi krétyin-an alimanté diféran fòm piété popilè, ki anrasiné nan diféran kilti-yo. L’Égliz-la ankourajé fòm rélijiozité ki éksprimé yon instin évanjélik épi sajès moun-nan ki anrichi lavi krétyin-an, min an minm tan li pran souin pou-l kléré yo palintèmédiè lafoua-a.

 

Gid

ATIK 2
Finéray krétyin-yo

1680     Tout sakréman-yo, épi sitou sakréman inisiasion krétyin-yo, gin kòm finalité dènié Pak pitit Bondié-a, sa k-ap fè-l antré nan Rouayòm lavi-a palintèmédiè lanmò-a. Lè sa-a sa yo déklaré nan lafoua-a ak éspérans-la ap akonpli : « M-ap tann tout mò lévé, m-ap tann lavi k-ap vini-an » (Symbole de Nicée-Constantinople).
¬ [1525]

I. Dènié Pak krétyin-an

1681     Signifikasion lanmò krétyin-an révélé nan limiè mistè Paskal lanmò ak réziréksion Kris-la, koté sèl éspérans nou-an répozé. Krétyin-an ki mouri nan Kris Jézu, fè pélérinaj louin kò-a pou-l prézan kot Granmèt-la (2 Co 5, 8).
¬ [1010 - 1014]

1682     Jou lanmò-a pou krétyin-an, nan fin lavi sakramantèl-li, inogiré achèvman nouvo nésans li-a ki kòmansé nan Batèm-nan, « résanblans » définitif ak « pòtré Pitit-la » onksion Éspri-Sin-an té bay-la épi patisipasion nan résépsion Rouayòm-nan, sa ki té antisipé nan Ékaristi-a, minm si t-a gin dènié purifikasion ki nésésè pou li toujou pou-l kapab abiyé ak rad nòs-la.

1683     L’Égliz-la ki té poté krétyin-an anndan-l tankou yon Manman, pandan tout pélérinaj li sou tè-a sakramantèlman, li akonpagné-l nan finisman chémin-l, pou-l rinmèt li « nan min Papa-a ». Li ofri pitit lagras li-a bay Papa-a nan Kris-la, épi li dépozé-l nan tè-a, ak éspérans, sémans kò-a ap résisité nan gloua-a (cf. 1 Co 15, 42-44). Ofrann sa-a yo sélébré-l anplin nan Sakrifis ékaristik-la ; bénédiksion ki vîn anvan-yo oubyin sa-k suiv-yo sé sakramantèl yo yé.
¬ [1020] [627]

II. Sélébrasion finéray-yo

1684     Finéray krétyin-yo sé yon sélébrasion litijik. Avèk sa ministè l’Égliz-la chèché éksprimé kominion éfikas avèk défin-an  antan-l fè kominoté-a ki réyini pou finéray-yo patisipé ladan-l pou-l anonsé-l lavi pou tout tan-an.

1685     Diféran rit finéray-yo éksprimé karaktè Paskal lanmò krétyin-an épi korésponn ak sitiasion épi tradision chak réjion, minm pou sa ki konsèné koulè litijik-la (cf. SC 81).

1686     Ordo exsequiarum (OEx), Rituèl finéray litiji Romin-an propozé toua tip sélébrasion finéray, ki korésponn ak toua koté li kapab déroulé (nan kay-la, nan légliz-la, nan simitiè-a), épi dapré inpòtans fanmi-an bay sa, abitud réjion-an, kilti épi piété popilè-a. Dayè déroulman sa-a komin pou tout tradision litijik-yo épi li gin kat moman prinsipal :

1687     Akèy kominoté-a. Salutasion lafoua-a ouvri sélébrasion-an. Yo résévoua moun ki té pròch défin-an ak yon paròl « konsolasion » (nan sans Nouvo Téstaman-an : fòs Éspri-Sin-an nan éspérans-la ; cf. 1 Th 4, 18). Kominoté k-ap priyé-a ki rasanblé ap tann tou « paròl lavi pou tout tan-an ». Lanmò yon manb nan kominoté-a (oubyin jou anivèsé, oubyin sétièm jou-a oubyin trantièm jou-a) sé yon événman ki doué fè yo dépasé pèspéktiv « tè sa-a » épi minnin fidèl-yo nan véritab pèspéktiv lafoua nan Kris-la ki résisité-a.

1688     Litiji Paròl-la, nan finéray-yo, égzijé yon préparasion pi atantif nan mézi kominoté ki prézan lè sa-a kapab gin ladan-l fidèl ki pa abitué al nan litiji-yo épi zanmi défin-an ki pa krétyin. Oméli-a sitou doué évité stil litérè élòj funèb-la (OEx 41) épi kléré mistè lanmò krétyin-an nan limiè Kris-la ki résisité-a.

1689     Sakrifis ékaristik-la. Lè sé nan yon légliz yo fè sélébrasion-an, Ékaristi-a sé kè réalité Paskal lanmò krétyin-an (cf. OEx 1). Lè sa-a l’Égliz-la éksprimé kominion éfikas li-a ak défin-an : antan-l ofri Papa-a, nan Éspri-Sin-an, sakrifis lanmò ak réziréksion Kris-la, l-ap mandé-l pou pitit li-a purifié anba konsékans péché-l yo épi pou yo résévoua-l (admèt li) sou tab plénitud Pak Rouayòm-nan (cf. OEx 57). Palintèmédiè Ékaristi-a yo sélébré konsa, kominoté fidèl-yo, spésialman fanmi défin-an, aprann viv nan kominion avèk sa-a ki « dòmi nan Granmèt-la », antan yo kominié nan kò Kris-la, sa défin-an sé manb vivan ladan-l nan épi antan yo priyé pou li épi avèk li.
¬ [1371] [958]

1690     Orévoua-a (nan pliziè lang ki sot nan latin sé « adieu », « addio », « adiós » = rinmèt bay Bondié) sé « rékomandé » défin-an bay Bondié palintèmédiè l’Égliz-la. Sé « dènié salutasion kominoté krétyin-an bay yon manb li ansanm, anvan yo poté kò-l alé oubyin antéré-l » (OEx 10). Tradision Bizantin-an éksprimé sa palintèmédiè bo orévoua pou défin-an :
¬ [2300]

Ak dènié salutasion sa-a « yo chanté poutèt l-ap kité lavi sa-a épi l-ap séparé, min tou paské gin kominion ak rasanbléman, nan mézi lè nou mouri nou pa janm séparé vrèman youn ak lòt ; nou tout réyèlman n-ap fè minm chémin-an épi nou pral rankontré minm koté-a, nou pap janm séparé, paské n-ap viv pou Kris-la, épi kounié-a nou fè youn ak Kris-la, n-ap maché pou-n al jouinn li […] n-ap ansanm ak tout fidèl Kris-la an minm tan » (Saint Syméon de Thessalonique, De ordine sepulturae, 367 : PG 155, 685B).

 

Gid